Rastliny, ktoré vystreľujú semená: fascinujúci mechanizmus prežitia

Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Príroda má množstvo takýchto vychytávok. Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru.

Netýkavky: Majstri vystreľovania semien

Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšia príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné. Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí.

Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.

Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.

Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra.

Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina. Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.

Prýštec bieložilný: "Kovbojský kaktus" s jedovatým latexom

Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“.

Tento druh popísal pan Boissier v roku 1862. Mal by sa vyskytovať na Madagaskare, presné nálezisko nie je známe a je otázkou, či nie je vlastne vyhynutý.

V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Poškodená rastlina vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.

Pestovanie Euphorbia leuconeura

Rastliny rodu Euphorbia ma nikdy nijak zvlášť neupútali. Až raz som si všimol veľmi zaujímavú rastlinu, ktorá rástla za oknom kancelárie. Upútal ma jej asi 30 cm vysoký kmienok, ktorý niesol korunku listov, skrátka taká malá palmička. Až pri čítaní literatúry som si v duchu spojil rastlinu na obrázku s neznámou „palmičkou“. Po nejakom čase som si kúpil semenáčik za nízku cenu. Doma putoval do skleníka. Keď som ju začal zalievať ako izbovú kvetinu, začala rásť a po čase aj kvitnúť. Samozrejme, vzbudil som aj záujem kolegov v kancelárii.

Zaujímavé je pozorovať túto rastlinu v kvete. Aj keď slovo „kvet“ je v tomto prípade dosť zavádzajúce. Ide o tzv. cyathium (zložené súkvetie), ktoré vyrastá zo stonky z miesta nad listom. Súkvetie sa skladá z malých zelených kláskov (pozoroval som 2 až 6), z ktorých sa najskôr vysúva blizna a neskôr tyčinky s peľom. Po opeľovaní vyrastie v klásku trojboká tobolka, tá sa vysunie von a po dozretí praskne. Tým sa vystrelia 3 šedočierne guľaté semená s priemerom 2 milimetre do priestoru.

Chcete zozbierať semená? Máte dve možnosti:

Prvá možnosť je klesnúť na kolená a šmátrať po podlahe.
Druhá možnosť je snažiť sa semená chytiť. Osobne som použil malý plochý papierový kornútok, asi o rozmeroch 1,5 x 1,5 cm, ktorý som nasadil na vysunuté tobolky a čakal až prasknú. Ďalej tiež používam asi 2 cm široký prúžok penovej hmoty. Prúžok obtočím okolo rastliny, je fixovaný medzi listami vlastnou tuhosťou. Oba spôsoby lapania semien dosahujú slušnú efektivitu.

Pár poznámok k pestovaniu:

Svetlo: Nevyhovuje príliš slnečné stanovište, na priamom ostrom slnku rastú listy malé až zakrpatené a fialovohnedo sfarbené, prírastky slabé. Lepší je tieň, alebo žiarivkové osvetlenie, ale asi ideálne bude rozptýlené svetlo.
Teplo: Izbová (a kancelárska) teplota 20 až 26°C pre rast vyhovuje.
Voda: Znesie hojnú zálievku, substrát nie je potrebné nechať celkom vyschnúť. Na druhú stranu dlhšie trvajúce preschnutie nevadí.

E. leuconeura spĺňa kritériá ideálnej izbovej rastliny: exotický vzhľad, tolerancia k presušeniu aj preliatiu, odolnosť nízkej vzdušnej vlhkosti, prispôsobivosť horším svetelným podmienkam, odolnosť proti škodcom. Je tu však jedno veľké ALE. Ale iba v priestoroch a miestach, kde domáce zvieratká a zvedavé detičky nebudú chcieť testovať jedovatosť latexu, ktorý poškodená rastlina veľmi ochotne ronia.

Hura rachotivá: "Dynamitový strom"

Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.

Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdrá so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.

Tekvičník striekavý

Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).

Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.

Vistéria čínska

Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvitnutí tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.

Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená. Tento úkaz môžeme pozorovať aj pri plodoch, ktoré zostali na samotných rastlinách.

EXPLODING seed pods make Sir David Attenborough laugh 💥😂 The Green Planet 🌱 BBC

Invázne rastliny a boj proti nim

S bujnením jarnej prírody a zelene nastáva čas aj pre rozšírenie rôznych druhov inváznych rastlín. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami a semenami. Ich najväčším negatívom je, že dokážu vytláčať pôvodné rastlinstvo, a to aj na veľkých plochách. Dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia a predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu.

Na Slovensku platí, že majiteľ, užívateľ alebo správca pozemku je povinný zabrániť výskytu a šíreniu invazívnych druhov rastlín. Túto povinnosť určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace vyhlášky. Ak sa na pozemku invazívne rastliny objavia, musia sa odstrániť a zlikvidovať tak, aby sa ďalej nešírili - a to na vlastné náklady majiteľa. Nejde teda o odporúčanie, ale o povinnosť, ktorú kontrolujú orgány ochrany prírody, Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Výška pokuty závisí od typu rastliny, rozsahu jej výskytu a od toho, či ide o fyzickú osobu alebo podnikateľa. Bežný majiteľ pozemku môže za zanedbanie povinnosti dostať pokutu do 330 €. Ak ide o mimoriadne nebezpečné a alergénne druhy, ako napríklad palina či ambrozia, môže pokuta stúpnuť až na 3 000 €.

Podnikatelia a právnické osoby riskujú omnoho viac - pri poľnohospodárskej pôde až 33 200 € za každý hektár, ak sa o porasty invazívnych rastlín nestarajú. A v prípade, že niekto ignoruje priamo nariadenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozia sankcie až do 7 500 € pre fyzické osoby a dokonca až 90 000 € pre právnické osoby.

tags: #kvet #co #striela #semienka