Kvety, tradície a život "starých mládencov" na Slovensku
Slovenská kultúra sa vyznačuje bohatstvom výročných zvykov, ktoré sú typické pre roľnícke kultúry. Tieto zvyky, často spojené s prírodnými cyklami a životom na vidieku, pretrvávajú dodnes, aj keď niekedy v pozmenenej forme. Okrem bohatých tradícií je Slovensko domovom aj nádhernej prírody, najmä v oblasti Vysokých, Západných a Belianskych Tatier, kde rastú vzácne a chránené druhy kvetov.
Kvety z babičkiných záhrad a vysokohorské endemity
Pestovanie rastlín sa prispôsobuje rôznym trendom, no kvety z babičkiných záhrad opäť získavajú na popularite vďaka retro trendom. Tieto rastliny, hoci bežné, sú i dnes atraktívne a vzbudzujú nostalgické spomienky na detstvo. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Klinčeky (Dianthus. sp.) - pestovalo sa viac druhov, napríklad klinček záhradný, čínsky, turecký alebo omamne voňajúci klinček peristý.
- „Kostolné“ ľalie (Lilium candidum) - ich snehovo biele okvetné lupene boli cenené pre krásu, vôňu aj liečivé účinky.
- Flox metlinatý (Phlox paniculata) - vysoký a bohato kvitnúci, kúzelne vonia najmä navečer.
- Astry (Aster) a cínie (Zinnia) - obľúbené pre nenáročnosť a výrazné farby.
- Dálie (georgíny), margarétky, pivonky, stračonôžky a rôzne zvončeky.
- Topoľovka (slezová ruža), náprstníky, orlíčky a pupalky.
- Jednoročné rastliny ako portulaka veľkokvetá, letničkové begónie (voskovky), petúnie či katarant (vinka).
Vysokohorské prostredie Vysokých, Západných a Belianskych Tatier je domovom rastlín, ktoré musia odolávať extrémnym podmienkam. Tomu sa prispôsobili tvarom, pokrytím listov, odolnými vankúšikovými tvarmi a prispôsobenými koreňmi. Napriek náročným podmienkam sú nezvyčajne krásne a kvety majú žiarivé a výrazné farby vďaka nižšej teplote a ultrafialovému žiareniu.
Medzi vzácne druhy patria:
- Horec jarný - chránený a kriticky ohrozený druh, často vykvitne znova aj na jeseň.
- Poniklec biely - chránená rastlina, otvára kvety iba za slnečného počasia.
- Soldanelka karpatská - ohrozený a chránený západokarpatský endemit.
- Tučnica alpínska - ohrozená a chránená rastlina.
- Dryádka osemlupienková - vždyzelený kríček s kožovitými, plstnatými listami ako ochranou pred mrazom.
- Veternica narcisokvetá - chránený druh.
- Silenka bezbyľová - vytvára vankúšovité porasty ako ochranu pred vetrom a teplotnými výkyvmi.
- Páperník pošvatý - glaciálny relikt rastúci na rašeliniskách a mokrinách.
- Žltohlav európsky - jediný žltohlav vyskytujúci sa v Európe, patrí medzi ohrozené a chránené rastliny.
- Kuklica plazivá - chránená rastlina s dlhými plazivými výbežkami.
- Všivec Oederov - vzácny a chránený druh.
- Horec bodkovaný - známy pre liečivé účinky extraktu z koreňa.
- Kyprina úzkolísta (Vŕbovka úzkolistá) - liečivá rastlina s upokojujúcim účinkom na nervovú sústavu.
- Hadovník väčší - má až 1 meter dlhú byľ ukončenú bohatým súkvetím.
- Zvonček tatranský - západokarpatský endemit.
- Stračonôžka tatranská - ohrozený, chránený a jedovatý paleoendemit.
- Kamzičník rakúsky a kamzičník chlpatý - chránené druhy.
- Lomikameň machovitý - ohrozený druh.
- Klinček pyšný - chránený a ohrozený druh zdobiaci vysokohorské lúky.
- Astra horská - chránený a ohrozený druh.
Rajská záhrada v Tatrách
Mnoho z týchto kvetov je možné nájsť v "rajskej záhrade" na rozhraní Belianskych a Vysokých Tatier, v okolí Širokého a Kopského sedla, v záveroch dolín Monkova, Predné a Zadné Meďodoly. Najlepšie je túru začať v obci Ždiar, odkiaľ červená značka vedie Monkovou dolinou do Širokého sedla a ďalej do Kopského sedla, ktoré tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami.
Výročné zvyky v Bánove
Obrady a úkony v Bánove mali predovšetkým zabezpečiť prosperitu počas celého roka. Tieto zvyky sa viažu k solárnemu cyklu a pretrvávajú dodnes.
Jesenné a zimné zvyky
- Sviatok všetkých svätých a Dušičky (1. a 2. november): Rodiny navštevujú hroby príbuzných a zapaľujú sviečky.
- Katarína (25. november): Posledná zábava pred adventom.
- Advent: Obdobie prípravy na narodenie Ježiša Krista s rorátnymi svätými omšami.
- Svätá Barbora (4. december): V tento deň sa nedriapalo perie ani nešilo.
- Mikuláš (6. december): Skupiny mládencov preoblečených za Mikuláša a čerta chodili po dedine, pôvodne s cieľom vypudiť zlé sily. Dnes sa spája s dávaním darčekov deťom.
- Lucia (13. december): Verilo sa, že strigy a zlé sily majú veľkú moc. Dievčatá preoblečené za Lucie vymietali kúty domov, aby vyhnali zlé sily.
- Štedrý deň (24. december): Pôst, štedrá večera s rituálmi, zdobenie stromčeka a spievanie.
- Prvý sviatok vianočný (25. december): Deň oddychu, nič sa nesmelo robiť.
- Sviatok svätého Štefana (26. december): Návštevy a vinšovanie, večer Štefanská muzika.
- Sviatok svätého Jána (27. december): Svätilo sa víno.
- Silvester (31. december): Tanečná zábava, ďakovná pobožnosť, plieskanie bičmi o polnoci.
- Nový rok (1. január): Slávnostná omša, vinšovanie mužov a chlapcov.
- Sviatok Troch kráľov (6. január): Posledný deň vianočného obdobia, svätenie Trojkráľovej vody a kriedy.
Jarné zvyky
- Fašiangy: Obdobie svadieb, zásnub, zabíjačiek a muziky. Piekol sa šišky a fánky.
- Mláďatká (28. január): Ak pršalo, deti vraj dostanú osýpky.
- Hromnice (2. február): Predlžovali sa dni, svätili sa sviečky ("hromničky") na ochranu pred búrkami a pri umierajúcich.
- Blažej (3. február): Kňaz požehnáva veriacich prekríženými sviečkami na ochranu pred chorobami hrdla.
- Popolcová streda: Začiatok pôstu, prísny pôst od mäsa a množstva jedla.
- Kvetná nedeľa: Posvätenie bahniatok ("barišiek"), dievčatá nosili "nové leto".
- Veľkonočné trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota): Varenie zeleného jedla, umývanie v rieke pre zdravie, obrady v kostole, pôst.
- Veľkonočná nedeľa: Najväčší kresťanský sviatok, slávnostná omša a obed.
- Veľkonočný pondelok: Polievanie žien a dievok studenou vodou, v Bánove sa nešibalo, dievčatá odmeňovali polievačov maľovanými vajíčkami.
- Pochovávanie zimy - Moreny: Figurína odetá do ženských šiat, hádzaná do rieky.
- Héličky: Obľúbené jarné hry dievok s pesničkami.
- Krížové dni: Procesie s prosbou o dobrú úrodu.
Májové zvyky
Mesiac máj bol a stále je považovaný za najkrajší z celého roka. I keď bol odjakživa pokladaný za čas lásky, ironicky vraj nebol vhodný na uzatváranie sobášov. Bol však opradený aj zlomyseľnou mágiou stríg, ktoré naberali na intenzite v prvú májovú noc. Ľudia sa svoje majetky proti zlým strigám snažili ochrániť pomocou mladých halúzok.
S východom prvomájového slnka sa však objavili aj príjemnejšie povery. Pozitívnu silu mala napríklad ranná rosa, ktorá pomáhala pri bolestiach a dokázala vraj liečiť oči. Dobré vlastnosti sa pripisovali aj prvému májovému dažďu, ktorý mal dievkam zabezpečiť dlhé a pekné vlasy.
Stavanie májov patrilo najmä mladým a slobodným mládencom. V posledný aprílový večer alebo cez noc stavali mládenci dievkam (frajerkám) pred domom máje. Bol to tenký vysoký strom s obieleným kmeňom, na vrchole zostala iba koruna, ktorá bola zdobená farebnými stužkami a fľašou pálenky. Počas socializmu sa z 1. mája stal sviatok práce, ale ľudový zvyk stavania májov sa uchoval dodnes, aj keď v pozmenenej forme, kde sa o postavenie mája stará samospráva alebo občianske združenie.
STAVANIE MÁJA V DOLNEJ STREDE
Spolok starých mládencov v Prestavlkoch
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa v obci Prestavlky, ktorá má bohatú históriu s prvou zmienkou z roku 1283, rozhodli originálne riešiť problém nedostatku žien a slobody v manželskom živote založením Spolku starých mládencov. Tento spolok, ktorý na vrchole svojej éry mal 3 000 členov, oživoval kultúrne tradície a organizoval výročné schôdze, letné a zimné snemy. Jeho zakladateľmi boli Ľudovít Minich a Jozef Tonhauser.
Pravidlá a aktivity spolku
Každý člen mal vlastný preukaz a na Silvestra sa slávnostne prijímali noví členovia, pričom každý si musel nájsť krstného otca. Hlavným bodom prísahy bol zákaz ženenia. Kto ho porušil, musel rátať s mastnou pokutou 1 000 korún a ďalšími povinnými odvodmi v naturáliách, najlepšie v podobe pálenky. Neskôr sa prísne pomery v spolku zmiernili a jeho cieľom sa stalo vychovávať a pripravovať svojich členov na vstup do stavu manželského. Spolok sa otvoril svetu nežného pohlavia a začali sa organizovať ženské futbalové turnaje a súťaž o najkrajšie nohy.
Snahy o zníženie daní a medzinárodné kontakty
Spolok aktívne bojoval aj o presadzovanie výhod pre starých mládencov, napríklad zaslaním listu vtedajšiemu ministrovi financií ČSSR so žiadosťou o zníženie vysokých daní. Nadviazali aj družbu so starými dievkami z Francúzska, no ich oficiálna návšteva v roku 1969 sa kvôli politickým udalostiam neuskutočnila.
Osud spolku a pomník
Po smrti Jozefa Tonhausera sa činnosť spolku fakticky skončila. Dnes slávne časy starých mládencov pripomína už len pomník na vrchu Kováčová, ktorý bol postavený v roku 1962 slobodnými mládencami z Prestavĺk. Pomník má tvar ženskej postavy v bielom šate, namiesto hlavy má srdce, zlomený list svokrinho jazyka (kvet) a dve spojené obrúčky. Tento pomník, ktorý v sedemdesiatych rokoch chceli komunisti zbúrať, je dnes pamätihodnosťou obce a navštevujú ho turisti.
Fenomén "single" života
V minulosti bol pojem "stará dievka" či "starý mládenec" spojený s ponižovaním a terčom nepríjemného vtipkovania. Psychológ Dušan Fabián tvrdí, že tieto pojmy sú archaické a hanlivé. Starí mládenci boli však podľa neho na tom lepšie ako ženy, keďže "muž starne kultúrne pomalšie".
Štatistické údaje naznačujú, že ľudia sa dnes do manželstva ponáhľajú menej. Ženy sa vydávajú a muži ženia o sedem rokov neskôr ako v roku 1965. Hoci neexistujú presné štatistiky o počte ľudí žijúcich "single", klesajúci počet sobášov naznačuje tento trend.
Fenomén "staromládeneckej dane" zaviedol už taliansky fašista Benito Mussolini a neskôr sa ujala aj v povojnovom socialistickom Československu, kde slobodní muži a ženy nad dvadsaťpäť rokov platili vyššiu daň.
Individuálne príbehy a dôvody
Príbehy ľudí, ktorí žijú "single", sú rôznorodé. Niektorí, ako Miro z okolia Zvolena, prežili sklamania vo vzťahoch, ktoré ovplyvnili ich nedôveru k ženám. Iní, ako hlavná hrdinka z filmu Denník Bridget Jonesovej, sú prototypom modernej, nezávislej "single" tridsiatničky, ktorá si slobodne vybrala život bez manžela. Psychológ Dušan Fabián zdôrazňuje, že život v páre nie je povinný a ľudia žijú "single" z rôznych dôvodov, či už dobrovoľne, alebo okolnosťami vynútene.
Obec Prestavlky a jej rozvoj
Obec Prestavlky, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1283, prešla mnohými historickými zmenami. Pôvodne patrila k šašovskému panstvu a neskôr ostrihomskému arcibiskupstvu a banskobystrickému biskupstvu. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, drevorubačstvu a povozníctvu.
Po 2. svetovej vojne sa dedina začala vzmáhať, zakladali sa JRD, ľudia si opravovali a stavali domy. V roku 1971 sa Prestavlky zlúčili s dedinkou Horná Trnávka, čím sa zvýšil počet obyvateľov a pribudli aj nové výzvy. Dnes pôdu obhospodarujú súkromné firmy a mnohí obyvatelia dochádzajú za prácou do okolitých miest. V obci aktívne pracujú viaceré občianske združenia a organizácie, ktoré sa starajú o kultúru, šport a udržiavanie tradícií.
tags: #kvet #starych #mladencov