Žltohlav európsky: Symbol zachovanej prírody Vysokých Tatier
Keď sa povie Tatry, ako prvé sa nám vyjavia ich ohromné štíty, siahajúce vysoko k oblohe, často pocukrované snehom. Silným zážitkom pre turistu býva stretnutie s kamzíkom alebo svišťom. A pre mnohých turistov tiež stretnutie s nádhernou tatranskou kvetenou. V našich veľhorách rastie v nižších polohách mnoho kvetín, s ktorými sa môžete stretnúť aj v iných pohoriach Slovenska. Zároveň tu však, najmä vo vyšších polohách, rastie množstvo kvetín, s ktorými sa inde na Slovensku nestretnete vôbec alebo len výnimočne.
Z mnohých krásnych tatranských rastlín sa jedna stala symbolom zachovanej prírody Vysokých Tatier. Reč je o žltohlavovi európskom. Keď na žlto zakvitne, je nielen dôvodom na pristavenie a vychutnanie si jeho krásy, ale aj utvrdenie sa v pocite, že Tatry uchovávajú prírodu v jej neporušenom stave. Aj preto sa tento kvet, ktorý sa rozvíja práve teraz na jar, stal symbolom Tatier. V ponuke jarných farieb vo voľnej prírode naozaj vyniká.
Žltohlav európsky - rastlina, výskyt a ochrana
Žltohlav európsky (Trollius europaeus) je krásna a vzácna rastlina, ktorá sa stala symbolom zachovanej prírody Vysokých Tatier. Tento elegantný kvet s jeho žiarivo žltými kvetmi, rastie prevažne v horských oblastiach a je chránený zákonom. S jeho unikátnym vzhľadom a ekologickým významom sa stal obľúbeným medzi botanikmi aj milovníkmi prírody.
Žltohlav európsky je trvalka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v subalpínskych a alpínskych lúkach, najčastejšie vo vlhkých a močaristých oblastiach. Vo Vysokých Tatrách ho môžeme nájsť na miestach ako sú okolité vysokohorské lúky, rašeliniská a pri okrajoch vodných tokov. Je to rastlina, ktorá preferuje chladné a vlhké podmienky, čo jej poskytujú práve tieto vysokohorské prostredia. Kvôli svojmu zriedkavému výskytu a ohrozeniu ľudskou činnosťou je žltohlav európsky prísne chránený. Zákony na ochranu prírody v Tatranskom národnom parku (TANAP) zabezpečujú, že táto rastlina zostane nedotknutá a môže prosperovať v jej prirodzenom prostredí.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici - spoznávajte tatranskú kvetenu
Príležitosť spoznávať vzácne i ohrozené druhy tatranskej kveteny, ako i dreviny rastúce v Tatrách ponúka Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Ide o Botanickú záhradu, ktorá má kultúrno-výchovné poslanie a ponúkame vám ju ako tip kam za vedou. Slúži na relax, prináša možnosť poznávať a pozorovať 330 druhov tatranských rastlín a stromov osídľujúcich rôzne biotopy. Rozprestiera sa na ploche 3,2 hektára v nadmorskej výške 850 m.
Návštevníci tu nájdu vyše tristo druhov bylín a drevín počnúc rastlinstvom podhorských lúk cez lesný podrast až po vegetáciu alpínskeho a subniválneho stupňa. Rozmiestnené sú v ôsmich vápencových a žulových alpínach a mokradiach. V Expozícii tatranskej prírody je zastúpená typická vegetácia mokradí, vrchovísk, slatín a lesov až po druhy alpínskych holí a najvyšších polôh Tatier. Základom a dôležitou súčasťou výsadby sú vysokohorské druhy.
Sem patria mnohé endemické druhy Karpát a glaciálne relikty. Pri vchode od Vápencového alpínia návštevníkov privíta symbol európskych hôr, plesnivec alpínsky. Hoci expozícia prešla výraznou rekonštrukciou, našiel sa v nej priestor pre viacero noviniek. Samotná Expozícia tatranskej prírody bola po prvýkrát verejnosti sprístupnená 15. júla 1992.
Pestovanie žltohlavu európskeho v domácej záhrade
Pre všetkých, ktorí chcú vidieť žltohlav európsky zblízka, je ideálnym miestom Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici. Táto záhrada, ktorá sa nachádza v srdci Tatier, ponúka návštevníkom možnosť obdivovať rôzne druhy vysokohorských rastlín v ich takmer prirodzenom prostredí. Botanická záhrada nielenže prezentuje žltohlav európsky ako súčasť svojich expozícií, ale tiež poskytuje informácie o jeho ochrane.
Návštevníci tu majú jedinečnú príležitosť naučiť sa viac o tomto kvetinovom poklade a pochopiť jeho dôležitosť pre horský ekosystém. Pre záujemcov o pestovanie žltohlavu európskeho vo vlastnej záhrade má Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici skvelú ponuku. Tu si môžete kúpiť sadenice tejto krásnej rastliny a tešiť sa z jej žltých kvetov aj u vás doma.
Pestovanie žltohlavu európskeho však vyžaduje špecifické podmienky, ktoré musia napodobňovať jeho prirodzené prostredie. Rastlina potrebuje vlhké, dobre priepustné pôdy a slnečné stanovište, no toleruje aj ľahký polotieň. Ideálne je tiež zabezpečiť dostatočnú vlhkosť, čo môže byť výzvou v nižších nadmorských výškach. Avšak s trochou úsilia a starostlivosti sa táto krásna rastlina môže stať ozdobou vašej záhrady. Pri vysádzaní rastliny umiestňujeme do stredných až veľkých skupín po 5 -10 ks. Tým docielime výrazného kvetného aspektu. Kvety sú zlatožltej farby, guľovitého tvaru, ktoré zakvitajú koncom jari. Výška dospelej rastliny je až 80 cm. Zaujímavosťou je jej mrazuvzdornosť až mínus 23 stupňov C.
Ďalšie vzácne a zaujímavé rastliny Tatier
Vo vysokohorskom prostredí Vysokých, Západných a Belianskych Tatier žijú rastliny v extrémnych podmienkach, musia odolávať vetru, mrazu, suchu v zamrznutej pôde, horúcemu letnému slnku. Tomu všetkému sa museli v priebehu vývoja prispôsobiť - niektoré rozkvitajú už pod snehom, iné tvarom a pokrytím listov zabraňujú vyparovaniu vody, ďalšie majú odolné vankúšikové tvary, prispôsobené korene a pod. Napriek náročným podmienkam, alebo práve vďaka nim sú nezvyčajne krásne. Kvety majú žiarivé a výrazné farby pretože tvorba farbiva je podporovaná nižšou teplotou, intenzitu farieb podporuje ultrafialové žiarenie.
Borovica vrchovská (limba)
Nádherný ihličnatý strom s korunou takmer po zem môžeme vidieť hlavne pri hornej hranici lesa. Zelené ihlice majú belavý pásik a vyrastajú vo zväzkoch po päť. Plody - limbové oriešky sú veľmi chutné, ale pozor! Prednosť pri ich konzumácii majú tatranské vtáky a zvieratá (medvede). Orešnica perlavá dokonca pomáha s rozširovaním límb, pretože si schováva limbové oriešky do zásoby a odnesie ich aj na väčšiu vzdialenosť. Keď potom na ne zabudne, môže vzniknúť nová limba.
Orchidey
V Tatrách rastie veľa druhov orchideí, ale jedna je pre Tatry typická. Je to vstaváčik alpínsky, najmenšia orchidea európskej flóry. Rastie výhradne na vápencoch, preto sa s ním môžete stretnúť len v Belianskych Tatrách. Je to však vecou šťastia, pretože iba pár centimetrová žlto-zeleno-hnedá rastlinka je veľmi nenápadná.
Iskerníky
Vieme, ako dokážu iskerníky spestriť obyčajnú lúku. V Tatrách rastie niekoľko vzácnych iskerníkov, ktoré rozžiaria aj tatranské skaly a hole. A ani nemusia kvitnúť na žlto! Iskerník vrchovský rastie vo Vysokých Tatrách, iskerník okrúhlolistý s netypickým okrúhlym listom zase v Belianskych Tatrách. Bielo kvitnúce iskerníky alpínske a ľadovcové môžeme vidieť vo Vysokých a Západných Tatrách. Rutovník koriandolistý patrí medzi iskerníkovité a podobá sa na bielo kvitnúce iskerníky, ale je to samostatný rod.
Poniklece
Zavčasu na jar sa všetci tešíme na prvé poniklece. Aj v Tatrách rastú. Poniklec jarný, kvitnúci ružovofialovo, je veľmi vzácny druh, ktorý rastie len na niekoľkých mikrolokalitách v Západných a Vysokých Tatrách. Poniklec biely je v Tatrách pomerne hojný a na vhodných stanovištiach sa z jeho bielych kvetov môžeme tešiť od mája často až do septembra. Poniklec biely je chránená rastlina, svoje kvety otvára iba za slnečného počasia.
Plesnivec alpínsky
Pri vchode od Vápencového alpínia návštevníkov privíta symbol európskych hôr, plesnivec alpínsky. Tatry predstavujú severnú hranicu jeho rozšírenia. Symbolom viacerých horských spolkov je plesnivec. Zaujímavý chlpatý kvietok sa v latinčine volá poeticky - Leontopodium alpinum, čiže alpínska levia labka. Názov je inšpirovaný kožušinovým vzhľadom kvetov. Francúzi ho volajú alpská hviezda, Rumuni mu vravia viselcov kvet a Nemci Edelweiss, čo vzniklo spojením slov edel - urodzený a weiss - biely. Krásny a osobitý kvet sa stal symbolom európskych hôr. V Tatrách rastie na karbonátoch v Belianskych Tatrách a Západných Tatrách a paradoxne sa stal rastlinným symbolom Vysokých Tatier. Plesnivec z výsevu si môžete kúpiť v záhradníctvach, avšak treba rátať s tým, že v nižších polohách nebude mať také chlpaté lístky a bude mať redšie súkvetia.
Paleoendemity a Endemity Tatier
Paleoendemit je vývojovo starý druh, ktorý sa vyvinul v treťohorách a možno aj skôr. Na Slovensku rastú štyri paleoendemity - lykovec muránsky, stračia nôžka tatranská, klinček lesklý a lomikameň trváci. Posledné tri rastú aj v Tatrách.
Endemity Tatier: Iskerník vysokotatranský, lyžičník tatranský, piesočnica tatranská, rožec tatranský, očianka bezosťová, margarétka alpínska tatranská, lipnica osobitá a lipnica žulová - to sú endemity Tatier, čiže druhy, ktoré rastú len v Tatrách a nikde inde na svete. Bežnému turistovi sa veľmi podobajú na iné druhy rodu, takže ich ťažko rozozná. Jedine margarétka alpínska tatranská je dobre rozpoznateľná. Rastie prevažne na silikátoch.
Kyprina úzkolistá
Nápadná rastlina z čeľade pupalkovité nie je typická pre Tatry a vôbec nie je vzácna a predsa ju treba spomenúť. Určite si mnohí pamätáte na rok 2004, kedy víchrica v Tatrách zničila veľkú časť smrekových lesov. Na niekoľko rokov potom sa holiny zahalili do sýtej ružovofialovej farby tisícov zakvitnutých kyprín úzkolistých. Keď trochu podrástli mladé stromčeky, kyprina ustúpila na okraj lesov, rúbaní či násypov. Je to trvalka s výškou od 50 do 200 cm. Jeden kvet má štyri okvetné lístky a kvitne od júna do septembra. Je liečivá, pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu.
Glaciálne relikty Tatier
Medzi glaciálne relikty (druhy, ktoré prišli do strednej Európy zo severu pred kontinentálnym ľadovcom a po jeho ústupe našli refúgium /útočisko/ v chladných horských polohách) patria dryádka osemlupienková a vŕba sieťkovaná. Dryádka osemlupienková tvorí husté koberce a vŕba sieťkovaná očarí dekoratívne sieťovito žilnatými listami. Obe prišli zo severu do strednej Európy a patria medzi glaciálne relikty. K životu v chladných polohách Tatier sú prispôsobené glaciálne relikty silenka bezbyľová a lomikameň protistojnolistý, ale aj alpínsky druh kurička rozchodníková.
Vankúšikovitý vzrast chráni rastliny pred silným vetrom, znižuje vyparovanie vody a umožňuje lepšie využitie tepla z vyhriateho podkladu. Silenka bezbyľová vytvára vankúšovité porasty, čím sa chráni pred silným vetrom a teplotným výkyvom. Je to prastará horká rastlina, ktorá sa k nám rozšírila v dobe ľadovej. Páperník pošvatý patrí tiež ku glaciálnym reliktom. Rastie na rašeliniskách a mokrinách, tu ho vidíme na brehu Trojrohého plesa. Mokrade okolo Trojrohého plesa sú vhodným biotopom pre páperníky.
tags: #ktory #kvet #je #symbolom #vysokych #tatier