Maky podobné vlčiemu maku: Charakteristika a určovanie

Rod makov (Papaver) zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd, ktoré sa delia na úžitkové aj okrasné. Tieto rastliny sú nielen dekoratívnymi klenotmi záhrad, ale aj cennou plodinou pre ich chutné a výživné semená. Mak, patriaci do čeľade makovitých (Papaveraceae), je známy svojimi jemnými, hodvábnymi lupienkami a nápadnými farbami od červenej cez oranžovú až po bielu.

Charakteristika rodu Papaver

Okrasný mak je obľúbená kvitnúca rastlina, ktorá svojimi veľkolepými kvetmi oživí každú záhradu. Kvety makov pripomínajú sukienky, ktoré krásne vejú vo vetre. Dorastá do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobí letničkové aj trvalkové záhony. Okvetné lístky má svetlofialové, ružové, červené alebo dokonca biele. Môžu byť plné aj jednoduché, so strapatými, rozoklanými aj hladkými alebo zvlnenými okrajmi. Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov a sú nenáročné rastliny, vhodné aj pre začiatočníkov.

Rozdelenie okrasných makov

Okrasné maky môžeme rozdeliť na dva základné typy: jednoročné maky a trvalé maky.

Jednoročné maky

Medzi jednoročné druhy maku patrí najznámejší vlčí mak (Papaver rhoeas) a mak siaty (Papaver somniferum).

• Vlčí mak (Papaver rhoeas)

  Vlčí mak je kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete a je archeofytom zavlečeným s obilným osivom už v priebehu neolitu. Je to jednoročná, 20 až 80 cm vysoká rastlina, s priamou, málo rozkonárenou stonkou a striedavými, perovite dielnymi listami. Rozkvitnutý, sýtočervený kvet má štyri široké, prekrývajúce sa korunné lupienky s čiernou škvrnou na báze. Plod je tobolka (makovica). Vlčí mak miluje slnko a teplo, rastie na nekultivovaných priestoroch, rumoviskách, priekopách a na medziach až do horského pásma. Do našich oblastí sa rastlina dostala so semenom pšenice a jačmeňa už v období neolitu. Je veľmi nenáročný a svojimi kvetmi éterického pôvabu dokáže skrášliť nielen záhony, ale aj lúčne zmesi do trávnikov. Vysieva sa priamo na záhon od marca do mája, ideálne čo najskôr, pretože neznáša presádzanie. Ochotne sa udržiava samovýsevom.

  Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou vďaka životaschopnosti jeho semien aj po osemdesiatich rokoch dormancie. Po prvej svetovej vojne sa vlčie maky hojne rozrástli na zdevastovaných bojiskách vo Flandroch, čo viedlo k ich symbolike pamiatky na padlých vojakov. V ľudovej mágii sa mak spája s ochrannými rituálmi a rituálmi spojenými s láskou a spomienkami. Vlčí mak obsahuje alkaloidy, ako je rhoeadin (asi 0,06%), allokryptopin, berberín, koptisin, isorhoeadin, protopin, roemerin a sinaktin. Okvetné lupene obsahujú alkaloid, ktorý v kombinácii so slizom má ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa zbierajú za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov a sušia sa v tenkej vrstve v tieni, aby sa nezaparili. Správne sušené lupene majú matno červenofialovú farbu.

  

• Mak siaty (Papaver somniferum)

  Mak siaty, alebo „mak snodarný“, je jednoročná rastlina 30-150 cm vysoká, lysá a modrastá. Má dlhé, chlpaté kvetné stopky s kvetmi až 10 cm v priemere. Zrelá makovica je svetlosivá, guľovitá, 3-8 cm v priemere, s viečkom, semená sú drobné, biele, modrasté alebo čierne, silne olejnaté. Pestuje sa cielene na poliach pre produkciu semien a ópiových alkaloidov. Kvety bývajú v rôznych odtieňoch bielej a fialovej, prípadne v ich kombinácii, a môžu byť plné alebo jednoduché. V minulosti sa mak siaty používal ako sedatívum už v časoch Mezopotámie a Starovekého Egypta, kvôli obsahu ópia. Dnes pestované odrody maku obsahujú len minimum týchto látok a jeho pestovanie je vládou kontrolované. Na Slovensku a v Čechách sa mak pestuje ako olejnina od 19. storočia a jeho produkcia je určená prevažne pre potravinársky priemysel.

  Mak je bohatý na tuky, bielkoviny, sacharidy a vlákninu. Najvýznamnejší pre zdravie je vápnik, ktorého sa v 100 g maku nachádza až 1400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín. Semená maku bohaté na vápnik sa tradične používajú pri prevencii osteoporózy. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje veľký obsah sedatíva - kodeínu. Pri zbere maku treba klásť dôraz na zrelosť semien, pretože nedozreté semeno maku môže obsahovať viac kodeínu. Zrnká maku znamenajú bohatstvo a hojnosť a sú tradičnou pochúťkou v slovanských krajinách.

  Biely mak a jeho špecifiká

  Biely mak je prastarý druh maku, ktorý chutí ako vlašské orechy. Za orieškovú príchuť sú zodpovedné mnohé aróma-aktívne látky, ktoré sa uvoľňujú po pomletí semena. Výskumy poukázali, že biely mak má bohatšie spektrum aróma-aktívnych látok v porovnaní s modrým a sivým makom. Nevýhodou bieleho maku je nižšia úrodnosť, náročnejšia starostlivosť a nižšia stabilita, čo sa prejavuje rýchlejším zatuchnutím a vyšším číslom kyslosti, ktoré hovorí o nízkej stabilite oleja a jeho rýchlej degradácii. Biely mak sa nepredáva v klasických obchodoch, ale v špecializovaných obchodoch so zdravou výživou.

  

Trvalé maky

Okrasné maky - trvalky - sa tešia čoraz väčšej obľube. Pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi (s priemerom až 15 cm) pestrých a sýtych farieb. Najčastejšie pestované druhy sú mak východný (Papaver orientale) a mak záhradný (Papaver pseudo-orientale).

• Mak východný (Papaver orientale)

  Mak východný je veľmi obľúbená trváca rastlina, ktorá pochádza z Kaukazu. Dorastá do výšky okolo jedného metra, no nájdu sa aj vyššie odrody. Má dekoratívne kvety v širokej škále farieb, od bielej cez oranžovú a červenú po ružovú a fialovú. Podarilo sa vyšľachtiť aj dvojfarebné a plnokveté odrody. Šírkou i výškou 60 až 80 centimetrov je táto trvalka pomerne náročná na priestor, takže jej treba vyhradiť dosť miesta. Vďaka veľkým výrazným kvetom vynikne aj ako solitér. Kvitne od mája do júla. Je nenáročný na pestovanie, darí sa mu na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik a dobre znáša aj sucho. Mrazuvzdornosť sa uvádza až do -40 °C. Po odkvitnutí sa zo záhona vytratia nielen kvety, ale zatiahnu aj listy, preto ich treba kombinovať s druhmi, ktoré medzery po nich zaplnia, napríklad drobnokveté odrody ľubovníkov (Hypericum), tavoľník japonský (Spirea japonica), bradavec (Caryopteris), perovskia (Perovskia).

  

• Mak premenlivý (Papaver commutatum)

  Zaujímavý je aj menej pestovaný mak premenlivý a predovšetkým jeho kultivar Lady Bird. Kvety tohto maku sú už na pohľad netradičné, červené, s nápadnými čiernymi škvrnami. Na rozdiel od maku siateho sú však kvety tohto druhu menšie. Je ich ale na jednej rastline mnoho, a tak pôsobí záhon s týmito makmi počas kvitnutia mimoriadne pôvabne.

• Španielsky mak (Papaver ruprifragum)

  Menej známy je mak druhu Papaver ruprifragum, zvaný aj „španielsky mak“, ktorý sa okrem prírodnej, jednoduchej formy, pestuje aj ako okrasný plnokvetý (P.r. ‘Orange Feathers’). Rastlinka je oproti maku východnému výrazne jemnejšia a drobnejšia. Hodí sa skôr do skaliek a jemnejších záhonov. Dorastá do výšky 60 cm. Vytvára pôvabné, vysoké a úzke makovičky. Vysievame ho skoro na jar na povrch pôdy alebo si ho môžeme predpestovať doma. Kvitne počas júna až augusta na slnečnom stanovisku, kvety majú farbu od bielej cez žltú, oranžovú až po červenú. Tento druh sa správa ako dvojročka alebo podľa doby výsevu aj ako letnička.

• Himalájsky mak (Meconopsis)

  Jedným z často obdivovaných makov je modrokvetý Meconopsis, tzv. „himalájsky mak“. Je to jediný rod z príbuzenstva makov, ktorý má prirodzene modrú farbu. Pochádza z horských masívov Yunnanu, Tibetu a severnej Barmy, z nadmorskej výšky 3000 až 4000 m n. m. Tieto špecifické podmienky - chlad a vlhký vzduch - určujú jeho kondíciu. Je takmer nepestovateľný v našich podmienkach.

• Slncovka kalifornská (Escholzia californica)

  Celkom posledným druhom, ktorý tiež nie je plnohodnotným makom, je rovnako obľúbená a dobre pestovateľná slncovka kalifornská (Escholzia californica). Jej okrasný efekt je značný. Pestujú sa od prírodnej oranžovej až po šľachtené ružovkasto lososové, do červena tónované kvety, s rovnými, ale aj nariasenými okvetnými lístkami. Pestujeme ju ako jednoročku, často sa následne sama vysieva. Slncovku vysievame priamo na stanovisko, nevyhovuje jej presádzanie. Semená nezahŕňame, ale len vtlačíme do substrátu. Kvitne od júna až do septembra. Pôda by mala byť priepustná, rastliny dobre znášajú sucho.

Pestovanie makov

Maky obľubujú slnečné miesta, priepustné pôdy a radšej majú sucho ako nadmernú vlahu. Sú to nenáročné rastliny, ktoré sa ľahko pestujú a sú vhodné aj pre začiatočníkov.

Výber stanoviska a pôdy

Mak sa pestuje najlepšie v oblastiach dobre osvetlených slnkom. Pôda by mala byť kyprá, dobre hnojená a s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdete pôdu bohatú na vápnik, odporúča sa pridať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Maky rastú dobre na stredne ťažkých, hlinitých až hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú bohaté na živiny a humus. Mak najlepšie rastie v mierne kopcovitých až rovinatých polohách s nadmorskou výškou 300 - 600 m v repárskej až zemiakarskej výrobnej oblasti. Veľmi dôležité je, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru bez sklonu k tvorbe prísušku, ktorý poškodzuje mak pri vzchádzaní.

Výsev a výsadba

Jednoročné maky sa vysievajú skoro na jar, a to priamo na stanovište. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť. Trvalky môžete vysievať na jar i na jeseň alebo rozmnožiť delením starších trsov. Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. V oblastiach s miernym podnebím sa semená vysievajú na jeseň alebo koncom zimy. Na neskoršie siatie sa semená musia uchovávať v chladničke dva mesiace. Na jar sa pestovanie maku vykonáva po roztopení snehu a roztopení pôdy. Jesenná výsadba je najvýhodnejšou možnosťou, pričom rastliny rastú a kvitnú rýchlejšie. Mak sa vysieva už vo februári, aj na sneh, pričom najneskorší termín je apríl. Osivo vysejte do riadkov s rozstupom 30 až 35 cm, do hĺbky 0,5 až 1,5 cm. Drobné osivo sa vysieva priamo na miesto, ideálne v období keď je vlhkejšie a prší. Rastliny sa zvyčajne nezakorení pri presádzaní zo sadeníc a môžu uhynúť. Mak je dôležité včas jednotiť, už pri vytvorení 2 až 4 pravých lístkov. Jednotíme na vzdialenosť 10 až 15 cm, na 1 m2 by malo byť asi 40 rastlín. Počas slnečného a suchšieho počasia je potrebné plochu s klíčiacimi aj mladými rastlinami zavlažovať.

Zalievanie a hnojenie

Od vysiatia až do kvitnutia je mak náročný na vlhkosť, preto je potrebné pôdu zavlažovať aspoň raz týždenne. Po odkvitnutí pre prechod do fázy vyzrievania makovíc je ideálne suché a teplé počasie - zavlažovanie preto obmedzte. Vlčie maky sú odolné voči suchu, takže nepotrebujú špeciálne zavlažovacie podmienky. Na samom začiatku vegetačného obdobia by sa kvety mali napojiť dvakrát týždenne. Rast pozitívne ovplyvňuje kŕmenie rastliny roztokom Kemir Universal, ako aj kŕmenie komplexnými hnojivami počas kvitnutia. Pred vysiatím je vhodné zapracovať do pôdy hnojivá ako Cererit alebo NPK. Nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj.

Výživa maku

Na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny odčerpá porast maku z 1 ha v priemere:

Rastlina vytvára kolovitý koreň až do hĺbky 0,75 m. Do doby 3 - 4 párov pravých listov má mak najväčšie nároky na dusík, draslík a vápnik. Vo fáze vyvinutej listovej ružice rastlina odčerpá na tvorbu sušiny viac ako 60 % N, P, K. V období stonkovania až butonizácie je maximálna spotreba horčíka a síry. V čase tvorby pukov je potrebné zaistiť aj dostatok bóru a zinku.

Starostlivosť po odkvitnutí a prezimovanie

Rastlina nevyžaduje pravidelné prerezávanie, ale po odkvitnutí sa oplatí odstrániť odumreté listy, aby sa zachoval vzhľad. Pre trvalé rastliny by sa po zaschnutí mali odrezať sušené stonky a listy. Pozemná časť rastliny je odrezaná blízko zeme. Vyblednuté letničky by sa mali zo záhrady odstrániť pred zimou. Vytrvalé exempláre - narezané na úroveň záhrady. V oblastiach s chladnou zimnou klímou by mali byť postele pokryté smrekovými konármi.

Ochrana proti chorobám a škodcom

Vlčie maky sú citlivé na plesňové a bakteriálne choroby, ako aj na napadnutie škodcami. Pri pestovaní maku je dôležité venovať pozornosť ochrane porastov proti hospodársky významným chorobám a škodcom.

Choroby

• Pleseň maková: Patogén spôsobuje primárnu a sekundárnu infekciu. Primárna sa prejavuje chlorotickými škvrnami na listoch, ktoré sú zdurené, krehké a zdeformované, vegetačný vrchol odumiera. Sekundárna infekcia sa prejavuje hnedými škvrnami na listoch a hustým povlakom mycélia. Šíreniu choroby stačia teploty od 4 °C, optimum je 12 - 14 °C, vlhko a hustý porast. Ochranou je morenie osiva, aplikácia fungicídov, skorá sejba, likvidácia rastlinných zvyškov a dostatočný časový odstup v osevnom pláne od napadnutých porastov.
• Helmintosporióza: Napáda všetky rastlinné časti maku vo všetkých vývojových štádiách. Šíri sa od bázy rastliny tesne nad pôdou, kde dochádza k zaškrteniu stonky. Choré rastliny rozoznáme podľa žltnutia od nedostatku živín a toxínov huby, podľa tmavohnedých hranatých škvŕn na listoch. Optimálna teplota na šírenie choroby je 24 - 28 °C. Ochrana spočíva v udržaní porastov v dobrom zdravotnom a kondičnom stave vyrovnanou výživou, ochranou proti škodcom a fungicídnom ošetrení.
• Koreňová hniloba: Plesňové ochorenie. Aby sa zabránilo tvorbe hniloby, semená by sa mali ošetriť manganistanom draselným a pôda by sa mala dezinfikovať bielidlom.
• Múčnatka: Prejavuje sa výskytom bieleho kvetu na stonkách a listoch a vedie k smrti rastliny. Spracúva sa roztokom oxychloridu meďnatého.
• Huby s čiernymi škvrnami: Indikátorom poškodenia je výskyt tmavých škvŕn medzi žilami listov.
• Bakteriálna škvrnitosť listov, čerň maková, sklerotiniová hniloba maku a pleseň sivá: Ďalšie patogény, ktoré ohrozujú porasty maku.

Škodcovia

• Krytonos koreňový: Dospelí jedinci poškodzujú požerom vzchádzajúce rastliny. Larvy škodia na hlavnom kolovom koreni. Najvhodnejšia ochrana je morenie osiva.
• Voška maková: Vytvára na spodných stranách listov, na stonkách a tobolkách početné kolónie. Listy žltnú, vegetačné vrcholy zasychajú a makovice aj semená sa nedostatočne vyvíjajú. Je nebezpečná ako efektívny prenášač rôznych viróz.
• Krytonos makovicový: Chrobáky škodia vyhrýzaním rýh a otvorov do stoniek a mladých makovíc. Larvy vyžierajú tvoriace sa semená v tobolkách, spôsobujú tzv. červivosť maku. Pri premnožení môže spôsobiť závažné škody.
• Roztoč pavúk: Škodlivý roztoč, ktorý infikuje takmer všetky druhy poľnohospodárskych plodín. Netoleruje vysokú vlhkosť, preto by sa rastliny mali postrekovať teplou vodou.

Zber a využitie makov

Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní. Drobné semená maku je možné použiť aj na množenie alebo na posypanie pečiva.

Liečivé účinky

Makové semená obsahujú liečivé látky ako kodeín (proti kašľu a na analgetický účinok), papaverín (proti kŕčom) a morfin (silný liek proti bolesti). V ľudovom liečiteľstve sa mak používa ako analgetikum, hypnotikum a pomáha pri hnačkách, únave a iných chorobách tela. Infúzia uvarených makových semien sa používa ako hypnotikum. Semená pridávané do potravín majú silný analgetický účinok, pomáhajú pri bolestiach hlavy a urýchľujú hojenie tela po zraneniach alebo chorobách. Vláknina v semenách reguluje funkciu žalúdka, zmierňuje zápchu a pomáha pri hnačke. Odvar z maku pomáha znižovať únavu tela. Infúzia maku sa používa na boj proti migréne a častým bolestiam hlavy. Konzumácia makových semien pomáha zvyšovať odolnosť tela voči chorobám vďaka obsahu zinku. Odvar z maku, tymiánu a fialky pomáha pri odkašliavaní hlienu. Prípravky na báze maku majú hemostatický účinok a používajú sa na zastavenie krvácania. Výťažok zo semien sa používa v onkológii na zabránenie vzniku metastáz. Prípravky na báze maku znižujú nadmerné potenie.

Kulinárske využitie

Mak sa v pekárskom a cukrárskom priemysle bežne používa na prípravu tradičných makových pochúťok: koláčov, kysnutých makových závinov, šúľancov, makových buchiet či makových rezancov. Semená majú pikantnú chuť a dopĺňajú hubové jedlá a rôzne omáčky. Makové mlieko, získané lisovaním zrelých semien za studena, je odporúčané pre vysoký obsah vápnika, fosforu, draslíka a horčíka. Je výborné pre tehotné ženy, starších ľudí, pacientov s osteoporózou a pre ľudí trpiacich alergiou či intoleranciou na kravské mlieko. Maková múka, vyrábaná pomletím vylisovanej sušiny z olejnatých semienok, obsahuje minimálne množstvo tuku a omega 6 mastnej kyseliny, no vyšší obsah vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálov. Môže slúžiť ako náhrada pšeničnej múky na pečenie koláčov.

Dizajn krajiny a kozmetika

Kvôli nezvyčajne krásnemu vzhľadu sa kvety rastliny používajú v krajinnom dizajne a sú ozdobou akéhokoľvek letného trávnika alebo záhrady. Esenciálne oleje získané zo semien tejto rastliny sa bežne používajú v kozmetike a na výrobu domácich masiek a telových krémov.

Zber a skladovanie semien

Čas zberu semien prichádza po období kvitnutia, keď struky začnú žltkasté. Semená by sa mali skladovať na chladnom mieste. Jedinou ochranou je mak včas postupne žať a to priebežne, denne alebo každý druhý deň (semeno ale musí byť už tmavé). Makovice na lieskach necháme aspoň dva dni dôjsť na slnku a potom ich hneď ručne odsemeníme, kým sú mäkké.

Makovice ako dekoratívny prvok

Makovice patria medzi najobľúbenejšie prírodné dekoračné prvky v modernom aranžovaní. Ich plastický tvar, jemná textúra a široká paleta farieb z nich robia ideálny doplnok do kytíc, venčekov, svadobných výzdob aj sezónnych dekorácií. Sušené a stabilizované makovice si zachovávajú svoju krásu mesiace až roky, čo z nich robí trvácnu a ekologickú alternatívu. Makovice sú sušené plody rastliny mak, ktoré sa po odkvitnutí stávajú dekoratívnym prvkom s jedinečným tvarom a štruktúrou. Ich guľaté alebo vajcovité tobolky s jemne zúbkovaným vrchlíkom sú symbolom prírodnej elegancie a stali sa neodmysliteľnou súčasťou interiérového dizajnu. V dekoráciách sa používajú samostatne alebo v kombinácii s inými prírodnými materiálmi. Sušené makovice sú prírodne vysušené bez chemického ošetrenia, zachovávajú si svoju pôvodnú štruktúru a farbu, no môžu byť krehkejšie. Stabilizované makovice prechádzajú špeciálnym procesom, pri ktorom sa prírodná šťava nahradí glycerínom a farbivom, vďaka čomu sú pružnejšie, odolnejšie a farebne stálejšie. Pre solitérnu dekoráciu vo váze postačí 5-10 kusov makovíc. Ak chcete vytvoriť hustejší aranžmán, použite 15-20 kusov v kombinácii s trávami alebo sušenými kvetmi. Pre vence odporúčame 10-15 kusov rozložených rovnomerne po obvode.

Zákonné podmienky pestovania

V Slovenskej republike sa legislatíva týkajúca sa pestovania maku riadi Zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach a psychotropných látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje podmienky pestovania maku, ktorý obsahuje alkaloidy, z ktorých môžu byť vyrobené omamné látky. Šťava z nedozretých makovíc obsahuje ópium, preto je dnes pestovanie maku v EÚ prísne kontrolované.

tags: #kvet #podobny #vlciemu #maku

Populárne príspevky:

• Viac o ocenení Ruža svätej Alžbety
• Starostlivosť o japonskú borovicu
• Zakladanie novej kolónie
• pestovanie orchideí podľa ročných období
• kľúčové rozdiely v rozmnožovaní buniek