Pestovanie mäsožravých rastlín: Výber kvetináčov a komplexná starostlivosť

Mäsožravé rastliny sú fascinujúce bytosti, ktoré dokážu chytiť a stráviť menšie živočíchy, predovšetkým lietajúci a lezúci hmyz. Na rozdiel od bežných izbových rastlín získavajú živiny nielen z pôdy, ale aj zo svojej koristi. Aby ste sa z nich tešili čo najdlhšie, je dôležité poznať ich špecifické potreby, vrátane správneho výberu kvetináčov a substrátu.

Typy mäsožravých rastlín a ich charakteristika

Na svete existuje mnoho druhov mäsožraviek, pričom každá má svoje unikátne pasce a spôsob lovu. Medzi najznámejšie patria:

Dionaea muscipula - Mucholapka obyčajná

Dionaea muscipula, známa ako mucholapka obyčajná, je jediným druhom rodu Dionaea a patrí do čeľade rosičkovitých (Droseraceae). Pôvod slovenského názvu je jasný, pretože svojimi pascami chytá muchy. Rastie na slatiniskách, kde tvorí podrasty tráv. Mucholapka má na koncoch listov papuľky, ktorými loví hmyz. Na ich okrajoch sú zúbky, ktoré slúžia ako klietka po zatvorení papuľky s ulovenou korisťou. Vnútri sú väčšinou tri chĺpky, ktoré reagujú na podráždenie zatvorením papuľky. Podráždenie musí prebehnúť na aspoň dvoch chĺpkoch v priebehu niekoľkých sekúnd, aby sa pasca zavrela. Každá pasca sa za život môže zatvoriť 3-5 krát a potom odumiera. Je dôležité, aby sa pasce často nedráždili, aby rastlinke ostali pasce na lov výživy.

Nepenthes - Krčiažnik (Opičí pohár)

Nepenthes, známy ako krčiažnik alebo opičí pohár, dostal svoje meno preto, lebo v prírode z jeho pascí v tvare krčahov pijú opice. V týchto pasciach sa nachádza špeciálna tráviaca tekutina, do ktorej sa hmyz po vniknutí utopí a následne ho rastlina strávi. Tieto rastlinky vyrastajú oveľa väčšie a sú väčšinou popínavé, niektoré sú dokonca epifyty. Sú to vlastne liany, ťahajúce sa do korún stromov za svetlom aj niekoľko metrov. V domácich podmienkach sa pestujú v závesných kvetináčoch. Krčahy (pasce) vyrastajú na konci listu a dosahujú veľkosť od pár cm až po niekoľko desiatok cm (30 - 50). Ich korisťou nie je len hmyz a mravce, ale pri veľkých krčahoch dokonca malé hlodavce. Korisť lákajú vôňou nektáru v krčahoch, ktorá pri pokuse dostať sa k nemu padá dovnútra, pričom extrémne hladké steny krčahu znemožňujú únik.

Drosera - Rosička

Drosera, známa ako rosička, žije aj na Slovensku a patrí k najpočetnejším rodom medzi mäsožravými rastlinami, vyskytujúc sa takmer na celom svete. Lapacími orgánmi rosičiek sú listy pokryté zvláštnymi žliazkami (tentakule), ktorých hlavičky vylučujú v podobe drobných kvapiek lepivý sliz. Ten sa vo svetle leskne ako kvapka rosy, z čoho vznikol názov týchto rastlín. Ich korisťou je väčšinou iba drobný hmyz. Väčšina druhov rosičiek patrí k nenáročným rastlinám.

Pinguicula - Tučnica

Pinguicula je známa ako tučnica, pretože jej listy sú tučné a slúžia zároveň aj na hromadenie vody.

Sarracenia - Saracénia

Saracénia je nenáročná mäsožravka, vhodná aj pre úplného začiatočníka. Pochádza z USA a dosahuje výšku aj jedného metra, kvitne krásnymi kvetmi. Potrebuje maximálne slnečné osvetlenie a môže sa pestovať aj na balkóne. V zime jej nevadí ani teplota okolo 0°C, dokonca krátkodobo vydrží aj -8°C. Saracéniám sa hovorí aj pytliacke jamy. Cez maličké priezory vo vrchnej časti pasce preniká svetlo, takže korisť nemá z pasce strach. Vnútornú stranu pokrývajú klzké šupinky, ktoré sú tak klzké, že hmyz, ktorému nerobí problém liezť po skle, po nich jednoducho nevylezie a klesne nadol. Tam sa nachádzajú tráviace žľazy, ktoré pomocou enzymatických olejov hmyz rozložia. Veľké saracénie sú schopné „skonzumovať“ okrem hmyzu aj iných malých živočíchov.

Starostlivosť o mäsožravé rastliny

Svetlo a umiestnenie

Mucholapku a väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú, no potrebujú naozaj dostatok svetla. Vyberáme im v byte slnečné stanovište.

Zalievanie a vlhkosť

Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká. Často sa stretávame s tvrdením, že mäsožravky by mali stáť vo vode, no nie je to pre ne najvhodnejšie. Lepšie je pôdu len udržiavať stále vlhkú. Polievame zásadne zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča. Veľmi dôležité je polievať mäkkou vodou, ideálne dažďovou, destilovanou či prevarenou vodou. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium. V zimných mesiacoch (s úbytkom svetla) ich zalievame oveľa menej. Udržujte v miske hladinku vody (1 cm).

Substrát a presádzanie

V prírode rastú mäsožravky v pôde chudobnej, kyslej a bez živín. Preto nikdy nepoužívame univerzálne substráty. Ideálny je špeciálny substrát pre mäsožravky, miešaný tak, aby neobsahoval hnojivá, mal správnu štruktúru, zadržiaval vodu, ale nezamokril korene. Substrát je pre mäsožravky otázka prežitia, nie detail. Okrem špeciálneho substrátu je vhodné médium aj mach Rašelinník. Mucholapku presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu.

Hnojenie

Mäsožravky hnojiť nemusíme. Väčšina mäsožravých rastlín rastie na pôdach chudobných na živiny. Pasce kvetov zbytočne nedráždime, ani neprikrmujeme mŕtvym hmyzom - rastliny to vysiľuje. Mäsožravky sú citlivé na minerály, soli a prehnojenie. Ak sa hnojí, tak veľmi jemne špeciálnymi prípravkami alebo nepriamo (cez prirodzený hmyz). Pre väčšinu pestovateľov platí: nehnojiť vôbec a mať zdravú rastlinu, než hnojiť zle. V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii.

Kŕmenie hmyzom

Hmyz dopĺňa živiny a podporuje rast, ale nie je „denná potreba“. Rastlina si berie len to, čo zvládne spracovať. Viac hmyzu neznamená lepšie. Netreba ich stále kŕmiť. Rastliny zjedia len to, čo im príroda prinesie.

Zimovanie

Niektoré mäsožravky, hlavne mucholapky a saracénie, potrebujú zimný pokoj, ktorý zahŕňa nižšie teploty, menej svetla a obmedzenú zálievku. Bez zimovania môžu časom slabnúť.

Množenie

Rastlinku množíme listovými odrezkami. List by mal byť stredne starý. Treba použiť aj stimulátor rastu a priamo zasadiť do lignocelu alebo substrátu.

Výber kvetináčov pre mäsožravky

Výber správneho kvetináča je pre zdravý rast mäsožravých rastlín kľúčový. Mäsožravky sa pestujú v čistej rašeline alebo substráte, zloženom z rašeliny, piesku a dreveného uhlia. Pri výbere kvetináča je dôležité zohľadniť veľkosť rastliny, najmä pri druhoch ako Saracénia a Nepenthes.

Veľkosť kvetináča

Pre špirilice (Saracénia) ako flava a purpurea sa veľkosť kvetináča líši. Dospelá Purpurea môže byť zasadená v kvetináči s priemerom 12 cm, ale aj v 19 cm, záleží na konkrétnom jedincovi. Flava môže zabrať kvetináč s priemerom 24 cm. Vo všeobecnosti platí, že veľkosť kvetináča závisí od aktuálnej veľkosti rastliny. Odporúča sa kúpiť kvetináče až po obdržaní rastlín, aby sa zvolila optimálna veľkosť.

Niektorí pestovatelia úspešne pestujú dospelé rastliny aj v menších kvetináčoch s rozmermi do 10x10 cm. Veľkosť kvetináča tak nemusí byť až taká hrozná, ako sa zdá. Pre Saracénie je dôležité mať dostatočný priestor pre koreňový systém, ale nie je nutné používať prehnane veľké „koryto pre divočáky“.

Alternatívy kvetináčov

Pre druhy, ktoré rastú ako liany, napríklad Nepenthes, sú vhodné závesné kvetináče. Pre Saracénie a iné druhy, ktoré rastú v trsoch, je možné zvážiť aj pestovanie v truhlíkoch, ak je priestor k dispozícii.

Tabuľka odporúčaných veľkostí kvetináčov pre vybrané mäsožravky:

tags: #kvetinace #pre #masozravky

Populárne príspevky:

• sprievodca pestovaním magických húb
• Nenáročný klenot vidieckych záhrad
• Tajomstvá rozmnožovania rysov
• Tajomstvá starostlivosti o zamiokulkas
• Návod na štýlovú sviatočnú výzdobu