Vinič hroznorodý: Všetko o pestovaní, starostlivosti a histórii
Ak ste podľahli chuti veľkých a šťavnatých bobúľ hrozna, môžete začať s jeho pestovaním vo vlastnej záhrade. Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou.
Patríte k ľuďom, ktorí si nedokážu predstaviť jeseň bez sladkých bobúľ hrozna a poctivého domáceho vína? Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres.
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) patrí medzi obľúbené ovocné rastliny pestované pre sladké a šťavnaté hrozno. V tejto kategórii nájdete stolové aj univerzálne viniče vhodné na pestovanie v záhrade, pri pergolách či oporných konštrukciách. Vinič vyžaduje slnečné stanovisko a priepustnú pôdu. Pri správnom výbere odrody sa mu darí takmer v každej záhrade. Viniče (Vitis vinifera) patria medzi najstaršie pestované ovocné rastliny na svete a dodnes sú neoddeliteľnou súčasťou záhrad, vinohradov aj dvorov. Pochádzajú z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, no vďaka šľachteniu sa úspešne pestujú aj v našich podmienkach. Sú obľúbené pre svoje chutné hrozno, vysokú úrodnosť a zároveň dekoratívny rast. Ich popularita spočíva v spojení úžitku a estetiky - vinič poskytuje sladké plody a zároveň vytvára príjemný tieň na pergolách, altánkoch či stenách domov. Vinič je ideálny na pestovanie pri múroch, plotoch, pergolách a altánkoch.
Vinič hroznorodý v užšom zmysle (lat. Vitis vinifera sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis). V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny. Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. [alebo var.] vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty).
Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd. Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa po ňom stopy na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Pri rozširovaní Rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III.
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití.
Pestovanie hrozna: Od výberu miesta po starostlivosť
Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Vyhnúť sa by sme mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Hrozno sa dá pestovať na rôznych druhoch pôd, avšak kultúra vykazuje najvyššiu produktivitu na pôdach, ktoré sa lepšie zahrievajú, intenzívnejšie prechádzajú vlhkosťou a kyslíkom a ľahšie sa spracovávajú. Patria sem pôdy s vysokým obsahom drveného kameňa, hrubého piesku, okruhlíakov. Je potrebné mať na pamäti, že pre všetky svoje výhody sa takéto pôdy zvyčajne vyznačujú nízkym obsahom živín, preto sa do nich odporúča urobiť vhodný obväz. Na hlinitých pôdach je tiež povolené pestovanie hrozna, ale takéto pôdne zmesi sa zvyčajne vyznačujú zlou štruktúrou, zlou priepustnosťou vody a vzduchu a problémami so spracovaním. Solonetzické a podmáčané pôdy nie sú vhodné na pestovanie plodín.
Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne. Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). Pri výsadbe k stene alebo plotu umiestnite vinič aspoň 20 cm od jeho základne, aby mal priestor na rozloženie koreňov. Ak vysádzate viac ako jeden vinič, umiestnite ich 1,2 m od seba.
Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Pri novovysadených viničoch počas prvých dvoch rokov po výsadbe odstráňte všetky kvety, aby sa energia rastliny upevnila. Potom v treťom roku nechajte vyrásť len tri strapce hrozna a vo štvrtom roku nechajte asi päť - alebo o niečo viac, ak rastlina dobre rastie.
Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Podpery by ste mali umiestniť pred výsadbou a v ideálnom prípade by mali smerovať zo severu na juh. Medzi riadkami nechajte 1,5-1,8 m. Uistite sa, že stĺpiky sú pevne ukotvené v zemi. Mali by byť vysoké 1,6-1,8 m, jeden každých 4-6 m, v závislosti od vzdialenosti viniča a dĺžky riadkov. Koncovým stĺpikom dajte výstuhu na vnútornej strane pod uhlom 45°, aby stĺpiky zostali vertikálne, keď sú horizontálne drôty utiahnuté.
Rez viniča a ochrana pred chorobami
Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.
Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu.
Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa. Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká. Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Pri všetkých odrodách sa v lete odstraňuje nadmerný rast listov, aby plody mohli dozrieť na plnom slnku.
Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Peronospóra viničová - pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami. Múčnatka viniča - spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ. Sivá (šedá) hniloba - huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením. Červená spála viniča - huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).
Odrody hrozna a ich využitie
Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. V našom obchode nájdete veľký výber odrôd hrozna odporúčaných na pestovanie v poľských poveternostných podmienkach. Vzhľadom na rozmanité podnebie môže niektoré hrozno v chladnejších oblastiach vymrznúť.
Medzi odrodami hrozna, ktoré v poľských klimatických podmienkach ľahko produkujú ovocie, máme hrozno s červenými, bielymi a fialovými plodmi. Medzi odrodami so svetlou plodnosťou je obzvlášť pozoruhodná odroda Lakemont; jej plody sú bez jadierok. Je to dezertná odroda, ale úspešne sa používa aj vo vinárstve. Najčastejšie sa kombinuje s inou, výraznejšou odrodou. Hrozno bez jadierok sa môže použiť aj na výrobu hrozienok.
V domácich záhradách najčastejšie pestujeme odrody hrozna, ako je bezsemenná LAKEMONT. Je to typická odroda určená na výrobu vína. Produkuje vysokokvalitné biele hrozno, pričom jedna rastlina produkuje až 17 kg plodov. Sadenica hrozna LAKEMONT dobre rastie na slnečných miestach a je citlivá na mráz. Ďalšou bielou odrodou je BIANCA s plodmi vycibrenej chuti a pravidelným plodiacim kerom. Jej sladkosť urobila túto odrodu populárnou. Ker je nenáročný, vyžaduje si ľahký rez a zároveň je odolný voči silným mrazom. Krásnou odrodou hrozna je tmavomodrý ALDEN. Ker rastie rýchlo a je vysoko mrazuvzdorný, s veľkými a chutnými plodmi. Červená odroda hrozna je SWENSON RED a produkuje sladké, dezertné bobule. Tvrdý rez zabezpečuje zdravie rastliny. Tmavomodrý SHUYLER tiež produkuje veľké bobule, ktoré sa budú dariť na slnečnom a chránenom mieste. Ich tmavomodré plody krásne ozdobia záhradu.
Na úrodu hrozna má vplyv množstvo agrotechnických jemností vrátane blízkosti hrozna k iným plodinám. Nesprávne vybraní „susedia“ utlačia hrozno, čo negatívne ovplyvní množstvo a kvalitu úrody. Hrozno je jednou z najobľúbenejších ovocných plodín milujúcich svetlo. Nemal by sa pestovať medzi drevnatými, vysokými plodinami, pretože tieňujú hrozno. Ďalšie informácie: v blízkosti hrozna je lepšie pestovať nízko rastúcu vegetáciu tolerantnú voči odtieňom. Pri pestovaní hrozna s ostatnými susedmi je potrebné vziať do úvahy zvláštnosti koreňového systému rastlín. Pri nesprávne zvolenom susedstve sa korene rôznych plodín zhlukujú, to komplikuje tok vlhkosti a živín. V tomto ohľade sú napríklad strukoviny dobrým susedom hrozna, zatiaľ čo kukurica nie je vhodná na spoločné pestovanie.
| Rastlina | Stručný popis |
|---|---|
| Kyslá šťovík | Považuje sa za najlepšiu možnosť pre susedstvo s hroznom. Vedľa nej začne plodina rýchlejšie rásť a vytvárať väčšie a kvalitnejšie plodiny. |
| Reďkovka | Táto zelenina sa tiež považuje za vhodnú plodinu na spoločné pestovanie vo vinohradníctve. |
| Jahoda | Táto bobuľa sa zvyčajne pestuje v uličkách hrozna. Tieň z trellises pokrýva rastliny pred slnečnými lúčmi a zvlhčuje pôdu, čo je najvhodnejšie pre plnohodnotné pestovanie hrozna. Koreňové systémy plodín ležia na rôznych úrovniach, takže medzi nimi neexistuje konkurencia. Je dôležité, aby ste jahody nesadili veľmi blízko k hroznu a vzdialenosť od bobúľ po treláže udržiavajte na 50 - 100 cm. |
| Cibuľová cibuľa | Obidve plodiny sa pestujú pohodlne. Cibuľa sa zvyčajne vysádza do hroznových uličiek. Pri normálnom vrchnom obväzu, miernom zavlažovaní a včasnom kyprení pôdy vytvoria obe rastliny vysokokvalitnú úrodu. |
| Uhorky | Túto plodinu je možné pestovať v blízkosti hrozna na otvorenom poli v prípade, že rastliny boli získané doma alebo v skleníku. |
| Repa | Medzi zeleninovými plodinami sa považuje za jednu z najkompatibilnejších s hroznom. |
| Ríbezle a maliny | Je povolené vysádzať tieto rastliny do blízkosti hrozna. Ríbezle však vyžadujú časté a pravidelné zalievanie, čo môže nepriamo poškodiť hrozno odolné voči suchu. |
| Mäta | Kompatibilita hrozna a mäty je vysoká. Rastlina sa nebude cítiť v tieni bobuľovej kultúry utlačovaná. |
Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Stolové hrozno je pripravené na zber, keď je mäkké a má sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho - zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva.
Domáce pestovanie hrozna ponúka obrovské uspokojenie a chutnú úrodu. Ako je všeobecne známe, hrozno sa najčastejšie používa ako ovocie, ktoré sa konzumuje samostatne alebo na výrobu vína. V poľskej klíme si vinohrady získavajú čoraz väčšiu prestíž a obohacujú svoje pestovanie o lahodné víno. V zásade môžete na prípravu takéhoto vína použiť akúkoľvek odrodu hrozna pestovanú vo vašej záhrade, bielu aj fialovú. Odroda LAKEMONT sa na tento účel veľmi dobre hodí. Na výrobu domáceho vína potrebujete len hrozno, vodu a cukor. Hrozno sa používa na výrobu vína, dezertného ovocia, párty darčekov a stolových dekorácií. V kombinácii so syrom na syrovej doske vytvára šťavnatý doplnok. Sušené ako hrozienka predstavujú rýchle a zdravé občerstvenie. Konzumované samotné sú ľahké a osviežujúce, ideálne na leto. Dodávajú originálny a chutný nádych rôznym šalátom. Hrozno nie je len lahodné víno, ale aj zaváraniny, ako sú džemy, šťavy a likéry.