Koľko kyslíka vyprodukuje tuja a prečo sú stromy pre náš život kľúčové
Stromy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života a ich význam presahuje estetickú hodnotu. Okrem toho, že nám poskytujú tieň a skrášľujú naše okolie, hrajú kľúčovú úlohu v udržiavaní ekosystémovej rovnováhy a sú pre život na Zemi nevyhnutné. Jednou z najdôležitejších funkcií stromov je produkcia kyslíka prostredníctvom fotosyntézy.
Produkcia kyslíka stromami
Všetci asi vieme, že stromy produkujú kyslík. Rastliny, čiže aj stromy, produkujú viac kyslíka, než koľko ho spotrebujú. Každý strom, ktorý zasadíme, pridá svojim rastom do ovzdušia drahocenný kyslík, do svojho kmeňa a lístia naviaže oxid uhličitý, ktorý človek vydychuje ako splodinu životných procesov. Priemerný strom vyprodukuje približne 100 až 200 kilogramov kyslíka každý rok, v závislosti od jeho druhu, veľkosti, veku a prostredia, v ktorom rastie. Napríklad dospelý listnatý strom s bohatou korunou, ako je dub alebo buk, môže vyprodukovať viac kyslíka ako menší ihličnan.
Pokiaľ ide o počet ľudí, ktorých môže tento kyslík udržať pri živote, všeobecne sa odhaduje, že jeden dospelý človek spotrebuje približne 550 litrov kyslíka denne, čo zodpovedá asi 0,84 kilogramom kyslíka denne. Ročne tak potrebuje približne 306 kilogramov kyslíka. Ročná spotreba dospelého človeka je cca 330 kg kyslíka. Na stránke www.arnika.org sa uvádza, že dospelý strom môže zásobovať kyslíkom až 10 ľudí. Jeden hektár priemerného listnatého lesa v podmienkach mierneho pásma vyprodukuje za rok asi 10 ton kyslíka.
Fotosyntéza (AKTUALIZOVANÉ)
Tuja a jej prínos
Hoci sa v texte priamo neuvádza presné množstvo kyslíka, ktoré produkuje tuja, môžeme predpokladať, že ako ihličnatý strom s hustým ihličím prispieva k celkovej produkcii kyslíka podobne ako iné stromy, hoci možno v menšej miere ako veľké listnaté stromy. Tuja západná je vždyzelený ihličnatý strom, ktorý pochádza z južných oblastí východnej Kanady a priľahlých severných oblastí USA. Do Európy bola dovezená v 16. storočí. Obľube sa teší v strednej Európe, kde si ju ľudia často vysádzajú v záhradách a parkoch. Má kompaktný štíhly kužeľovitý tvar a sýtozelené ihličie, ktoré v zime jemne vybledne. Vytvára husté vetvičky so šupinatým ihličím. Je mrazuvzdorná minimálne do teploty -25°C.
Tuja riasnatá (lat. Thuja plicata D.) je veľký strom, ktorý dosahuje výšky 50 až 60 metrov a ktorého kmeň má 3 metre (výnimočne až 6 metrov) v priemere. Tuja riasnatá pri jazere Quinault v americkom štáte Washington je najväčšou tujou na svete, s objemom dreva až 500 metrov kubických, výškou 53 metrov a priemerom kmeňa 5,94 metra. Tuja riasnatá je rozšírená na severozápadnom pobreží Severnej Ameriky. Často rastie spolu s douglaskou tisolistou a jedľovcom rôznolistým. Okrem toho, že rastie vo vlhkých lesoch, je tuja riasnatá aj pobrežným stromom, ktorý rastie vo veľkom počte zalesnených bažín a pri brehoch potokov a riek.
Ďalšie benefity stromov
Okrem produkcie kyslíka majú stromy mnoho ďalších neoceniteľných funkcií:
-
Čistenie ovzdušia
Stromy na seba dokážu naviazať prach a spotrebovávať oxid uhličitý z ovzdušia. Jeden hektár lesa za rok naviaže a vymaže z ovzdušia až 15 ton oxidu uhličitého. V mestách zachytávajú listnaté stromy až 27% a ihličnaté 28% prachu. Bukový les na tej istej ploche dokonca dvakrát toľko popolčeka. Okrem toho, že stromy a lesy sú útočiskom pre zvieratá a hmyz, zároveň čistia vzduch od rôznych nečistôt a chemikálií.
-
Regulácia teploty a kolobehu vody
Stalo sa vám niekedy počas prechádzky, pri prechode z otvorenej krajiny do lesa, že zrazu je v zime v lese o poznanie teplejšie a v lete naopak nie je tak horúco? Stromy totiž odparovaním vody (spodná voda - korene - listy - para) ochladzujú svoje okolie. Dospelý strom za jeden deň odparí až 400 litrov vody, čím neustále ochladzuje svoje okolie a okrem toho pomáha prirodzenému kolobehu vody v prírode. Stromy majú veľký vplyv jednak na kolobeh vody, ale aj na zadržiavanie vody v krajine. Korene čerpajú spodnú vodu a tú potom odparujú. Stromy vlastne fungujú ako prírodné pumpy.
Prírodné lesy pri daždi fungujú ako veľká špongia, pomaly nasiaknu dažďovú vodu a potom vodu pomaly opäť vypúšťajú. Jeden hektár lesa odparí za hodinu až 350 litrov vody. Tým sa v horúcich parných dňoch ochladzuje teplota i o niekoľko stupňov.
-
Znižovanie hluku
Ďalší pozitívny vplyv, ktorý nám stromy a kry poskytujú, je zníženie hluku. Podľa článku na biom.cz pás zelene široký 3 metre znižuje v zástavbe a uliciach hladinu hluku o 25 percent. Hluk pohlcuje najmä stromová zeleň. Pás stromov širokých 10m znižuje hluk o 1 - 6 dB. Listnaté stromy pohlcujú 26% zvukovej energie a 74% odrážajú a rozptyľujú.
-
Ochrana pôdy a biodiverzity
Stromy pomáhajú pri tvorbe vrchnej pôdy, často označovanej ako ornica. Dôležité sú hlavne pozdĺž vodných tokov. Bez ich koreňov by bola pôda pri väčšej vode rýchle odnesená - vodná erózia. Zničili by sa tak rýchle vodné brehy, ale tiež všetko pri okrajoch vodných plôch. Stromy sú domovom a úkrytom desiatkam druhov živočíchov. Najvzácnejšie druhy sú v starom práchnivejúcom dreve, ktoré je v lesoch už veľmi vzácne.
-
Liečivé účinky a psychologický vplyv
Stromy produkujú látky zabíjajúce choroboplodné zárodky podobne ako antibiotiká. V parkoch je cca 200-krát menej baktérií ako na námestiach a v uliciach bez zelene. Z hľadiska antibakteriálnej účinnosti bola zistená vyššia účinnosť u ihličnatých stromov. Rôzne výskumy potvrdili, že výhľad na zeleň urýchľuje zotavenie sa zo stresových situácií, znižuje bolesti a urýchľuje zotavenie pacientov po operácii. Pohľad na prírodné prvky zmierňuje negatívne vplyvy pracovného stresu a prispieva k celkovej spokojnosti v zamestnaní.
Odlesňovanie a jeho dopady
Odlesňovanie prebieha na celom svete, niekde vo väčšej miere a inde zas v menšej. Ide ale o globálny problém. Odhaduje sa, že ročne ľudia vyrúbu približne 15 miliárd stromov. Ak by sme skolili lesy k zemi, v procese ich rozpadu by sa do atmosféry uvoľnilo 35 miliárd ton oxidu uhličitého. Okrem toho by nám rýchlo došiel kyslík. Navyše, polovica rastlín a zvierat na planéte žije v dažďových pralesoch, ktoré sú ohrozené odlesňovaním.
Následky odlesňovania sú rozsiahle a dotýkajú sa mnohých aspektov života na Zemi:
- Nedostatok kyslíka: Fytoplanktón by nestíhal dostatočne rýchlo obnovovať kyslík.
- Zvýšené emisie CO2: Rozklad dreva by uvoľnil obrovské množstvo oxidu uhličitého do atmosféry, čo by prehĺbilo klimatickú krízu.
- Strata biodiverzity: Tisíce druhov zvierat a rastlín by stratili svoj domov a mnohé by vyhynuli.
- Narušenie kolobehu vody: Menšie množstvo zrážok, zvýšená vodná erózia a zhoršená kvalita pôdy.
- Znečistenie ovzdušia: Bez stromov by sa vo vzduchu nachádzalo oveľa viac nečistôt a chemikálií.
- Extrémne teploty: Zem by bola násobne teplejším miestom, s horúcimi letami a chladnejšími zimami.
- Dopad na poľnohospodárstvo: Pôda by bola znečistená, plodiny by nerástli a nebol by hmyz na opeľovanie rastlín.
Pestovanie a starostlivosť o tuju
Tuju si môžete rozmnožiť prostredníctvom 10 cm odrezku odobratého zo zdravej rastliny v priebehu mája až augusta. Vyberajte dobre vyzreté výhonky z oslnenej strany dreviny. Na báze odrezka nechajte malú pätku starého dreva a nad ňou v dĺžke 2 cm opatrne odstráňte ihličie. Reznú plochu namočte do stimulátora zakorenenia a opatrne vložte do rašelinovo pieskového substrátu. Tuje, ak si z nich prajete vytvoriť živý plot, vysádzajte na vzdialenosť 50 cm od seba. Nachystajte im kvalitný substrát a dobrú drenážnu vrstvu. Po výsadbe prisypte pôdu cca 3-5 cm vyššie, pretože bude sadať. Okolo výsadby je vhodné nastlať zeminu mulčovacou kôrou.
Tuja uprednostňuje polohu na priamom slnku. Potrebuje humóznu, kyslú, priepustnú a primerane vlhkú pôdu. Môže byť aj piesčitá. Optimálna hodnota substrátu je v rozmedzí pH 4,5 - 6. V ťažkých, ílovitých, chudobných a vápenatých pôdach bude živoriť. Ak má rastlina prosperovať, nevhodné pôdy treba vymeniť a zlepšiť prídavkom rašeliny, listovky alebo kompostu minimálne do hĺbky a šírky 50 cm. Zabezpečte jej aj dobrú drenážnu vrstvu.
Potrebuje dostatočnú pôdnu vlhkosť bez nadmerného premokrenia hlavne prvý rok po výsadbe, aby mala možnosť kvalitne sa zakoreniť a uchytiť. V tomto období dajte pozor, aby nedošlo k preschnutiu substrátu. Aby ste udržali vitalitu rastlín, používajte počas vegetačného obdobia špeciálne hnojivo pre tuje a cyprušteky. Hnojivo sa podáva 2 x ročne, v marci a júli, prípadne podľa odporúčania výrobcu. Na jeseň sa zvykne aplikovať jesenné hnojivo s vyšším obsahom draslíka. Na podporu vitality sa podáva aj tzv. horká soľ, buď zálievkou ku koreňom, alebo aj postrekom priamo na listy.
Problémy pri pestovaní tují
Tvorba šišiek na tujách sa deje koncom jari a považuje sa za nežiaduci jav. Na jar majú šišky zelenú farbu, v jeseni už sú hnedé a pevné. Tuja tvorí šišky vtedy, keď nemá zabezpečené vhodné životné podmienky. Treba pátrať po príčine, môže to byť nedostatok vlahy, alebo živín.
Pomerne častým viditeľným prejavom problému je hnednutie tují, ktoré sa týka mladých aj starších drevín. Do istej miery ide o prirodzený jav, hnednutie a usychanie vetvičiek sa prejavuje najmä po zime a tento jav je spôsobený nedostatkom svetla, zmenami teplôt, nedostatkom vlahy alebo jej nadbytkom. Tuja však môže trpieť rôznymi hubovitými chorobami ihličia alebo fytoftorovou hnilobou koreňa. Žiaľ, rozmáha sa veľa škodcov decimujúcich porasty veľkou rýchlosťou. Medzi škodcov môžeme zaradiť aj psíky a mačky, ktoré ocikávajú a značkujú stromčeky a po takomto úkone nastáva sčernanie vetvičiek na postihnutom mieste.
Tuja obsahuje jedovatý neurotoxín thujon (al. tujón), ktorý má formu bezfarebného oleja a arómu podobnú mentolu. Môže spôsobiť podráždenie pokožky a pri požití (hlavne semien) spôsobuje podráždenie žalúdka a čriev, spôsobuje kŕče, poškodzuje obličky a pečeň a nebezpečný je pre tehotné ženy.
tags: #kolko #kyslika #vyprodukuje #tuja