Pestovanie paradajok v klimatizačných bunkách: Sprievodca bohatou úrodou

Chutné, čerstvé a zdravé paradajky si môžete vypestovať, dokonca aj keď nemáte veľkú záhradu. Riešením môžu byť klimatizačné bunky, ktoré sa uplatnia aj v chladnejších oblastiach. V súčasnosti nie je ani žiaden problém zakúpiť si semená, ktoré sú vhodné na pestovanie v klimatizačných bunkách.

Niekedy v šesťdesiatych rokoch bola na trh uvedená klimatizačná bunka, ktorá doteraz nenašla rovnocennú náhradu. Uvádzalo sa, že zo štyroch rastlín v jednej bunke možno získať úrodu až 32 kg rajčiakov, pričom vtedy aktuálne odrody prinášali nižšie úrody ako súčasné. Teraz je situácia úplne iná. Množstvo semenárskych firiem ponúka široký sortiment oveľa úrodnejších, kvalitných odrôd odolných proti chorobám a praskaniu, vhodných na pestovanie v klimatizačných bunkách.

Čo je klimatizačná bunka?

Klimatizačná bunka je jednoduché zariadenie z fólie a kovu, ktoré priaznivo ovplyvňuje všetky rastové podmienky, teda tepelné, svetelné i vlahové. Takýmto spôsobom pestovania možno docieliť skorú a vysokú úrodu pri pomerne nízkych nákladoch. Zároveň je to zariadenie, pomocou ktorého na ploche štvrť štvorcového metra dosiahnete maximálnu úrodu.

Výhodou je, že týmto spôsobom pestovania šetríme nielen náklady, ale aj priestor a pritom získame veľkú a bohatú úrodu. Plody sú pritom oveľa chutnejšie ako z fóliových krytov alebo skleníkov, ktoré majú problémy s vetraním. Teplota nad 40 ºC už totiž rajčiakom škodí, opadávajú kvety a zastavuje sa ich rast. V klimatizačných bunkách nič podobné nehrozí, nakoľko sú dobre prevzdušnené, osvieži ich dážď, plody sú krajšie vyfarbené a chutnejšie. Prvé plody dozrejú skôr, čím sa predĺži obdobie rodivosti.

Ilustrácia klimatizačnej bunky s rastlinami paradajok

Konštrukcia klimatizačnej bunky

Klimatizačnú bunku možno zhotoviť pomerne jednoducho. V podstate ide o vytvorenie skleníkového prostredia bez nákladnej stavby skleníka pre rastliny ako sú rajčiaky, uhorky, melóny a pod. Klimatizačná bunka sa skladá z troch hlavných častí:

  1. Spodná časť: Je vyrobená zo štyroch kusov trištvrtecólových rúrok, dlhých 120 cm, vrecovej fólie širokej 1 m a dlhej 85 cm.
  2. Stredná časť (strieška): Túto časť vytvára kovová tyčka s priemerom 6 mm, zohnutá do štvorca 50 x 50 cm. Je upravená tak, aby sa dala zasunúť do rúrok. Na štvorec je klincami pripevnená nenapnutá fólia, ktorá má v strede malý otvor v tvare kríža.
  3. Vrchná časť (oporná konštrukcia): Poslednú časť tvorí konštrukcia, ktorá sa stane oporou dlhých stoniek rajčiakov. Sú to vlastne štyri kovové tyče, napríklad roxory, hrubé 6 mm a dlhé 1,5 m. Na jednom konci sú spojené zvarením či zviazaním, opačné konce sa zasunú do rúrok spodnej časti.

Na zhotovenie bunky potrebujeme nosnú konštrukciu, ktorú tvoria 4 trubky, buď hliníkové, alebo umelohmotné, alebo z iného vhodného materiálu, aspoň 1,8 m dlhé a fóliový rukáv hrúbky 0,1 až 0,2 mm, široký 1 m, dlhý 2 m, ďalej budeme potrebovať asi pol metra jednopalcovej hadice, čiernu fóliu 0,5x0,5 m a dva kolíky na bielizeň.

Schéma konštrukcie klimatizačnej bunky

Postup pri sadení

Najskôr si určíme miesto, kam bunku postavíme. Musí tam byť dostatok slnka a tiež možnosť zalievania. Samotná bunka zaberá iba 0,5 x 0,5 m, ale ak ich budeme stavať vedľa seba viac, musí byť medzi nimi medzera, aspoň 0,5 metra. Vzdialenosť medzi dvoma bunkami by mala byť minimálne 50 cm.

  1. Príprava pôdy: Označíme si miesto kolíkmi a z celého priestoru odstraníme pôdu do hĺbky asi 0,25 m. Ak je pôda kvalitná a neboli v nej pestované v predchádzajúcich dvoch rokoch zemiaky, premiešame ju s dobrým kompostom a vrátime na pôvodné miesto. Rajčinám vyhovujú prekyprené teplejšie pôdy bohaté na humus a živiny. V osevnom postupe ich zaraďujeme do druhej trati, teda po plodinách hnojených hnojom alebo bohato kompostom, ako sú kapustoviny, repa, uhorky, pór, ďatelina či skorý šalát. Nikdy ich nesadíme hneď po ľuľkovitých rastlinách (zemiaky, paprika, baklažán), hrozí totiž riziko prenosu chorôb a únava pôdy, ale až s odstupom 3 či 4 rokov.
  2. Umiestnenie rúrok: Do rohov vytýčenej klimatizačnej bunky narazíme pripravené trubky približne do hĺbky 0,3 m. Na pripravenú, vyhnojenú hriadku zatlčte rúrky do tvaru štvorca 50 x 50 cm a do hĺbky 40 cm.
  3. Zavlažovanie: Zem zo stredu klimatizačnej bunky vyhrabeme k jej okraju, do stredu klimatizačnej bunky bude smerovať jeden koniec hadice, druhý koniec bude vonku a hadica bude slúžiť na zalievanie rajčiakov v klimatizačnej bunke. Na vyčnievajúci koniec hadice v klimatizačnej bunke nasadíme štvorec z čiernej fólie, do ktorého sme predtým vystrihli uprostred kruhový otvor. Ak chcete použiť kvapkovú závlahu, pripevníte ju na zem medzi rúrky. Do konca hadice vyčnievajúcej mimo bunku je vhodné nasadiť odstrihnutý koniec z PET fľaše s hrdlom, čo prispeje k ľahšiemu zalievaniu. Krhlou lejeme vodu do fľaše a na princípe spojených nádob voda vyteká vo vnútri klimatizačnej bunky na fóliu. Pretože sme povrch upravili ako misku, steká potom voda postupom v strede fólie a od stredu rovnomerne zavlažuje všetky rastlinky.
  4. Výsadba sadeníc: Potom pristúpime k vysadeniu pripravených sadeníc. Predpestované rastliny zásadne vysádzame len do teplej pôdy, ktorá má v hĺbke 10 cm aspoň 10 °C a neočakávajú sa žiadne silné mrazy (u nás v teplých oblastiach to môže byť už aj medzi 10. a 20. aprílom). Vysádzame kontajnerované sadenice vysokých rajčinových odrôd, ktoré dosiahli výšku 25 až 30 cm a majú už aspoň jeden kvetný vijan s rozkvitnutými kvetmi a druhý vijan s nakvitajúcimi kvetmi. Pred výsadbou vylomíme bočné zálistky na priesade a sadenice vysadíme do pôdy šikmo, hlbšie a „na vodu“ (do jamky pred vysadením nalejeme vodu a necháme ju vsiaknuť). Ku každej rúrke vysaďte jednu rastlinu kvalitnej odrody, ktorú k nej hneď priviažte.
  5. Umiestnenie fólie: Potom natiahneme fóliový rukáv na konštrukciu a spodnú časť prihrnieme zeminou. Navlečte fóliu, na spodných rohoch ju narežte do výšky asi 5 cm a prihrňte pôdou. Potom nasaďte strednú časť, štvorec s fóliou. Vtedy je bunka stabilizovaná.
  6. Vetranie a rast: Cez deň necháme vo fólii malý otvor, aby sa mohol dostať dovnútra vzduch. Ak je veľmi teplo vetráme výdatnejšie. Podľa teploty môžete fóliu po obvode o niekoľko centimetrov zhrnúť, aby sa bunka mohla vetrať. Lepšie teplotné podmienky dosiahnete zakrytím bunky bielou netkanou textíliou. Keď rajčiaky začnú prerastať bunku, ešte raz ich uviažte o rúrku a opatrne ich prestrčte cez vetrací otvor fólie, ktorý zväčšíte maximálne na 20 cm. V tomto období nasaďte vrchnú časť z kovových tyčí a rastliny k nim postupne priväzujte. Ak dosiahnu rastliny výšku trubiek, čo býva začiatkom júla, je dobré fóliový kryt úplne odstrániť. Predĺžime tým životnosť fólie, pretože jej najväčším nepriateľom je ultrafialové žiarenie, ktoré spôsobuje stvrdnutie a zníženie pružnosti.

Rastlinky paradajok zasadené v klimatizačnej bunke

Správna starostlivosť

Zavlažovanie

Rajčiny sú najnáročnejšie na závlahu po výsadbe, v čase pred kvetom a počas narastania plodov, čo je vo vonkajších podmienkach od mája do augusta. V závislosti od počasia sa ich týždenná spotreba vody pohybuje okolo 25 až 30 mm (1 mm = 1 liter na m2), ale v horúcich a suchých obdobiach to môže byť aj dvakrát toľko. Rajčiny nesmieme šokovať závlahou studenou vodou, najlepšia je okysličená, slnkom prežiarená voda zo suda či nádrže s teplotou, akú má pôda.

Osvedčená je kvapková závlaha. Výhoda je, ak máte sud alebo veľkú nádobu umiestnenú 1 až 1,5 m nad zemou. Nádoba by mala byť tmavá, aby sa netvorili riasy a mala by mať poklop. Takto možno polievať samospádom podľa potreby. Dôležitá je pravidelnosť. Jedna rastlina v plnej rodivosti v lete potrebuje asi 2,5 l vody za deň. Ak kvapkovú závlahu nemáte, stačí naliať na strednú časť fólie, kde sa nachádza malý otvor, asi 8 až 10 l vody alebo naliať za vedro vody priamo do bunky. Vodou je treba polievať výdatne. Raz za tri dni dve krhly do každej bunky.

Hnojenie

Po výsadbe je dobré rajčiaky prihnojiť, aby sa pripravili na tvorbu kvetov. Dodáme im superfosfát a síran draselný. Na desaťlitrovú krhlu vody rozpustíme asi 50 g superfosfátu a 15 g síranu. Potom už prihnojujeme buď Cereritom, alebo ešte lepšie vykvaseným slepačím trusom. Na jeden diel vykvaseného substrátu desať dielov vody.

Dobrý rast paradajok zabezpečíte používaním hnojív radu Ferticare alebo hnojivá plod - kvet. Rajčiny prihnojujeme každé 2 týždne zriedeným roztokom rastlinného zákvasu alebo špeciálnym bezbalastným hnojivom rozpustným vo vode určeným na rajčiny. Odporúčanú koncentráciu rozdeľte tak, aby ste prihnojovali každý druhý deň v malých množstvách. Približne dvakrát za mesiac aplikujte vápnik. Pohodlne prihnojovať môžete prostredníctvom kvapkovej závlahy.

Zaistenie dobrej výživy môžeme realizovať priemyselnými hnojivami alebo, čo je lepšie, nimi obohateným kompostom. Pomer živín by mal byť 1,2 N : 1,0 P2O5 : 1,4 K2O. Rajčiny sú náročnejšie na dusík v čase od začiatku rastu až do kvitnutia a nalievania plodov. Prehnojenie dusíkom má za následok bujný rast vegetatívnych orgánov na úkor kvitnutia a tvorby plodov. Fosfor je dôležitý, ale ani pri ňom by sme nemali prekročiť jeho optimálnu dávku, lebo jeho nadbytok zhoršuje chuť i šťavnatosť plodov. Na draslík sú ale rajčiny veľmi náročné a od jeho dobrých dávok závisí najmä chuť rajčín. Uprednostňujeme však síranové formy, lebo chlór rajčiny neznášajú.

Štipkovanie a vyväzovanie

Hneď po zasadení odstráňte paradajkám listy, ktoré sa dotýkajú pôdy. Listovú plochu nezmenšujte! To znamená, že odstraňujte len listy poškodené a choré. Rastliny zaštipujeme a nechávame im iba jeden výhonok. Keď rajčiny dorastú až k veku, tak ich vyvedieme „von“ cez otvory získané čiastočným zhrnutím fólie zvrchu bunky a výhony vyviažeme k oporným drôtom. V našich podmienkach je rajčina jednoročná rastlina s bohatým koreňovým systémom.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Najlepšia ochrana je prevencia. Paradajky pravidelne kontrolujte. Približne každé dva týždne odstráňte zálistky, vyviažte rastliny, ale pozornosť venujte hlavne zdravotnému stavu. Odstraňujte choré listy alebo ich časti. Proti hubovým chorobám používajte prípravky na báze medi a mancozebu, ktoré treba striedať.

Pestovanie paradajok vo fóliovníku si vyžaduje starostlivú ochranu proti rôznym škodcom a chorobám.

  • Vošky: Tieto malé hmyzie škodce sa živia cicaním rastlinných štiav. Spôsobujú žltnutie listov a deformácie. Odporúča sa použiť insekticídne mydlo proti voškám.
  • Molice: Ohryzujú listy a plody paradajok. Pomôže insekticíd na báze Bacillus thuringiensis.
  • Plesne: Najčastejšie plesne sú múčnatka zemiaková a fytoftóra. Prejavujú sa škvrnitosťou listov a plodov. Od odporúča sa preventívne ošetrovanie prípravkami na báze medi alebo síry.
  • Vírusové ochorenia: Prejavuje sa žltými škvrnami a mozaičnosťou listov. Vírus prenášajú vošky. Odporúča sa použitie rezistentných odrôd a ničenie vošiek.

Dôležitá je preventívna ochrana, včasné rozpoznanie príznakov napadnutia a rýchly zásah. Treba pravidelne kontrolovať rastliny, odstrániť choré časti a v prípade potreby použiť vhodné prípravky.

Výber odrôd

Rajčiny sú svetlomilné, teda dĺžka a intenzita osvetlenia silno ovplyvňuje nielen ich rast a plodnosť, ale i chuť.

Osvedčené vysoké odrody rajčín pre pestovanie v klimatizačných bunkách:

  • So strednou veľkosťou plodov (okolo 100 g), červenoplodé: ’Start F1‘, ’Tipo F1‘, ’Torino F1‘, ’Toro F1‘, ’Parto F1‘, ’Domino F1‘
  • Veľkoplodé (500 g), mäsité, s menším obsahom semien (šalátové): ’Brutus‘, ’Beefmaster‘, ’VFN F1‘, ’Homestead‘
  • Väčšou odrodou (okolo 250 g) srdcovitého tvaru je: ’Herodes‘
  • Drobnejšie, tzv. cherry rajčiny

tags: #klimatizacne #bunky #na #pestovanie #rajcakov

Populárne príspevky: