Stévia: Prírodné sladidlo s liečivými účinkami
Stévia, nazývaná aj „medová bylina“, bola ľudstvu známa už pred viac ako 1,5 tisíc rokmi. V mayskom jazyku znie jej meno „kaa-ehe“. V ruštine sa používa jeho latinský výraz stevia. Pre vedu ju objavil v roku 1887 paraguajský prírodovedec Dr. Bertoni, ale až v roku 1931 z nej francúzski chemici izolovali bielu kryštalickú látku stéviosid. Táto rastlina je čoraz populárnejšia medzi záhradkármi, ktorí hľadajú alternatívy k umelým sladidlám. Stévia sladká čiže Stevia rebaudiana Bertoni je ako rastlina vhodná aj pre pestovanie v bytoch či panelákoch. Stévia cukrová, latinsky Stevia rebaudiana, sa nazýva aj sladká tráva či stévia sladká a je to tropická rastlina patriaca do rodu astrovitých rastlín. Domovom stévie cukrovej je oblasť Južnej a Strednej Ameriky, pričom najviac sa vyskytuje v Brazílii a Paraguaji, no dnes sa vo veľkom pestuje aj v Číne a v Japonsku.
Stévia je trváca rastlina s výškou 50 až 70 cm s malými dymovými lístkami s veľmi malými bielymi kvetmi. Má rada teplé a vlhké podnebie, dobre obohatenú pôdu. Zhromaždí sa jeden meter štvorcový trávy a vysuší sa, čo môže nahradiť 7 kg cukru. Rastlina je pôvodom z Paraguaja a Brazílie, ale v súčasnosti sa pestuje aj v Japonsku a Číne. V svojej pôvodnej domovine, ktorou sú Paraguaj, Brazília a Amanbayská hornatina, jej domorodci prisudzovali liečivé účinky, a to už v čase, keď Španieli, Portugalci a iní dobyvatelia ešte zďaleka nevstúpili na ich územie. Neskôr si našla svoje miesto aj v Európe - v Nemecku, Bulharsku, Rusku ale aj u nás na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách - USA, Thajsko, Vietnam a Filipíny. Dobre sa jej darí v nadmorskej výške od 200 do 600 m, mnohokrát rastie i vo veľmi vlhkej, až bahnitej pôde, ale úspešne sa začala pestovať aj v hornatejších oblastiach.
Stévia cukrová dorastá do výšky 50 centimetrov až jeden meter a má drobné sýtozelené listy. Kvitne bielymi malými kvetmi a v súčasnosti sa táto pôvodne jednoročná rastlina vyšľachtila na viacročnú. Stévia rebaudiana - Najbežnejšie pestovaný druh stévie, známy pre svoje vysoké množstvo rebaudiozidov, ktoré dávajú listom ich prirodzenú sladkosť. Stevia rebaudiana 'Bertoni' - Jedna z najlepších odrôd pre komerčné pestovanie, vyznačuje sa vysokou sladivosťou a odolnosťou. Stevia rebaudiana 'Morita II' - Táto odroda je známa pre vyššiu koncentráciu rebaudiozidov A, čo jej dáva mierne odlišnú chuť.
Nevýživné sladidlo s mnohými benefitmi
Nevýživné sladidlo je také, ktoré obsahuje málo až žiadne kalórie. Stévia obsahuje osem glykozidov. Jedná sa o sladké zložky izolované a purifikované z listov stévie. Zložky sladkej chuti v sladidlách stévia sa vyskytujú prirodzene. Táto vlastnosť môže byť prospešná pre ľudí, ktorí uprednostňujú potraviny a nápoje pochádzajúce z prírodných zdrojov. Steviosid z juhoamerickej rastliny Stevia rebaudiana je 100- až 300-krát sladší ako sacharóza. Je dobrou náhradou za všetky formy cukru i umelých sladidiel. Používa sa v potravinárskom priemysle, v prípravkoch ústnej hygieny a podobne. Stevia je nový „bojovník“ proti obezite. Stevia je sladká a nemá pritom žiadne kalórie, navyše má aj liečivé účinky. Stevia sladká čiže Stevia rebaudiana Bertoni je ako rastlina vhodná aj pre pestovanie v bytoch či panelákoch. Je 300 x sladšia ako cukor, ale obsahuje komplex už spomenutých sladidiel, ktoré nespôsobia zvýšenie hladiny cukru v krvi. Naopak pomáhajú udržovať cukor v rovnováhe v krvi a v pečeni. Stevia podporuje činnosť pankreasu a pomáha tak pri cukrovke II. Avšak je v hodná aj pre pacientov trpiacich cukrovkou typu I (diabetes mellitus I.), lebo sladí, no nemá žiadnu energetickú hodnotu, takže ju možno použiť ako náhradné sladidlo. Chráni pred vysokým krvným tlakom, povzbudzuje trávenie. Podieľa sa na zhutnení svalovej hmoty - to je dôležité pri odtučňovaní. Pomáha pri liečbe akné a ekzémov, znižuje chuť na alkohol a tabak. Má antibakteriálne a protivírusové účinky. Americkí indiáni používali lístky stévie nielen k osladenie nápojov a pokrmov, ale poznali aj ich liečebné účinky. Omnoho neskôr vedci zistili, že táto sledovaná populácia z kmeňa indiánov Guarani takmer netrpí kazivosťou zubov, takže mohli potvrdiť, že stévia dokáže zničiť celý rad nebezpečných baktérií ústnej mikroflóry. Pri žuvaní aj toho najmenšieho lístka vydrží sladká chuť v ústach veľmi dlho a človek potom nemá túžbu po iných energeticky výdatnejších jedlách a nemá pocit hladu.
Sladká tráva obsahuje širokú škálu základných a užitočných látok pre ľudský organizmus: celulózu, pektické látky, rastlinné lipidy, polysacharidy, vitamíny - A, C, B1, B2, mikroživiny - draslík, horčík, zinok, selén, železo, vápnik, sodík, antioxidanty, aminokyseliny, zlúčeniny menearínu a podobne. Primárne sa používa na liečbu cukrovky. Tiež v onkológii, v prípade kolapsu imunitného systému, pri strese, poruchách obehového systému, hypertenzii, gastrointestinálnych ochoreniach, ako tonikum stimulujúce duševnú a fyzickú aktivitu, ako antiseptický a protizápalový prostriedok, a prirodzene - pri nadmernej hmotnosti.
Stevia je rastlina, ktorej dodávajú jej sladivé účinky obsiahnuté steviozidy (steviol-glykozidy). Práve z nich je vyrobené sladidlo, ktoré môžeme zohnať napríklad vo forme prášku, tabliet či dokonca kvapiek. Výhodou stévie je jej nulová kalorická hodnota, pričom ale sladí až 200 až 300-krát výraznejšie ako cukor. Stévia je tak vhodnou alternatívou cukru, ktorá navyše nezvyšuje glykémiu a nie je typická žiadnymi negatívnymi účinkami na trávenie. Jej jedinou nevýhodou je špecifická chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému. Tá sa dá ale jednoducho zakryť kombináciou s inými sladidlami, ako je napríklad už spomínaný erytritol. Na výber máme skutočne množstvo variant, s ktorými si môžeme ochutiť svoje obľúbené sladké jedlá a nápoje. Výber tak v konečnom dôsledku záleží na našich preferenciách, cieľoch a aktuálnom zložení jedálnička.
Pestovanie stévie
Pestovanie stévie je jednoduché, ak sa dodržiavajú správne podmienky. Stévia preferuje slnečné stanovište, kde dostáva aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Hoci môže rásť aj v polotieni, produkcia sladkých listov bude v takýchto podmienkach nižšia. Potrebuje pôdu, ktorá je dobre priepustná a bohatá na organickú hmotu. Ideálna pôda by mala mať mierne kyslé až neutrálne pH medzi 6,5 a 7,5. Drenáž: Uistite sa, že pôda má dobrú drenáž, pretože stévia je náchylná na hnilobu koreňov, ak je pôda premočená.
Stéviu môžeš pestovať zo semien, ale je lepšie začať s predpestovanými sadenicami, pretože klíčivosť semien je nižšia. Semená vysievaj na jar, keď už nehrozia mrazy, a zasievaj ich do hĺbky asi 1 cm. Stévia sa dá pestovať priamo v záhrade alebo v kvetináčoch. Potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich letných dní. Je dôležité udržiavať pôdu mierne vlhkú, ale nie premočenú. Stévia nepotrebuje intenzívne hnojenie. Mierne dávky kompostu alebo organického hnojiva budú postačujúce na podporu zdravého rastu a tvorby sladkých listov.
Na podporu hustého rastu a tvorby viacerých listov je vhodné stéviu pravidelne zaštipovať, čo podporí rozvetvenie rastliny. Listy stévie môžeš zbierať kedykoľvek počas vegetačnej sezóny, ale najlepšie je zbierať ich pred kvitnutím, keď sú najviac sladké. Stévia je viacročná rastlina v teplejších klimatických podmienkach, ale v oblastiach s chladnými zimami ju treba chrániť pred mrazom. Ak žiješ v oblasti s chladnými zimami, môžeš stéviu presadiť do kvetináča a na zimu ju umiestniť do interiéru. Stévia je zvyčajne odolná voči škodcom, ale občas ju môžu napadnúť vošky alebo slimáky. Môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pestovaná v príliš vlhkých podmienkach.
Stévia potrebuje pravidelné, ale mierne zalievanie. Áno, stévia je ideálna na pestovanie v kvetináči. Uistite sa, že kvetináč má dobrú drenáž, a používajte dobre priepustnú pôdu. Listy stévie môžete zbierať kedykoľvek počas rastu, ale najlepšie je ich zbierať tesne pred kvitnutím, keď sú najviac sladké. Stévia dorastá do plnej veľkosti približne za 3 až 4 mesiace po výsadbe. Je veľmi vhodná pre diabetikov, pretože má minimálny vplyv na hladinu cukru v krvi. Stévia je vďačná rastlina, ktorá ponúka zdravé a prírodné sladidlo.
Jak pěstovat stévii sladkou. Stevia rebaudiana
Využitie stévie
Sladkú trávu možno použiť ako sušenú bylinu ako vodný, alkoholový a olejový extrakt. Používa sa ako sladidlo pri výrobe všetkých druhov výrobkov, ktoré potrebujú sladkú prísadu. Táto bylina sa ukázala ako absolútne neškodná na rozdiel od iných sladidiel, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. V súčasnosti sú sladké byliny na celom svete považované za jednu z najdôležitejších bylín, ktorá je na zozname užitočných bylín na jednom z prvých miest vedľa rastlín ako je ženšen a rodiola. Pravidelné užívanie Stevie normalizuje hladinu cukru v krvi. Je to „prameň života“ pre pacientov s diabetes mellitus.
Ovocný čaj sladíme tak, že čajovú zmes s jedným až dvoma lístkami stévie zalejeme horúcou vodou a necháme 15 minút vylúhovať. Pravý čínsky čaj sladíme po dvoch až troch minútach lúhovania čajových lístkov pridaním lístkov stévie. Podobne sladíme aj kávu. Ak chceme stéviou osladiť zákusky, musíme počítať s tým, že jej dávka objemovo nenahradí pôvodnú dávku cukru. Treba vedieť, že stévia nekaramelizuje, nevzniká farebne výrazná kôrka a neprikrmuje kvasnice ako cukor (čo je základom úspechu pri kysnutom ceste). Zhruba platí, že ¼ lyžičky rozdrvenej sušenej stévie sa sladkosťou rovná jednej plnej lyžičke cukru. Osviežujúce nápoje sladíme tak, že si zo stévie urobíme najprv sladký nálev (niekoľko lístkov zalejeme horúcou, nie vriacou vodou a necháme ich 10 až 15 minút lúhovať) a ním sladíme nápoje.
Stévia sa pestuje práve kvôli svojim veľmi sladkým lístkom, ktoré sladkosťou mnohonásobne predčia repný alebo trstinový cukor. Navyše steviosid, teda ono prírodné sladidlo extrahované zo stévie, vykazuje nulovú energetickú hodnotu. Čo ocenia práve ľudia chorí na cukrovku. Chuťou sa zásadne nelíši od repného cukru. Stévia sa používa ako sladidlo v rôznych zdravých sladkostiach, v proteínových nápojoch či vo výživových doplnkoch. Stéviu a sladidlá s obsahom glykozidov steviolu je možné použiť na sladenie teplých aj studených nápojov a nahradiť nimi môžete aj cukor v niektorých dezertoch. Za spomenutie stojí, že stévia sa využíva aj v kozmetickom priemysle. Napríklad extrakt z jej listov je vhodný na ošetrovanie pokožky a poslúži aj ako pleťová voda. Pôsobí totiž antibakteriálne a môže zabrániť tvorbe akné. Stévia sa tiež využíva ako súčasť zubných pást a ústnych vôd, pretože dokáže ničiť viaceré baktérie a chrániť tak zdravie ústnej dutiny. Extrakt z listov stévie preto môžete použiť zriedený s vodou na vyplachovanie úst.
V USA dovozcovia spočiatku Steviu neprijali dobre. V skutočnosti ide o súťaženie s výrobcami cukru a umelými sladidlami. Po mnohých polemikách a výskumoch však bola stévia schválená ako doplnok výživy a od roku 1997 bola označená ako jediné sladidlo v ponuke Pentagónu. Od roku 1951 sa táto bylina pestuje v južných častiach Ruska, Moldavska, Gruzínska a predovšetkým v bývalých ázijskych republikách. Táto sladká bylina obsahuje predovšetkým glykozidy, ktoré sa podieľajú na metabolizme ľudského tela bez inzulínu a normalizujú hladinu glukózy v krvi.
Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí.
Na bezpečnosť používania a užívania stévie sa zamerali viaceré štúdie, pričom ich výsledok znie jasne - glykozidy stévie sú vo všeobecnosti považované za bezpečné. Objavujú sa viaceré dohady o tom, že užívanie listov stévie môže vo veľkých množstvách zaťažovať obličky, srdcovo-cievny systém a reprodukčné orgány. Hrozí tiež, že môže veľmi znížiť krvný tlak a tiež môže ovplyvňovať pôsobenie liekov na zníženie cukru v krvi. Samozrejme, museli by ste listy zo stévie užívať často a vo veľkých dávkach. V primeraných množstvách je takmer vždy každý z nich v poriadku. Keď však chceme cukor skutočne obmedziť, mali by sme sa zamerať hlavne na tie, ktoré majú nízky alebo nulový obsah energie a jednoduchých sacharidov.