Zamiokulkas: Nenáročná krása pre váš domov – informácie a starostlivosť
Zamiokulkas, známy aj ako "večná zelená rastlina“ alebo pod vedeckým názvom Zamioculcas zamiifolia, sa stal obľúbenou izbovou rastlinou vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a výnimočnej odolnosti. Je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú atraktívnu a zároveň nenáročnú rastlinu do bytu, kancelárie či komerčných priestorov.
Zamiokulkas patrí k teplomilným rastlinám pochádzajúcim z východnej Afriky, predovšetkým z oblastí Tanzánie, Kene a Zanzibaru. V prírode rastie v suchých a kamenistých oblastiach, kde sa striedajú obdobia sucha s obdobiami dažďov, a musí prežiť dlhé obdobia sucha. Práve preto si vytvoril schopnosť uchovávať vodu vo svojich listoch, stonkách aj koreňoch.
Je to izbová trvalá rastlina, ktorá v základnej verzii dosahuje výšku približne 30 - 35 cm. Rastie pomaly a v dospelosti dorastá do 1 až 1,2 metrovej výšky a rovnakej šírky. Zamiokulkas je atraktívny najmä vďaka netradičným dužinatým stonkám a listom s lesklým povrchom. Listy sú tmavozelené, jednofarebné, s voskovým vzhľadom, odrážajúce slnečné svetlo, niekedy pôsobiace až umelo.
Charakteristické vlastnosti a kultivary
Zamioculcas zamiifolia je jediný zástupca rodu Zamioculcas z čeľade Araceae (áronovité), do ktorej patria napríklad aj filodendron, lopatkovec, antúrium či aglaonema. Je známy pod názvami ZZ plant, Zuzu plant, Zanzibar gem (klenot zo Zanzibaru) alebo Emerald palm (smaragdová palma). Hoci zamiokulkas nie je druhom rastliny, ktorá by očarila svojimi kvetmi, časom vás môže prekvapiť. V domácich podmienkach kvety vytvára veľmi zriedkavo. Zrelé rastliny však niekedy vytvárajú drobné, nie príliš atraktívne kvety s bledozeleným okrajom. Kvitnutie je potenciálne od polovice leta do začiatku jesene. V prípade pestovania rastliny v interiéri je veľmi nepravdepodobné, že by ku kvitnutiu došlo, avšak stále je možné nájsť kvety rastúce nízko uprostred listov.
Existuje niekoľko kultivarov Zamiokulkasu:
- Zamioculcas zamiifolia Raven: Vyznačuje sa tmavofialovými až gaštanovými listami, ktoré sú takmer čierne.
- Zamioculcas zamiifolia Variegated: Má zelené listy s občasným bielym alebo žltým sfarbením.
- Zamioculcas zamiifolia Zamicro: Menší kultivar s nižšími hrubšími stonkami a hustejšie rastúcimi listami.
Tieto kultivary spolu s pôvodnou rastlinkou sa pestujú najčastejšie pre ich pekný vzhľad.
Pestovanie a starostlivosť o zamiokulkas
Zamiokulkas je známy svojou nenáročnosťou a minimálnymi požiadavkami. Dopestovať zdravú rastlinu zvládne aj začiatočník, čo z neho robí ideálnu voľbu pre každého, kto ocení jeho nevšednú krásu a nenáročnosť. Skromnosť tejto rastliny ocenia i zábudlivci, ktorí ju občas zabudnú poliať. Ideálny je pre všetkých a hodí sa do všetkých miestností, vrátane kancelárií, chodieb či obchodných domov, alebo priestorov osvetlených len umelým svetlom.
Svetlo
Zamiokulkas toleruje rôzne svetelné podmienky - od tieňa až po rozptýlené svetlo. Najviac mu však vyhovuje svetlé miesto bez priameho slnka. Ostré priame slnko by mohlo túto rastlinu spáliť, preto volíme skôr stanoviská s nepriamym rozptýleným svetlom. Pri dlhodobom pestovaní v tmavých kútoch síce prežije, ale rast bude pomalší a listy menej výrazné. Najvhodnejšie je umiestnenie v interiéri na okne orientovanom na východ, kedy dostane len ranné svetlo, alebo okno orientované na sever, kedy rastlina dostane svetlo, ktoré potrebuje. Ak je rastlina vystavená prílišnému osvetleniu, môžu sa na jej listoch objaviť hnedé škvrny.
Teplota
Izbová teplota je úplne postačujúca. Najviac mu vyhovuje teplota medzi 21 a 30 °C. Chlad neznáša dobre, preto sa vyhnite miestnostiam, kde je dlhodobejšie menej ako 10 °C. Dokáže zniesť aj chladnejšie prostredie, určite avšak nie nižšie ako 7 °C, a preto sa neodporúča rastlinu umiestniť do prievanu alebo chladných miestností interiéru. Prekvapivo dobre znáša aj blízkosť radiátora alebo klimatizácie, ak je pri radiátore, musíme ho častejšie polievať a zvlhčovať vzduch.
Zalievanie a vlhkosť
Zamiokulkas je mimoriadne citlivý na premokrenie. Je lepšie ho zabudnúť poliať ako preliať, pretože znesie aj menšie obdobia sucha. Zalieva sa až vtedy, keď je pôda úplne suchá - zvyčajne raz za 2-3 týždne v lete, v zime ešte menej. V stonkách, hlavne v ich zhrubnutej báze, rastlina zadržiava vodu, preto ju netreba tak často zalievať. Pri prílišnom polievaní mu budú žltnúť a mäkknúť listy, čo signalizuje hnitie dužinatých koreňov. Ak polievame príliš málo, listy budú schnúť a opadávať. Dôležité je, aby rastlina nestála vo vode. Ak pri polievaní stečie voda do podmisky, vylejte ju. Nikdy rastlinu nepolievajte, ak jej substrát ešte nie je suchý. Čím máme viac svetla, tým častejšie musíme polievať, pretože na svetlom mieste rastie rýchlejšie a spotrebuje aj viac vody. Skvelé však je občas rastlinu orosiť, respektíve pokropiť ju vodou. Rastlina a listy tak budú pôsobiť vitálnejšie a vyživovane. Rastlina má rada suchý substrát.
Substrát a presádzanie
Zamiokulkas nie je náročný na zloženie pôdy, no v každom prípade by mal byť substrát maximálne priepustný a kvetináč by mal byť vybavený drenážnymi odtokmi. Najvhodnejšia pôda je priepustná, ľahká a dobre odvádzajúca vodu. Vhodná je napríklad zmes univerzálneho substrátu s pieskom, perlítom alebo kaktusovým substrátom. Rastline neuškodí ani kremičitý piesok a perlit, ktoré môžete do substrátu pridať. Dôležité je zabezpečiť drenáž na dne kvetináča (napr. keramzit) na odtekanie prebytočnej vody. V opačnom prípade hrozí hniloba koreňovej sústavy rastliny.
Zamiokulkas rastie pomaly a nie je ho potrebné často presádzať. Presádzať by sa mal zamiokulkas každé 3 roky, prípadne každý 3. rok meniť substrát, aby rastlina dostávala nové a čerstvé živiny. Tento úkon je však potrebný aj z dôvodu toho, že rastlina narastá a kvetináč, ktorý stačil na začiatku, už nemusí byť postačujúci. Rastlinka sa rada tlačí, preto pri presádzaní nepoužívajte zbytočne veľký kvetináč, postačí aj o 1-2 cm väčší od predošlého. Zamiokulkas sa zvyčajne presádza až vtedy, keď korene prerastajú kvetináč, približne každý druhý rok počas jari alebo leta, teda počas vegetačného obdobia rastliny. To umožňuje rastline usadiť sa v novom kvetináči ešte skôr, ako prejde do fázy vegetačného pokoja počas zimy. To, že je čas rastlinu presadiť zistíme tak, že vidíme, ako sa korienky rastliny tlačia na okraj nádoby a deformujú ju. Staršie rastliny majú vyvinutý veľký koreňový systém, ktorý dokáže deformovať keramické i plastové nádoby. Tomuto predídete pravidelným presádzaním zamiokulkasu do väčšieho črepníka.
Hnojenie
Hnojenie nie je pre zamiokulkas nevyhnutné, no počas aktívneho rastu (jar a leto) mu prospieva občasné prihnojenie - približne raz za mesiac. Zamiokulkas môžete prihnojovať hnojivom pre izbové rastliny od jari do jesene. Použiť možno tekuté, kryštalické, tuhé alebo tyčinkové hnojivo na izbové rastliny s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka podľa návodu na obale daného hnojiva. Prihnojenie jej pomôže rásť rýchlejšie a vyššie.
Rozmnožovanie zamiokulkasu
Ak si chceme namnožiť zamiokulkas, musíme sa vyzbrojiť dávkou trpezlivosti. Množenie listovými či stonkovými odrezkami trvá niekoľko mesiacov, priemerne pol roka, no môže to trvať aj vyše roka. Odrezky sú však náchylné na hnilobu, preto je najvhodnejší spôsob rozmnožovania zamioculcasu delenie hľúz.
- Delenie rastliny: Pri presádzaní možno oddeliť jednotlivé časti s koreňmi a zasadiť samostatne. Nových rastliniek sa dočkáte na začiatku jari. Toto predstavuje najjednoduchší spôsob rozmnožovania rastliny. Rastlinu týmto spôsobom môžeme rozmnožovať len keď je veľká a zdravá a to iba raz za niekoľko rokov. V prípade, že je rastlina veľmi malá alebo nezrelá, hrozí jej poškodenie. Pri delení rastlinu opatrne vyberieme z kvetináča, uvoľníme koreňový bal a odstránime prebytočnú zeminu. Pomocou nožníc odrežeme všetky zhnité alebo poškodené korienky. Korene rastliny pomaly a opatrne oddelíme. Ideálne je, ak nájdeme prirodzené miesta delenia. V opačnom prípade použijeme nôž.
- Listovými odrezkami: Oddelí sa list, nechá sa zaschnúť a vloží sa do vlhkého substrátu alebo vody. Z malých lístkov oddelených od listov môžete mať nové výhonky. Lístky stačí zasadiť do kvetináča, kde vytvoria cibuľky a začnú hnať do výšky. Ideálne je vtedy pre lístky vytvoriť vlhké a teplé prostredie. Množenie pomocou odrezkov je časovo náročné.
- Stonkovými odrezkami: Ostrým nožom odrežeme celú stonku, z ktorej odstránime jej spodné listy. Stonku vložíme do pohára s vodou a umiestnime na nepriame svetlo. Vodu vymieňame každý týždeň, aby sme zabránili rozmnožovaniu baktérií. V tomto prípade trvá rozmnožovanie dlhšie, aj šesť až deväť mesiacov, kým začnú rásť rastline korienky.
Zamia (Zamiokulkas) - presadenie zakúpenej rastliny
Možné problémy a škodcovia
Zamiokulkas je vo všeobecnosti odolný voči škodcom aj chorobám. Najčastejšie problémy s pestovaním rastliny sú spôsobené nedostatočným alebo prílišným zalievaním či nevhodným svetlom.
- Hniloba koreňov a stoniek: Vzniká najčastejšie v dôsledku preliatia. Prejavuje sa žltnutím a mäknutím listov. V takom prípade je nutné, aby substrát preschol a až vtedy vykonajte ďalšiu zálievku. Ak sú listy už mäkké, treba ju vybrať z nádoby, očistiť korene od substrátu, odstrániť zhnité časti a presadiť ju do novej pôdy.
- Opadávanie listov: Pokiaľ bude mať vody primálo, listy budú opadávať. Hnedé alebo suché listy - v takomto prípade je dôležité rastlinu hneď zaliať alebo namočiť do vody a neskôr nechať vodu odtiecť.
- Kučeravé listy: Tie môžu signalizovať, že rastlina dostáva nedostatok vody alebo príliš veľa priameho slnečného žiarenia. Rastlina môže byť aj prekorenená a to nám naznačuje, že je čas jej presadenia do väčšieho kvetináča.
- Suchý vzduch a mráz: Hoci je rastlina nenáročná, má svoje výsady. Predovšetkým jej vadí suchý vzduch a mráz, keďže ide o teplomilnú rastlinu z prostredia trópov. Preto je skvelé rastlinu občas orosiť, aby vlhkosť nabrali aj samotné listy, ktoré sú hrubšie a uchovávajú si svoje živiny.
- Škodcovia: Vzhľadom k tomu, že je rastlina pestovaná v interiéri, môžu ju napadnúť tradiční škodcovia izbových rastlín, medzi ktorých patria múčnatka, puklice alebo červce (spôsobujú lepkavý povlak a oslabovanie listov), hubové komáre či vošky.
Toxicita zamiokulkasu
Je dôležité vedieť, že zamiokulkas je jedovatá rastlina. Listy aj stonky obsahujú šťavelan vápenatý (kryštáliky šťavelanu vápenatého), ktorý pri konzumácii spôsobuje podráždenie, zažívacie problémy, kŕče, problémy s dýchaním a pri vysokých dávkach je aj životu nebezpečný. Zamiokulkas je jedovatý len pri konzumácii stoniek a listov alebo dráždivý, ak jeho šťavy prídu do kontaktu s pokožkou. Je dôležité poznamenať, že listy, ako aj ostatné časti rastliny, sú mierne toxické pre ľudí a zvieratá, avšak nespôsobujú rakovinu.
Údržba lesklých listov
Zamiokulkas je charakteristický svojimi lesklými, sýtozelenými listami. Niekedy na vás však môžu pôsobiť nudne a to len preto, lebo sa na nich ukladá prach. V tomto prípade navlhčenou handričkou z listov jemne utrite prach a nečistoty, aby ste tak obnovili lesk listov.