Choroby a škodcovia ruží: Komplexný sprievodca prevenciou a liečbou

Ruže sú mimoriadne obľúbené a zvyčajne dlhoveké dreviny, ktorým sa v našich podmienkach darí bez väčších problémov. Napriek dobrej starostlivosti a optimálnemu stanovišťu občas ochorejú aj robustné odrody ruží. Často sú na jedálničku rôznych škodcov a môžu ich napadnúť choroby, kvôli ktorým chradne celý záhon. Hubové choroby, ako je múčnatka, hrdza ružová alebo čierna škvrnitosť, ale aj napadnutie škodcami, je možné pri správnom výbere miesta a dobrej starostlivosti obmedziť na minimum.

Dôležité je tiež už pri výbere ruží ovplyvniť ich zdravotný stav v budúcnosti. Pri nákupe si vždy vyberáme zdravé rastliny bez škodcov a poškodení. Z pohľadu prevencie je dôležitý aj druh ruží - voči chorobám a škodcom sú najodolnejšie staré odrody ruží alebo nové rezistentné odrody.

Ruže sú svetlomilné rastliny. Prospieva im najmä skoré ranné slnko, ktoré vysuší orosené listy a tým pomôže predchádzať niektorým chorobám. Prehnané polievanie i dlhšie obdobia dažďov sú častou príčinou hubových ochorení, ktoré sa môžu objaviť na listoch aj v koreňoch. Dôležitá je preto priepustná pôda a pravidelné prevzdušňovanie rastlín rezom. V období od apríla do júla je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním alebo kompostom. Práve vhodný výber stanoviska, kvalitná pôda, pravidelná závlaha a výživa sú základom prevencie proti väčšine chorôb a škodcov.

Hubové ochorenia ruží

Hubové choroby sú najväčším postrachom pestovateľov ruží, ktoré rastliny znehodnocujú, uberajú im na kráse a často aj úplne decimujú. K naozaj problematickým patrí čierna škvrnitosť a múčnatka ružová. Najlepšie je predchádzať ich výskytu vhodnými preventívnymi opatreniami už od výsadby krov alebo stromčekov, no nie vždy to pomôže.

Čierna škvrnitosť ruží (Diplocarpon rosae)

Čierna škvrnitosť je najčastejšia hubová choroba ruží. Vyskytuje sa hojne najmä v rokoch s chladným a vlhkým počasím. Túto diagnózu možno pomerne ľahko určiť podľa tmavých škvŕn s lúčovitým okrajom, ktoré sa tvoria na listoch. Na mladých listoch sa prejaví tmavými, postupne sa rozširujúcimi škvrnami. Tie spôsobia, že listy začnú žltnúť a už pri jemnom dotyku z krov opadávajú. Typické pre čiernu škvrnitosť je, že postupuje z dolných častí kra smerom nahor.

Pôvodca tohto ochorenia prezimuje v opadanom lístí. Ako prvé bývajú infikované spodné listy na ružiach. Nákaza sa postupne rozširuje na vyššie položené listy. Ruže silne napadnuté touto chorobou zhadzujú postupne listy, pričom na opadnutých listoch na zemi sa tvorí druhé vývojové štádium huby s výtrusmi, ktoré sú potom zjari novým zdrojom nákazy. Naozaj nepríjemné na tejto chorobe ruží je, že počas jednej vegetácie stihne mať niekoľko cyklov.

Ochrana: V rámci ochrany krov je účinná najmä prevencia, lebo už raz napadnuté listy spórami húb nedokážete vyliečiť. Čiernu škvrnitosť viete udržať na uzde preventívnou aplikáciou fungicídov (hneď na jar po reze sírnatý prípravok), ale aj výberom odolných odrôd. V prípade, že spozorujete celkom prvé príznaky napadnutia, je dôležité včas pozberať prvé napadnuté listy a zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu. Ak ste mali ruže infikované už minulý rok, odporúča sa preventívna liečba listov v dvojtýždňových intervaloch pomocou vhodného fungicídu (napríklad Multirose, Syllit 65 wp, Discus). Pravidelne už od začiatku sezóny ruže každý týždeň ošetrite slabým roztokom sódy bikarbóny s pridaným zmáčadlom vo forme kvapky saponátu na riad. Narušíte tak kyslé prostredie na povrchu mladých listov, ktoré vyhovuje rozvoju húb.

Múčnatka ruží (Podosphaera pannosa)

Múčnatka je ďalšie hubové ochorenie, ktoré napáda ruže. Spoznáme ju podľa bieleho práškového povlaku na listoch a stonkách. Ako na iných rastlinách, aj na ružiach sa biely povlak múčnatky najviac vyskytuje na mladých výhonkoch s kvetnými púčikmi a na listoch. Môže sa dokonca objaviť aj na púčikoch. Napadnuté časti spomaľujú rast a dávajú chorobe priestor na šírenie, preto ich treba odstrániť. Tento biely „múčny“ povlak sa vyskytuje predovšetkým na hornej strane listov, na kvetných stopkách, stonkách, ale môže byť dokonca aj na púčikoch. Ide taktiež o jednu z najčastejších hubových chorôb na ružiach.

Rozvíja sa za priaznivého počasia pri teplotách od 16 do 27 °C. Obzvlášť silno sa šíri pri teplom a vlhkom počasí. Na múčnatku sú náchylné najmä ruže, ktoré sú príliš výdatne hnojené, pretože ich robustné, mäkké listy menej odolajú tejto hube. Z tohto dôvodu používajte dusíkaté hnojivá skôr striedmo.

Prevencia a ochrana: Dobrou prevenciou proti múčnatke ružovej je dostatočne vlhká pôda, najmä v hlbších vrstvách. Čiastočne vám rastliny pomôže ochrániť aj preventívny postrek slabým roztokom sódy bikarbóny a zmáčadla ako v prípade čiernej škvrnitosti, a z rastlinných ochranných prostriedkov funguje pŕhľavový výluh. Riziko postihnutia ruží múčnatkou môžete znížiť výberom odrôd s lesklými listami. Skvelo odolná je napríklad ‘Gloria Dei’. Na prevenciu dbajte na správnu vzdialenosť medzi rastlinami a pravidelný rez.

Hrdza ruží (Phragmidium spp.)

Hrdza ruží je hubové ochorenie, ktorého príznakmi sú oranžové a čierne bodky/škvrny na listoch a stonkách. Hrdza sa prejavuje oranžovými alebo hnedými škvrnami na spodnej strane listov. Na vrchnej strane listov sa prejavuje žltooranžovou mozaikou. Na spodnej strane listov sú nápadné oranžovohnedé kôpky letných výtrusov a tmavohnedé kôpky zimných výtrusov. Toto ochorenie sa objavuje začiatkom leta a môže vyústiť až do opadávania listov. Pri silnom napadnutí ružiam opadajú listy. Huba sa šíri najmä vtedy, keď je vlhko a rastlina nie je dostatočne prevzdušnená, preto nepodceňujte ich pravidelný presvetľovací rez. Ako každé hubové ochorenie aj hrdza sa rozširuje najviac pri vlhkom počasí.

Ochrana: Napadnuté časti ruže je potrebné odstrániť z rastliny. Prevenciou je zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu a slnečné stanovisko ruže, prípadne preventívne fungicídne postreky. Proti hrdzi môžete bojovať prípravkami Baycor 25 WP, Fungimat Magnicur, Lultirose a Syllit 65 wp. Najlepšou prevenciou je zabezpečiť dostatok priestoru medzi rastlinami, aby sa zlepšila cirkulácia vzduchu, a odstrániť napadnuté časti.

Sivá hniloba (Botrytis cinerea)

Sivú hnilobu spôsobuje huba Botrytis cinerea, ktorá je známa skôr z vinohradov. Na ružiach napáda najmä kvetné puky, ktoré tak zostanú zavreté a postupne hnednú. Vyskytuje sa najmä za daždivého počasia alebo pri nesprávnej zálievke postrekom na celé rastliny. Pri rozkvitnutých kvetoch hnednú i kvetné lupene. Aj botrytíde sa darí vo vlhkom prostredí, takže je potrebné zabrániť dlhotrvajúcej vlhkosti na listoch a pukoch (nepolievať listy a voľba stanoviska s ranným slnkom). Choroba sa za sucha nevyskytuje.

Ochrana: V prípade výskytu botrytídy okamžite odstrihnite a odstráňte napadnuté časti ruže. Rastliny chránime preventívnym postrekom, pomáha pravidelné prestrihávanie a menej vlhkosti v listoch. Napadnuté časti rastlín čo najskôr odstráňte a zničte.

Červená škvrnitosť listov (antraknóza)

Ak sa na listoch ruží objavia fľaky s červenkastým odtieňom, s vysokou pravdepodobnosťou na rastlinu zaútočilo ochorenie známe ako červená škvrnitosť listov. Antraknóza je hubový rastlinný patogén, ktorý spôsobuje, že listy majú nepravidelné tmavé okraje a škvrny.

Prevencia: Pred červenou škvrnitosťou ruží sa bránime výberom slnečného stanoviska. Rastliny nepolievame na listy.

Fyziologické poruchy ruží

Chloróza (žltnutie listov)

Chloróza je neinfekčná choroba ruží fyziologického pôvodu. Listy ruží žltnú, dostávajú bieložltý nádych, pričom žilky vedľajšie i hlavná žila listu ostávajú zelené (nedostatok železa), respektíve len hlavná žila ostáva zelená (nedostatok mangánu). V ďalšom postupe choroby listy hnednú a usychajú. Rastliny chradnú. Zvlášť náchylné sú kultivary Roselandia a Edith Helen.

Chloróza sa najčastejšie objavuje pri pestovaní ruží v ťažkých alkalických pôdach, kde rastlina nemá k dispozícií prijateľné železo na tvorbu listovej zelene (chlorofylu). Chlorózu môže vyvolať aj vysoká spodná voda, alebo trvalejšie zamokrenie pôdy a vysoká koncentrácia soli z hnojív v pôde (zasolenie pôdy hnojivami). Najčastejšie však ide o nedostatok železa, alebo mangánu následkom vysokého obsahu vápna v pôde, silného vápnenia, alebo následkom vysokého obsahu vápna v zálievkovej vode. Na vznik chlorózy má vplyv i prebytok fosforu v pôde (prehnojenie fosforečnými hnojivami) a aj pravidelné prikrývanie kríkov na zimu maštaľným hnojom.

Ochranné zásahy

Nedostatok železa: Pri chloróze z nedostatku železa na alkalických pôdach sú vhodné opakované zálievky 1-percentným roztokom zelenej skalice (FeSO4 - síran železnatý). Oveľa rýchlejšie účinkujú prípravky na báze organicky viazaného železa vo forme zálievky alebo postreku. Napríklad zálievka prípravkom Sequestrene Fe 138 v dávke 30 g k jednému kríku, alebo prípravok Chlorofen v dávke 60 g k jednému kríku. Po zálievke prípravok hneď zapracujeme do pôdy. Uvedené prípravky možno použiť aj vo forme postreku, a to Sequestrene Fe 138 (0,05-0,1%) alebo prípravok Chlorofen (0,1-0,2 %). Ak použijeme postreky, musíme ich opakovať 3 až 4-krát v 10-denných odstupoch. Postreky sa neodporúčajú použiť v kombinácii s meďnatými fungicídmi, lebo znižujú účinok prípravkov Sequestrene Fe 138 a Chlorofen.

Nedostatok mangánu: Ak dostatok železa neprináša žiadne zlepšenie stavu ruží a právom sa domnievame, že ide o chlorózu vyvolanú nedostatkom mangánu, je vhodné aplikovať síran manganatý. Síran manganatý je najlepšie použiť na jar, začiatkom mája v dávke 5 až 10g na 1 m2; toto množstvo je najlepšie rozdeliť na dve dávky. Pravidelne každých 6 týždňov možno tiež použiť postrek roztokom síranu manganatého (0,5-0,75 %). Postrekovať možno len za podmračného počasia, alebo večer (pri slnečnom počasí je nebezpečenstvo popálenia ruží postrekom).

Nedostatok draslíka: Chlorózu môže vyvolať aj nedostatok draslíka. Listy žltnú v medzižilkových priestoroch, na čepeli sa tvoria hnedé nekrotické škvrny a okraje listov nadobúdajú hnedočierne sfarbenie a zasychajú. Tvorí sa veľký počet neproduktívnych výhonkov, kvitnutie je slabé, kvet ruže sa deformuje. Oproti iným rastlinám ruže majú dvojnásobne vyššie požiadavky na draselné hnojenie.

Škodcovia ruží

Okrem hubových chorôb nie sú ruže imúnne ani proti škodcom. Ruže sú do veľkej miery odolné a húževnaté rastliny. S miernym napadnutím škodcami alebo hubami sa vedia naozaj dobre vyrovnať.

Vošky

Vošky sú najčastejším škodcom ruží. Vyskytujú sa vo veľkých množstvách najmä na najmladších výhonkoch a kvetných pukoch, kde vyciciavajú rastlinné šťavy. Tie sú potom oslabené a cez narušený povrch rastliny môžu prenikať zárodky rôznych chorôb s väčšou pravdepodobnosťou. Ruže sú voškami ohrozené najmä pri ich premnožení a pri ich vzájomnej symbióze s mravcami. Vošky vylučujú lepkavé výlučky medovice, z ktorých príslušné rastliny veľmi trpia. Vo veľkých množstvách sa vyskytujú najmä na najmladších výhonkoch a kvetných pukoch. Okrem toho, že cicajú rastlinné šťavy, prenášajú i mnohé vírusové choroby. Malé, bezkrídle vošky nachádzame v početných skupinách na istej časti rastliny. Vyciciavaním rastlinnej šťavy kradnú ružiam živiny a poškodzujú zdravie zelených častí, najmä listov. Zanechávajú po sebe tzv. medovicu, čo je veľmi hustá, lepkavá tekutina.

Ochrana: Kým ich je málo a máme málo kríkov ruží, snažte sa ich rozpučiť mechanicky - rukami v rukaviciach. Dajte pritom pozor, aby ste nezničili lienky a ich larvy, ktoré ich požierajú. Ak ste vošky na ružiach objavili hneď na začiatku a nie je ich ešte veľa, zničiť ich môžete rozmliaždením prstami. Ďalšia možnosť je využiť silný prúd vody na ich spláchnutie alebo jemné umytie napadnutých častí rastliny. Proti voškám sa môžeme brániť pomocou ich prirodzených predátorov. Sú nimi najmä lienky, zlatoočká a pestrice. Tie patria medzi užitočný hmyz, ktorý sa oplatí prilákať do záhrady. Účinné sú tiež biologické insekticídy so zvýšeným obsahom esenciálnych olejov a rôzne bylinné výluhy. Na vošky dobre zaberajú ekoprípravky na báze olejov, napríklad Karanimba Mikro, Biool, ďalej tiež rastlinný insekticíd NeemAzal T/S.

Piliarka drobná (Blennocampa pusilla)

Piliarka drobná je osička dlhá len 3 až 4 mm, s čierno-žltým telom a belavými blanitými krídlami. Piliarka drobná nie je škodcom, ktorý priamo ohrozuje zdravie rastliny, nakoľko larvy požierajú iba zanedbateľné množstvo listov. Škodlivosť spočíva hlavne v krútení listov ruží. Dospelé piliarky kladú vajíčka do okrajov listov, čo spôsobuje známe krútenie. Mladé listy úplne strácajú tvar a vyzerajú skôr ako trubičky. Piliarka prezimuje v pôde v podobe lariev, dospelé jedince sa objavujú v apríli.

Ochrana: Ruže môžeme proti piliarke ošetriť chemickým postrekom, ktorý aplikujeme v druhej polovici apríla. Vážne škody zvyčajne nespôsobuje, stačí ručný zber skrútených listov. Pri menšom výskyte môžete larvy ručne odstrániť.

Hrčiarka ružová

Hrčiarka ružová je ďalšia malá osička, ktorá ničí krásu ruží. Po nanesení vajíčok do listových púčikov začnú larvy vylučovať rastlinné hormóny, ktoré spôsobujú deformáciu a prerastanie tkanív rastliny. Larvy žijú v týchto útvaroch až do zakuklenia. Hálky sa najčastejšie objavujú pri zemi, môžu byť zelené alebo žlté, neskôr červené a po vyschnutí hnedé. Hrčiarka sa vyskytuje najmä na divých druhoch ruží, no môže napadnúť aj menej odolné kultivary v záhrade.

Ochrana: Chemická ochrana sa proti tomuto škodcovi nepoužíva, hálky likvidujeme manuálne. Dospelé hálky niekedy rozbijú aj väčší predátori, aby získali prístup k larvám alebo kuklám.

Roztočec chmeľový

Roztočec chmeľový napáda až 200 druhov rastlín, vrátane ruží. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom je takmer neviditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná bledá pavučina na napadnutých častiach rastlín. Kolónie žijú prevažne na spodných stranách listov, z ktorých vyciciavajú živiny. Roztoče spôsobujú žlté škvrny na listoch a jemné pavučiny na spodnej strane listov. Tieto drobné škodce sa môžu šíriť počas horúceho a suchého počasia. Roztočec chmeľový si dokáže rýchlo vyvinúť odolnosť proti rôznym postrekom.

Ochrana: Chemické pesticídy zvyčajne nie sú najlepšou voľbou, nakoľko likvidujú hmyz, ktorý sa roztočom živí. Prevenciou je dostatočné zavlažovanie rastlín ku koreňom.

Puklice a štítničky

Menej častými, no predsa nepríjemnými škodcami ruží sú puklice a štítničky. Tieto druhy hmyzu cicajú šťavy z letorastov. Štítničky zvyčajne nájdeme na spodnej strane listu v blízkosti stredovej žilky.

Ochrana: Pred týmto škodcom môžeme rastliny chrániť mechanicky - opakovaným umývaním rastliny, alebo chemicky vhodným insekticídom.

Voškovec ružový

Tento malý, aktívny, belavozelený hmyz poškodzuje rastliny vo viacerých štádiách svojho života. Nymfy aj dospelé jedince cicajú živiny z listov ruží, na ktorých vytvárajú veľké množstvo drobných svetlých bodiek. Hmyz najčastejšie napáda popínavé ruže pestované v zlých podmienkach.

Ochrana: Chemická ochrana je podobná ako u piliarok.

Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov ruží

tags: #kvet #ruze #choroba

Populárne príspevky:

• štýlový kvetináč v tvare sovy
• srdcovník obyčajný: zber a spracovanie
• Kvety v boxe
• Kráľovský kvet jari
• Trvalky s bielymi kvetmi