Pšenica ozimná: komplexný sprievodca pestovaním a významom

Pšenica ozimná bola a zostáva najdôležitejšou obilninou v mnohých krajinách, vrátane Slovenska a Ukrajiny. Jej význam spočíva nielen v stabilnej produkcii a obchodovateľnosti, ale aj v environmentálnych benefitoch, ako je pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo obmedzuje pôdnu eróziu. Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie, predovšetkým vďaka dlhšej vegetačnej dobe a vyššej istote vlahy, čo zabezpečuje stabilnejšiu produkciu v porovnaní s jarinami.

Pšenica ozimná je cenená pre svoje vysoké úrody, ako aj pre neobvykle vysokú nutričnú hodnotu. Zrná pšenice sú bohaté na bielkoviny, tuky a sacharidy. Používa sa na výrobu krupice a bielej múky na pečenie chleba, bieleho pečiva, rôznych cestovín a cukrárenských výrobkov. Dnes sa pšenica pestuje aj na krmivo, škrob a výrobu bioetanolu. Na Slovensku sa každoročne vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov, pričom v štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná. Napríklad v roku 2020 predstavovala celková zberová plocha pšenice 387-tisíc ha, z toho 96,4 % tvorila plocha pšenice ozimnej a pšenica jarná bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch.

Výber odrody a jej kvalitatívne parametre

Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu. Hoci je pšenica ozimná odolná voči chladu, je veľmi náročná na pestovateľský mechanizmus a podmienky. Ak klíma nie je priaznivá pre normálny rast a vývoj rastliny, úroda obilia hromadne odumiera.

Typy pšenice a ich využitie:

• Tvrdá pšenica: Uprednostňuje oblasti so suchým podnebím. Má stonku s veľkou hrúbkou, zrná malej veľkosti so žltou alebo hnedou farbou a tuhou štruktúrou. Používa sa na výrobu múky s vynikajúcimi vlastnosťami.
• Mäkká pšenica: Preferuje vlhké oblasti pestovania. Má tenkostennú stonku, zrno je sklovité, práškovité, má farbu od bielej po tmavohnedú. Múka vyrobená z takejto obilniny je riedka a drobivá.

Moderné odrody ozimnej pšenice

V posledných rokoch vedci aktívne pracujú na šľachtení nových odrôd zimných obilnín, ktoré sú žiadané farmármi v rôznych regiónoch. Medzi ne patria napríklad:

• Ermak: Stredne skorá odroda s priemernou úrodou, určená na mletie múky a pečenie. Je odolná voči mrazu, plesniam, hnedej hrdzi, múčnatke a prašivine. Má vysoké regeneračné schopnosti pre odnožovanie v období neskorej zimy - skorej jari.
• Asket: Stredne úrodná stredne skorá odroda s priemernou zimovzdornosťou a odolnosťou proti poliehaniu a suchu. Má dobré pekárske vlastnosti.
• Bagrat: Stredne veľká odroda s dobrou mrazuvzdornosťou a odolnosťou proti poliehaniu. Poskytuje dobré výnosy a používa sa na mletie múky a pečenie.
• Žezlo: Stredne sezónna odroda s zvýšenou zimnou odolnosťou a prakticky sa neukladá.
• Snehulienka: Odroda so stredným dozrievaním a vysokou zimnou odolnosťou, odolná voči suchu a poliehaniu, s dobrými pekárenskými vlastnosťami.
• Lýdia: Odroda s priemernými úrodami, pre ktorú sú najlepšími predchodcami čierny úhor, hrach a slnečnica.
• Antonina: Krátkostébelný zástupca obilnín, stredne neskorá obilnina, odolná proti poliehaniu a nedrobí sa. Poskytuje veľkú úrodu.
• Adel: Stredne skorá odroda, ktorá dobre znáša sucho a zriedkavo podlieha infekcii chorobami.
• Tanya: Polotrpasličia rastlina so strednou zrelosťou a vysokou odolnosťou proti poliehaniu. Poskytuje dobré výnosy pre mletie múky a pečenie.
• Alexejevič: Odroda ozimnej pšenice s mimoriadne vysokou produktivitou (sto dvadsať centov na hektár). Najvyšší výnos dosahuje, keď je vysadená po bielej horčici.
• Yuka: Odroda s odolnosťou proti poliehaniu a lámavosti, vyznačuje sa vysokou a stabilnou produktivitou.
• Modrá: Poskytuje vynikajúce úrody (osemdesiat až stodesať centov na hektár) a vykazuje odolnosť voči nepriaznivým klimatickým podmienkam.
• Thunder: Polotrpasličia odroda, ktorá zaujíma popredné miesto z hľadiska odolnosti voči múčnatke, žltej hrdzi, hnedej hrdzi a nenapáda ju fuzária.

Zaradenie v osevnom postupe a predplodiny

Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín a predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave, ako sú zemiaky, repa, olejniny, strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.

Výber predplodín, najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti, podmieňuje vodný režim. Osevný postup je potrebné upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine resp. po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem: výber odolnej odrody, namorenie osiva proti chorobám päty stebla, kvalitná podmietka, zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %), podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t/ha). Treba dodržať agrotechnický termín sejby, prípadne podľa konkrétnych podmienok stanovišťa zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).

Príprava pôdy a sejba

Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy. Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde, väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy.

Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím. V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahŕňajú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy, ako aj na stabilite a výške dosahovaných úrod.

Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.

Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.

Termín a hĺbka sejby

Pšenicu ozimnú vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obtiažnemu až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar, resp. udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná). Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiadúcou mineralizáciou dusíku na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia, zhoršenia pôdnej štruktúry ("zamazanie"). Taktiež u jarín predčasné spracovanie pôdy môže mať obdobne negatívne účinky.

Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť. Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.

Výživa pšenice ozimnej

Pestovanie ozimnej pšenice nie je jednoduché, spomedzi všetkých obilnín je najnáročnejšia na dostupnosť živín v pôde. Ak sú dodržané termíny sejby, pôda má dostatok vlahy a všetkých potrebných minerálnych látok, potom pšenica ozimná začína klíčiť už 15 dní po vzklíčení. Zvyčajne sa kultivácia a vzchádzanie hľúz uskutočňuje na jeseň. Na jeseň je väčšina koreňov v ornej vrstve pôdy (15-30 cm). Do začiatku zimy dosahujú primárne korene hĺbku 1 m, sekundárne korene 0,6 m. Treba poznamenať, že agrárnik má záujem na tom, aby pšenica mala dostatok vlahy a živín. Ak nemá dostatok vlahy alebo minerálnych látok, rastlina vyhodí jeden klas s maximálnym možným počtom zŕn v danej situácii - je to geneticky naprogramované na reprodukciu. Pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne, hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm.

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto zohráva pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu. I z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňovaných z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine.

Význam dusíka, fosforu a draslíka

Strategia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie. Tu zohráva dôležitú úlohu dusík. Skúsenosti ukazujú, že nie je možné aplikovať celú dávku dusíka potrebnú pre ozimné plodiny na celé vývojové obdobie naraz - je potrebné ju rozdeliť do viacerých aplikácií. Pšenica spotrebuje až 90% všetkého dusíka na jar, po obnovení vegetácie. Nedostatok dusíka pred vyklíčením spiaceho púčika vedie k zastaveniu rastu tohto výhonku. Ak sa nedostatok dusíka zistí počas tvorby 4. a 5. listu na hlavnom stonku, je pravdepodobné, že rastlina už nestihne vytvoriť prvý a druhý výhonok. Na čiastočné vyriešenie situácie by sa mala použiť listová aplikácia dusíka.

Na jar, počas obnovenia vegetácie, sa oziminy dostávajú do situácie, keď je potreba živín vyššia ako kapacita koreňového systému, napríklad v dôsledku nízkej teploty pôdy. V tomto prípade je východiskom z tejto situácie listová aplikácia UAN-32. Účinná látka z kvapiek na listoch sa veľmi rýchlo objaví vo vnútri rastliny a poskytne ozimným plodinám zásoby dusíka. Nové výhonky sa prestanú objavovať na začiatku fázy rastu rúrky. Aplikácia dusíka na konci fázy vzchádzania z trubice zvyšuje obsah bielkovín v zrnách. Hlavné množstvo dusíka si ozimná pšenica osvojí na jar až do začiatku klasenia. V 12. štádiu organogenézy (fáza voskovej a plnej zrelosti zrna) sa zastavuje prísun živín do zrna. Zrná dozrievajú, jednoduché organické látky sa menia na zložité - tvoria sa hlavné zásoby škrobu, bielkovín, tukov. Molekula bielkovín sa skladá z viacerých makronutrientov, ale samostatne treba povedať o síre. Je to jeden z najdôležitejších "partnerov" dusíka - pri nedostatku síry sa zastavuje redukcia a asimilácia dusíka rastlinami. Preto by sa pri aplikácii dusíka mala aplikovať aj síra, aby sa zabezpečila správna asimilácia dusíka. Z dusíka asimilovaného rastlinami sa 70% odoberie z poľa ako výnos. Pre draslík je táto hodnota 10%, ale pre fosfor je to už 80%.

Absorpcia fosforu je nerovnomerná - 30% z celkovej dávky sa absorbuje pred fázou kultivácie a zvyšných 70% počas fázy kultivácie a vzchádzania rúr. Tento prvok sa asimiluje z pôdy už od prvých dní rastu. Jeho maximálne množstvo sa asimiluje vo fázach vzchádzania a klasenia. Ak bol fosfor na začiatku vegetácie (na jeseň) nedostatočný, koreňový systém je nedostatočne vyvinutý, listy sú menšie, tmavšie ako zvyčajne a zrno dozrieva neskôr. Pri nedostatku fosforu sa zhoršuje aj vývoj zrna. Celkový počet kláskov v rastline a počet kvetov na každom klásku sa znižuje.

Draslík zvyšuje odolnosť ozimín voči chladu, zvyšuje pevnosť stonky, čo je dôležité najmä pre odrody náchylné na poľahnutie, a zvyšuje odolnosť voči patogénom. V prípade nedostatku draslíka počas obdobia intenzívneho rastu sa najprv objavia žlté škvrny na horných listoch a potom zožltnú aj spodné listy a stonka. Ak sa nedostatok v tejto fáze neodstráni, zožltnuté listy zaschnú, počnúc hornou časťou stonky. Koreňový systém tiež trpí nedostatkom draslíka - objavia sa korene bočných výhonkov, ktoré však nerastú.

Ošetrovanie počas vegetácie a regulácia burín

Počas vegetácie, okrem doby tvorby prvých listov, je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fázy 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách má bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín. Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.

Ekonomika pestovania pšenice

Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Pre porovnanie: náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady. V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Uvedený postup bol uplatnený aj vo vzťahu k technológii pestovania pšenice ozimnej.

Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov.

tags: #kvet #psenice #ozimnej

Populárne príspevky:

• Kompletný sprievodca pestovaním uhoriek
• Pestovanie aksamietnic v zime
• Svet kvetinových darčekov
• Ochrana Aloe Vera pred škodcami
• Využite vtáčí zob