Kvet a plod: Morfológia a rozmanitosť rastlinných reprodukčných orgánov

Kvet (lat. *flos*, gr. *anthos*) je reprodukčným orgánom rastliny, ktorý je fylogeneticky súborom premenených listov usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste).

Z morfologického hľadiska delíme kvety podľa viacerých kritérií, pričom evolúcia a prispôsobovanie sa opeľovačom vytvorili obrovskú rozmanitosť v ich stavbe.

Stavba kvetu

Typický kvet krytosemenných rastlín sa skladá z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku.

Kvetné obaly (perianthium)

Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na:

• Kalich (calyx): Vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená kališnými listami (sepalum). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, napr. mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, napr. žerušnica) a trváci (ostáva aj na plode, napr. hluchavka). Kalich má predovšetkým ochrannú funkciu, chráni vnútorné časti kvetu, najmä v štádiu púčika. Pôvodne mohol kalich vzniknúť premenou listeňov. Niekedy kalich môže nahradzovať korunu a bežná je premena kalicha na vytrvávajúci kalich, ktorý slúži na rozširovanie semien.
• Koruna (corolla): Vnútorná, spravidla pestrofarebná časť tvorená korunnými lupienkami (petalum). Môžu byť voľné (choripetalné) alebo zrastené (sympetalné). Sympetalná koruna má korunú trubku a korunú lem. Vyvinuté a nápadne sfarbené korunné lupienky slúžia na lákanie opeľovačov, najmä hmyzu, farbou aj vôňou pomocou nektárií.

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). U niektorých druhov rastlín nie je koruna súčasťou kvetu, alebo chýba aj kalich (koruny bezobalné, nahé, achlamydné).

Reprodukčné orgány

Podstatnými časťami kvetu sú orgány slúžiace pohlavnému rozmnožovaniu: tyčinky a piestiky (plodolisty).

• Tyčinka (stamen): Samčí rozmnožovací ústroj. Z fylogenetického hľadiska tyčinky predstavujú samčie výtrusové listy (mikrosporofyly). Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum. U niektorých rastlín môžu byť tyčinky rozvetvené alebo rozštiepené.
• Piestik (pistillum): Samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov, ktoré predstavujú samičie výtrusové listy (makrosporofyly). Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka. Súbor plodolistov sa nazýva gyneceum. Po opelení z peľu vyklíči peľová láčka, ktorá prerastá čnelkou až k semenníku, kde preniká k vajíčku a dochádza k oplodneniu.

Kvetné lôžko (torus)

Kvetné lôžko môže byť vyklenuté, ploché alebo prehĺbené. Za vývojovo najstaršie je považované lôžko predĺžené. Kvetné orgány môžu na kvetnom lôžku vyrastať v špirále (acyklické kvety), v kruhoch (cyklické kvety) alebo čiastočne v špirále a čiastočne v kruhu (spirocyklické kvety).

Niekedy kvetné lôžko vytvára čiašku, tzv. *cupula*, ako u buka alebo duba. U ruže, čerešne alebo jablone sa vyvinie pohárikovitý útvar, češule (hypanthium), ktorý obaluje semenník.

Nektárium (medník)

Nektárium je výrastok vylučujúci nektár. Výrastky sú obvykle umiestnené vnútri kvetu tak, aby opeľovači pri snahe získať nektár otierali svoje telo o prašníky a piestiky rastlín.

Symetria kvetu

Symetria kvetu je určovaná obvykle podľa symetrie koruny. Rozlišujeme:

• Pravidelný (aktinomorfný) kvet: Ak možno kvet rozdeliť dvomi alebo viacerými rovinami súmernosti na symetrické časti (napr. brukvovité).
• Súmerný (zygomorfný) kvet: Ak možno kvetom preložiť iba jednu rovinu súmernosti (napr. hluchavkovité).
• Asymetrický (nesúmerný) kvet: Ak nemožno kvetom preložiť žiadnu rovinu súmernosti (napr. valeriána).

Pohlavnosť kvetu

• Oboupohlavný (monoklinický) kvet: Má samčie aj samičie pohlavné orgány (tyčinky aj piestiky).
• Jednopohlavný (diklinický) kvet: Má buď samčie (prašníkový), alebo len samičie (piestikový) pohlavné orgány.

Podľa prítomnosti jednopohlavných kvetov na jednom jedincovi delíme rastliny na jednodomé (monoecie, napr. kukurica) alebo dvoudomé (diecie, napr. vŕba).

Súkvetie

Súkvetie je súbor kvetov umiestnených na spoločnej stonke (vretene). Jednoduché súkvetie nesie na koncoch konárov jednotlivé kvety, zložené súkvetie nesie na koncoch konárov čiastkové súkvetia.

Typy súkvetí

Rozlišujeme dva hlavné typy súkvetí:

• Strapcovité súkvetia (racemózne): Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu).
  • Strapec (racemus): Má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov (napr. agát).
  • Klas (spica): Vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (napr. skorocel).
  • Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (napr. lieska, topoľ).
  • Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (napr. lipnica).
  • Šúlok (spadix): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (napr. áron).
  • Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (napr. bledavka).
  • Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (napr. prvosienka).
  • Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (napr. vinič).
  • Hlávka (capitulum): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (napr. ďatelina).
  • Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).
• Vrcholíkovité súkvetia (cymózne): Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Ide o čisté modely vetvenia podľa počtu kvetonosných ramien.
  • Viacramenný vrcholík (pleiochasium): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os (napr. mliečnik).
  • Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony.
  • Jednoramenný vrcholík (monochasium): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
    • Závinok (cincinnus): Vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (napr. borákovité, rajčiak).
    • Skrutec (bostryx): Vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (napr. ľubovník, ľaliovka).
    • Vejárik (rhipidium): Rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (napr. kosatcovité).
    • Kosáčik (drepanium): Rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.

Plod

Plod (lat. *fructus*) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania a zabezpečenie rozmnožovania rastlín. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu (napríklad kvetného lôžka), nazývame ho nepravý plod.

Oplodnením vajíčka vzniká semeno a zo stien semenníka, prípadne aj kvetnej čiašky, tzv. oplodie (pericarpium), ktoré má tri vrstvy:

• Vonkajšie oplodie (exocarpium): Tvorí ho vonkajšia pokožka a subepidermálne vrstvy gynécea.
• Stredné oplodie (mesocarpium): Rôzne hrubá vrstva rôznej konzistencie (suchá, dužinatá).
• Vnútorné oplodie (endocarpium): Obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená.

Rozdelenie plodov

Plody môžeme rozdeliť na dužinaté a suché:

Dužinaté plody

Dužinaté plody sa vyznačujú tým, že ich oplodie je mäsité a šťavnaté. V bunkách sa nachádza bunková šťava.

Suché plody

Suché plody majú oplodie úplne suché. Podľa toho, či sa v čase zrelosti otvárajú a uvoľňujú semená, alebo zostanú zatvorené a odpadnú celé, ich ďalej delíme na pukavé a nepukavé.

• Suché pukavé plody:
  • Mechúrik: Jednoplodolistový plod, puká jednou štrbinou.
  • Struk: Jednoplodolistový plod pukajúci na brušnom i chrbtovom šve.
  • Šešuľa, šešulka, tobolka.
• Suché nepukavé plody:
  • Nažka, zrno, oriešok, žaluď, pamechúrik.

Súplodia a plodstvá

Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (napr. slnečnica, moruša, kukurica, chmeľ). Súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov, označujeme ako plodstvo (napr. malina, černica, jahoda, šípka).

Pokiaľ sa na stavbe plodu alebo plodstva podieľa okrem oplodia (vzniknutého zo semenníka) aj iná časť kvetu, napríklad zdužnatené kvetné lôžko alebo kvetná čiaška, hovoríme o tzv. nepravých plodoch (napr. súplodie nažiek jahody).

Rozširovanie semien a plodov

Hlavnou úlohou plodov a semien je zabezpečiť rozmnožovanie rastlín. Plody a semená majú rôzne mechanizmy, ktorými sa dokážu rozširovať do okolia:

• Vlastnými silami: Semená sú z plodov vyhadzované na základe nerovnomerného napätia v oplodí (napr. netýkavka).
• Vetrom: Plody a semená majú "lietacie" zariadenia (napr. krídla, chlpy).
• Živočíchmi: Plody sú konzumované a semená roznesené trusom, alebo sa prichytávajú na srsť či perie.
• Vodou: Plody a semená sú plávajúce a roznášané vodnými tokmi.

tags: #kvet #a #plod #morfologia

Populárne príspevky:

• Krása záhrady aj počas chladných mesiacov
• Výber kvetov pre domov
• elegantný kvetinový prívesok z bieleho zlata
• Sprievodca výberom kvetov
• Kytica v tvare srdca na svadbu