Skorocel kopijovitý: Všestranná liečivá rastlina
Skorocel kopijovitý, známy aj pod latinským názvom Plantago lanceolata, je trvácna bylina z čeľade skorocelovitých, ktorá patrí medzi najznámejšie a najcennejšie liečivé rastliny slovenskej prírody. Je to nenáročná rastlina, ktorá vyžaduje minimálnu starostlivosť a dobre rastie v rôznych typoch pôd, pričom uprednostňuje dobre priepustné a mierne suché pôdy. Skorocel kopijovitý je ľahko rozpoznateľný podľa svojich úzkych, kopijovitých listov, ktoré vyrastajú priamo z prízemnej ružice. Listy sú dlhé, žilnaté a mierne chlpaté. Zber skorocelu je najlepší počas suchých dní, najlepšie ráno po odparení rosy. Najčastejšie sa zbierajú listy, ktoré sú najbohatšie na účinné látky. Stonku má rebernatú, 5 - 60 cm vysokú, zakončenú krátkym hlávkovitým klasom s nenápadnými bielymi kvetmi; nitky tyčiniek sú belavé, neskôr sfarbené dohneda. Kvitne od mája do septembra.
Skorocel kopijovitý je všeobecne známa trváca bylina s kopijovitými zelenými listami, ktorá je na našom území dosť rozšírená. Rastie hojne na lúkach, poliach, v trávnatých porastoch pri cestách a v priekopách. Považuje sa za vysoko produkčnú a nutrične hodnotnú rastlinu kosných lúk. Vyskytuje sa v celej Európe, ako aj v severnej a strednej Ázii a v severnej Afrike. Zavlečený bol napr. aj do Severnej Ameriky. Rastie na výslnných a polostepných stráňach, suchých medziach, na piesku, na slaniskách, v tráve na okrajoch ciest, lesov a polí, na medziach, pasienkoch, úhoroch a lúkach.
Skorocel kopijovitý je bohatý na mnohé biologicky aktívne látky, ako sú iridoidové glykozidy (aucubín), flavonoidy, triesloviny, kyselina kremičitá a vitamín C. Obsahuje až 2 % glykosidu aukubínu, flavonidy, enzýmy invertín, emulzín, sliz, pektínové látky, triesloviny, saponiny, horčiny a kyselinu askorbovú. Obsahuje aj minerálne látky, predovšetkým kyselinu kremičitú, soli vápnika a draslíka. Slizovité látky skorocelu kopijovitého vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a tlmia dráždenie na kašeľ. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Saponíny majú pozitívny vplyv na odkašliavanie. Tieto látky spoločne pomáhajú tlmiť kašeľ, znižovať zápaly a urýchľujú regeneráciu tkanív. Skorocel je preto cenený v bylinkárstve ako univerzálna liečivá rastlina. Skorocel má najmä protizápalové, antibakteriálne a sťahujúce účinky.
Liečivé účinky a využitie
Skorocel kopijovitý je známy svojimi liečivými účinkami a používa sa v ľudovej medicíne na liečbu rôznych zdravotných problémov. Tradične sa používa pri liečbe kašľa, zápalov dýchacích ciest a podráždenia slizníc. Jeho listy obsahujú látky, ktoré pomáhajú uvoľňovať hlieny a tlmia zápaly. Skorocelový sirup odhlieňuje a preto je výborný pri kašli, zachrípnutí a zahlienených prieduškách, pomáha pri dýchacích problémoch, zmierňuje astmu a posilňuje imunitu. Čaj alebo sirup zo skorocelu pôsobí upokojujúco a podporuje imunitu. Vďaka svojim antibakteriálnym vlastnostiam je výborný aj pri zápaloch ďasien či ústnej dutiny. Skorocel pôsobí povzbudivo na tvorbu žalúdočných štiav, používa sa pri liečení žalúdočných vredov.
Okrem vnútorného použitia sa využíva aj na hojenie rán, uštipnutí a ekzémov. Hojenie rán: Čerstvé listy sa často prikladajú na rany, bodnutia hmyzom a zápaly kože, aby urýchlili hojenie. Podpora trávenia: Extrakt z rastliny môže pomôcť pri žalúdočných a črevných ťažkostiach. Zohráva úlohu prvej pomoci pri včelích bodnutiach a poštipnutiach hmyzom. Čerstvá šťava zo skorocelu sa používa na štípance, popáleniny a drobné poranenia.
Často sa pre zvýraznenie účinku kombinuje skorocelová droga s podbeľom, feniklom, prvosienkou a tymiánom. Skorocel je súčasťou čajov a sirupov proti kašľu. Dostať ho aj v lekárňach. Skorocel kopijovitý je skutočným pokladom prírody, ktorý by nemal chýbať v žiadnej bylinkovej lekárničke. Jeho široké spektrum liečivých účinkov a jednoduché využitie robia z neho neoceniteľného pomocníka pri rôznych zdravotných problémoch.
Príprava a užívanie
Na prípravu čaju použite 1 - 2 čajové lyžičky sušených listov na šálku horúcej vody. Lúhujte 10 minút a pite 2-3× denne. Jednotlivá dávka na zápar je 1,5 g na šálku vody. Zápar: 1 vrchovatá čajová lyžička na 1/4 litra vody. Čajová zmes sa odporúča pri kašli, ochoreniach dýchacích ciest, žalúdočných vredoch, pri chorobách pečene a mechúra, pri bronchitíde a prieduškovej astme.
Na sirup sa používajú čerstvé listy. Existuje viacero spôsobov prípravy:
- Sirup (1. spôsob): 4 plné hrste umytých skorocelových listov sa zomelú na mlynčeku na mäso. K tejto kašovitej hmote pridáme trošku vody, aby sa neuľahla, 300 g cukru a 250 g včelieho medu. Za stáleho miešania na slabom plameni povaríme, až vznikne hustnúca kvapalina. Sirup zo skorocelu prečisťuje krv od všetkých odpadových a chorobných látok, užíva sa pri kašli, zachripnutí a zahlienených prieduškách.
- Sirup (2. spôsob): Umyté listy prekladáme v zaváracom pohári vrstvami cukru a silne natláčame. Hmota sa cez noc usadí. Na chránenom mieste v záhrade vyhrabeme jamku a dáme do nej fľašu zabalenú v troch alebo štyroch vrstvách pergamenu, položíme na ňu dosku a zaťažíme kameňom. Všetko zasypeme zemou. Dosku a kameň môže byť vidieť. Pôsobením rovnomernej teploty v zemi sa cukor a listy zmenia na sirup. Asi po troch mesiacoch pohár vyberieme, šťavu vytlačíme v lise na ovocie (nie cez plátno), dobre ju prevaríme, naplníme ňou fľaše a pevne uzavrieme. Kto nemá možnosť uskutočniť tento spôsob kvasenia, môže dať pohár na slnko alebo do blízkosti tepelného zdroja, až sa sirup usadí na spodku.
Domáci skorocelový sirup má príjemnú chuť a pôsobí jemne, čo ocenia aj deti.
Klub bylinkárov - skorocelový sirup
Pestovanie
Skorocel kopijovitý je nenáročná rastlina, ktorú možno ľahko pestovať zo semien priamo na záhone. Semená len jemne zatlačíme do pôdy. Obľubuje slnečné až polotienisté stanovisko a priepustnú pôdu. Po vzídení rastliny prerieďime. Je mrazuvzdorný a trvácny - po zakorenení sa sám obnovuje. Semená skorocela možno vysievať od jari až do jesene do riadkov vo vzdialenosti 20 - 30 cm. Stanovisko by malo byť dostatočne slnečné, ale nie príliš suché. Vyžaduje naopak vlhkejšie, hlbšie a humózne pôdy. Bude sa mu dariť i v ľahších alebo mierne kamenistých pôdach. Skorocel je dobré prihnojovať počas vegetácie fosforečnými hnojivami a dusíkom. Prihnojenie dusíkom oneskoruje kvitnutie. Rastlina na jednom stanovišti vydrží mnoho rokov, nevymŕza. V roku výsevu zberáme 3krát, akonáhle listy dosiahnu zberovú veľkosť v máji až auguste. Odporúča sa sušiť vo vrstvách maximálne 5 cm hrubých v tieni. Pri sušení za umelej teploty sa odporúča sušiť do 40 °C. Správne usušené listy sú lámavé, hnedozelenej až olivovej farby. Listy skorocela sa zberajú až trikrát počas roka a sušia sa buď v tieni alebo pri umelej teplote do 40 °C. Pri sušení za umelej teploty sa odporúča sušiť do 40 °C. Rastlina je veľmi prispôsobivá plodina. Najlepšie mu vyhovuje slnečné miesto, dobre znáša aj zatienenie. Preferuje hlbšie, humózne, vlhké pôdy. Výsev v apríli do riadkov 20 - 30 cm x 1 cm.
Možné nežiaduce účinky
Pri vysokých dávkach môže dôjsť k zvracaniu, k pocitu na vracanie, hnačke, plynatosti, pocitu plnosti, opuchu i k reakciám na koži. Pri podozrení na predávkovanie je nutné vyhľadať lekára.
Okrem skorocelu kopijovitého sa zberá aj skorocel prostredný (Plantago média) a skorocel väčši (Plantago major). Skorocel väčší (Plantago major) je príbuzná rastlina skorocelu kopijovitého. Za skorocelom kopijovitým nijako nezaostáva a takisto sa využíva v liečiteľstve.
tags: #kopijovity #zahradny #kvet