Pestovanie kríkových ruží: Sprievodca pre krásnu a voňavú záhradu
Kríkové ruže sú pôvabným a elegantným doplnkom každej záhrady. Ich bohaté a farebné kvitnutie priláka pozornosť a ozdobí každý priestor. Ich rozmanité farby a vône prinášajú do prostredia pocit elegancie a romantiky. Pre niektorých môže byť pestovanie ruží náročnou úlohou, no nebojte sa! S našimi praktickými tipmi a pokynmi sa stanete majstrom v pestovaní týchto klenotov prírody.
Ruža je už od nepamäti kráľovnou kvetov a zďaleka najpopulárnejší kvet na svete. Tento symbol krásy a elegancie je klasikou pri tvorbe kytíc a dekorácií, no svoje uplatnenie si stále nachádza aj pri tvorbe záhrad. Pestovanie ruží je pritom jednoduchšie ako si mnohí myslia. Ruže sú drevnaté, kvitnúce trvalky z čeľade ružovité - teda z čeľade do ktorej patria napríklad aj ovocné stromy (jablone, hrušky, slivky, čerešne,...).
Výber správneho miesta a príprava pôdy
Dôležité je vybrať ružiam správne miesto tak, aby v budúcnosti mali rastliny dostatočný priestor a svetlo pre svoje kvitnutie. Ruže vyniknú v každej modernej i vidieckej záhrade a pestovať ich môžete aj na balkónoch či terasách vo vegetačných nádobách. Kríkové ruže potrebujú slnečné stanovisko. Snažte sa vybrať miesto, kde budú mať dostatok priameho slnečného svetla aspoň 6 hodín denne. Kríkové ruže preferujú bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Ruže sú svetlomilné rastliny, ktoré si vyžadujú 6 až 8 hodín priameho slnka. Najdôležitejší je pritom dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je z dlhodobého hľadiska prevencia proti chorobám.
Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.
Kríkové ruže sú pôvabným a elegantným doplnkom každej záhrady. Ich bohaté a farebné kvitnutie priláka pozornosť a ozdobí každý priestor. Ich nižší vzrast a šírka umožňuje ich výsadbu na rôzne miesta, od okrajov záhrad až po kvetinové záhony. Štandardne všetky ruže rastú v kríku, ale tie, ktoré sú priamo kríkové, sa vyznačujú mohutnejším rastom. Väčšinou dorastajú do výšky 120 - 150 cm, pri veľmi optimálnych podmienkach môžu dosiahnuť k 2 m. Môžeme ich nájsť tiež pod prívlastkom sadové alebo parkové.
Výsadba ruží
Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne. Sadiť môžeme voľnokorenné sadenice ruží alebo ruže z kvetináčov. Závisí od toho aj to, kedy môžeme ruže sadiť. Voľnokorenné sadenice ruží môžeme sadiť v období ich vegetačného pokoja (skorá jar alebo neskorá jeseň), pričom postupujeme ako pri výsadbe voľnokorenných ovocných stromov.
Pred výsadbou si pripravte jamu s hĺbkou 50 cm. Pôdu prekyprite a na dno jamy zapravte dlhodobo pôsobiace hnojivo. Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Dôležité je, aby bol štiepok asi 5 cm (šírka dlane) pod povrchom zeme. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.
Voľnokorenné sadenice ruží necháme na 12 hodín namočené vo vode a pred výsadbou skrátime tenké korene o tretinu a hrubším len konce (aby sme obnovili rezné rany). Po takomto ošetrení ružu vložíme do výsadbovej jamy, zasypeme substrátom (miesto, kde sa dotýkajú korene a stonky by malo byť cca. 3 cm pod zemou) a dôkladne udupeme. Po zasadení prihrňte kmeň kyprou zeminou, aby bolo vidieť iba výhonky.
Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť. Plant-o-fix je systém vyvinutý Kordes pre jednoduché a ľahké pestovanie ruží. Dekoratívna 2-litrová nádoba je dodávaná s postupne sa rozkladajúcim vnútorným kvetináčom a umožňuje komfortné a bezpečné pestovanie ruží. Ruža je pestovaná vo vnútornom kvetináči s organickej látky, ktorý sa po určitom čase po zasadení rozpadne, čiže korene môžu rásť bez narušenia a ruže rozkvitnú o 10 - 14 dní skôr ako pri bežnom pestovaní.
Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm. Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.
Pestovanie kríkových ruží v kvetináči
Áno, kríkové ruže možno pestovať aj v kvetináči. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou. Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti, ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.
Zálievka a hnojenie
Ak chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Tak ako je to u iných rastlín aj ruže polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí aby neutrpeli šok zo studenej vody. Frekvencia zálievky záleží od klimatických podmienok, typu pôdy aj veľkosti ruží.
To čo ruže naozaj neznášajú je trvalo premočená pôda a preto je dôležitá priepustná pôda a striedma zálievka. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody. Ruže potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Polievame ich vždy zospodu, ideálna je pre ne kvapková závlaha. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety.
Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Prvá dávka hnojiva najskôr na jar po okopaní. 50-100 g komplexného hnojiva na meter štvorcový (napr. výživa pre ruže). Dusík dodávame iba počas rastu od marca do júna. Najneskôr od augusta neprihnojovať kvôli dobrému vyzretiu. Hnoj sa nepoužíva, pretože hnitím produkuje teplo a to ruže nemajú rady. S dobrým, vyzretým kompostom však Vašim ružiam neublížite, skôr naopak. V období od apríla do júla (prípadne do obdobia kedy ruža prestáva kvitnúť) je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. Ideálnym hnojivom je kompost, ktorý živiny uvoľňuje pomaly. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie. To hrozí najmä pri tekutých syntetických hnojivách, ktoré majú okamžitý účinok.
Starostlivosť o ruže - hnojenie
Áno, kríkové ruže je dobré pravidelne prihnojovať. Hnojenie by sa malo vykonávať najmenej raz ročne, najlepšie na jar a ešte raz v polovici leta. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
Prehľad hnojenia ruží počas roka
Pre optimálny rast a kvitnutie ruží je dôležité dodržiavať nasledujúci harmonogram hnojenia:
- Skoro v predjarí: Ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr. hnojivom so stopovými prvkami).
- V polovici mája: Keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
- Počas leta: Až do konca júla sa ruže hnoja raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním (napr. kompostom).
- Do konca septembra: Prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.
Starostlivosť o ruže počas roka
Pre úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ak chceme, aby bola naša ruža krásna, zdravá a vitálna, musíme sa o ňu dobre starať počas celého roka. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka starostlivosti predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.
Jar
Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime. Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny. Na jar doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy sa riadime konkrétnym návodom. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.
Leto
V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov. Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiadúcu burinu. Počas leta je najlepší čas na zálievku večer, keď už nesvieti slnko a teplota klesne, vtedy voda rýchlejšie vsiakne do pôdy. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené. Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.
Jeseň
Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu. Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne. Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, nezabúdajme, že sa väčšina z nich používa opakovane.
Zima
V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom podnebí sa väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné, napr. opakovane kvitnúca, veľmi mrazuvzdorná ruža, ruža Rosarium Uetersen poskytuje kaskády večných kvetov. Ruže na jeseň zostrihneme na 40-50 cm a vysoko prihrnieme zeminou. Nakoniec prikryjeme jedľovými vetvičkami, aby sa zamedzilo vysychaniu rastlín. Ak už na jar nepočítame s mrazmi (polovica apríla), odkryjeme vetvy a odhrnieme zeminu. Rašelina sa nepoužíva ani pri výsadbe, ani ako ochrana pred mrazom.
Rez ruží
Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Strihanie kríkových ruží je dôležité pre udržanie ich tvaru, zdravý rast a bohaté kvitnutie. Ja jar ich strihajte o tretinu ich výšky, podporíte tak tvorbu nových výhonkov. Ruže spravidla striháme po posledných mrazoch v jarnom období, keď sa im nalejú puky. Výnimkou sú ruže, ktoré kvitnú len raz ročne alebo ruže ktoré kvitnú na starom dreve (napr. popínavé ruže).
Kedy strihať kríkové ruže? Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.
Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ruža napadá čierna škvrnitosť a múčnatku. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.
Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody. Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Je známym faktom, že ruže majú rady spoločnosť levandule. Vzniká nielen krásna farebná kombinácia, ale aj užitočná: levanduľa odháňa vošky a mravce. Ale vedeli ste, že žerušnica, rozmarín, mäta, tymián, šalvia a mnohé ďalšie rastliny tiež podporujú rast ruží a odpudzujú škodcov? Títo susedia by však nemali rásť príliš blízko ružiam, aby si navzájom nebrali vzduch a svetlo. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Rozmnožovanie ruží
Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý. Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roka, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.
Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali mať 10 - 20 cm dlhé a obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky). Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov. Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia. Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.
tags: #krikova #ruza #pestovanie