Komplexný sprievodca pestovaním ovocných stromov

Pestovanie ovocných stromov je obohacujúca činnosť, ktorá prináša nielen chutné a zdravé plody, ale aj estetické potešenie a ochladzovanie záhrady počas horúcich letných dní. Aby ste dosiahli bohatú úrodu, je dôležité dodržiavať základné odporúčania týkajúce sa výsadby, starostlivosti a výberu správnych odrôd.

Výber ovocného druhu a odrody

Pri výbere ovocných stromov je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a pôdne charakteristiky vášho regiónu. Uprednostňujú sa ekologické princípy, menej náročné druhy a odrody s vyššou odolnosťou, hlavne proti hubovitým chorobám. Aj keď si môžete vybrať z 32 ovocných druhov a z nich nespočetné množstvo odrôd, v malej záhrade je lepšie zamerať sa na pestovanie 5 až 7 ovocín, pretože každý ovocný druh má svoje špecifiká a nároky.

Podľa veľkosti záhrady sa rozhodnite, či chcete pestovať vysoké stromy alebo zvolíte pokrokové nízke tvary, ktoré sú menej náročné na rez, ošetrovanie i zber plodov. Výber pestovateľského systému závisí od vašich preferencií, ale rovnako od priestoru, teda veľkosti úžitkovej plochy záhrady.

Dôležitý je správny podpník

Stromčeky v nízkych tvaroch rastú do výšky 2 metre až 3,5 metra. Treba pre ne vyberať odrody naštepené na slabo rastúcich podpníkoch. Stromy jabloní, hrušiek, sliviek, čerešní i broskýň vysádzajte do malých záhrad na slabšie rastúcich podpníkoch v spone 1,5 metra až 2 metre - pestujte ich v tvare štíhleho vretena. Myslite však na to, že majú slabší koreňový systém. Vyžadujú preto väčší prísun vody doplnkovou závlahou a oporu v podobe drevených kolov, bambusových tyčí alebo drôtenky. Zároveň umožňujú vysadiť viac stromčekov na malej ploche s menším rastom a s rýchlejším nástupom do pravidelnej a vysokej úrodnosti. V závislosti od druhu začínajú rodiť 3 až 4 roky po vysadení.

Odporúčané podpníky pre malé záhrady:

• Jablone: M27, M9, J-OH-A, J-TE-F, J-TE-E, J-TE-H, M26
• Hrušky: Dula MA, Dula MC, Dula BA 29
• Čerešne a višne: Gisela 5, P-HL-A, P-HL-C
• Slivky a ringloty: Wawit, Wädenswill
• Broskyne: Montclar
• Marhule: Rubira, Adesoto

Špecifické druhy ovocných stromov

Na našom území sa tradične pestuje mnoho druhov ovocných drevín. V súčasnosti sú u nás pestované ovocné dreviny nenáročné na klimatické podmienky, ako aj na pôdu. Dobrá snehová pokrývka zabezpečuje dobré prečkanie zimy a jarné zásobenie rastlín vodou.

Jablone

Jablone sú jedny z najobľúbenejších ovocných stromov. Produkujú sladké a šťavnaté plody, ktoré sú bohaté na vitamín C a vlákninu. Preferujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou.

Hrušky

Pestovanie hrušiek znova získava na obľube a znova sa tak tieto ovocné stromy zaraďujú medzi klasiku našich záhrad. Hrušky sú obľúbené pre svoju sladkú chuť a šťavnaté plody. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m.n.m. a s priemernou ročnou teplotou nad 7,5 °C.

Čerešne

Čerešne sú známe svojimi sladkými a šťavnatými plodmi. Obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok, ako sú draslík, zinok atď. Čerešne kvitnú v priebehu mája, bielymi, či ružovými kvetmi, po odkvitnutí začína tvoriť plody - mladé kôstkovice zelenej farby v nezrelom stave. Podľa termínu dozrievania určujeme tzv. "čerešňové týždne". Nezabúdame ani na to, že čerešne sú vo väčšine prípadov cudzoopelivé, preto musíme vybrať aj správneho opeľovača. Pre naozaj veľký strom si vyberte zodpovedajúcu podnož.

Slivky

Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, slivky, renklódy a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom. Slivky sú skvelé na konzumáciu v čerstvom stave, ale aj na sušenie alebo prípravu lekvárov. Ovocné stromy pôvodom z Južnej Európy, bežne sa dožívajú okolo 25 rokov, ale aj viac. Podľa plodov je možné rozlíšiť poloslivky a pravé slivky. Pološvestky sú kríženci pravých sliviek a sliv. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty. Pravé slivky kvitnú tiež bielo, ale ich letorasty sú lysé.

Broskyne

Broskyne rovnako ako marhule pochádzajú z Číny. Jedná sa o pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce max. výšku 5 m (podľa zvolenej podnože). V našej republike sa najčastejšie pestujú vo forme zákrsku, či štvrťkmeňa - jedine tak je zaistený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny. Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom.

Marhule

Marhule rovnako ako broskyne pochádza z Číny. Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C.

Orechy

Domovinou orechov je územie Ázie a južná Európa. Orech je možné vysádzať na jar aj na jeseň, na veľmi svetlé a slnečné stanovište, s dostatkom priestoru pre budúce korene. Orechy, ako napríklad vlašské orechy a lieskové orechy, sú bohaté na zdravé tuky a bielkoviny. Skôr a hojnejšie plodia v nížinách, ale možno ho s úspechom pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy.

Mandľa obyčajná

Mandľa obyčajná (Amygdalus communis) patrí k teplomilným druhom. V podhorských oblastiach sa jej preto dariť nebude, ale tam, kde sa pestuje vinič či broskyne, určite áno. Pri nákupe stromčeka dajte pozor na to, aby ste kúpili sladkú formu (označenie dulcis). Najlepšie je kúpiť si dve rastliny, aby sa mohli vzájomne opeľovať. Vhodný opeľovač je aj broskyňa. Mandle kvitnú skoro na jar, obyčajne začiatkom marca, preto sa môže stať, že kvety poškodia mrazy. Výhoda je, že sa otvárajú postupne, a tak určitá časť kvetov prežije. Mandľu preto vysaďte na chránené stanovište a vyhnite sa najmä mrazovým kotlinám. Drevo stromov je proti mrazom väčšinou odolné. Vyberte si odrody pochádzajúce zo slovenského alebo z českého šľachtenia, napr. ‘MN-VS-1’, ‘Hana’, ‘Zora’, ‘Vama’.

Muchovník

Nenáročný a navyše veľmi pekný muchovník (Amelanchier) môžete pestovať ako ker alebo z neho rezom vytvarovať zaujímavý viackmenný strom či strom na vyššom kmeni. Často sa umiestňuje ako solitér do trávnika alebo ako dominanta zmiešaných záhonov práve pre svoje krásne jarné kvitnutie. Je doslova obsypaný drobnými bielymi hviezdicovými kvetmi. Na jeseň sa zase veľmi pekne vyfarbuje do zlatistých a červených odtieňov. Výhodou muchovníka je to, že zvyčajne netrpí chorobami ani škodcami. S obľubou sa používa aj na výsadbu živého plota. Ak hľadáte nenáročný, odolný a navyše krásny strom s chutnými plodmi, stavte na čoraz obľúbenejší muchovník.

Drobné ovocie

Do malých záhrad sú ako stvorené odrody drobného ovocia (jahôd, malín, egrešov, ríbezlí, josty, čučoriedok...). Rovnako v tomto prípade však myslite na zachovanie dostatočného priestoru na vývoj rastlín a na slnečné stanovište.

• Jahody: Deti obľubujú plody raz rodiacich jahôd dozrievajúce v júni, ale aj mesačné a remontantné jahody, ktorých plody si odtrhnú počas leta, dokonca ešte aj v skorej jeseni.
• Egreš: Egreš je často zaznávaný pre tŕnisté konáre. Na trhu sú však dostupné aj odrody bez tŕňov, ako je napríklad ‘Pax’ alebo ‘Spine Free’.
• Ríbezle: Ríbezle sa zväčša pestujú vo forme kra, no miesto ušetríte použitím bojnického systému výsadby. Týmto spôsobom sa na plochu, ktorú by zabral jeden ovocný strom, dajú umiestniť 2 až 3 ríbezle v stromčekovej forme. Napríklad tri ríbezle červené môžete mať na podpníku ríbezle zlatej naštepené v rôznych výškach (40, 70, 100 cm). Rovnaký systém sa dá využiť pri pestovaní egrešov a ríbezlí čiernych, no aj pri kombinovaní všetkých troch druhov. Výber odrôd ríbezlí je bohatý a väčšinou dostupný v rôznych tvaroch a veľkostiach.
• Kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, kľukva: Týmto druhom sa darí aj vo vyššie položených oblastiach, kde prinášajú bohatú úrodu drobných plodov. Pretože sú obyčajne náročnejšie na vlahu, nie je vhodné ich sadiť na príliš vysychavé stanoviská. To platí najmä pri ich pestovaní v teplejších nížinných podmienkach. Rastliny rodu Vaccinium si vyžadujú kyslú, rašelinovú pôdu. Na to je dôležité myslieť už pred výsadbou, a pôdu do hĺbky cca. 30 - 50 cm na záhone vymeniť. Ďalšou, menej prácnou možnosťou je pestovanie týchto rastlín v nádobách, ktoré zapustíme do pôdy. Ich objem by však mal byť minimálne 10 litrov.
• Černice a čierne maliny: Rozdiel medzi malinami a černicami je lôžko, na ktorom sú umiestnené jednotlivé plody. V prípade malín sa od lôžka oddeľujú a v súplodí ostáva dutinka, černice sa zberajú aj s ním, nedá sa oddeliť od súplodia. Beztŕňové odrody černíc sú na stanovište náročnejšie ako maliny. Vyžadujú teplejšie polohy chránené pred mrazom a silným studeným vetrom. Sadenice černíc sa vysádzajú na jeseň aj na jar, vhodnejšie sú však v tomto prípade jarné termíny, pretože beztŕňové odrody sú pomerne citlivé na zimné poškodenie mrazom. Odporúčaná vzdialenosť je vzhľadom na bujnejší rast 1 meter až 1,5 metra.
• Kiwi, figovník, jujuba, citrónovníkovce: Týmto rastlinám sa bude dariť predovšetkým v nížinách západného, juhu stredného a východného Slovenska, na chránených stanoviskách s dlhým slnečným osvitom, pokiaľ možno málo veterných. Nevhodné sú polohy orientované na východ, lebo u nich po zime dochádza k rýchlejšiemu nástupu vegetácie. Predčasne vyrašené výhony môžeme chrániť napr. jutovinou.

Výsadba ovocných stromov

Starostlivosť o ovocné stromy nemusí byť taká zložitá, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Správna výsadba je veľmi dôležitým úkonom, ktorý ovplyvňuje pestovanie počas celej životnosti rastliny. Ideálnym obdobím na sadenie voľnokorenných ovocných stromov je október a začiatok novembra, kedy sú stromy už vo fáze vegetačného pokoja. Stromčeky majú pri jesennej výsadbe čas do príchodu zimy ešte zakoreniť a budú tak lepšie pripravené na nasledujúce vegetačné obdobie. Alternatívou je jarná výsadba ovocných stromov v marci a začiatkom apríla, ihneď po rozmrznutí pôdy, ktorá trvá väčšinou do konca apríla. Pri jarnej výsadbe je nutné prvý mesiac stromčeky dôkladne zalievať. Výnimku predstavujú kontajnerové stromy, ktoré môžeme vysádzať prakticky počas celého roka s výnimkou zimy.

Príprava stanovišťa a pôdy

Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu. Pre ovocný strom je dôležité vybrať vhodné miesto s dostatkom slnka a priestoru. Pri výbere ovocného stromu je preto kľúčové vedieť do akej veľkosti vyrastie v dospelosti. Všeobecne platí, že ovocným drevinám vyhovuje ľahšia humózna pôda s mierne kyslou reakciou.

Kvalitná pôda je základ. Stromy preferujú dobre priepustnú a výživnú pôdu. Je treba dbať, aby na mieste výsadby nebola vysoká hladina spodnej vody, pri ktorej by došlo k odhnívaniu koreňov. Príliš kamenisté, nepriepustné alebo zasolené pôdy sú na pestovanie nevhodné. Piesočnaté a hlinité pôdy, v ktorých voda dobre odteká, sú preto zvyčajne najlepšie. Aj keď nároky na pôdu nie sú veľké, sú vďačné za každé zlepšenie štruktúry pôdy, jej Ph a celkového obsahu humusu a živín. Je to hlavne aktuálne pri novších odrodách, pri ktorých sa požadovaný efekt nedá dosiahnuť bez dodatkového prísunu organických a minerálnych hnojív. Dôležitá je pritom zásoba humusu v pôde, ktorá ovplyvňuje celú mikrobiológiu. Tu je viac možností, z ktorých sa najčastejšie využíva zlepšenie kompostom, alebo vyzretým maštaľným hnojom. Veľmi ťažké pôdy môžeme vylepšiť pieskom a u kyslých pôd nezabúdame na vápnenie. Nikdy nedávajte vápno do jamy pri výsadbe.

Dôležité je si vopred pripraviť miesto výsadby. Odporúča sa robiť výkop jám aj niekoľko dní dopredu a zapracovať do nich organické alebo minerálne hnojivo. Vykopeme jamu cca 1mx60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100. Dôležitejšia je však veľkosť jamy, ktorá by pri jabloniach mala byť 60x60x60 cm. Vzdialenosť jám, čiže spon, je závislý od druhu, odrody ako aj použitého podpníka. U malín to býva 40x40 cm, kríčkovité ríbezle sadíme na vzdialenosť 80 až 120 cm, jablone na slabo rastúcich podpníkoch od 150 do 200 cm, kiwi na vzdialenosť 2,5 až 4 m.

Postup výsadby

1. Voľnokorenné ovocné stromčeky je potrebné zasadiť čo najrýchlejšie po kúpe. Korene ponoríme na noc pred sadením do vody, aby sa hydratovali. Tesne pred výsadbou nožnicami skráťte mierne korene asi o 1/3 a viac, ako aj poškodené korene. Takto upravený stromček namočte na niekoľko hodín, najlepšie však na celý jeden deň.
2. Rýľom alebo rýľovacími vidlami vykopeme výsadbovú jamu dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava ovocného stromčeka.
3. Na dno výsadbovej jamy pridáme trochu vyzretého hnoja prípadne kompostu (konský po roku odležania, kravský po troch rokoch, prasacia až po piatich rokoch, inak spália korene) alebo záhradníckeho substrátu (do 20% objemu). Premiešajte ho s pôvodnou zeminou. Hnoj ani kompost by však nemal byť v priamom kontakte s koreňmi, a tak ho prekryjeme zeminou (korene tak budú až nad touto vrstvou zeminy). Nikdy nedávajte hnoj, alebo umelé hnojivá na povrch pri výsadbe.
4. Strom vložíme do výsadbovej jamy a za stáleho natriasania prihadzujeme zeminu. Korene tak budú rovnomerne rozložené v pôde. Stromček by mal byť zasadený v rovnakej hĺbke v akej bol zasadený v škôlke, prípadne v kontajneri a miesto štepenia by malo byť minimálne 10 cm nad zemou a korene neboli zatočené nahor. Dôležitá zásada pri výsadbe ovocných stromov ako aj iných vrúbľovaných drevín je neumiestniť miesto vrúbľovania pod úroveň pôdy. Miesto vrúbľovania nesmie byť zahrnuté zeminou, aby sme neznehodnotili význam vrúbľovania. Podpník brzdí rastovú silu ušľachtilej odrody, čím zlepšuje jej plodnosť. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny sadíme cca 5 - 10 cm hlbšie ako rástli v škôlke.
5. Na okraj výsadbovej jamy zatlčieme oporné koly, ktoré udržia strom stabilný, pokým dostatočne nezakorení. Väčšinou postačujú 1-2 oporné koly, ktoré previažeme s kmeňom stromčeka voľným osmičkovým uzlom (v tvare ležatej osmičky) a tak ho zastabilizujeme. Oporu ponecháme pri stromčeku minimálne 2 roky.
6. Strom po výsadbe výdatne polejeme a zálievku opakujeme aj nasledujúci deň. Pozor na veľké blato, v takom prípade sa korene môžu obaliť nepriedušnou hmotou z hliny a stromček môže uhynúť. Pokrytie pôdy v okolí vysadeného stromčeka mulčom nie je nutné, no odbremení nás to od neskoršej práce s odburiňovaním. Mulč tiež zamedzuje erózii pôdy, ktorá zostáva pre strom výživnou. Pri zimnej výsadbe nahrnieme viac zeminy k rastline.

Starostlivosť o ovocné stromy

Pravidelné zalievanie, orezávanie a ochrana pred škodcami sú kľúčové pre zdravý rast a bohatú úrodu.

Zálievka

Mladé ovocné stromy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Stromček je nutné prvý rok primerane zalievať, inak cez leto alebo aj na jar uschne. Na nadmernú zálievku sú citlivejšie čerešne a višne. V jarnom období majú dreviny väčšinou dostatok vody, ale v období intenzívneho rastu plodov je jej často nedostatok, čo sa môže odraziť v kvantite i kvalite očakávanej úrody. Na preschnutie sú citlivé všetky novovysadené dreviny. Obzvlášť treba dať pozor v letných mesiacoch na preschnutie kiwi (Actinidia).

Hnojenie

Výživa ovocných stromov je dôležitou súčasťou ich pestovania, teda pokiaľ nám ide o úrodu a celkové zdravie stromu. Najčastejšie hnojíme na začiatku jari a na konci jesene. Hnojenie je pri ovocných stromoch veľmi komplexnou záležitosťou. Nie je dobré, ak hnojíme len jednostrannými hnojivami, ktoré nedodajú všetky potrebné látky a stopové prvky v takom množstve, v akom ich daný strom potrebuje. Neoddeliteľnou súčasťou je draslík, dusík, ale aj fosfor. Najvýhodnejšou formou je vykonať rozbor pôdy a zistenie, ktorá z vyššie spomenutých látok v pôde chýba. Hnojenie najmenej dvakrát ročne organickým hnojivom obsahujúcim mikroživiny, je skvelým spôsobom ako udržať zdravie pôdy.

• Jarné hnojenie: Hnojivá aplikované na začiatku jari sú dlhodobého charakteru. Vďaka týmto granulovaným dlhodobým hnojivám dokáže strom čerpať živiny až niekoľko mesiacov bez nutného prihnojovania.
• Jesenné hnojenie: Jesenné prihnojovanie vykonávame pomalými hnojivami, ktoré sa v pôde rovnomerne ale pomaly rozkladajú. Jedná sa o nekomplexné hnojivá, môžeme sem zaradiť draselnú soľ či mletý vápenec. Klasické hnojenie zastavte na konci augusta, v jesennom období využite výhradne jesenné hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu.

Kmene prvý rok ničím nenatierajte a okolie stromčekov udržujte v nezaburinenom, v nezatrávnenom stave. Pre dobré prospievanie a rast je vhodné toto dodržiavať aj v nasledujúcich rokoch. Pôdne mikróby, ktoré tvoria živú časť pôdy - baktérie, huby a ďalšie živé organizmy, zabezpečujú pomalé uvoľňovanie organických živín. Ako úkryt im prospievajú aj pôvodné rastliny. Všetko spolu súvisí! Nechajte preto vykvitnúť kvety a pôvodné trávy medzi ovocnými stromami. To prospeje pôdnym mikróbom ako aj opeľovačom, ktoré zase prospievajú ovocným stromom.

Rez ovocných stromov

Pravidelné orezávanie stromov zabezpečí ich zdravý rast, zlepší cirkuláciu vzduchu a zvýši produkciu plodov. Strihanie stromov pomáha udržať správny tvar a vitalitu. Rez ovocných stromov sa delí na letný a zimný rez. V prípade jesennej výsadby počkáme s rezom až do jari. Rez po výsadbe dodá vašim stromčekom prvotný impulz k rastu a prispôsobí veľkosť koruny zredukovanej koreňovej sústave.

• Jarný rez po výsadbe: Na stromčeku ponechajte 3 až 5 konárov, ktoré skráťte o 2/3 ich dĺžky (alebo na 3 až 5 základných vetiev po dvoch až šiestich očkách). Vetvy orežte tak, aby posledné očko smerovalo von. Rezné rany zatrite voskom, alebo latexom. V prípade, že chcete stromček vyšší, bočné vetvy stromčeka orežte a nechajte vyrásť vetvy z vrcholu terminálu. Novovysadené kôstkoviny vyžadujú bezpodmienečne silný hlboký rez! V opačnom prípade hrozí uhynutie stromkov. Granátové jablká sa zakracujú na 30 cm. Kaki na 30 - 50 cm a figovníky na 30 cm.
• Výchovný rez: V prvých rokoch ide o výchovný rez, kedy tvarujeme rastlinu do podoby, ktorá nás bude sprevádzať počas celého pestovania. Všeobecne platí, že skracujeme výhony hlbšie, aby sme mohli nasmerovať kostrové konáre požadovaným smerom. U ríbezlí a egrešov ide o skrátenie výhonov o 1/3 až 1/2. Maliny sú často pripravené pri nákupe tak, že ich netreba skracovať. U jabloní je rez ešte dôležitejší, pretože jeho zanedbanie by nám mohlo robiť v budúcnosti problémy. Veľmi obľúbeným tvarom je štíhle vreteno, ktoré pestujeme do 2 - 2,5 m výšky. Táto výška umožňuje pohodlný prístup k stromu počas celej vegetácie. Rez, chemická ochrana a zber je veľmi uľahčený ako aj bezpečný.
• Letný rez: Letný rez je určený pre stromy, ktoré chceme v daný rok tvarovať. Či už z dôvodu tvaru koruny či odstránenia vyschnutých častí. Takto tvarovať môžeme napríklad marhule či broskyne, taktiež je vhodný čas na zaštepovanie stromov. Počas leta, ak nám vyjde čas, je vhodné venovať sa letnému rezu.
• Zimný rez: Zimný rez je vykonávaný počas vegetačného pokoja a to v mesiacoch od novembra do marca. Po zapestovaní hociktorého tvaru je treba myslieť na udržiavací rez, ktorý je výhodne robiť každý rok. Ide o presvetlenie koruny, alebo čiastočné zmladenie. Nezabúdame na choré a poškodené konáre. Koniec jesene je ideálne obdobie na výsadbu stromov a krov. Ale ako je to s ich orezávaním? Stromy na jeseň nezrezávajte, aby ste tak nespomalili ich rast.

Špecifický rez pre kiwi

Mladú rastlinu kiwi koncom prvej zimy hlboko zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik, aby sme vypestovali čo najsilnejší letorast. Ak sa nám to nepodarí, opakujeme tento hlboký rez aj na druhý rok. Ostatné slabé výhonky priebežne odrezávame. V druhom roku, ak máme napestovaný kmeňový výhonok, skrátime ho v požadovanej výške. Z posledných dvoch až troch púčikov vyrastú výhony, ktoré vytvoria základnú kostru. Nesmieme zabudnúť na ich priväzovanie. V treťom roku pestovania koncom februára až začiatkom marca skrátime kostrové výhony asi o štvrtinu až tretinu. Z ich púčikov rastú rodivé letorasty a z asi troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste ich skrátime od posledného plodu za ôsmym listom a koncom zimy ich opäť skrátime na dvojpúčikové čapíky. Z nich vyrastú nové rodivé letorasty, ktoré poskytnú prvú väčšiu úrodu. Počas ďalších rokov opakujeme letný rez a zimný na dvojočkové čapíky. Počas pestovania musíme vymieňať odrodené a vyschnuté konáre novými mladými výhonmi.

Špecifický rez pre čučoriedky

V prvých dvoch rokoch po výsadbe čučoriedok sa odporúča vykonať výchovný rez, teda nechať iba najsilnejšie konáre a odstrániť všetky bočné výhonky s kvetnými púčikmi. V ďalších rokoch čučoriedku striháme na jar, keď je známy jej zdravotný stav a kvalita prezimovania. Rastlina vytvára kvetné púčiky na jednoročných výhonoch z dvojročného dreva. Kvetné púčiky sú v porovnaní s listovými väčšie. Odrody pomalšie rastúcich čučoriedok s veľkou násadou plodov treba rezať hlbšie v porovnaní s bujnejšie rastúcimi kultivarmi s menším počtom plodov. Medzi odrody s nadmernou násadou plodov patria ´Bluecrop´, ´Blueray´, ´Berkeley´ a ´Patriot´.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Ovocné stromy môžu byť ohrozené škodcami a chorobami. Ovocné dreviny sú napádané rôznymi škodcami a chorobami, čo budí dojem akejsi bezmocnosti proti nim bojovať. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na tie menej dôležité, s ktorými si rastlina vie poradiť, alebo neohrozujú priamo rastlinu či úrodu, a potom sú to choroby a škodcovia, ktorí po premnožení znižujú alebo úplne poškodzujú úrodu, poprípade dôjde k vyschnutiu celej rastliny. Rastliny sú náchylné na hubovité choroby hlavne v jarnom období, keď sú pletivá ešte mladé. Správnym použitím prípravku a jeho načasovaním vieme uchrániť úrodu a tešiť sa z pekných plodov. Aj keď daná problematika je obsiahla, je treba spomenúť aspoň základne choroby a škodcov. U egrešov nezabúdame na múčnatku a u ríbezlí na hrdzu, ktoré vedia skomplikovať naše pestovanie. U jabloní sa okrem múčnatky a chrastavitosti pridávajú živočíšni škodcovia ako obaľovač alebo piliarky.

tags: #kniha #o #pestovani #ovocnych #stromov

Populárne príspevky:

• Viac o prvosienke jarnej (Primula veris L.)
• Štýlové kvetináče pre váš interiér
• Starostlivosť o tulipány
• Tajomstvá rozmnožovania rysov
• Originálne tipy na kyticu pre muža k promóciám