Stavba rastlín: Koreň, stonka, list, kvet a plod
Rastlinné telo prešlo počas evolúcie výrazným vývojom. Najjednoduchším typom je stielka (thallus), ktorá tvorí telo nižších rastlín a nevytvára špecializované orgány. S prechodom rastlín na suchú zem vznikli orgány zabezpečujúce príjem vody, mechanickú pevnosť a reprodukciu.
Koreň (radix)
Koreň je zvyčajne podzemný orgán, ktorý rastlinu upevňuje, čerpá vodné roztoky anorganických látok a ukladá zásobné látky. Na priečnom priereze rozoznávame tri vrstvy: pokožku (rhizodermis) s koreňovými vláskami, prvotnú kôru (cortex), ktorá reguluje tok vody, a stredný valec (stéla) s cievnymi zväzkami. Rast koreňa do dĺžky prebieha v rastovom vrchole chránenom koreňovou čiapočkou (kalyptra).
Ak koreň plní špecifické funkcie, hovoríme o metamorfózach, napríklad prísavky (haustóriá), vzdušné korene, dýchacie korene (pneumatofóry) alebo barlovité korene. Zaujímavosťou je, že až 80 % druhov rastlín žije v symbióze s hubami (mykoríza).
Stonka (kaulom)
Stonka spája orgány výživy (koreň a listy) a často slúži ako zásobný orgán. Člení sa na články (internódiá) a uzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy. Vnútri stonky sa nachádzajú cievne zväzky: u dvojklíčnolistových sú v pravidelnom kruhu, zatiaľ čo u jednoklíčnolistových sú roztrúsené. Dreviny hrubnú pomocou kambia, zatiaľ čo byliny majú stonky typu byľ, stvol, steblo alebo pasteblo.
List (fylom)
List je orgán fotosyntézy, transpirácie a výmeny plynov. Typický list sa skladá zo stopky, bázy a čepele. Podľa členenia čepele rozlišujeme listy celistvé, delené a zložené (dlaňovito alebo perovito zložené). Vnútornú stavbu listu tvorí mezofyl (palisádový a hubovitý parenchým) a žilnatina, ktorá môže byť perovitá, dlaňovitá alebo rovnobežná.
Kvet (flos)
Kvet je reprodukčný orgán, ktorý je fylogeneticky súborom premenených listov. Skladá sa z kvetných obalov (kalich a koruna, prípadne nerozlíšené okvetie) a reprodukčných orgánov:
- Tyčinka (andréceum): samčí orgán tvorený nitkou a peľnicou.
- Piestik (gynéceum): samičí orgán tvorený čnelkou, bliznou a semenníkom.
Kvety sa zoskupujú do súkvetí, ktoré rozdeľujeme na strapcovité (kvety rozkvitajú zdola nahor, napr. strapec, klas, jahňada, okolík, úbor) a vrcholíkovité (rozkvitajú zhora nadol, napr. vidlica, závinok, skrutec).
Fertilization Processes (3D Animation)
Plod (fructus)
Plod vzniká po oplodnení z piestika. Pravé plody vznikajú premenou piestika, nepravé plody zahŕňajú aj iné časti kvetu. Oplodie (pericarpium) má tri vrstvy: vonkajšie (exocarpium), stredné (mesocarpium) a vnútorné (endocarpium).
| Typ plodu | Charakteristika | Príklady |
|---|---|---|
| Dužinaté | Mäsité a šťavnaté oplodie | Kôstkovica, malvica, bobuľa |
| Suché pukavé | Po dozretí sa otvárajú | Mechúrik, struk, tobolka |
Plody a semená sa rozširujú vetrom, vodou, živočíchmi alebo vlastnými silami rastliny. Súbor plodov z jedného súkvetia nazývame plodstvo, zatiaľ čo súbor plodov z jedného kvetu s viacerými piestikmi je plodstvo (resp. súplodie).
tags: #kvet #plod #biologia #testy #2 #rocnik