Vysoké hľuznaté kvety: Krása georgín, jakonu a Stephania Erecta

V svete záhradníctva existuje množstvo rastlín, ktoré svojou krásou a jedinečnosťou dokážu premeniť každý priestor na oázu pokoja a farieb. Medzi ne patria aj vysoké hľuznaté kvety, ktoré zaujmú nielen svojou estetikou, ale aj zaujímavou históriou a v niektorých prípadoch aj praktickým využitím. V tomto článku sa pozrieme na tri fascinujúce rastliny: georgíny, jakon a Stephania Erecta.

Georgíny (Dahlia): Farebný ohňostroj od júla do októbra

Georgína (Dahlia) je stálicou v našich záhradách a patrí do čeľade astrovitých. Už na prvý pohľad je jasné, že nepochádza z tunajších končín, na to je až príliš pestrá a bohémistická. Za jej pôvod sa považuje Amerika, najmä oblasť Mexika. Pôvodne ju pestovali Aztékovia nielen pre krásu jej kvetov, ale aj pre jedlé hľuzy, ktoré boli bohaté na inulín - druh cukru vhodný pre diabetikov.

História a rozšírenie georgín

Georgíny boli dlho považované za klasickú vidiecku kvetinu, no moderné odrody ponúkajú neuveriteľne bohatú paletu farebných odtieňov, vrátane telových, púdrových či krémových. Vďaka šľachteniu sa z georgín stali moderné rastliny, ktorých kvety sú obľúbené aj do kytíc. Ich meno pochádza z už nepoužívaného latinského názvu Georgia, ktoré sa postupne premenilo na georgínu. Zaujímavú históriu má aj latinský názov Dahlia, ktorý prekvapivo nepochádza z mena jej objaviteľa, ale vznikol na počesť švédskeho botanika Andreasa Dahla.

V Európe sa táto kvetina pestovala už koncom 18. storočia, no dlho sa objavovala len v záhradách nadšencov alebo pri šľachtických sídlach. Úplne iná atmosféra sa okolo georgín na našom území rozprúdila až v čase národného obrodenia, keď sa začali zhromažďovať do zbierok a často hrali hlavnú rolu na plesoch a rôznych spoločenských udalostiach. Počas histórie boli georgíny považované za módnu záležitosť, takže sa hneď niekoľkokrát na niekoľko desaťročí vytratili z centra záhradníckeho diania.

Pestovanie georgín

Georgíny sa postarajú o farebný ohňostroj od júla väčšinou do októbra, keď ich sezónnu cestu ukončí prvý mráz. Stanovisko má byť slnečné alebo polotienisté s dostatočne priepustnou a výživnou pôdou. Rastlina je pomerne náročná na živiny, takže je možné ju priebežne prihnojovať.

Georgíny sú extrémne citlivé na mráz. Najväčšou prekážkou v ich pestovaní je nutnosť prezimovania, pretože hľuzy v sebe majú geneticky zakódované podmienky panujúce v pôvodnej domovine a mráz teda v podstate nepoznajú.

Výsadba

• Hľuzy georgín sa dajú vysadiť na záhon naklíčené aj nenaklíčené, termín však dodržte vždy.
• Nevysádzajte ich von skôr než v polovici mája.
• Ak chcete rast urýchliť, mesiac pred výsadbou ich uložte na svetlé miesto do nádoby s mierne vlhkým substrátom. Čoskoro potom vyklíčia.
• Hľuzy pred výsadbou namáčame cez noc do vody.
• Hľuzy ukladáme do zeme naklíčenými očkami nahor, približne 5 centimetrov pod povrch. Následne ich prekryjeme zeminou a pravidelne zalievame.
• Len čo výhonky dorastú do výšky okolo 30 centimetrov, skráťte ich približne nad štvrtým listom.
• Vysoké odrody sa oplatí podoprieť.
• Na okrasné účely sa dajú začleniť aj medzi letničky alebo trvalky.

Starostlivosť

• Po umiestnení hľúz do záhona pôdu dôkladne polejte.
• Počas leta doprajte georgínam výdatnú zálievku, suchá im nesvedčia.
• V jesenných mesiacoch je do záhona vhodné zapraviť maštaľný hnoj či kompost.
• Rezané kvety často skracujte a meňte im vodu.
• Zberajte kvety tesne po tom, čo sa kvet úplne rozvinie. Zatvorené púčiky nestrihajte.

Prezimovanie

Pred príchodom prvých októbrových alebo najneskôr novembrových mrazíkov je nutné niekedy pomerne mohutné hľuzy vykopať a preniesť do miestnosti s teplotou 5 až 12 °C. Hľuzy na zimu ukladáme buď do rašeliny alebo do piesku, aby si udržali optimálnu vlhkosť. V debničkách alebo jutových vakoch tam počkajú na druhú polovicu mája, keď sa budú môcť zase vrátiť na záhony.

Rozmanitosť georgín

Vedeli ste, že existuje vyše 20-tisíc odrôd georgín? Šľachtitelia po celom svete neustále vytvárajú nové farebné kombinácie, tvary aj veľkosti kvetov - od jednoduchých „divokých“ foriem až po také, ktoré pripomínajú nadýchané pompóny či dokonale tvarované rozety.

Kvety georgín sa podľa tvaru delia do niekoľkých skupín:

• Sasankovité
• Lekninovité
• Strapkaté fimbry
• Guľovité balky
• Pomponky
• Dekoratívne
• Jednoduché

Priemery kvetov sa od odrody k odrode líšia, niekedy môžu dosahovať sotva tri centimetre, inokedy nimi možno zakryť veľký tanier. Niektoré sa pýšia vínovočerveným alebo bronzovým olistením, takže sú zaujímavé aj bez kvetov. Dôležitá je aj výška. Odrody vysoké do 70 centimetrov môžu pokojne rásť vo väčšom kvetináči na balkóne alebo na terase. Obrom prerastajúcim výšku dospelého človeka radšej ponechajte dostatok miesta na záhone s kvalitnou pôdou.

Jakon (Yacon): Liečivé hľuzy z Južnej Ameriky

Jakon (Yacon) je pomerne neznáma plodina, ktorá sa na Slovensku bežne nepestuje vo veľkom. Napriek tomu už niektoré záhradnícke firmy ponúkajú aj cez internet na jar predpestované sadenice na výsadbu. Pôvodom z Južnej Ameriky (Ekvádor, Peru, Bolívia), kde rastie až do výšky 3 300 m. n. m. Hľuzy používali už starí Inkovia, ktorí však rastlinu vnímali ako ovocie s liečivými účinkami, nie ako koreňovú zeleninu.

Využitie jakonu a jeho liečivé účinky

Jakon je významný pre svoj vysoký obsah inulínu, ktorý je nestráviteľný oligosacharid a môže vo výžive ľudí nahrádzať príjem cukrov. Nepodlieha štiepeniu v kyslom prostredí žalúdka, ani pôsobením enzýmov v tenkom čreve. Správa sa teda ako rozpustná vláknina, je zdrojom živín pre potrebné bifidobaktérie v hrubom čreve a zároveň slúži ako balastná látka proti zápche. Jeho liečivé účinky sa dajú využiť pre diabetikov, ako diétna zelenina v racionálnej výžive, ale aj pri úprave cholesterolu a v prevencii proti niektorým typom rakoviny.

Hľuzy majú nasladlú chuť, sú chrumkavé a konzumujú sa surové, vo forme šalátov alebo varené. Pre potravinárske využitie sa spracovávajú vo forme sirupu alebo chipsov. Konzumovaná hľuza má veľmi vysoký obsah vody (okolo 80 %) a sušina hľúz je tvorená prevažne sacharidmi vo forme inulínu. Obsah bielkovín je naopak veľmi nízky (0,3 - 3,7 %). V hľuzách sa nachádzajú hlavne polyfenoly a fenolové kyseliny s antioxidačnými účinkami.

Tabuľka: Zloženie Jakonových hľúz

Charakteristika a pestovanie jakonu

Jakon je pomerne mohutná rastlina, ktorá dorastá až do výšky 2 metrov. Stonky (5 - 20 ks) sú husto olistené s tmavozelenými listami, ktoré sú ochlpené a zafarbené do fialova. Kvety sa nachádzajú v malých úboroch, ktoré sú žltej až bledo oranžovej farby.

Rastlina jakona tvorí dva typy hľúz:

1. Koreňové hľuzy: Podzemná časť jakonu je tvorená viac než dvadsiatimi veľkými koreňovými hľuzami, ktoré dosahujú hmotnosť 100 - 500 g, ojedinele viac ako jeden kilogram. Tieto sú vhodné na konzumovanie. Úroda koreňových hľúz z jednej rastliny sa pohybuje od 2 - 4 kg. Tvar hľúz je valcovitý až kužeľovitý. Povrch hľuzy býva žltý, krémový, fialový. Dôležitým kvalitatívnym znakom je farba dužiny, ktorá býva biela, žltá, fialová.
2. Množiteľské hľuzy (kaudexy): Tieto sa nachádzajú na podzemnej časti stonky a slúžia na rozmnožovanie rastliny.

V našich podmienkach sa jakon môže úspešne pestovať v nadmorskej výške 100 - 300 m. n. m. Rastlina je veľmi tolerantná k vysokým teplotám, ale citlivá voči mrazom, kedy dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Podzemné časti rastliny (hľuzy) zostávajú nepoškodené, pokiaľ pôda nepremrzne. Jakon je odolný voči chorobám a škodcom, chemicky ho neošetrujeme.

• Výsadba: Sadí sa koncom apríla, začiatkom mája. Hľuzy alebo sadenice sa vysádzajú do hrobčekov v spone 0,8 x 0,7 m do hĺbky 60 - 90 mm. V našich podmienkach je vhodná výsadba z predpestovaných priesad, čím predlžíme vegetačné obdobie tejto plodiny.
• Ošetrovanie: Počas vegetácie spočíva v kyprení a ohŕňaní riadkov ako pri zemiakoch.
• Zber: Úroda sa uskutočňuje spravidla po rozkvitnutí kvetov, alebo po prvých jesenných mrazoch (september, október). Hľuzy obsahujú v čase zberu až 90 % vody a sú veľmi náchylné na poškodenie, preto by sa s nimi malo zaobchádzať veľmi šetrne. Koreňové hľuzy je možné uchovávať v temperovaných skladoch až do mája nasledujúceho roku.

Stephania Erecta: Elegancia caudexovej rastliny

Stephania Erecta, známa aj ako „caudexová rastlina,“ patrí medzi jedinečné rastliny, ktoré okamžite pritiahnu pozornosť svojím netradičným vzhľadom. Pochádza z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, predovšetkým z Thajska a Vietnamu, kde rastie ako popínavka s impozantnou bazálnou hľuzou.

Charakteristika Stephania Erecta

• Caudex (bazálna hľuza): Hlavným znakom Stephania Erecta je jej veľká, guľovitá až sploštená hľuza, ktorá slúži ako zásobáreň živín a vody.
• Listy: Z hľuzy vyrastajú jemné stonky nesúce okrúhle listy. Listy sú svetlozelené, matné a môžu dosiahnuť priemer 6-8 cm.
• Rast: Stephania je pomaly rastúca rastlina.

Pestovanie Stephania Erecta

1. Svetlo: Ideálne je jasné nepriame svetlo, ako pri oknách orientovaných na východ alebo sever.
2. Teplota: Udržiavajte stabilnú teplotu 20-25 °C.
3. Vlhkosť: Vysoká vlhkosť je pre Stephaniu prospešná, najmä ak žijete v suchšom prostredí.
4. Substrát: Ideálny je mix substrátu pre sukulenty, ktorý môžete obohatiť o perlit a piesok.
5. Zálievka: Počas dormancie môže rastlina stratiť listy a zastaviť rast. Znížte zálievku a ponechajte hľuzu v suchu, pričom teplotu udržiavajte miernu.

Hniloba je často spôsobená príliš častou zálievkou. Stephania je prirodzene pomaly rastúca rastlina, ale nedostatok svetla alebo živín môže spomaliť jej vývoj ešte viac. Stephania Erecta je nádhernou ukážkou prírody - kombinuje robustnosť hľuzy s jemnou eleganciou listov. Táto unikátna rastlina nielenže oživí váš interiér, ale aj poteší každého, kto miluje neobyčajné izbové rastliny.

tags: #kvet #vysoky #hluza

Populárne príspevky:

• sprievodca chovom korytnačiek v Minecrafte
• Masky na vlasy s aloe vera
• Viac o čínskej ruži
• účinný odpudzovač krtkov
• ako dosiahnuť bohatú úrodu