Pestovanie konského bôbu: Tradičná plodina s moderným potenciálom

Bôb obyčajný, známy aj ako konský bôb alebo bôb záhradný (Vicia faba), je pradávna strukovina s bohatou históriou, využívaná už asi pred 6 tisícimi rokmi. Hoci v posledných desaťročiach akosi vypadol z osevného postupu v našich podmienkach, v súčasnosti sa opäť dostáva do popredia vďaka svojim výživovým hodnotám a agronomickým benefitom. Je to odolná rastlina, ktorú možno pestovať z jarného aj jesenného výsevu.

Botanické charakteristiky a odrody

Bôb obyčajný je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), ktorá dorastá do výšky 50 až 170 cm. Má hlboký koreňový systém s prítomnosťou hlízkových baktérií, čo umožňuje rastline viazať vzdušný dusík. Hladká, štvorhranná a vzpriamená stonka sa v spodnej časti môže rozkonárovať. Sudozperené listy môžu byť dlhé až 25 cm. V úžlabí listov vyrastá kvetenstvo, ktoré tvorí 3 až 11-kvetý strapec. Kvety sú väčšinou bielej farby s fialovým nádychom a výraznými tmavými škvrnami, samoopelivé, ale opelenie hmyzom je žiaduce. Plodom bôbu je zelený dužinatý struk dlhý niekedy až 20 cm, s jemne zamatovým povrchom, ktorý obsahuje 3 až 9 semien. Semená sú ploché, zelenkasté, béžové, alebo pri niektorých odrodách aj čierne, a dozrievaním môžu tmavnúť. Struk postupne kožovatie, černie a zasychá.

Existujú tri hlavné variety bôbu obyčajného:

• Bôb záhradný (svinský) - Vicia faba var. major: pestuje sa hlavne ako zelenina a strukovina. Má nižšiu stonku so sklonom k rozkonáreniu. Na bočných stonkách vytvára struky rovnocenné s tými na hlavnej stonke. Tisíc semien váži 1 200 - 2 500 g.
• Bôb konský (poľný) - Vicia faba, var. equina: pestuje sa na zelenú hmotu a semeno je určené na kŕmenie zvierat. Má štvorhrannú stonku s výškou až 150 cm, málo rozkonárenú. Semená sú stredne veľké (tisíc semien váži 500 - 700 g).
• Bôb drobnosemenný (holubí) - Vicia faba, var. minor: používa sa na kŕmenie. Stonka je tenšia a drobnejšia. Semená sú guľatejšie, tisíc semien váži 320 - 500 g.

Nutričné hodnoty a využitie

Semená bôbu sú vynikajúcim zdrojom bielkovín (30-34 % N-látok, v suchom stave až 28 %), vlákniny (6-7 %), škrobu (až 40 %), vitamínov skupiny B, kyseliny listovej a minerálov ako draslík, fosfor, železo, zinok, vápnik a horčík. Mladé struky sú bohaté na vitamín C a provitamín A. Vďaka vysokému obsahu bielkovín je bôb obľúbenou potravinou vegetariánov a vegánov ako alternatíva mäsa. Obsahujú tiež levodopy (L-dopa), ktoré prispievajú k dobrej nálade.

Jeho stráviteľnosť je vysoká pre všetky druhy hospodárskych zvierat aj pre človeka. Je však dôležité poznamenať, že obsahuje aj antinutričné látky (inhibítory tripsínu, vicin, konvicin, lektin, tanín), ktoré môžu spôsobovať nežiaducu chuť a závažnejšie ochorenia (favizmus). Tieto látky sa dajú znížiť vhodnou tepelnou úpravou (namáčanie, varenie, suchá tepelná úprava) a šľachtením.

Bôb sa využíva nielen ako potravina pre ľudí a krmivo pre zvieratá, ale aj na zelené hnojenie, najmä na ťažkých pôdach. Vďaka svojej schopnosti viazať vzdušný dusík a hlbokému koreňovému systému zlepšuje štruktúru pôdy a zvyšuje jej úrodnosť.

Pestovanie konského bôbu

Klimatické a pôdne požiadavky

Bôbu sa darí vo vlhkejších a skôr chladnejších až stredných polohách, čomu zodpovedajú podmienky v repárskej a zemiakarskej oblasti. Vyžaduje hlboké, úrodné, ílovité alebo hlinité, ale nezamokrené pôdy s dobrou vodnou nasiakavosťou a dostatkom humusu, vápnika. Optimálne pH pôdy je neutrálne až mierne zásadité (7-8), pričom pri pH pod 5,5 sa znižuje syntetická fixácia dusíka. Aj keď je plodinou stredne ťažkých a najmä ťažkých pôd, pri rovnomernom rozložení zrážok dokáže zniesť pestovanie aj na ľahšej piesočnatej pôde, ak ide o vhodne rajonizovanú odrodu.

Bôb je veľmi náročný na vlahu, najmä počas kvitnutia a v období intenzívneho rastu strukov (dva týždne po odkvitnutí). Sucho počas vegetácie poškodzuje vzrast a znižuje úrodu semien. V prípade nedostatku zrážok je potrebné porast zavlažiť, pričom hlavným zavlažovacím obdobím je jún, najmä počas začiatku butonizácie, nasadzovania prvých strukov a tvorby semien v hornom poschodí. Naopak, nadmerné množstvo zrážok, najmä na začiatku, spomaľuje klíčenie a predlžuje vzchádzanie. Neskôr nepriaznivo ovplyvňuje opeľovacie pomery. Teplota po výseve urýchľuje vzchádzanie, kým teplejšie počasie a menšie množstvo zrážok priaznivo vplýva na opeľovacie pomery počas kvitnutia.

Zaradenie v osevnom postupe a hnojenie

Bôb je výborná predplodina, pôdu hlboko prekyprí a obohatí o dusík. Najčastejšie sa zaraďuje medzi dve obilniny. Po bôbe sa pôde darí pšenici ozimnej, ale pre kratší čas na prípravu pôdy sú menej vhodné skoršie oziminy ako raž a jačmeň ozimný. Na tom istom mieste by sa nemali strukoviny pestovať skôr ako o 4 až 6 rokov (minimálny časový odstup sú 4 roky, resp. 3 roky). Priestorová izolačná vzdialenosť je 200 m.

Priame hnojenie maštaľným hnojom sa neodporúča, pretože bôb ho nevyužíva najlepšie a brzdí rozvoj hrčkotvorných baktérií. Maštaľný hnoj sa používa k takej predplodine, ktorá ho využije účinnejšie, a organicky hnojené okopaniny sú najvhodnejšie predplodiny bôbu. Bôb dobre využíva starú pôdnu silu a o výške úrody podstatne rozhoduje celková úroveň výživy v osevnom postupe.

Bežné dávky čistých živín na hektár sú N 10-20 kg, P 25-30 kg, K 70-100 kg. Pri nízkom obsahu v pôde ide až o dávky 40 kg/ha P a 120 kg/ha K. Nízka dávka dusíka je dodávaná na prekonanie hladového obdobia, kým sa po sejbe na koreňoch nevytvoria hrčky. Najvhodnejší je síran amónny zapracovaný pri predsejbovej príprave. Krátko pred sejbou alebo po nej možno použiť rýchlo účinkujúci liadok vápenatý. Z fosforečných hnojív sú vhodné formy s menej rozpustnou kyselinou fosforečnou a z draselných hnojív sa najlepšie uplatňujú síranové formy.

Pre optimalizáciu výživy bôbu je dôležité venovať pozornosť biologickému viazaniu vzdušného dusíka mikroorganizmami. Na očkovanie osiva bôbu sa používajú baktérie Rhizobium lupini. Úrodový prínos očkovania osiva je zjavne významný a malo by sa stať bežnou súčasťou pestovania bôbu.

Okrem základných živín je dôležitá aj výživa mikroprvokmi, najmä molybdénom, ktorý sa zúčastňuje na reakciách pri symbiotickom viazaní dusíka a následne pri redukcii dusičnanov. Nedostatok molybdénu v pôde vyvoláva pokles úrody a znižuje jej kvalitu, znižuje sa aj odolnosť rastlín proti chorobám.

Príprava pôdy a výsev

S predsejbovou prípravou pôdy začnite už na jeseň zrýľovaním hriadky do hĺbky seťového lôžka 8 až 10 cm. Na jar pôdu prekyprite, urovnajte a podľa potreby zapracujte viaczložkové minerálne hnojivo, napríklad Cererit alebo NPK s vyrovnaným pomerom živín v dávke asi 40 g na m².

Výsev by mal byť čo najrannejší, najlepšie už od polovice marca do apríla, v južnejších oblastiach platí skorší termín. Klíči už pri teplote 2-3 °C, optimum na klíčenie je 20 °C. Pred vysievaním je vhodné semená namočiť na 5 hodín do vody, aby napučali a urýchlilo sa klíčenie. Osivo sa vysieva do jamiek hlbokých 4 až 8 cm, po tri semená, prihrnie sa zeminou a pritlačí. Pri ručnom zbere je vhodný spon 50 x 15 cm. Podľa HTS sa dávka osiva pohybuje v rozmedzí 230 až 380 kg/ha.

Existujú aj jesenné odrody, napríklad ‘The Sutton* J’ a ‘Aquadulce Claudia’, ktoré sa vysievajú koncom jesene (od októbra do decembra) v teplejších oblastiach s miernejšou zimou. Cieľom je, aby rastliny stihli pred príchodom mrazov vytvoriť silný koreňový systém, ale nezačali kvitnúť. Potom prezimujú a na jar rýchlo obnovia rast, čo vedie k skoršej a vyššej úrode. Je však potrebné ich chrániť bielou netkanou textíliou, ak teplota poklesne príliš hlboko pod nulu. Možné je aj predpestovanie sadeníc vo februári do zakoreňovačov a následná výsadba na konečné stanovište v apríli.

Starostlivosť počas vegetácie

Počas vegetácie rastliny bôbu okopávajte, zbavujte buriny a pôdu prihŕňajte k stonkám. Aktuálna je preemergentná aplikácia účinných herbicídov. Dôležitý je dostatok vlahy, na ktorú si bôb potrpí, najmä počas kvitnutia a dva týždne po odkvitnutí, keď intenzívne rastú struky. Akonáhle bôb dostatočne zakvitne a začne tvoriť struky, zaštipnite mu vrcholec. Toto opatrenie prispieva k rýchlemu vývoju plodov a zároveň priaznivo ovplyvňuje ich veľkosť. Navyše sa tým prakticky znemožní usadeniu vošky makovej. Na ochranu pred voškami sa odporúča sadiť semená bôbu v riadkoch na okraj záhona, alebo pozdĺž cesty, lebo vošky neznášajú vzdušné miesta a okrem toho jednotlivo rastúce rastliny ľahko prehliadnu. Bôb je relatívne citlivý na výskyt hubových chorôb (antraknóza, botrytída, cerkosporióza, hrdzavosť). Proti komplexu krčkových a koreňových chorôb je potrebné vysievať certifikované morené osivo; ošetrovanie fungicídmi počas vegetácie je problematické.

Zber a spracovanie

Bôb môžete zberať v zrelom aj nezrelom stave. Nezrelé struky sa zberajú od júna do augusta, keď sú semená v mliečnej zrelosti. Používajú sa do šalátov, ako príloha, alebo sa sterilizujú, podobne ako struky kríčkovej fazule. Zrelé semená na vysušenie zberajte od konca augusta. Vlhkosť semena pri zbere by mala klesnúť na 15-20 %. Výnimočne, napríklad pri dlhej nepriazni počasia, môže byť až 30 % s rizikom strát klíčivosti. Desikácia alebo aplikácia prípravkov na urýchlenie dozrievania je možná najmä pri väčšom zaburinení a oneskorenom zrení. Po poslednom zbere je možné rastliny odstrihnúť nízko nad zemou, skrátené rastliny opäť vyženú a na jeseň prinesú druhú úrodu.

Pred kuchynskou úpravou je dobré ich spariť, aby sa odstránila jemne horkastá chuť. Odporúča sa aj namáčanie vo vode aspoň 12 hodín (ideálne 36-48 hodín) pred varením. Tento krok urýchli varenie a pomôže vyplaviť nežiaduce oligosacharidy, ktoré spôsobujú nadúvanie.

Vybrané odrody konského bôbu

V Spoločnom katalógu odrôd EÚ je registrovaných vyše 150 kultivarov bôbu. Na Slovensku boli vyšľachtené odrody Merkur, Merlin a Mistral (Selgen, a. s.). Z významnejších zahraničných odrôd možno spomenúť Arnika, Fuego, Fanfare, Skalar. Dôležitou vlastnosťou na rozlíšenie odrôd je farba kvitnutia; biele kvitnúce sú napríklad Fanfare, Merkur a Fernando.

tags: #konsky #bob #pestovanie

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca rozmnožovaním aktinídie
• Symboly jari a sviatkov
• Kompletný sprievodca viničom
• Všetko o ľalii bielej
• pestovanie ibišteka na kmienku