Kedy a ako presádzať priesady: Sprievodca pre bohatú úrodu

Pestovanie vlastnej úrody je pre mnohých veľkým zážitkom. Predpestovanie priesad predstavuje efektívny spôsob, ako skvalitniť a zvýšiť úrodu mnohých druhov zeleniny, ktoré majú dlhší čas od výsevu po prvú úrodu. Tento proces umožňuje rastlinkám získať potrebnú silu a urýchliť ich rast, čím sa skracuje celkový čas potrebný na získanie úrody o dva až tri týždne. Aby sa mladé rastlinky ujali a priniesli vám bohatú úrodu, pri sadení je potrebné dodržať niekoľko pravidiel.

Prečo predpestovať priesady?

• Predpestovanie urýchli zber úrody o 2 až 3 týždne.
• Rastliny budú silnejšie a odolnejšie.
• Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov.
• V prípade rastlín s dlhým vegetačným obdobím zabezpečí zber úrody pred príchodom zimy.
• Je dôležité aj pri letničkách a iných kvetoch.

Kde predpestovať priesady?

Na úspešné predpestovanie sú vhodné vykurované a nevykurované skleníky, fóliovníky, pareniská, ale aj obyčajné okenné parapety či zasklené balkóny. Najideálnejším miestom na predpestovanie priesad je skleník, kde vládne pomerne stála teplota a dostatok svetla zo všetkých strán. Nie každý má vlastný skleník, no kvalitné priesady si môžete bez väčších problémov vypestovať aj doma na parapete alebo na zemi pri balkónových dverách. Aj pestovanie priesad vo fóliovníku rastlinám poskytuje vhodné podmienky, pričom na rozdiel od skleníka, v závislosti od použitej fólie, prepúšťa dnu aj slnečné UV žiarenie, ktoré je dôležité pre správny vývoj priesad. Parenisko si jednoducho môžete vytvoriť z vyvýšeného záhona alebo priamo na hriadke ich prekrytím.

Podmienky pre pestovanie priesad v byte

Pri pestovaní priesad v byte je dôležité zabezpečiť:

• Kvalitný substrát: Použite výsevný substrát s vyváženým pH, dobrou schopnosťou zadržiavať vlhkosť a pieskom pre drenáž.
• Dostatok svetla: Umiestnite priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu) alebo použite špeciálne pestovateľské lampy. Moderné plastové okná často neprepúšťajú celé spektrum slnečného žiarenia, ktoré mladé rastliny vyžadujú. Ak sú priesady umiestnené na parapete a "ťahajú sa" za svetlom, ideálne je, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla.
• Správna teplota: Pre klíčenie plodovej zeleniny (paradajky, paprika, uhorky) je optimálna teplota okolo 25 °C, po prvých klíčkoch znížte na 20 °C. Pri ostatných semenách postačuje okolo 18 °C. Nevhodný je pokles teplôt pod 10 °C. Dôležité je udržiavať teplotu na stálej hodnote počas celého predpestovania a zabrániť výrazným teplotným výkyvom.
• Vhodná vlhkosť: Zavlažujte, keď povrch pôdy začne presychať, vodou s teplotou zodpovedajúcou teplote vzduchu. Neprelievajte rastliny, pretože nadbytok vody môže spôsobiť hnilobu koreňov.
• Hnojenie: Pravidelne prihnojujte vhodným hnojivom na priesady, aby ste predišli spáleniu nadmerným obsahom živín. Jemné korienky mladých rastlín sú citlivé a neznášajú vysoký obsah hnojív.
• Prevencia chorôb a škodcov: Pravidelne kontrolujte rastliny a včas odstraňujte príznaky ochorení alebo napadnutia škodcami.

Základné princípy predpestovania a pikírovania

Predpestovanie priesad je dôležité z viacerých ohľadov. Semená v počiatočnej fáze klíčenia nevyžadujú živiny, pretože sa spoliehajú na zásoby v semene. Ich hlavnými potrebami sú voda, teplo a vzduch.

Výber substrátu

Výsevné substráty neobsahujú ílovú zložku a majú pH v rozmedzí 5,5 - 6,7. Ideálnou zmesou je rašelina s pieskom v pomere 1:1 alebo rašelina s perlitom v pomere 2:1. V žiadnom prípade nepoužívajte zeminu z izbových rastlín alebo zo záhrady.

Pikírovací substrát, do ktorého sa mladé rastlinky následne presádzajú, už musí byť obohatený o komplexné štartovacie živiny. Tieto živiny podporujú rast priesad a sú obzvlášť dôležité pre druhy citlivé na presádzanie, ako sú zeler, majoránka, cuketa, tekvica a uhorka.

Domáci substrát na predpestovanie priesad

1. Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
2. Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
3. Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
4. Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
5. Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov.

Použitie jiffov a lisovaných tabliet

V prípade citlivých druhov sú výbornou pomôckou jiffy (lisované tablety z rašeliny alebo kokosových vlákien), ktoré umožňujú priame vysádzanie priesad na konečné stanovište bez poškodenia koreňového systému. Lisované tablety sú dostupné v rôznych veľkostiach a často sa predávajú spolu s domácim miniskleníčkom. Pred výsevom sa jiffy umiestnia jamkou nahor do miniskleníčka alebo na misku a dôkladne sa zalejú vodou. Po napučaní a zväčšení objemu (čo trvá len pár minút) sa do jamky vloží semeno a zasype sa trochou substrátu. Počas klíčenia je dôležité udržiavať v miske nízku hladinu vody.

Proces presádzania (pikírovania)

Pikírovanie je proces, pri ktorom sa mladé rastlinky presádzajú z pôvodného výsevného substrátu do samostatných nádob. Rastlinky z hustých výsevov v debničkách alebo na záhonoch rozsadíme, keď majú vyvinuté dva pravé listy. Keď sa objavia aspoň dva pravé listy, môžete rastlinky pikírovať - presádzať z hustých výsevov, resp. rozdeliť do väčších kvetináčov, samostatných téglikov. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok, nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Na pikírovanie použite napríklad drevenú ceruzku alebo vidličku, rastlinku opatrne podoberte pod klíčnymi lístkami a s koreňmi vložte do pripravenej jamky v novom črepníku so substrátom. Rastlinku jemne prihrňte, zalejte a po zľahnutí substrátu dosypte. Vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy. Priesady dopestovávame s koreňovým balom.

Určenie správneho času na výsev a presádzanie

Dôležitým faktorom pri predpestovaní je načasovanie. Dĺžka rastu od výsevu po sadivuschopnú priesadu sa líši v závislosti od druhu zeleniny. Aby ste vedeli, kedy máte vysievať, musíte najprv určiť plánovaný termín výsadby do pôdy a od neho odpočítať počet dní potrebných na dopestovanie priesady. Tieto údaje sú orientačné, pretože na dĺžku pestovania vplývajú aj faktory ako počasie, množstvo slnečných dní a teplota okolia. Rada nad zlato - pre presnejší výpočet vhodného obdobia na sadenie sa riadime pravidlom priemerného dňa za posledné roky, kedy v tej-ktorej oblasti prevládali posledné jarné mrazy. Dĺžka predpestovania priesad závisí v prvom rade od druhu zeleniny a tiež od termínu výsadby, ale tiež aj od obdobia predpestovania.

Časový harmonogram výsevu pre rôzne druhy zeleniny

Koniec zimy a začiatok jari predstavujú ideálny čas, kedy sadiť priesady paradajok a papriky.

Kvalitná priesada

Kvalitná priesada je zdravá, bez chorobných škvŕn, kompaktná a nie je príliš vytiahnutá. Mala by mať už niekoľko pravých listov a zdravý koreňový systém. Stonka by mala byť dostatočne hrubá a tmavozelená (ak nejde o svetlú odrodu). Prerastené priesady z hustej výsadby sú oslabené a náchylnejšie na poškodenie.

Predpestovanie konkrétnych druhov zeleniny

V súčasnosti nie je problém kúpiť mladé sadenice zeleniny, avšak úroda z vlastnoručne predpestovaných rastlín prináša väčšiu radosť.

Rajčiak

Po výseve jemne prisypané semienka zavlažujte a pri teplote okolo 24 °C vyklíčia do týždňa. Následne postačujú teploty okolo 20 °C. Po narastení dvoch až troch pravých listov presádzajte do črepníkov, ideálne do rašelinových zakoreňovačov, ktoré umožnia vytvorenie bohatého koreňového balu. Pre silné priesady zabezpečte dostatok svetla a vetranie.

Paprika

Mladé rastlinky papriky presaďte do črepníkov alebo plastových téglikov, po jednom až dvoch kusoch. Pestujte ich v teplom priestore s teplotou okolo 27 °C cez deň a 18 °C v noci. Počas predpestovania zabezpečte dostatok svetla. Paprika je teplomilná rastlina, ktorej požiadavky na pestovanie sú podobné ako na rajčiaky. Na klíčenie je ideálna teplota 26 - 30 °C.

Šalát

Po vyklíčení môžete rastlinky šalátu presadiť, najlepšie do rašelinových črepníkov, s ktorými ich neskôr môžete vysádzať na hriadky. Toto je vhodné, keď rastlina dosiahne šesť až osem pravých listov. Pri výsadbe dodržujte vzdialenosť okolo 30 cm medzi rastlinami. Predpestovať môžete aj farebné listové šaláty s celoročnou možnosťou pestovania.

Kaleráb

Vyklíčený výsev počas dňa zalievajte tak, aby do večera všetko obschlo, čím sa predídete vzniku plesní. Po vytvorení dvoch pravých listov ich popresádzajte, ideálne jednotlivo do črepníkov. Hotové priesady vysádzajte na hriadky do sponu okolo 30 cm. Citlivejšie na vetranie sú priesady karfiolu, kalerábu a zeleru, ako aj plodová, tekvicová a šalátová zelenina počas chladných nocí.

Karfiol

Mladé rastlinky karfiolu pravidelne zavlažujte, pretože preschnutie a suchý vzduch spôsobuje drevnatenie koreňového krčka priesad. V dôsledku toho sa neskôr na priesadách predčasne vytvárajú ružice. Presádzajte do črepníkov podobne ako kaleráb. Hotové priesady vysádzajte na hriadky na vzdialenosť asi 50 cm.

Uhorky

Šalátové uhorky vyžadujú pri predpestovaní najvyššiu teplotu - 30 až 35 °C. Klíčia v priebehu niekoľkých dní až týždňa. Semená je najlepšie vysievať do hrantov, ktoré zasypte zeminou len do polovice. Po vyklíčení rastlinky prihŕňajte až do okamihu výsadby na hriadky. Alternatívou sú pestovateľské vrecia s namiešaným substrátom, do ktorých sa priamo sadia sadenice. Uhorky sú náročné na teplotu a vysokú vzdušnú vlhkosť. Rastlinky o tri až päť dní po vzídení, rozsádzame do zakoreňovačov alebo črepníkov. Pri predpestovaní uhoriek je dôležité, aby boli výrazné teplotné rozdiely v noci a počas dňa.

Kedy je čas na výsadbu do záhrady?

Približne v polovici mája po „troch zamrznutých“ (po Pankrácovi, Servácovi a Bonifácovi) začína pre záhradkárov najkrajšia časť roka. Plodiny s krátkym vegetačným obdobím aj mnoho druhov ovocia už prinášajú úrodu, ktorá obohatí jedlá o čerstvé vitamíny. Práve polovica mája je v kalendári prelomovým dátumom, kedy sa do záhrady dajú postupne vysádzať aj teplomilné druhy, ako sú paradajky, paprika a uhorky. Presný termín výsadby do záhrady závisí od viacerých faktorov, najmä od teploty pôdy a rizika mrazov. Pôda by mala mať minimálne 15 °C, ideálne 18 °C, a denné teploty by mali presahovať 20 °C. Zeleninové druhy, citlivé na chlad, budete môcť vysádzať až po troch zmrznutých v máji.

Otužovanie priesad pred výsadbou

Pred výsadbou do záhrady je nevyhnutné priesady otužovať. Tento proces trvá približne 7 až 10 dní pred plánovanou výsadbou. Rastliny postupne vystavujte vonkajším podmienkam - najprv na pár hodín denne, neskôr aj cez noc, ak nehrozí mráz. Týmto postupom si rastliny zvyknú na nové prostredie a minimalizuje sa šok z presadenia. Asi týždeň pred výsadbou na záhony odporúčame rastliny otužovať napríklad intenzívnym vetraním. Prvý deň ich nechajte vonku len 2 hodiny. Druhý až štvrtý deň priesady nechajte vonku vždy o hodinku dlhšie. Môžete im už tiež dopriať kratší pobyt na slnku - pozor však na ostré poludňajšie slnko, kedy je intenzita slnečného žiarenia najsilnejšia. Niektorým priesadám by mohlo uškodiť. Posledný deň môžete nechať priesady vonku aj počas noci. Mladé rastlinky by nemali prechladnúť. V chladných dňoch neotvárajte okná, ak sú na parapete umiestnené priesady.

Výsadba do záhrady: Na čo si dať pozor

Pri výsadbe priesad do záhrady je dôležité dodržiavať správne postupy, aby sa rastliny dobre ujali:

• Vhodný čas: Sádzajte v zamračenom počasí, podvečer alebo v čase, kedy na nové stanovisko dopadá tieň. Na priamom slnku by mohli rastliny vädnúť.
• Pred výsadbou zalejte: Priesady zalejte pred vybratím zo sadbovača.
• Príprava výsadbových jám: Pripravte si jamy o niečo väčšie, ako je rastlina aj s koreňovým obalom.
• Dodržujte rozostupy: Vzdialenosti medzi rastlinami určite podľa odporúčaných odstupov pre daný druh.
• Opora: V prípade potreby zabezpečte oporu, o ktorú mladé rastliny priviažete. Oporný bambusový kôl zabezpečí vysokú ochranu pred lámaním pri silných vetroch, či búrkach a zároveň zabráni budúcim rajčinám, či paprikám váľať sa po zemi, kde by boli ľahko dostupné pre hlodavcov, či hmyz.
• Zálievka: Opäť kladte dôraz na pravidelné zalievanie, najmä v letných mesiacoch a v obdobiach sucha.

Najčastejšie chyby pri výsadbe papriky

Pri pestovaní papriky sa záhradkári často dopúšťajú niekoľkých chýb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť úrodu:

• Príliš skoré sadenie: Vysádzanie priesad do studenej pôdy brzdí rast a zvyšuje náchylnosť na choroby.
• Slabé priesady: Nedostatok svetla pri pestovaní v interiéri vedie k vytiahnutým a slabým rastlinám. Kvalitné priesady majú silný stonok, husté listy a kompaktný rast.
• Nevhodná pôda: Ťažká, zle priepustná alebo kyslá pôda znižuje šance na dobrú úrodu. Pôdu je potrebné pripraviť vopred, ideálne už na jeseň, a obohatiť ju kompostom alebo vyzretým hnojom.
• Zanedbané otužovanie: Priesady vysadené bez predchádzajúceho otužovania sú vystavené stresu, čo môže zastaviť ich rast.

tags: #kolik #na #presadzanie #priesad

Populárne príspevky:

• otváracie hodiny Kvetinárstvo Diana
• Pestovanie kvetov
• objavte čaro levanduľových polí v Tihany
• Dezinfekcia hračiek Aloe Vera
• Ako ochrániť drevené kvetináče pred vlhkosťou