Prvosienky: Poslovia jari, liečivé poklady a rozmanité krásy záhrad
Prvosienky (Primula) sú rod rastlín, ktorý je neuveriteľne rozmanitý a ponúka stovky druhov s rôznymi nárokmi na prostredie a vzhľad. Latinský názov rodu Primula je odvodený od slova „primus“, čo znamená „prvý“, a vystihuje práve skoré jarné kvitnutie. Jar je pre prvosienky hlavným obdobím, keď rastú, kvitnú a dozrievajú.
Charakteristika prvosienok
Všetky prvosienky vytvárajú nízku ružicu prízemných listov. Kvety vyrastajú buď priamo z nej, alebo na vyšších stopkách, a to jednotlivo či v súkvetiach. Väčšina druhov či odrôd okolo seba šíri príjemnú jemnú vôňu. Korunné lupienky botanických druhov majú jemnejšie farebné odtiene, šľachtené sú, naopak, intenzívne zafarbené. Medzi prvé kvety, ktorými si na jar môžeme spestriť okenné parapety, balkóny či záhony, patria prvosienky. V kvitnutí nasledujú po snežienkach, tavolíne či botanických šafranoch, ale ako prvé prinášajú skutočne pestré a sýte farby.
Druhy prvosienok
U nás je pôvodných niekoľko druhov, celosvetovo sa ich však vyskytujú stovky. Nájdu sa medzi nimi letničky, dvojročky aj trvalky.
Pôvodné slovenské druhy
- Prvosienka jarná (Primula veris): Je to trváca rastlina, čo znamená, že tá istá rastlina rastie a kvitne na rovnakom mieste po mnoho rokov. Je liečivá rastlina s priemernou výškou od 10 do 30 cm. Má zelené pretiahnuté listy dosahujúce dĺžku až do 20 cm. Jedna rastlina môže mať viac stoniek. Prvosienka jarná má sýto žlté zvonovité ovisnuté kvety s oranžovými bodkami v zhlukoch po 5 až 16 kvetov pohromade, zvyčajne sa nakláňajúcich na jednu stranu. Kvety Prvosienky jarnej majú zvonovitý tvar. V porovnaní s Prvosienkou vyššou sú kvety Prvosienky jarnej menšie, sú jasne žlté a vo vnútri kvetu sú viditeľné malé oranžové škvrny. Kvitne v mesiacoch marec-apríl. Závisí to od regiónu a počasia, zvyčajne však začínajú rozkvitať začiatkom mája a kvitnú niekoľko týždňov. Za chladnejšieho počasia môže kvitnutie začať aj neskôr a trvať až do polovice júna. V teplejších oblastiach však môže kvitnutie započať už v apríli. Uplatní sa ako súčasť podrastu vidieckych a prírodných záhrad. Je bezúdržbová. Sama sa v záhone rozširuje vysemenením, pričom sa nespráva agresívne.
- Prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris): Je skutočný posol prvých jarných dní. Rozkvitá vo februári až apríli a zároveň patrí aj medzi najdrobnejšie prvosienky. Trsy s kvetmi učupenými medzi listami sú vysoké len okolo 10 cm. Má krátku stonku a kvety sú silno bledožlté alebo dokonca biele. Na vhodnom stanovišti v podraste drevín či v trávnatých porastoch sa bohato vysemeňuje. Bohatá ponuka jarných prvosienok, ktoré nájdeme v každom kvetinárstve či supermarkete už koncom zimy a začiatkom jari, pochádza väčšinou z dlhodobého výberu prvosienky bezbyľovej.
- Prvosienka vyššia (Primula elatior): O niečo vyššia a dekoratívnejšia prvosienka vyššia, ktorá dorastá do výšky 20 cm, vytvára úhľadné trsy. Pôvodný druh má bledožlté kvety. Kvety Prvosienky vyššej sú zvyčajne väčšie a bledožlté. Kvety Prvosienky vyššej sú viac otvorené. Hlavné obdobie kvitnutia je od apríla do júna, často však rozkvitá aj na jeseň.
Záhradné odrody
Rozličné prvosienky sú tiež bežne pestované v záhradách a môžu sa odtiaľ ľahko šíriť do voľnej prírody. Môžu mať kvety rôznych farieb, ako napríklad fialovú, červenú, oranžovú a ružovú. Prvosienka jarná má v prírode iba žiarivo žlté kvety. Šľachtené intenzívne kvitnúce druhy sa pestujú prevažne ako dvojročky, hoci pri troche trpezlivosti si ich môžeme v záhrade uchovať aj niekoľko rokov.
Prvosienka zúbkatá (Primula denticulata)
Na prelome marca a apríla kvitne prvosienka zúbkatá. Vytvára mohutnejšie trsy ako skoré jarné prvosienky, dorastá do výšky 20, 40, niekedy až 60 cm. Kvetné stopky sú skončené pravidelným guľovitým súkvetím, ktoré podľa odrody môže byť bielej, belasej, ružovej, fialkovej alebo purpurovej farby. Na záhonoch upúta vo väčších skupinách, vhodná je aj do prírodných častí záhrad alebo ako nepravidelná obruba chodníkov. Pestovať ju môžeme v každej záhradnej, nie príliš suchej pôde, v polotieni. Prvosienka zúbkatá sa uplatní v skupinách pri jazierkach, na okraji záhonov či v skalkách.
Letné prvosienky
V lete kvitnúce prvosienky majú podobné nároky na stanovište ako ich jarné príbuzné. Kvitnú v júni až auguste a sú neporovnateľne vyššie. Spoločným menovateľom tejto skupiny prvosienok je zaujímavé poschodovité súkvetie. Sú náročné na dostatok vlahy v pôde a neznášajú preschnutie koreňového systému. Medzi najkrajšie patria Primula beesiana s ružovými kvetmi, Primula bulleyana s nezvyčajnou oranžovou farbou kvetov a ich krížence Primula x bullesiana, podľa farby súkvetí nazývané tiež terakotové prvosienky. Ich elegantné súkvetia bývajú vysoké 50 až 60 cm, rozkvitajú v júni až auguste. Ďalším zaujímavým druhom z tejto skupiny je nežnejšia, ale rovnako atraktívna Primula japonica, dorastajúca do výšky 60 cm. Okrem tvaru kvetov a súkvetia zaujme Primula vialii aj svojou dvojfarebnosťou. Zatiaľ čo spodné, rozkvitnuté kvety sú ružové, nerozvinuté kvetné puky nad nimi zostávajú tmavokarmínové. Tento druh sa pestuje pomerne jednoducho a patrí medzi záhradné poklady. Nároky má podobné ako jarné prvosienky, ale na rozdiel od väčšiny prvosienok sú dlhovekejšie. Na jar veľmi neskoro pučí, prvé listy sa objavujú v máji.
Prvosienka / Prvosienka. Pestovanie a starostlivosť o prvosienky / prvosienky. Kvet
Kde rastie Prvosienka jarná?
Prvosienka jarná je v Európe úplne bežná, v Červenom zozname ohrozených druhov je vedená ako "najmenej ohrozená". Avšak, kvôli strate biotopov sa jej prestáva dariť. Prvosienky jarné uprednostňujú suché alebo mierne vlhké vápenaté pôdy, ktoré sú bežnejšie v blízkosti vodných plôch a tokov. To však neznamená, že sa Prvosienky jarné nevyskytujú aj na kyslejších pôdach. Prvosienky jarné nájdete na tradične obhospodarovaných pasienkoch, v parkoch, na okrajoch lesov a popri cestách. Jej prirodzeným domovom sú svetlé a mierne vlhké lesy.
Liečivé účinky prvosienky jarnej
Prvosienka jarná patrí medzi liečivé rastliny. Zbierajú sa rozkvitnuté kvety na dlhých stopkách, prípadne aj listy alebo vňať. Zbierame v mesiacoch marec-máj. Zbierame podzemok s koreňmi (na jeseň) a kovožlté voňavé kvety (na jar), a to celé koruny s kalichom (obsahujúcim saponíny).
Hlavná liečivá hodnota prvosienky je v obsahu saponínu, ktorý zrieďuje hlieny v prieduškách a pľúcach, čím uľahčuje odkašliavanie. Kvety a listy sú taktiež bohaté na vitamín C a betakarotén, ktoré majú antioxidačné vlastnosti a pomáhajú posilniť imunitný systém. V prvosienke nájdeme aj minerály ako draslík a vápnik.
Čaj z prvosienky jarnej má upokojujúce účinky, priaznivo pôsobí proti stresu, nespavosti, migréne, neuróze, pri prechladnutí, alebo problémoch s dýchacími orgánmi. Čaj je výborný pripravený z čerstvých kvetov i sušených, nemožno však používať vo veľkom množstve, nadmerné užitie môže vyvolať hnačku. Pripravený čaj je bledožltej farby a krásne vonia. Kvety prvosienky sú dobrou prísadou do inhalačných zmesí na dýchacie orgány a do bylinkových kúpeľov. Zápar z prvosienky je tiež výborným prostriedkom na posilnenie nervov a srdca, zmierňuje migrénu a nervové bolesti hlavy, vynikajúco pôsobí proti zápalom srdcového svalu, vodnatieľke a sklonom k porážke.
Recepty a použitie
- Čajová zmes pri zápale priedušiek: 50 g kvetu prvosienky, 10 g kvetu divozela, 10 g kvetu podbeľa, 10 g kvetu bazy čiernej, 10 g kvetu slezu.
- Prvosienkové víno: Kvetmi prvosienky (celé okolíky) naplníme fľašu voľne až po hrdlo a zalejeme vínom. Kvety musia byť ponorené.
Upozornenie: Na každú manipuláciu s prvosienkami používajte rukavice a nedovoľte deťom dotýkať sa ich.
Pestovanie prvosienok v záhrade
Prvosienky (Primula) sú obľúbené, druhovo aj odrodami rozmanité záhradné trvalky, ktoré sú typické pre skoré aj neskoršie jarné obdobie. Potešiť sa pestrými kvetmi prvosienok môžeme aj v tých najchladnejších dňoch roka. Rýchlené a nádherne rozkvitnuté už zapĺňajú regály záhradníctiev a hobby marketov. Pestujeme ich v nádobách, kvetináčoch, kam ich môžeme vysadiť. Milujú teploty okolo 10 až 15 °C. Páči sa im v chladných miestnostiach, na verande, na balkóne alebo na terase, kde znesú teploty okolo nuly. Mráz by mohol poškodiť kvety, preto ich na noc zakrývame alebo prenášame do miestnosti, kde nemrzne.
Nároky na stanovište a pôdu
Väčšina prvosienok vyžaduje slnečné, ale najmä polotienisté a chladnejšie miesta, priepustné a mierne vlhké pôdy s vyšším obsahom živín. Zle znášajú sucho a umiestnenie na príliš slnečných stanovištiach. V podraste stromov a krov nachádzajú dostatok živín z každoročného opadu lístia a zároveň sú chránené pred prudkým slnečným žiarením a vysychaním pôdy.
Výsadba a starostlivosť
Jedince s koreňovým balom vysádzame počas celého vegetačného obdobia. Najviac sa však osvedčuje výsadba skoro na jar alebo počas jesene. Rýchlené rastliny po odkvitnutí vysádzame do voľnej pôdy neskôr na jar. Vysadené prvosienky pravidelne zavlažujeme. Dôležité je najmä odstraňovanie odkvitnutých kvetov, ak, samozrejme, nechceme, aby sa rastliny voľne rozmnožili samovýsevom. Priebežne môžeme odstraňovať aj suché či žltnúce listy. Pri pestovaní týchto trvaliek nezabúdajme na zavlažovanie. Doplnková závlaha je potrebná aj v suchšom letnom období. Neznášajú trvalé premokrenie.
Uplatnenie v záhrade
Prvosienky vyniknú v menších aj vo väčších skupinách. Hodia sa do nízkych trvalkových či zmiešaných záhonov, kde ich iné mohutnejšie druhy nezaclonia a nezničia. Rovnako však dokážu zažiariť aj pri jazierkach a vodných prvkoch, ulahodia im tiež tienisté a vlhké zákutia a prírodné lúky. Pestovať mnohé z nich môžeme aj v kvetináčoch, či už samostatne, alebo v rámci kombinovaných výsadieb. Skoré jarné prvosienky nás môžu potešiť nielen na balkónoch, ale aj v záhradách. Drobné, nežné až nenápadné kvety sú vhodné do prírodnejšej časti záhrady, kde sa môžu voľne vysemeňovať a vytvárať veľké skupiny. Na záhonoch sa výborne kombinujú s funkiami, papraďami, žltohlavom a inými trvalkami s podobnými nárokmi. Dobre sa cítia aj v spoločnosti rododendronov. V priaznivých podmienkach sa bohato vysemeňujú. Najkrajšie pôsobia, ak im dovolíme vytvárať veľké kolónie.
tags: #kedy #kvitne #pri #detve #prvosienka