Šalvia a jej okúzľujúci príbuzní: Spoznajte bylinky, ktoré obohatia vašu záhradu aj kuchyňu

Žiť zdravo neznamená len zaradiť do jedálnička množstvo zeleniny či ovocia, ale aj vedieť ich správne pripraviť. Najprirodzenejšími a zároveň aj najhodnotnejšími dochucovadlami sú záhradné vňate a bylinky. Tieto rastliny nám ponúkajú nielen úžasné chute a arómy, ale aj významné liečivé účinky a estetickú hodnotu pre naše záhrady. Pestovanie byliniek sa teší obľube ako v exteriéroch, tak aj v interiéroch. Oplatí sa ich pestovať najmä vďaka ich úžasným vlastnostiam - dokážu jedlu dodať jedinečnú chuť a vôňu, dajú sa použiť v kozmetike, dokážu odpudiť škodcov a slúžia aj na medicínske účely. Aby sme si urobili aspoň malý prehľad o hodnotách prírodných, voľne rastúcich rastlín, ale i chutných vňatiek a konzumných listov zelenín, pozrime sa na ich obsah vitamínu C*, aj keď ten nie je jediným reprezentantom ich výživovej a ochrannej hodnoty.

Šalvia: Kráľovná byliniek s liečivou silou

Šalvia je veľmi mocná bylinka so všestranným využitím a je aj veľmi populárna. Jej názov je odvodený z latinského slova salvare, čo znamená liečiť. Už od antiky je symbolom večného života. Vraj kto pestuje šalviu a v máji jej veľa zje, ten bude múdry a bude dlho žiť. Šalvia sa ľudovo nazýva aj babské ucho či posvätná bylina.

Druhy šalvií a ich využitie

• Šalvia lekárska (Salvia officinalis): Táto šalvia je poloker vysoký asi 60 cm. Vyžaduje si suchšiu, slnečnú polohu a vápenatú, priepustnú pôdu. Množíme ju výsevom semien alebo zakoreňovaním polodrevnatých odrezkov. Na jednom stanovišti vydrží až desať rokov. Má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi. Obsahuje fytoestrogény, ktoré pôsobia ako ženské hormóny, a tým u žien prispieva k hormonálnej rovnováhe. Má veľa vitamínov (A, B, C, E, K), ale aj vlákninu, draslík, vápnik, meď, železo, horčík, mangán, zinok a selén.

  Pre jej silnú korenistú vôňu a horkastú chuť sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Kvet sa často používa na zdobenie jedál, šalátov a múčnikov. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky. Používa sa pri príprave mäsa, na zemiaky, do polievok či nátierok. Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón. Šalvia lekárska nesmie chýbať ani v „zdravom košíku“ zo záhrady. Pôsobí protizápalovo - používa sa na čaj pri prvých príznakoch bolesti hrdla. Pomáha pri žalúdočných problémoch, má antibiotický účinok, ako obklad ju môžeme použiť pri zle hojacich sa ranách, znižuje vylučovanie potných žliaz. Pozor by si však mali dávať ženy, ktoré dojčia, nakoľko znižuje laktáciu.

  V úžitkovej záhrade ju zrezávame postupne a priebežne kvôli zberu vňate, no v trvalkových záhonoch ju zväčša len jemne tvarujeme v jarných mesiacoch, ak je to potrebné. Existujú rôzne farebné variácie: fialová odroda 'Purpurascens', sivá 'Berggarten', zeleno-žltá 'Icterina', či pestrá 'Tricolor', na ktorej sa objavuje biela, zelená a ružová farba. Šalvia lekárska je vysoko dekoratívna aj v okrasnom záhone. Šalvii sa veľmi dobre darí v záhrade, často sa pestuje v blízkosti jahôd, mrkvy či kapusty. Jej kvety taktiež lákajú opeľujúci hmyz, takže je do záhrady viac než vhodná. Môže sa pestovať aj v kvetináči, no pri kúpe si overte, či ste si zakúpili jedlý druh šalvie.

• Šalvia muškátová (Salvia sclarea): Je dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte. Obsahuje látky obmedzujúce potenie. Niekedy sa udrží aj viac sezón s tým, že v prvom roku tvorí len listovú ružicu. Veľmi dobre sa presemeňuje, a tak je schopná sa v záhonoch udržať mnoho rokov. Ocenia ju aj rôzne druhy hmyzu.
• Šalvia pomúčená (Salvia farinacea): Táto šalvia sa pestuje ako letnička. Je osvedčenou voľbou pre vidiecke alebo moderné mestské záhony. Pochádza z Mexika, kde rastie ako trvalka. U nás však hynie s prvými silnejšími mrazmi. Dovtedy ale veľmi bohato kvitne. Kvety, ktoré sú usporiadané v súkvetiach sú sýto modré alebo biele. Sadenice tejto letničky si vysaďte na jar, dariť sa jej bude na slnečnom mieste s priepustnou pôdou. Výborne sa hodí do zmiešaných letničkových záhonov alebo do zosadzovaných mís. Veľmi pekne vyzerá aj kultivar 'Victoria White' s bielymi kvetmi. Počas miernej zimy v teplých oblastiach Slovenska môže prezimovať, ale nie je to bežná vec.
• Šalvia hájna (Salvia nemorosa): Trvalka, ktorú nájdeme vo viacerých úžasných farbách a formách - najčastejšie v modrej/modro-fialovej, bielej či ružovej farbe. Po odkvitnutí ju odporúčame zrezať pri zemi (mladé rastliny v prvej sezóne do cca polovice až 1/3), dokáže remontovať, čiže opäť zakvitnúť. Nevyužívame ju v liečiteľstve. Šalvia hájna sa vám bohatým kvitnutím odvďačí vtedy, ak ju vysadíte do humóznej, priepustnej pôdy. Najlepšie bude vyzerať na slniečku, no znesie aj mierny polotieň. Je plne mrazuvzdorná, po zime ju postačí opäť strihnúť nad zemou. Pôsobivé sú aj netradičné formy s bohatými súkvetiami, ako napríklad Salvia nemorosa 'Schwellenburg'. Je veľmi dôležité poznať celý latinský názov spolu s kultivarom, nakoľko sa jednotlivé druhy môžu medzi sebou odlišovať.
• Šalvia ohnivá (Salvia splendens): Táto letničková šalvia je obľúbená napríklad v letničkových zmiešaných výsadbách.
• Biela šalvia (Salvia apiana): Nájdete ju v obchodoch pod označením White Sage - používa sa napríklad na čistenie a vydymovanie priestorov.

Pestovanie šalvie

Šalvia potrebuje suchšiu, slnečnú polohu a vápenatú, priepustnú pôdu. Neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, ale za občasné prihnojenie zrelým kompostom sa vie odvďačiť. V mrazivých polohách ju chránime zimným prekrytím - slamenou prikrývkou.

Bylinky podobné šalvii a ďalšie aromatické rastliny

Okrem šalvie existuje mnoho ďalších byliniek, ktoré svojou vôňou, chuťou alebo liečivými vlastnosťami obohatia každú záhradu a jedálniček. Mnohé z nich sa dajú pestovať podobne ako šalvia, vyžadujú si slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu.

Perovskia lebedolistá (Perovskia atriplicifolia)

Perovskia je krásny aromatický poloker, ktorého listy voňajú po šalvii a kvety sa podobajú kvetom levandule. Je nenáročná na pestovanie, znáša dlhodobé sucho a krásne a výdatne kvitne. Na jar jej doprajeme hlboký rez a tým naša starostlivosť o ňu môže skončiť. Kvety týchto čiastočne drevnatejúcich rastlín sú bohaté a dlhé súkvetia s dĺžkou až 30 cm a sú nimi doslova obalené. Pôvodom je perovskia zo suchých oblastí strednej Ázie, pravdepodobne z Afganistanu. Bežne sa však vyskytuje aj na severných náhorných plošinách Tibetu. Na svoj bohatý rast potrebuje hlavne veľa slnka a priepustnú pôdu. Pri výsadbe perovskiu vysádzame od seba na vzdialenosť 25-35 cm, a to celoročne, okrem mrazivých dní. Zaslúži si dostatok priestoru, aby sa predviedla v plnej kráse. Na pozadí sviežo zelených listov vyniknú v júli, kedy začínajú rozkvitať. V zahraničí a pomaly aj u nás býva využívaná v kuchyni do šalátov alebo ako korenie. Okrem toho má aj liečivé účinky, pridáva sa do upokojujúcich čajových zmesí v kombinácii napríklad s medovkou, šípkami či ľubovníkom.

Bazalka (Ocimum basilicum)

Bazalka sa považuje za kráľovnú voňačiek, a nielen kuchynských. Jej botanický názov o tom svedčí - jej vôňa bola hodná kráľov (basileus - kráľ). U nás ju liečitelia využívali na privolanie lásky - roztieraná po pokožke slúžila ako prirodzená vôňa lásky. Existuje veľa druhov bazalky, napríklad bazalka pravá je jednoročná rastlina. Pre jej teplomilnosť ju predpestovávame v byte alebo skleníku (výsev sa robí v marci). Von ju vysádzame až po májových mrazíkoch. Vyžaduje si plné slnko, ľahšiu humóznu pôdu a dobrú závlahu. Voňavé lístky zbierame pred kvitnutím - vtedy obsahujú najviac silíc. Aby sme kvitnutie oddialili, včas zaštipneme vrcholce rastlín. Bazalka obsahuje železo, fosfor a 60 mg vitamínu C. Celkovo pôsobí osviežujúco, zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, užíva sa pri nevoľnosti a zvracaní. Nie je vhodné ju užívať v tehotenstve. Používajú sa najmä čerstvé lístky do omáčok, polievok, zeleninových šalátov, mletého mäsa, cestovinových jedál či na pizzu. Ak ju zalejeme octom alebo olejom, získame účinné ochucovadlo na šaláty.

Bazalke vyhovuje pestovanie skôr pri zelenine než iných bylinkách. Vhodné je vysadiť ju pri paradajkách, zemiakoch, kapuste či baklažáne, kde pôsobí ako repelent proti škodcom. Ako repelent je možné ju využiť aj na odpudenie komárov či pri domácich miláčikoch - na odpudenie bĺch.

Rozmarín (Rosmarinus officinalis)

Starí Rimania túto voňavú rastlinu nazývali morská rosa, pretože sa jej dobre darilo na morskom brehu. Rozmarín ochraňuje, lieči aj očisťuje. Rozmarín je vždyzelený krík v prírode dorastajúci až do výšky 2 m, v črepníku však podstatne menej. Keďže je citlivý na mráz, na zimu ho radšej umiestnime na slnečný oblok do bytu. Môžeme ho pestovať zo semena, ale na zachovanie odrodovej pravosti ho radšej zakoreňujeme z polodrevitých odrezkov vo vlhkom piesku. Jeho vôňa pôsobí na človeka akosi dvojsmerne - raz stimuluje naše mozgové a srdcové funkcie, raz zasa vhodne utlmuje stres, odháňa depresiu, rozpúšťa nervové napätie, tlmí bolesti hlavy a migrénu. Zaháňa únavu, zlepšuje trávenie (najmä ťažkých jedál). Na liečebné aj kulinárske účely používame čerstvé alebo drvené sušené listy a kvety trhané po celý rok, najlepšie na začiatku kvitnutia. Pre jeho výraznú arómu ho používame v menších dávkach a len krátko pred tepelným dokončením jedál, aby vonné silice nevyprchali. Používa sa na aromatizáciu olejov, octov, dresingov, majonéz a marinád. Rozmarín patrí k stredomorským bylinkám, ktoré spolu možno pestovať na oknách v kuchyni, ale aj na záhrade, kde odpudzuje hmyz a škodcov. Možno ho zasadiť k brokolici, fazuli, kapuste či paprike. Čo sa týka zeminy, potrebuje priepustnú, piesočnatú pôdu, v kvetináči najlepšie s drenážnym systémom.

Borák lekársky (Borago officinalis)

Traduje sa, že je to rastlina, ktorá podporuje odvahu človeka. Možno aj to bol dôvod, prečo sa jeho modré kvety dávali pred bojom križiakom do nápojov. Táto jednoročná bylina dosahuje výšku asi 60 cm a je celá posiata jemnými chĺpkami, ktoré však nie sú prekážkou pri jej konzumácii. Borák sa pestuje zo semien v záhrade alebo črepníku. Vyhovuje mu plné slnko, stredne ťažká, priepustná a dobre zavlažovaná pôda. Semená vysievame od apríla každé dva až tri týždne, aby sme mohli počas vegetácie neustále zberať mladé a chutné lístky. Semená klíčia prekryté tenkou vrstvou pôdy. Lístky zberáme podľa potreby. Olej vylisovaný z jeho semien obsahuje množstvo žiaducich polynenasýtených mastných kyselín a až 25 % vzácnej gama-linolenovej kyseliny, ktorá pozitívne ovplyvňuje atopický ekzém, ťažko liečiteľnú neuropatiu, predmenštruačný syndróm, sezónne alergie a zápalové stavy. Čaj z listov pôsobí detoxikačne, posilňuje srdce a uvoľňuje hlieny. Okrem toho pôsobí aj dezinfekčne, pomáha pri reumatizme, proti psychickej skleslosti, depresii. Využíva sa aj v kozmetike - upokojuje podráždenú pokožku. Celá nadzemná časť boráka s príjemnou chladivou uhorkovou chuťou pôsobí v jedlách veľmi osviežujúco. Je vynikajúcou šalátovou vňaťou. Ak ho rozmixujeme s chladnou vodou a citrónom, pripravíme si osviežujúci zelený nápoj. Je vhodný do nátierok, tvarohu či jogurtu. Spolu s tvarohom a špenátom môže tvoriť náplň cestovinových taštičiek. Jeho kvety sú jedlou ozdobou mnohých slaných aj sladkých jedál.

Trebuľka (Anthriscus cerefolium)

Nazýva sa tiež stoklások, svinská rasca alebo pôstne korenie. V Anglicku sa považuje za bylinku čistiacu krv a cez Veľkú noc sa tu pojedá vo veľkom. Vo francúzskej kuchyni patrí k tzv. Je to jednoročná bylina z čeľade mrkvovitých, ktorá pomerne dobre odoláva mrazu, preto ju po poslednom, teda jesennom, výseve do pareniska môžeme zberať prakticky po celú zimu. Veľmi rýchlo sa vyvíja, takže za päť až šesť týždňov po výseve ju už môžeme zberať. Dorastá do výšky asi 50 cm. Aby sme mohli zberať stále čerstvé mladé voňajúce lístky, tak si ju vysievame po troche každé dva až tri týždne. Trebuľku môžeme pestovať v záhrade na hriadke i v nádobe. Na pôdu nie je náročná, ale potrebuje, aby bola stále mierne vlhká. Lepšie jej svedčí polotieň, na plnom slnku rýchlo vykvitá a po dozretí semien odumiera. Rada sa sama vysemeňuje. Listy sa podobajú na svetlejší petržlen a podľa druhu sú buď ploché, alebo skučeravené. Tie aj výraznejšie voňajú. Čerstvé lístky obsahujú až trikrát viac vitamínu C ako citrón (140 mg). Trebuľka zlepšuje trávenie, výrazne bráni nafukovaniu aj po čerstvých kysnutých koláčoch, do ktorých sa preto pridáva. Je vhodná pri žlčníkových a pečeňových diétach. Používame predovšetkým čerstvé mladé lístky, ale ak jej máme prebytok, môžeme ju zamraziť do ľadových kociek. Do tepelne upravovaných pokrmov ju pridávame až na tanieri. Veľmi dobré využitie má v šalátoch, nátierkach, najmä tvarohových, smotanových omáčkach a polievkach, na obložených chlebíkoch či v zemiakoch.

Koriander (Coriandrum sativum)

Pochádza zo stredomorskej oblasti. Je známy aj ako čínsky petržlen. Často sa používa v arabskej a indickej kuchyni. Obsahuje dodecenal, ktorý je až dvakrát účinnejší než niektoré antibiotiká. Koriander je jednoročná rastlina z čeľade mrkvovitých. Dorastá do výšky 80 cm. Vytvára dva druhy listov. Spodné listy sa podobajú na petržlen - a najmä tie sa konzumujú. Tým, že ich trháme ešte pred kvitnutím (môžeme ich skladovať v chladničke zabalené v mikroténových vreckách), odďaľujeme tvorbu horných, čiarkovitých lístkov, ktoré signalizujú tvorbu kvetov a plodov. Na ochucovanie jedál sa používajú zrelé plody, ktoré sa tesne pred použitím rozdrvia (drvené totiž rýchlo strácajú arómu). Semená (plody) sa musia zberať až po úplnom dozretí, lebo nezrelé nepríjemne páchnu. Aj čerstvo nastrúhaný koreň sa používa v kuchyni. Koriander sa pestuje podobne ako petržlen - buď v záhrade, alebo v nádobe. Hlavnými zložkami koriandra sú najmä silice, vitamín C, sacharidy a minerály. Podporuje chuť do jedla, zlepšuje trávenie, má protikŕčové účinky, bráni nafukovaniu, používa sa pri chrípke a hnačkách. Listy sa nesušia, používajú sa len čerstvé. Pridávame ich do jedál až po ich tepelnej úprave. Plody tesne pred použitím rozdrvíme a trochu popražíme, aby sme zvýraznili ich chuť. Nasekané lístky možno pridať do šalátov, ostrých fazuľových polievok, majonéz či dusených pokrmov. Koriandrové semená sa používajú pri nakladaní zeleniny, ale dávajú sa aj do perníkov. Koriander sa pestuje v bylinkových záhonoch aj v kvetináči v interiéri, pričom je potrebné vyhnúť sa stanovištiam s priamym slnečným žiarením. Koriander potrebuje dostatok vlahy a z času na čas ho treba prihnojiť. Dobre sa znáša s viacerými bylinkami a je možné vysadiť ho aj do záhrady, v blízkosti paradajok či špenátu.

Rukola siata (Eruca sativa)

V poslednom čase mnoho ľudí prišlo na chuť horkastej byline, ktorej listy aj chuť sú podobné púpave. Je to rukola siata, zvaná tiež roketa. Táto rýchlorastúca letnička pochádza zo Stredomoria. Patrí medzi kapustovité rastliny. Odpradávna je známa aj ako perzská horčica. Starí Rimania z nej pripravovali šaláty a ostro chutnajúce semená používali ako korenie. Je výbornou dietetickou bylinou. Jedlu dáva sviežu pikantnosť. Rukola nie je náročná na pestovanie. Pokojne si ju vypestujeme aj doma v črepníku. Túto jednoročnú rastlinu vysokú 50 cm vysievame v apríli a potom výsev opakujeme dva- až trikrát. Lístky zberáme o päť až šesť týždňov - zrežeme ich asi 3 cm nad zemou, keď vyrastú nové, môžeme to ešte raz alebo dvakrát zopakovať. Pestujeme ju v polotieni, na prudkom slnku totiž rýchlo vybieha do kvetu a stráca listy. Ako skoro každá kapustovitá rastlina, aj rukola obsahuje pre nás zaujímavé preventívne liečebné glukosinuláty (vzniká z nich sulforafan, ktorý je účinný pri prevencii rakoviny). Má aj antibiotický účinok. Posilňuje imunitný systém, pôsobí proti plesniam a virózam, jarnej únave a zlepšuje trávenie. Obsahuje silice, minerály aj vitamín C. Zápary z rukoly sa používajú na dezinfekciu rán, ale aj do prípravkov na čistenie pleti či vlasových vôd proti padaniu vlasov. Rukola sa udomácnila už aj u nás a často ju nájdeme v listových a zeleninových šalátoch, na pizzi, v cestovinách, plnkách, nátierkach, majonéze, omáčke, ako ozdobu na chlebíčkoch, v dusených jedlách, omeletách, paštétach. Je vynikajúca, ak chceme zvýrazniť chuť cukety.

Kapucínka (Tropaeolum majus)

Vo svojej juhoamerickej domovine je trvalka, u nás sa pre svoju citlivosť na mráz pestuje len ako letnička. Po výseve koncom apríla a začiatkom mája sa zakrátko rozrastie a vyšplhá sa až do výšky 3 m. Kapucínka sa považuje za jedno z najúspešnejších rastlinných antibiotík, už Indiáni ju úspešne využívali na liečenie rán. Kapucínka pôsobí antisepticky, podporuje trávenie, užíva sa pri liečbe dýchacích a močových problémov, semená pôsobia proti hlístam, stimuluje pleť a rast vlasov pri plešatosti. Zápar z listov zvyšuje odolnosť proti bakteriálnej infekcii. Takisto je účinná pri liečbe zápalov nosnej sliznice, nachladnutí, chrípke a suchom kašli. V kuchyni sa najčastejšie používajú čerstvé listy a kvety, na liečebné účely sa suší. Je vhodná do zeleninových a ovocných šalátov, tvarohových a vajcových nátierok, polievok, oživuje koktaily, pudingy a sladké pokrmy. Môžeme ju nasekať a pridať do rizota alebo k cestovinám.

Obsah vitamínu C v bylinkách a vňatkach

Mnohé bylinky a vňatky sú bohatým zdrojom vitamínu C, ktorý prispieva k celkovému zdraviu a posilneniu imunity. Pozrime sa na porovnanie:

Z tabuľky je zrejmé, že vňaťky a listy, ktoré neraz považujeme za balast a odhadzujeme ich do odpadu, majú vysokú nutričnú hodnotu. Preto využívajme nezištnú pomoc, ktorú nám príroda aj záhrada ponúkajú.

Pestovanie byliniek v interiéri a exteriéri

Bylinky môžete pestovať v interiéri aj exteriéri, podľa toho, ako vám to vaše podmienky dovolia. Bylinky pestované vonku dostávajú dostatok svetla a tepla, čo je dôležité najmä pre stredomorské bylinky, a nestoja v premočenej pôde, čo sa v interiéri môže stať, ak to s polievaním preženiete. Vonku zvyknú mať aj viac priestoru pre rast, čo je dôležité hlavne pre objemnejšie bylinky, napríklad ligurček. Na druhú stranu treba myslieť na to, že ich na zimu bude treba zazimovať, aby nevymrzli. Hlavnou výhodou pestovania bylín v interiéri je to, že ich máte stále po ruke a nemusíte po ne chodiť do záhrady. Pekne sa vynímajú na kuchynskej linke či okennom parapete s dostatkom svetla. Voňavé bylinky ako mäta, medovka alebo bazalka tiež dodajú miestnosti zaujímavú arómu. Problémom pestovania v interiéri je, že väčšie bylinky sa dovnútra skrátka nehodia, zaberali by príliš veľa miesta. Nie všetky byliny tiež možno pestovať v interiéri, niektoré vo vnútri pociťujú nedostatok svetla alebo vlhkosti. Základné pravidlo pri pestovaní bylín v spoločnom kvetináči je, že spolu by sa mali pestovať tie rastliny, ktoré na život potrebujú približne rovnaké podmienky. Teda bylinky, ktoré potrebujú približne rovnaké množstvo vody, svetla, druh zeminy. Príkladom môžu byť bylinky zo Stredomoria, ktoré potrebujú dostatok svetla a tepla, ako oregano, majorán či tymian.

Bylinky v spoločných výsadbách

Mnoho byliniek sa dobre znáša s inými rastlinami a môže dokonca pôsobiť ako prírodný repelent proti škodcom:

• Kôpor: Často sa samovoľne rozšíri po záhrade, kde pôsobí ako magnet na motýle, lienky, včely a ďalší hmyz. Dobre sa znáša hlavne so zeleninou - zemiakmi, špargľou, baklažánom, cibuľou, uhorkami a podobne. Kôpor je nenáročný na pestovanie, vyhovuje mu takmer každý druh pôdy. Najlepšie je pestovať ho na slnečnom mieste.
• Petržlen: Skvelo sa hodí na pestovanie spolu s ostatnou zeleninou, no pokojne si ho môžete vypestovať aj doma v kvetináči. V záhrade sa znáša najmä s paradajkami, kukuricou či špargľou. Petržlen má radšej tienisté miesta než priame slnko. Potrebuje dostatok vlahy aj prihnojenie. V jednom kvetináči je vhodné pestovať aj viacero druhov petržlenov naraz.
• Tymian: Bylinka s výraznou arómou aj chuťou. V záhradách sa pestuje v blízkosti kapusty, keďže odpudzuje jej škodcov, no môžete ho pestovať aj v kuchyni, v kvetináči. Znáša sa s mnohými bylinkami, no rastie pomalšie, preto sa nesadí k väčším a rýchlorastúcim bylinám a je lepšie zakúpiť si tymian ako rastlinu než pestovať ho zo semien.
• Levanduľa: Neodporúča sa pestovať zo semien a je vhodnejšie pestovať ju vonku, v záhrade, napríklad v blízkosti kapusty, než v dome, a to kvôli jej objemu aj aróme. Rastlina má rada teplé a slnečné stanovište s dostatkom priestoru pre rast. Potrebuje dostatok vlahy, no neprelievať, inak by korienky vyhnili. Darí sa jej predovšetkým v bylinkovom záhone, kde pôsobí veľmi esteticky.
• Majorán: Možno ho jednoducho pestovať aj zo semien, najprv v dome, v kvetináči a neskôr sa dá vysadiť vonku, do bylinkového záhona či do záhrady. V záhrade je užitočný, pretože dokáže prilákať hmyz ako včely, motýle a hmyz, ktorý pomáha pri opeľovaní.
• Oregano: Vhodné pestovať v záhrade, kde sa hodí takmer ku každej zelenine, no pestovať sa dá aj v kvetináči v interiéri. Pri pestovaní mu vyberte slnečné a teplé miesto, pričom pestovať ho možno aj zo semien. Potrebuje pravidelnú zálievku, hlavne počas horúcich letných mesiacov. V kvetináči mu doprajte dostatok priestoru na rozrastanie, keďže sa bude ťahať do šírky.
• Mäta: Potrebuje na svoj rast priestor, preto je najlepšie pestovať ju buď vonku v záhonoch, alebo v dostatočne veľkých kvetináčoch, napríklad v dlhých kvetináčoch na okenných parapetoch. Výhodou pestovania mäty v záhrade je tiež to, že väčšie množstvo mäty vytvára výraznú arómu, ktorá odpudzuje napríklad vošky. Preto sa zvykne pestovať v blízkosti paradajok, koreňovej zeleniny, cibule, reďkovky či karfiolu. Vyberte skôr tienisté svetlo alebo okno, na ktoré nesvieti celý deň slnko. Mäta potrebuje častú zálievku, najmä počas letných horúčav.
• Pažítka: Môžete ju pestovať na okne aj v záhrade. Vďaka svojej aróme pôsobí v záhrade často ako odpudzovač škodcov, najmä vošiek. Často sa sadí pri ružiach, cibuli, mrkve, ale aj hrášku, šaláte či zeleri. Po vysadení potrebuje dostatok vlahy, neskôr už miernu zálievku.

Kombinácia byliniek s ružami

Bylinky majú schopnosť odpudzovať škodce aj choroby. Nielen vošky, ale aj hubové ochorenia, ktoré napádajú ruže, im vôbec nesvedčia. Krásne ukáže v záhone kombinácia ruží a byliniek. Levanduľa, yzop či šalvia si splnia úlohu ochrancu, ale zároveň doplnia kvety ruží tými svojimi. Jemné fialkavé kvety šalvie krásne doplnia mohutné a vznešené kvety ruží. Pritom táto obľúbená bylinka spoľahlivo odpudí škodce a ochráni ruže aj pred nevzhľadnými fľakmi, ktoré spôsobuje hubové ochorenie. Môžete sa rozhodnúť, či chcete bylinky využívať a pravidelne zberať, alebo ich necháte vykvitnúť. Aj užitočné rastliny tak poslúžia ako zaujímavý dekoratívny prvok. Vhodná kombinácia okrasných a úžitkových rastlín pôsobí v záhrade atraktívne, a zároveň aj plní praktickú úlohu.

Bylinky, ktoré by sa nemali sadiť spolu

Kým mnohé bylinky sa dajú bezproblémovo pestovať v jednom kvetináči alebo na záhone vedľa seba, určité druhy byliniek by sa nemali spolu sadiť. Buď potrebujú odlišné podmienky pre rast, alebo je jedna z nich invazívna a bránila by rastu tej druhej. Mäta by sa mala sadiť osobitne, prípadne s bylinkami, ktoré potrebujú podobné podmienky, ale nie sú agresívne v raste.

Bylinky pre zdravie a pohodu

Záujem o prírodné liečiteľstvo a využitie prirodzenej liečivej sily rastlín v posledných rokoch stúpa. V Európe je známych približne 1000 druhov liečivých rastlín a veľká časť z nich sa používa v tradičnom ľudovom liečiteľstve. Liečivé rastliny však majú svoje zastúpenie aj v oficiálnej medicíne ako súčasť mnohých, predovšetkým podporných liečiv. Už naše prastaré mamy vedeli, že bylinky treba používať s úctou a vďačnosťou.

Niektoré augustové bylinky a ich účinky

• Aksamietnice: Nenáročné letničky s liečivými účinkami. Ich vôňa odpudzuje rôznych škodcov, napríklad háďatká. Patria do skupiny jedlých kvetov a svojou sladkastou chuťou pripomínajú aníz. Čaj z kvetov aksamietnic môže pomôcť pri bolestiach brucha, pri zažívacích ťažkostiach spojených s hnačkou a upokojuje aj nervový systém. Kvety obsahujú látku karotenoid, žltooranžový luteín, ktorý je dôležitý pre zdravie očí.
• Materina dúška: Je známa ako matka všetkých bylín pre zdravé dýchanie. Má aj výrazné odhlieňovacie účinky, pomáha pri nespavosti, pôsobí antidepresívne. Jej antiseptické účinky pôsobia proti vírusom, baktériám a parazitom. Zvonku sa používa na vyrážky a akné, tiež je známa aj vďaka kúpeľom proti reume. Z rastlinky používame kvitnúcu vňať, drobné kvietky a lístočky. Dajú sa usušiť a neskôr z nich pripraviť chutný liečivý čaj.
• Medovka lekárska: Ak sa cítite slabí, vyčerpaní a v neustálom strese, siahnite práve po medovke lekárskej. Jej účinky vás príjemne upokoja a posilnia dušu i telo, preto sa nazýva aj relaxačnou bylinkou. Medovka obsahuje silné látky, ktoré očisťujú organizmus od škodlivín. Šálku medovky si doprajte aj v prípade, že vás trápia migrény. Zbierajú sa listy a vňať na začiatku kvitnutia.
• Nechtík lekársky: Je liečivá, ale zároveň aj okrasná bylinka, pretože vytvára krásne kvety, ktoré sa na noc zatvárajú. Z nechtíka sa zbierajú plne rozkvitnuté kvety od júna do septembra za slnečného dňa, ktoré sa následne sušia a používajú vo forme čaju, obkladov, alebo sa z nich pripravuje liečivá nechtíková masť.
• Pamajorán (Oregano): Je silná liečivá bylina, ktorá kvitne fialovými kvetmi, podobnými kvetom materinej dúšky, a to od konca mája do septembra. Kvety sa sušia na liečivý čaj a listy na chutné a tiež liečivé korenie oregano. Ak vás postihne chrípka, prechladnutie, hnačka alebo zápcha, máte dýchacie ťažkosti alebo migrénu, či iné bolesti, siahnite po čaji z pamajoránu. Podporuje trávenie, zvyšuje chuť do jedla, zlepšuje stav kože a mnoho ďalších zdravotných benefitov. Na liečebné účely sa zbiera celá kvitnúca vňať.
• Skorocel: Je bylinka s mimoriadne liečivými vlastnosťami. Už jej názov nám napovie, že „skoro celí rany“. Zo skorocelu sa používajú čerstvé aj usušené listy a najčastejšie sa užíva vo forme čaju alebo sirupu. Skorocel kvitne od mája až do konca septembra a jeho listy sa zbierajú prakticky celé leto. Má mnoho zdraviu prospešných účinkov: podporuje imunitu, detoxikuje, má antiseptické účinky, je výborný na vykašliavanie, podporuje trávenie, prečisťuje močové cesty.
• Topoľovka ružová (slezová ruža): Je nádherný kvet, ktorý dorastá do výšky takmer 2 m a kedysi bola neodmysliteľnou súčasťou vidieckych záhrad. Zo sušených kvetov s kalichom sa pripravuje chuťovo lahodný nápoj, alebo sa pridávajú do rôznych čajových zmesí. Používa sa proti zápalovým procesom horných dýchacích ciest, proti kašľu a ako prostriedok na podporu vykašliavania. Pomáha aj pri zažívacích problémoch a bolestiach žalúdka. Macerátom sa ošetrujú rôzne ekzémy a kožné problémy nejasného pôvodu.
• Yzop lekársky: Aj keď ide v prvom rade o okrasnú bylinu s krásnymi modro-fialovými kvetmi, obsahuje množstvo cenných látok. Veľmi dobre pôsobí predovšetkým na dýchací systém a trávenie: eliminuje kašeľ, znižuje tvorbu hlienov, zmierňuje bolesti brucha a tiež prílišné potenie, napríklad v období klimaktéria. Zvonku sa pridáva do zmesí na obklady na hojace sa rany a preležaniny. Má jemne horkú chuť. Z yzopu používame kvety a vrchnú čerstvú vňať s lístkami. Po usušení sa používajú na čaj, odvar, či ako korenie do jedál. Neodporúča sa používať ho pri stavoch podráždenosti a nervozity.

Pre maximálnu účinnosť liečivých rastlín je potrebné vybrať nielen správne obdobie, ale aj čas zberu. Liečivé rastliny sa zbierajú v suchom jasnom počasí. Listy je najlepšie zbierať ráno, kvety na obed a korene večer.

tags: #kvet #podobny #salvii

Populárne príspevky:

• pestovanie ponikleca v záhrade
• Inšpirácia pre tvorbu kytíc
• Kompletný sprievodca pestovaním krušpánu
• Stratégie pre rast vašich financií
• Rozmnožovanie tillandsií