Kvety zla: Hlboký pohľad do temnej krásy a skrytých tajomstiev
Pre čitateľov sú Kvety zla, ktoré napísal Charles Baudelaire, príťažlivé už paradoxným názvom, z ktorého je jasné, že aj zlo krásne kvitne, a preto nás priťahuje.
Kniha je krásna, ale - nie je to jednoduchá poézia. Číta sa pomaly, ako keby človek niečo lúštil, odkrýval. Preciťuje melódiu slov, ale aj rozkoš objavu, spoluaktivitu s autorom. Čitateľovi sa dvíhajú zo stránok pred očami podrobné obrazy, šťavnaté príbehy, hmatateľný svet. Krásny aj otrasný. Čo to tam len je? Jednoducho - pravda o živote. Dnes už majú ľudia viac síl a odvahy si ju pripustiť, sú otvorenejší umeniu, a tak cítia, že Kvety zla sú najmä krásne. Charles Baudelaire to tak chcel - aby sme si nezúfali z hrôz, ale vedeli ich prijať s povznášajúcou vnútornou silou.
Po prvý raz autor uverejnil tieto verše v časopise Revues des Deux Mondes v roku 1855. Bolo to osemnásť básní, ktoré Baudelaire venoval priateľovi básnikovi Theophilovi Gautierovi, ktorého si veľmi vážil. Vedel, že to, čo napísal, je sila a bol na dielo pyšný. No kritika verše označila za urážajúce dobré mravy a zhabala celý náklad. Samozrejme, o to väčší záujem básne vyvolali, keď v roku 1861 vyšli Kvety zla opäť, a to v rozšírenom vydaní. Bola o ne bitka a potom ich spoznal aj svet.
Slovenské publikum dostávalo tieto verše v rôznych menších dávkach a až táto kniha je úplná. Kto chce poznať Kvety zla dôkladne, bude spokojný. Už na prvý pohľad kniha upúta, vyzerá ako biela biblia (vlastne má aj morálny účinok), pôsobí dôstojne a je príjemná na dotyk. Čierno-biele ilustrácie Andreja Dúbravského sa rozpíjajú akoby v opare, nič nie je zreteľné, najmä nie hranice medzi dobrom a zlom, krásou a ohavnosťou. Tušíme, hmatáme, snívame, necháme sa ukolísať pôvabom, potom však príde slovo básnikovo a všetko presne pomenuje. A už vidíme, že nie je ľahké byť človekom.
Keď si pri tejto príležitosti pripomínam Baudelairovu podobu a pozerám si jeho fotky, pri jednej si uvedomím, že sa podobá výrazom tváre na prekladateľa a básnika Jána Švantnera. Ten mal tiež vždy taký vážny výraz, podmračený, sústredený. Bolo vidno, že na jeho poetickej duši spočíva ťarcha sveta… Takže, tí dvaja si boli súdení. A kniha je výsledkom nie náhodnej, ale osudovej práce.
V zbierke, ktorá má viacero častí, si nájde čitateľ aj štúdiu Živý strom poézie o Kvetoch zla a poézii od prekladateľa Jána Švantnera.
Naozaj, je šťastie, že vychádza takáto kniha, ktorá bude pre mnohých spásonosným čítaním. Moja obľúbená je napríklad báseň Albatros o ponížení krásy hrdého vtáka. Je stále aktuálne, že v ľuďoch býva nebezpečný komplex, ktorý ich núti robiť kráse zle. Nedávno som čítala v tlači, že ktosi opitý opíjal labute (kdesi pri Čunove liali do nich pivo) a veľmi im tým ublížil. A to u nás na Slovensku! Pripomenulo mi to túto báseň.
Asi mnohí poznajú Baudelairovu báseň Mršina či Zdochlina, v ktorej dvojica zaľúbencov narazí v prírode na mŕtveho koňa, ktorý sa v horúčave rozkladá. Kráske je hneď na vracanie, ale - to je život. Nielen pusinky a pukerlíky. Toto poznanie dostihne každého. Kto si prečíta Kvety zla, bude pripravenejší.
Charles Baudelaire - Les Fleurs du Mal (a vybrané básne) RECENZIA KNIHY
Selina Cameronová, milá a tichá dievka, žije v malom dome pri lese a stará sa o chorého otca, bývalého vikára. Tak si to aspoň všetci predstavujú… Dom však dlhé roky stráži desivé tajomstvá, ktoré mali zostať navždy pochované.
Selina vie, aký koniec jej osud prichystal, a je zmierená so svojou úlohou. Nečakane však dôjde k objaveniu hrobu jej matky, údajne štrnásť rokov pohrešovanej. A aby sa situácia ešte viac zamotala, spoznáva muža, ktorý jej už niekoľko mesiacov vstupuje do snov a snaží sa jej v nich zabrániť v samovražde.
Keď sa do vyšetrovania dávneho zločinu zapojí policajný inšpektor Donaldson, hrozí, že okrem matkinho vraha odhalí aj jej vlastné tajomstvo. Je Selina naozaj len poslušnou dcérou duchovného, alebo obeťou vystavenou neľudskej krutosti? A čo keď v nej samotnej kľúči skazenosť, a trest si zaslúži aj ona? Minulosť skrýva viac, než všetci zúčastnení tušia. A niekto musí bez milosti zomrieť, aby bolo zlo navždy umlčané.