Koľko zeminy potrebujem na pestovanie
Otepľuje sa a teda začína obdobie, keď sa rastliny preberajú po období odpočinku znova k životu. Okrem toho, že je teplejšie, slnko svieti omnoho dlhšie a preto rastliny rastú rýchlejšie. Toto obdobie je ideálne na to, aby sme skontrolovali, ktorým rastlinám treba vymeniť pôdu. Jar je na presádzanie ideálnym obdobím.
V zime by sme presádzať nemali, pretože rastliny majú vegetačný pokoj a v lete nemusí byť presádzanie tak úspešné, pretože substrát rýchlo preschne a na úspešné prijatie novej zeminy sa potrebujú rastliny vo vlhkej pôde zakoreniť.
Väčšinu mladších rastlín by sme mali presadiť každý rok. Väčšie rastliny približne raz za 2 - 3 roky. Niektoré druhy rastlín sa však rady tlačia v kvetináči, najmä zamioculcas a sansevierie, takže časté presádzanie do väčšieho kvetináča pri nich nie je nutné. S presadením zamioculcasu dokonca čakáme až dovtedy, kým mu praskne kvetináč, v ktorom je (pokiaľ je v plastový).
Správny substrát hrá dôležitú rolu pri starostlivosti o rastliny. Povedala by som, že tú najdôležitejšiu.
Pôda a substrát sa od seba zásadne líšia. Pôda je vrchná vrstva zemského povrchu, vznikla zo zvetranín a z organickej hmoty. Je viazaná na určitú lokalitu, má typickú štruktúru. Je to dynamický systém, ktorý sa stále mení a vyvíja. Ako dôsledok činnosti dážďoviek, baktérií, hmyzu a iných organizmov v ňom neustále prebieha rozklad organickej hmoty na živiny využiteľné pre ďalšie generácie rastlín. Pôda v záhrade vznikala tisícky rokov.
Na rozdiel od pôdy, je substrát umelo vytvorená zmes na pestovanie rastlín. Rovnako má svoju štruktúru, rôzny pomer anorganickej a organickej zložky, je však presne namiešaný tak, aby čo najlepšie vyhovoval rastlinám, pre ktoré je určený. V porovnaní so záhradnou pôdou má zvyčajne lepšiu štruktúru, čo je dané vyšším podielom organickej zložky.
Väčšina kupovaných substrátov v obchodoch obsahuje primiešané hnojivo, rašelinu, perlit či aktívny humus. Môj najobľúbenejší substrát je od značky Agro. Hneď na druhom mieste je substrát Profík, do ktorého je už v balení primiešaný perlit - čo je super.
Typy substrátov a ich použitie
Existuje niekoľko typov substrátov. Väčšina rastlín potrebuje substrát namiešaný z rôznych typov pôdy. Každý substrát sa skladá z určitých zložiek, ktoré spolu vytvárajú prostredie s určitým pH a určitými živinami. Tieto zložky majú istý stupeň kyslosti, čo je dôležitá informácia. Takisto tieto zložky rôzne dlho udržiavajú vodu a skladajú sa z rôzne veľkých častíc.
Substráty pre bežné izbové rastliny
Substrát pre izbové rastliny je vhodný pre väčšinu izbových rastlín okrasných listom. Substrátov pre izbové rastliny je veľké množstvo. Ponuku kvalitných substrátov na izbové rastliny nájdete na našom eshope.
Odporúčané je použiť substrát, ktorý môže byť univerzálny alebo na izbové rastliny s prímesou kôry a perlitu. Ak nepoužívate drenáž, je dobré do substrátu primiešať aj keramzit alebo kamienky. Pre skvalitnenie substrátu môže byť primiešaná aj rašelina.
Fialky potrebujú priepustný substrát s dostatkom živín. Zabezpečíte ho zmiešaním substrátu na izbové rastliny + rašeliny + perlitu a troškou keramzitu. Toto je najuniverzálnejší substrát, ktorý môžete použiť na takmer všetky kvitnúce alebo nekvitnúce izbové rastliny. Stačí ak doň primiešate aspoň Perlit a Keramzit alebo píniovú kôru (substrát na Orchidey).
Izbovky nie sú tak náročné ako napríklad Aroidy, nepotrebujú až tak priepustný substrát, no zároveň doň môžete primiešať všetky zložky ako do Aroid substrátu, určite tým rastline neublížite.
Substráty pre špecifické rastliny
Na zasadenie zakorenených odrezkov volíme substrát na výsev a množenie. Kaktusy a sukulenty sadíme do špeciálneho substrátu, ktorý obsahuje veľa piesku, veľkých častíc a rýchlo presychá. Obľúbený je substrát Profík pre kaktusy a sukulenty - špeciálny substrát určený pre presádzanie a pestovanie všetkých suchomilných rastlín. Zloženie substrátu je vyvinuté presne podľa potrieb týchto rastlín, ktoré potrebujú dostatočné prevzdušnenie koreňového systému, aby sa predišlo jeho prípadnému zahnívaniu.
Niektoré rastliny sú kyslomilné a tak majú trochu iné nároky na pôdu. Z izbových sem patria najmä mäsožravky, izbové azalky či paprade. Tieto rastliny sa adaptovali na život v pôde chudobnej na živiny. Paprade nám prežijú ako v kyslejšej pôde, tak v obyčajnom substráte na izbové rastliny, no azalky a mäsožravky by sme mali sadiť do čistej rašeliny.
Pre orchidey a bromélie používame špeciálny substrát pre orchidey, ktorý obsahuje len kôru, kokosové vlákno a prípadne rašelinník. Pri orchideách Phalaenopsis dbáme aj na výber správneho črepníka - musí byť priesvitný, pretože svetlo prijímajú i vzdušnými koreňmi, inak sa korene budú ťahať za svetlom a rastlina časom vypadne z kvetináča. Plastový črepník by mal byť úplne priesvitný, zatiaľ čo vonkajší môže byť aj napríklad farebný alebo matnejší, no stále priesvitný.
Orchidey nepotrebujú klasický substrát zložený zo zeminy, postačí im píniová kôra, ktorú kúpite v obchodoch ako substrát pre Orchidey. Najlepšia je pre nich dobre priepustný substrát a na spodok kvetináča drenáž (nie je nevyhnutnosť ak je substrát dobre namiešaný).
Substráty pre výsev a množenie
Úspešná produkcia zeleninových priesad je vedľa optimalizácie klimatických faktorov do značnej miery závislá na kvalite pestovateľského substrátu. Kvalitatívne požiadavky sa týkajú hlavne fyzikálno-chemických vlastností. Základným kritériom substrátu je vysoký obsah humóznych a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka objemová hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť. Na priaznivý vývoj koreňov má vplyv prítomnosť organických látok humusovej povahy.
Z hľadiska dostupnosti organických komponentov možno odporučiť špeciálnu prípravu substrátu pre pestovanie zeleniny a priesad zelenín. Priemyselne vyrábané substráty uvedeným podmienkam prevažne vyhovujú. Substráty predávané v špeciálnych predajniach sú homogénne, majú vyrovnanú živinovú bilanciu a sú sterilné.
Príkladom je Substrát na výsev a množenie so zložením: rašelina, piesok, upravené pH, jemná štruktúra. Nízky obsah živín zaručuje rovnomerné schádzanie semien a zakoreňovanie rezkov. Substrát na rezkovanie má podobne jemnú štruktúru, obsahuje vybrané druhy rašeliny, kremičitý piesok a má upravenú reakciu.
Príprava pôdy a drenáž
Pokiaľ sme si už vybrali správny substrát, musíme ešte vybrať vhodný črepník a môžeme sa vrhnúť na sadenie. Ako prvé si pripravíme pôdu. Ak máme substrát ktorý obsahuje mikorýzu alebo je preparovaný, môžeme priamo sadiť. Ak nemáme pôdu s obsahom látok proti plesniam, môžeme do nej pridať kúsky uhlia, ktoré pôsobí proti plesniam. Okraje zasypeme substrátom, ktorý postupne utláčame. Približne po 6 týždňoch od presadenia začneme prihnojovať.
Pojem drenáž znamená odvodnenie. Keď rastlinu polejeme, vypije iba určité množstvo vody, nejaké množstvo vody absorbuje pôda a jej zvyšok odteká. Príliš mokrá pôda zvyšuje pravdepodobnosť hubových ochorení a tiež niektorých škodcov, hlavne mušiek smútiviek.
V prvom rade je dôležité, aby kvetináč, do ktorého sadíme, mal drenážny otvor na spodku, cez ktorý bude prebytočná voda odtekať. Pokiaľ chceme sadiť priamo do kvetináča bez otvoru, musíme použiť drenážnu vrstvu. To znamená, že na dno kvetináča nasypeme keramzit, prípadne môžeme použiť i kamienky, perlit, vermikulit či zeolit s väčšími frakciami. Vďaka drenážnej vrstve pôda nebude stále mokrá a bude mať možnosť vyschnúť.
Tu je potrebná drenáž pre dobrý odtok vody. Ak na spodok kvetináča nepoužívate drenáž, zabezpečte kaktusu alebo sukulentu dobre priepustný substrát.
Vlastnosti pôdy a jej úprava
Ak chcete rastlinu zasadiť priamo do zeminy zo záhrady, môžete to skúsiť, no určite to neodporúčam. Šanca, že vám rastlina porastie tam síce je, no zároveň tam je šanca, že rastlina bude roky rovnaká, so zaseknutým rastom, hnedými špičkami listov alebo skončí v odpadkovom koši.
Pôdy ľahké - piesočnaté až hlinito-piesočnaté s obsahom ílovej zložky do 20 % - majú výraznú prevahu piesočných častíc. Povrchovo sa rýchlo zohrievajú, ale aj ochladzujú. Majú extrémne veľkú priepustnosť a vzdušnú kapacitu, preto rýchle vysychajú.
Pôdy stredne ťažké - piesočnato-hlinité až hlinité s obsahom ílovej zložky od 20 do 45 % - majú vlastnosti tvoriace optimálne rastové podmienky pre väčšinu rastlín. Dažďová voda do nich ľahko vsakuje, a tak nedochádza k povrchovému zamokreniu pôdy.
Pôdy ťažké - ílovito-hlinité až ílovité s obsahom ílovej zložky väčším ako 45 % - sú málo vodopriepustné, pri dlhších dažďoch sa premokria, preto sa ťažšie obrábajú. Tieto pôdy sa pomaly prehrievajú, sú studené. Pri dlhších suchách zasa do hĺbky presychajú, pukajú a vytvárajú tvrdé hrudy. Vyznačujú sa horšou štruktúrnosťou.
Väčšine záhradných rastlín, teda ovocným i mnohým okrasným drevinám a koreňovej zelenine, vyhovuje pôda s obsahom humusu 3 až 4 %. Tento obsah úplne stačí na vytvorenie vhodnej štruktúry, kyprosti i vodoudržateľnosti pôdy. Niektoré špecifické rastliny si však žiadajú vysoký obsah humusu, iným zasa škodí (potom trpia chorobami, zahnívajú im hľuzy, cibule a korene). Medzi takéto citlivé rastliny patria cibuľa, cesnak, kaktusy, ľalie a kosatce.
Na úrodnosť má vplyv aj pôdna kyslosť (pH), ktorú podľa potreby takisto dokážeme upraviť. V kyslej pôde lepšie rastú kyslomilné rastliny, ako sú brusnice, čučoriedky, rododendron, borievka čínska, kosatec žltý, vresovec, jahody, gaštan jedlý, zemiaky. V mierne alkalickej (zásaditej) pôde sa dobre darí vápnomilným rastlinám, ako sú cesnak, cibuľa, fazuľa, chren, karfiol, kel, paprika, pór, šalát siaty, hruška, mandľa, orech vlašský, borievka netatova, brečtan popínavý, hlaváčik jarný, poniklec slovenský, plesnivec alpínsky, ruža vráskavá, šafran žltý.
Melioračná úprava zrnitosti pôdy principiálne spočíva v primiešaní materiálu s opačnými vlastnosťami, aké v nej nežiaduco prevládajú. Na kalkuláciu a realizáciu týchto prác je dobré vedieť, že ak chceme zmeniť zrnitosť pôdy (množstvo ílu alebo piesku v nej) o 1 % v 1 m3 substrátu, tak budeme potrebovať v priemere 17 kg hmoty, teda jedno plné 10-litrové vedro melioračného materiálu.
Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Podľa požadovanej kyslosti pôdy používame nekarbonátový alebo karbonátový piesok (s obsahom vápnika) alebo ľahkú spraš, prípadne pri draslomilných rastlinách, ako je kapusta či vinič, môžeme pridať ešte aj drevný popol (0,1 kg/m2).
Aby sme dobré pôdne vlastnosti udržali viac rokov, môžeme ako časť melioračnej hmoty použiť aj karbonátový štrkopiesok so zrnitosťou do 10 mm. Vtedy na zlepšenie 0,2 m hrubej vrstvy pôdy na plochu 1 m2 zarýľujeme 1 či 2 vedrá tohto materiálu.
Nielen na vyľahčenie pôdy sa používa tepelne expandovaná sopečná hornina perlit. Na 10 m2 pri hĺbke ovplyvňovanej pôdy 0,2 m dávkujeme 0,2 až 0,5 m3 perlitu s hmotnosťou 28 až 70 kg.
Úrodná pôda by mala obsahovať asi 20 % pôdneho vzduchu. Ide o obohatenie ľahkých pieskovitých pôd o ílovú a humusovú zložku pôdy. Z ílových materiálov pripadá do úvahy napríklad ílová pôda zo stavebných výkopov alebo skrývky, slieň, bentonit, zeolit či rybničné bahno. Nekarbonátovú piesčitú pôdu zaílujeme najčastejšie slieňom. Karbonátové piesčité pôdy zaílujeme napríklad rybničným bahnom, ílovými usadeninami z vodných nádrží, bentonitom alebo zeolitom. Rybničné bahno slúži súčasne ako hnojivo a dávkujeme ho v množstve 0,2 až 0,4 m3/10 m2.
Postupujeme etapovite alebo jednorazovo pridaním vysokých dávok rašeliny, pareniskovej alebo kompostovej zeminy či stavebnej humóznej skrývky. Pri postupnom zvyšovaní humusu v pôde používame humusotvorné organické hnojivá - maštaľný hnoj, kompost a rašelinu -, z ktorých až 20 až 30 % hmoty zostáva v pôde ako pôdny humus. Z hydinového trusu, fekálií, zeleného hnojiva zostáva v pôde len 1 až 2 % humusu. Na zvýšenie obsahu humusu o 0,2 % treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty, pri rešpektovaní každoročného prirodzeného úbytku humusu v pôde vplyvom mineralizácie dodávame každý rok až 60 kg/10 m2 maštaľného hnoja, kompostu alebo rašeliny.
Chemické a fyzikálne vlastnosti substrátu
Kvalitatívne požiadavky sa týkajú hlavne fyzikálno-chemických vlastností. Základným kritériom substrátu je vysoký obsah humóznych a organických látok, vyrovnaný pomer živín, nízka objemová hmotnosť zaručujúca kyprosť, ľahkosť a vzdušnosť. Na priaznivý vývoj koreňov má vplyv prítomnosť organických látok humusovej povahy. Obsah organickej hmoty v substráte má byť okolo 50 až 70 %. Organická hmota má byť dostatočne rozložená - humifikovaná.
Objemová hmotnosť pestovateľského substrátu sa má pohybovať okolo hodnoty 0,5, to znamená že 1 l substrátu má vážiť 0,5 kg. Maximálna kapilárna vodná kapacita má byť 30 až 50 obj. %, minimálna vzdušná kapacita 20 až 30 obj. % a pórovitosť 70-80 obj. %.
Dôležité vlastnosti sú priepustnosť a vododržnosť substrátu. Najviac priepustné pre vodu sú hrubozrnné substráty. Medzi vododržné patria substráty obsahujúce komponenty: rašelina, perlit, zemina.
Okrem kvalitných fyzikálnych je potrebné aby mal substrát aj dobré chemické vlastnosti. Tie môžu v mnohých prípadoch hrať významnejšiu úlohu ako fyzikálne vlastnosti. Z hľadiska reakcie substrátu je vyhovujúca hodnota medzi 5,5 až 7,0 pH. Medzi rozhodujúce vlastnosti patrí koncentrácia rozpustných solí v substráte. Zasolený substrát veľmi negatívne vplýva na rast a vývin rastlín. Vysoká zasolenosť zapríčiňuje úhyn rastlín.
Hodnota zasolenosti substrátu nemá byť pre priesady šalátu vyššia ako 0,35 %, pre uhorky viac ako 0,5 %, pre rajčiny viac ako 0,7 % a pre priesady kapusty viac ako 0,8 %. Miera zasolenia je úzko spätá s objemovou hmotnosťou substrátu a obsahom organických látok. Ukazuje sa, že o koľko je objemová hmotnosť substrátu vyššia, o toľko menej soli treba na zasolenie.
Pre uspokojivý rast a vývoj priesad je dôležité množstvo a pomer hlavných živín v substráte. Obsah prístupného dusíka by sa mal pohybovať medzi 100 až 150 mg, fosforu 80 až 100 mg, draslíka 250 až 300 mg a horčíka okolo 50 až 60 mg v jednom litri substrátu. Pokiaľ sa substrát pripravuje s prevahou rašeliny je účelné dodávať i mikroživiny (Fe, Mn, Mo, B, Cu, Zn).
Podľa spôsobu použitia vystupuje ďalšia požiadavka - konzistencia substrátu, ktorá vyjadruje súdržnosť a priľnavosť jeho častíc. Pri používaní črepníkov, rašelinových alebo plastových zakoreňovačov súdržnosť (pevnosť) nie je tak dôležitá ako pri používaní balíčkovacieho stroja. Tvar balíčka tu udržuje črepník alebo zakoreňovač a pri vyberaní priesad pri výsadbe aj koreňový systém priesady.
Zloženie špecifických substrátov pre zeleninu
Z hľadiska dostupnosti organických komponentov možno doporučiť špeciálnu prípravu substrátu pre karfiol, kaleráb a šalát v objeme 80 % rašeliny alebo drvenej kompostovanej kôry a 20 % ornice, alebo 70 % rašeliny alebo kompostovanej kôry a 30 % perlitu. Pre kapustu sa osvedčuje substrát 80 % rašeliny alebo kôry v pomere 1:1. Pre pestovanie priesad rajčiakov, papriky alebo uhoriek sú vhodné substráty z rašeliny a kompostovanej drvenej kôry v pomere 1:1-2 a rovnako z ornice a kôry v pomere 1:2, ktoré vykazujú uspokojivejšie výsledky než čistý rašelinový substrát.
Ako vyrobiť substrát pre úspešné klíčenie rastlín
tags: #kolko #zeminy #potrebujem #na #pestovanie