Rastliny s explozívnym šírením semien: Majstri prírodného rozptylu

Botanická ríša na našej krásnej planéte je veľmi rozmanitá. Rastliny si počas stáročí vyvinuli rôzne formy adaptácie. V pomyselnej súťaži o miesto pod slnkom využívajú rôzne triky a mechanizmy. Napríklad kvety, ktoré tvarmi a vylučujúcimi feromónmi napodobňujú hmyz, aby prilákali opeľovače. Príroda má množstvo takýchto vychytávok.

Jednou z nich je aj špeciálny mechanizmus, ktorý rastlinám umožňuje rozptýliť semená v čo najväčšej vzdialenosti od materských rastlín. Ukážkou toho, čo dokáže príroda, je táto „bombová partia“. Nie sú to zďaleka všetky druhy rastlín, ktoré si takto pomáhajú so šírením do priestoru. Niektoré rastliny si vyvinuli špeciálne mechanizmy na rozptyľovanie semien. Tieto mechanizmy umožňujú semenám cestovať na veľké vzdialenosti od materskej rastliny, čím sa zvyšuje šanca na prežitie a rozšírenie druhu.

Netýkavky: Majstri vystreľovania semien

Prvými rastlinami, ktoré spomenieme pre ich schopnosť vystreľovať semená, sú netýkavky - netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a jej väčšiu príbuzná netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera). Stali sa už súčasťou našej prírody, hoci sú nepôvodné.

Netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora)

Netýkavka malokvetá sa u nás vyskytuje veľmi hojne, formou rozľahlých jednoliatych plôch lesného podrastu. Pochádza zo severovýchodnej Ázie a u nás sa začala šíriť len v 19. storočí.

Po dozretí plodov so semenami vystreľujú pomocou pnutia pletív do značnej vzdialenosti od materskej rastliny. Reagujú na jemné mechanické podnety, dotyk alebo poryvy vetra. Ak si zrelý plod jemne zavriete do dlane, aby vám „vystrelil“ v ruke, po jemnom pošteklení plod exploduje a zostanú vám v hrsti semienka.

Netýkavka je jednoročná bylina a považuje sa za významného škodcu v našej prírode. Svojím plošným zarastaním potláča rast pôvodnej vegetácie, ktorú zároveň nahrádza. Obľubuje vlhké a tienisté miesta.

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)

Netýkavka žliazkatá je podobná, ale omnoho mohutnejšia rastlina. Dorastá až do 3 metrov a jej doménou sú vodné toky a plochy pri nich. Kvety a plody majú podobný tvar ako netýkavka malokvetá, kvety sú však ružové, veľké a majú silnú sladkú vôňu. Rovnako kvitne od júna do septembra.

Táto netýkavka pochádza zo západnej časti Himalájí a pôvodne bola pestovaná ako okrasná rastlina. Jej dravá dynamika šírenia spôsobila, že je dnes z voľnej prírody prakticky neodstrániteľná - rovnako ako mnohé iné invázne druhy. Druhový názov má podľa žliazok pod listami, ktoré vylučujú sladký nektár. Jej mechanizmus vystreľovania semien je podobný ako u netýkavky malokvetej, plody dokážu prekonať vzdialenosť 6 - 8 metrov.

Invázne rastliny a boj proti nim

S bujnením jarnej prírody a zelene nastáva čas aj pre rozšírenie rôznych druhov inváznych rastlín. Invázne rastliny majú schopnosť rýchlo sa šíriť koreňmi, odlomkami a semenami. Ich najväčším negatívom je, že dokážu vytláčať pôvodné rastlinstvo, a to aj na veľkých plochách. Dokážu dobre prežívať nepriaznivé obdobia a predstavujú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu.

Samospráva sa usiluje o minimalizovanie inváznych rastlín na svojom území. Platná legislatíva na Slovensku ustanovuje zoznam inváznych rastlín. Medzi bylinné druhy je zaradený boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, glejovka americká, rod pohánkovec (krídlatka), ambrózia palinolistá, zlatobyľ kanadská a obrovská. Z drevín je to pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, kustovnica cudzia a javorovec jaseňolistý.

Za odstraňovanie inváznych rastlín je zodpovedný majiteľ resp. užívateľ alebo správca pozemku. "Nepôvodné druhy rastlín na mestských pozemkoch odstraňuje organizácia spravujúca verejnú zeleň, teda Záhradnícke a rekreačné služby. Ich zamestnanci si vedú presnú evidenciu výskytu inváznych rastlín, a aj evidenciu opakovaných zásahov na likvidáciu nepôvodných druhov. Viaceré invázne druhy v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach a na opustených priestranstvách.

Na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín samospráva vlastníkom pozemkov odporúča ich pravidelnú údržbu najmä kosením, mulčovaním, podsekávaním či vytrhávaním. No nie všetko, čo je pekné na pohľad, je pre našu prírodu bezpečné. Niektoré druhy sú na Slovensku zákonom považované za invazívne nepôvodné rastliny - šíria sa rýchlo, vytláčajú pôvodné druhy a môžu dokonca ohrozovať zdravie ľudí. Ak ich na svojom pozemku necháte, môžete zaplatiť nemalú pokutu.

Na Slovensku platí, že majiteľ, užívateľ alebo správca pozemku je povinný zabrániť výskytu a šíreniu invazívnych druhov rastlín. Túto povinnosť určuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace vyhlášky. Ak sa na pozemku invazívne rastliny objavia, musia sa odstrániť a zlikvidovať tak, aby sa ďalej nešírili - a to na vlastné náklady majiteľa. Nejde teda o odporúčanie, ale o povinnosť, ktorú kontrolujú orgány ochrany prírody, Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Sankcie za neodstraňovanie inváznych rastlín

Výška pokuty závisí od typu rastliny, rozsahu jej výskytu a od toho, či ide o fyzickú osobu alebo podnikateľa. Bežný majiteľ pozemku môže za zanedbanie povinnosti dostať pokutu do 330 €. Ak ide o mimoriadne nebezpečné a alergénne druhy, ako napríklad palina či ambrozia, môže pokuta stúpnuť až na 3 000 €.

Podnikatelia a právnické osoby riskujú omnoho viac - pri poľnohospodárskej pôde až 33 200 € za každý hektár, ak sa o porasty invazívnych rastlín nestarajú. A v prípade, že niekto ignoruje priamo nariadenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, hrozia sankcie až do 7 500 € pre fyzické osoby a dokonca až 90 000 € pre právnické osoby.

Invazívne druhy nie sú pre našu prírodu prirodzené. Nemajú tu prirodzených nepriateľov a ich rast je prakticky nezastaviteľný. Rýchlo vytvárajú husté porasty, ktoré:

• vytláčajú pôvodné druhy rastlín
• znižujú biodiverzitu
• menia podmienky v prostredí a niektoré dokonca predstavujú riziko pre ľudské zdravie

Ako sa vyhnúť problémom s inváznymi rastlinami:

• Pred výsadbou si overte pôvod rastliny - najmä pri okrasných druhoch z cudziny.
• Nenakupujte neoznačené sadenice z pochybných zdrojov.
• Ak na pozemku invazívnu rastlinu nájdete, odstráňte ju odborným spôsobom - často nestačí len pokosiť, pretože sa dokáže obnoviť z koreňov.
• Biologický odpad likvidujte tak, aby sa rastlina nemohla ďalej šíriť - nekompostujte invazívne druhy.

Na prvý pohľad môžu pôsobiť neškodne alebo dokonca krásne, no ich prítomnosť v našej prírode má vážne následky. Slovenská legislatíva preto prikazuje tieto rastliny aktívne odstraňovať a za ich ponechanie hrozia nemalé sankcie.

Ďalší strelci v ríši rastlín

Prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura)

Ďalší strelec má ľudový názov „kovbojský kaktus“ alebo „strieľajúci pištoľník“. Nejde síce o skutočný kaktus, ale sukulent, no prezývky dostal pre jeho charakteristické vystreľovanie semien do priestoru. Občas môžeme započuť, ako semená klopkajú o dlážku. Jeho odborné meno je prýštec bieložilný (Euphorbia leuconeura), inak vo svete známy aj ako „Madagaskarský klenot“, u nás ľudovo aj ako „v lete palma, v zime kaktus“.

V letnej sezóne má pomerne bohato olistenú hornú časť, na zimu väčšinu listov pustí. Kvety má nenápadné žltozelené a plodom je tobolka. Pri poranení vylučuje biely latex, ktorý je silno jedovatý. Na to treba pamätať, ak sú v blízkosti deti či zvieratá, ktoré by to mohlo ohroziť.

Hura rachotivá (Hura crepitans)

Ťažkým kalibrom je rastlina s explozívnym menom - hura rachotivá (Hura crepitans), inak aj „dynamitový strom“ alebo „jabillo“. Jej domovom je južná oblasť Strednej Ameriky, Karibik a Južná Amerika. Tento mohutný strom môže dosiahnuť výšku do 25 metrov, výnimočne až do 60 metrov.

Plody majú podobný tvar ako tekvice s krátkou stopkou a dosahujú priemer 5 - 8 cm. Naznačené mesiačiky sú vlastne puzdra so semienkami, ktoré sú približne 2 cm veľké. Jedovatý latex tohto stromu využívali domorodci ako šípový jed. Nedozreté plody sa tiež sušili a používali ako posýpačky pieskom na sušenie atramentu pri písaní. Dnes si niektorí turisti vozia semená z dovoleniek a darí sa im z nich pestovať efektné izbové rastliny až do fázy kvetu.

Tekvičník striekavý (Ecballium elaterium)

Presúvame sa k ďalšiemu výbušnému druhu s menom tekvičník striekavý (Ecballium elaterium). Ide o pôvodne juhoeurópsku rastlinu s výskytom na Balkáne, Ukrajine, v Taliansku, Španielsku, v oblasti Kaukazu až po Irán. Jeho podoba nápadne poukazuje na príbuznosť s uhorkami a tekvicami. Je to rastlina vytrvalá, plazivá a po celom povrchu husto porastená charakteristickými chĺpkami (trichómami).

Tekvičník kvitne od mája do októbra. Plody má dlhé 4 až 5 cm, ktoré už pri jemnejšom mechanickom podnete prudko vystrelia oddelené od stonky a vymrštia svoj obsah - semená so slizovitým povlakom. Sliz je veľmi dráždivý pre pokožku a oči.

Vistéria čínska (Wisteria sinensis)

Poslednou zo skupinky strelcov je obľúbená vistéria (Wisteria sinensis). Nie každý však vie, že po odkvete tvorí na dotyk príjemné, zamatové struky. Pripomínajú veľkú čeľaď bôbovitých, kam patria aj všetky strukoviny. Ich struky majú tvar a povahu uspôsobené práve na rozptyľovanie semien.

Struky vistérie si občas niektorí prinesú domov ako dekoratívny kúsok prírody. Ak je však struk dostatočne dozretý, môže po istej miere vysušenia prekvapiť explóziou. Steny struku sa prirodzene skrútia, tým vznikne nerovnomerný tlak na okraje plášťov plodu. Následne sa prudko otvorí a vymrští semená. Tento úkaz môžeme pozorovať aj pri plodoch, ktoré zostali na samotných rastlinách.

Opelenie a rozmnožovanie rastlín

Kvet je pohlavným orgánom rastlín. I keď sa veľa druhov dokáže množiť vegetatívne, normálny a prirodzený spôsob rozmnožovania je pohlavný, teda zo semien. Kvety sú vlastne zhmotnenou krásou a krásny kvet je reklamou rastliny.

Pekné, pestrofarebné kvety vytvárali počas miliónov rokov účelnosť, presne tak ako sukulencia rastlín. Práve na púštiach a polopúštiach potrebujú rastliny pestré a mnohotvárne kvety, pretože v týchto podmienkach sa vyskytuje len málo hmyzu a vegetačná doba a trvanie kvitnutia rastlín je značne obmedzená. Nakoľko rastliny nie sú schopné meniť svoje miesto, na prenášanie peľu z kvetu na kvet sú odkázané na cudzie činitele.

Vnútorná stavba kvetov je dômyselne usporiadaná a hmyz sa k nektáru nemôže dostať bez toho, aby sa návštevník nemusel otrieť o prašníky a bliznu. Za úspešné oplodnenie totiž môže hmyz, ako včely, motýle a pod., a ako odmenu kvety poskytujú potravu vo forme chutnej a výživnej šťavy nektáru, ktorý je hlavným lákadlom návštevy kvetov. Mohli by sme si myslieť, že tieto strety sú veľmi zriedkavé a náhodné, ale poznatky z prírody dokazujú, že len máloktorý kvet zostane neoplodnený!

V kultúre, hlavne v prípade že sú sukulenty umiestnené v skleníkoch, alebo priestoroch kde sa hmyz nemôže dostať, opelenie kvetov zabezpečíme umele. Na to nám stačí jemný šteteček, alebo prírodná vata, ktorú natočíme na tenkú paličku. Zrelý peľ opatrne nanesieme na štetec, alebo vatu a natrieme na bliznu iného kvetu. Pri umelom opelení vždy majme na pamäti, že príbuzné druhy žijú v prírode vedľa seba len výnimočne, a preto k hybridizácii dochádza len výnimočne.

Plody a semená

Plod je rastlinný orgán, ktorý obaľuje semená a vytvára sa premenou piestika po oplodnení vajíčka v semenníku. Plod sa skladá z vonkajšieho, stredného a vnútorného oplodia, v ktorom sú semená. Príroda vytvorila ohromnú rôznorodosť a prispôsobivosť plodov. Plody niektorých sukulentov sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi rýchlo, takmer očividne. Existujú však druhy, u ktorých tento proces trvá dlhé mesiace ba aj rok.

Semená sukulentov sú väčšinou veľmi drobné (prachové), stredne veľké (zrnité), alebo veľké. Najmenšie semienka majú rastliny z rodov, Aztekium, Lithops, Echeveria, atď. Pritom u spomínaných druhov je doba udržiavania klíčivosti nepochopiteľne rozdielna. Semená aztékii majú veľmi krátku dobu klíčivosti. Naopak živé kamienky majú dobre klíčivé semienka ešte aj po 20 rokoch. Stredne veľké semená majú asi dve tretiny ostatných rodov. Doba trvania klíčivosti týchto semien je taktiež rôznorodá, vždy to ovplyvňujú podmienky v prírode.

Rozmnožovanie sukulentov zo semien

V záhrade nám to teraz parádne kvitne. Radi by sme si však niektoré druhy dopestovali aj sami - zo semienok. Veľmi dobre sa množia semenami trvalky, ktoré práve kvitnú. Vďačné sú gailardie, úplne nenáročné rebríčky či okrasné maky. Veľmi efektné sú floxy. Trocha náročnejšie to je pri orlíčkoch a veterniciach, ale aj z tých sa oplatí skúsiť vziať semeno. Veľmi ľahko a efektívne získate semená z druhov, ako sú slnečnice, krasule, astrovky, nechtíky, klinčeky, rudbekie a povojníky. Rozmnožiť si však môžete aj georgíny, limonky, slamihy a nocovky.

Tak či onak, semená zberajte vždy počas suchého a slnečného počasia a nechajte ich vysušiť. Rôzne semená však neumiestňujte vedľa seba na jeden papier, aby sa nepomiešali. Klíčivosť semien môžeme ovplyvniť aj my. Keď pozbierané a vyčistené semená dáme do chladničky a pri teplote 5 stupňov ich uskladníme.

Čo sú sukulenty?

O sukulentoch je všeobecne známe, že sú nenáročné na starostlivosť, veľa vydržia bez vody a zvládnu ich aj začiatočníci. Aké rastliny však medzi sukulenty patria? Čím sú iné od bežných rastlín? Sukulenty sú všetky rastliny (vrátane kaktusov), ktoré majú akúkoľvek časť prispôsobenú na to, aby v nej udržiavali vodu či živiny. Slovo “sucus” znamená v latinčine “dužina”. To vypovedá o tom, že sukulenty často majú listy, prípadne iné časti tela plné dužiny.

Niektoré sukulenty sú prispôsobené k životu na púšti, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a niektoré zase žijú v oblastiach, kde jedinou vlahou je rosa či hmla. Sukulenty, rovnako ako kaktusy, prispôsobili svoj metabolizmus na fotosyntézu cez deň a transpiráciu v noci. Sukulentné časti rastliny môžu byť listy, stonky, či korene.

Typy sukulentov podľa adaptácie na uchovávanie vody

• Kaudiciformné sukulenty: Majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne.
• Pachycauly: Sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Niektoré stromy vytvárajú pachykaul, až keď sú dospelé.
• Trichómy: Sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi.
• Geofyty: Sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny, napríklad cibuľa, cesnak, či tulipány. Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene - Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním.
• Sukulenty s listami uchovávajúcimi vodu: Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus.
• Sukulenty s epidermálnym oknom: Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia.

Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá. Záleží od konkrétneho druhu. Väčšinu však potrebujú veľa rozptýleného svetla a málo vody. Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba. Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda.

Príklady sukulentných rastlín

Medzi populárne sukulenty patria:

• Tučnolist (Crassula ovata): Najznámejšia rastlina z čeľade Crassulaceae, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze.
• Starček Rowleyho (Senecio Rowleyanus): Sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke.
• Sedum (rozchodník): Burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.
• Echeverie a sempervivá (skalné ruže): Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha.
• Kalanchoe: Najznámejšie Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.
• Zamioculcas (zamio): Jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa.
• Lithopsy (živé kamene): Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene.
• Dracény (predtým Sansevieria): Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy.
• Aloe vera: Najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou.
• Hawortia (napr. zebrina): Najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch.
• Beaucarnea recurvata (slonia noha): Typická rastlina s kaudexom.
• Ceropegia woodii (lampášik): Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok.
• Dendróbium: Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy.
• Perský cyklámen: Príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným.

tags: #kvet #vystreluje #semienka

Populárne príspevky:

• Kamélia 'Mary Williams' pestovanie
• Trvalky do záhrady
• Výber purpurovej trávy
• Moderný spôsob pestovania šalátu
• Modré a fialové kvety do kytice