Kvitnúce živé ploty: Krása, súkromie a ekologický prínos pre vašu záhradu

Živý plot patrí medzi najobľúbenejšie záhradné prvky, ktoré dokážu nielen vytvoriť súkromie, ale aj skrášliť záhradu. Živé ploty predstavujú nádherný a praktický doplnok každej záhrady. Môžu ísť o dreviny kvitnúce, okrasné listom, plodmi či vždyzelené dreviny, ktoré vyniknú aj počas zimných mesiacov. Živý plot môžete tvarovať, ale i nechať voľne rásť.

Správna výsadba, údržba a pravidelný rez sú kľúčové pre zdravý a hustý živý plot. Na ohradenie časti záhrady môžeme využiť rôzne kvitnúce, ale aj celoročne zelené rastliny. Živé ploty môžeme pestovať v rôznych tvaroch a výškach. Rôzne druhy stromov a krov vyžadujú špecifickú starostlivosť, no strihanie a tvarovanie je vždy rovnako dôležité.

Výhody kvitnúcich živých plotov

Kvitnúce živé ploty vám prinesú okrem funkčnosti aj očarujúcu krásu kvetov a vôní, ktoré každú jar či leto rozžiaria záhradu. Spojíte tak úžitok (ohraničenie pozemku, súkromie) s okrasou, ktorá poteší oči aj opeľovače.

Súkromie a vizuálna bariéra

Hustý a dostatočne vysoký živý plot funguje ako živá stena, cez ktorú vidno len veľmi ťažko. V lete, keď sú listy a výhonky v plnom raste, máte vo svojej záhrade doslova zelenú oázu, kam nik nevidí. Výhodou je, že ak zvolíte stálozelené druhy (tuje, cyprušteky, vavrínovec, tis), takáto bariéra funguje po celý rok. Pri opadavých druhoch síce v zime listy opadnú, ale mnoho z nich aj tak vytvára aspoň čiastočný závoj (suché lístie hrabu či buku, husté konáriky vtáčieho zobu). Stálozelené, neopadavé a ihličnaté druhy sa vyznačujú rýchlym rastom a dobrou revitalizačnou schopnosťou, ktorá vám dovoľuje kry strihať a tvarovať do požadovanej veľkosti.

Protihluková a protiprašná ochrana

Hrubší živý plot dokáže tlmiť hluk z ulice lepšie než tenký drôtený plot. Zvuk sa čiastočne absorbuje do hmoty lístia a vetiev, namiesto toho, aby sa odrazil. Zároveň zelené steny zachytávajú prach a nečistoty z ovzdušia - ak bývate pri ceste, živý plot zadrží časť prachu a výfukových častíc a vzduch v záhrade bude čistejší. Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže.

Vietrolam a tieň

Vysoký hustý plot funguje aj ako prírodný vietrolam. Obmedzí studený severák v zime aj vysušujúci letný vetrík, takže vaša záhrada bude chránená pred extrémami počasia. Za živým plotom je citeľne menej veterno, čo ocenia najmä citlivejšie rastliny.

Bezpečnostná bariéra

Správne zvolený živý plot dokáže odradiť aj nevítaných návštevníkov. Pichľavé kry ako hlohyňa, dráč (berberis) či divoké ruže sú krásne, no zároveň majú tŕnistú výzbroj - preliezť cez ne je hotové utrpenie! Aj bez tŕňov hustý a prepletený živý plot predstavuje bariéru, ktorá sa nedá jednoducho podliezť alebo preliezť ako napríklad jednoduchý drôt. Zlodej alebo túlavé zviera radšej zvolí ľahšiu cestu inde.

Ekologický prínos

Živé ploty sú doslova malými ekosystémami. Môže aj váš živý plot prispieť k podpore biodiverzity a ekologickej rovnováhy. Husté krovité ploty sú dokonalým domovom pre vtáctvo. Vrabce, sýkorky, drozdy a iné malé vtáčiky v nich rady hniezdia, pretože im poskytujú ochranu pred predátormi aj nepriaznivým počasím. Mnohé kry v živom plote prinášajú plody a bobule, ktoré sú vítanou potravou pre vtáky a drobné živočíchy. Kvitnúce živé ploty sú hotovým magnetom na včely, čmeliaky, motýle a iný opeľujúci hmyz. Tým, že vo svojej záhrade poskytnete takúto hostinu pre opeľovače, pomôžete širšiemu okoliu - včely a motýle opelia aj vaše ovocné stromy či zeleninu. Okrem toho mnoho druhov užitočného hmyzu (lienky, zlatoočky) v živom plote prezimuje.

Výber správneho živého plota

Výber správneho druhu živého plota je základom úspechu. Treba si len položiť otázku, aký chcete aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný...

Účel a funkcia

Chcete predovšetkým súkromie a závetrie, alebo vám ide viac o okrasnú funkciu? Pre súkromie sa často volia celoročne husté a vysoké druhy (napr. tuje). Živý plot z tují si vyžaduje malú údržbu a darí sa mu dobre v takmer akýchkoľvek podmienkach.

Stálozelený vs. opadavý

Stálozelené druhy (ihličnany ako tuja, cypruštek, tis alebo vždyzelené listnáče typu vavrínovec či cezmína) zostávajú zelené aj v zime, takže chránia súkromie celoročne. Vavrínovec (Prunus laurocerasus) má väčšie lesklé listy a prosperuje na polotienistom mieste (krušpán znesie slnko aj polotieň). Opadavé druhy (hrab, buk, vtáčí zob, tavoľník a iné) zhodia listy, no mnohé, napríklad buk či hrab, si suché lístie držia na vetvách až do jari, takže aj v zime čiastočne chránia a zdobia plot. Opadavé živé ploty sú vynikajúcim riešením do sezónnych záhrad, kde vám neprekáža, že sa v zimnom období stanú priehľadnými. Ich čaro je jarné olistenie a premena záhrady do zelenej palety farieb, čo je po zime mimoriadne efektné. Dobrými vlastnosťami živého plotu sa vyznačujú rastliny ako dráč, hrab, vtáčí zob, tavoľník.

Rýchlosť rastu vs. údržba

Rýchlorastúce druhy (tuja, cyprušteky, vtáčí zob, lieska) rýchlo vyženú do výšky a vytvoria plot v krátkom čase, no budú vyžadovať častejšie strihanie a kontrolu, aby neprestárli alebo sa nevymkli kontrole. Opadavý živý plot z vtáčieho zobu rastie veľmi rýchlo - až 1 meter za rok. Bez pravidelného strihu vtáčieho zobu môžu niektoré jeho odrody vyrásť až o 3 metre! Živý plot z hrabu veľmi rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje a pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu, takže pod ním len ťažko objavíte burinu. Má skvelú regeneračnú vlastnosť, preto znesie aj častejší intenzívny a tvarovací rez. Vavrínovec patrí k najrýchlejšie rastúcim drevinám vôbec a je vždy zelenou rastlinou. Dobre rastie aj v náročných podmienkach a patrí k veľmi odolným rastlinám. Živý plot z borievky je stálozelený a doposiaľ bol pomerne odolný. Borievka je ihličnan, ktorý sa dožíva dlhé roky (až stovky rokov!) a nájdete ju v rôznych verziách - od maličkých po veľmi vysoké, až niekoľko metrov. Rýchlorastúci živý plot sa, samozrejme, nezaobíde bez pravidelnej starostlivosti a strihania.

Konečná výška a priestor

Premyslite si, akú výšku a hrúbku plotu potrebujete a koľko miesta naň máte. Do menšej predzáhradky sa hodí skôr nižší živý plot (napr. z krušpánu alebo levandule), ktorý nenarastie do veľkej hrúbky. Na hranici pozemku však možno chcete vysoký plot vysoký aj 2 - 3 metre (tuje, hrab, vtáčí zob), ktorý už zaberie viac miesta. Požadovanú výšku a tvar živého plotu by sme mali zohľadniť už pri výsadbe a myslíme na ne aj pri každoročnej údržbe. Staršie živé ploty môžu vyrásť do nežiadúcich výšok, kvôli čomu bude starostlivosť o ne náročná a môžu zatieniť aj rastliny, ktoré vyžadujú viac slnka. Kým niektoré druhy krov nepresiahnu výšku pol metra, iné živé ploty prerastú hranicu dvoch metrov. Z krušpánu si vytvoríte skvelý vždyzelený rýchlo rastúci živý plot - ak ho nebudete strihať, dorastie až do výšky 6 metrov! Živý plot zo smreka je hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý - takže sa cezeň neprederie ani cudzia osoba ani zviera. Smreky budú rásť až potiaľ, pokiaľ sami povolíte - tvarovacím rezom ich ľahko “zmenšíte” na požadovanú výšku.

Podmienky stanovišťa

Slnko alebo tieň? Niektoré dreviny živý plot milujú slnko a otvorené priestranstvo (väčšina kvitnúcich krov, tuje), iné znesú aj polotieň až tieň (napríklad tis či vavrínovec - oba rastú aj pod stromami alebo na severnej strane). Vavrínovec prosperuje na polotienistom mieste. Ďalej zvážte pôdu - je pôda vlhká, ílovitá, suchá, piesčitá? Hrab a vtáčí zob znesú aj ťažšie pôdy, brečtan či zimozeleň porastú aj v suchu a tieni (hoci brečtan je skôr popínavka na plot než klasický živý plot). Ak máte veterné miesto, voľte odolné druhy (odolá napríklad hrab, krušpán, borievka). Pre udržanie vitality vášho živého plota myslite na možné následky už pri výsadbe - vysádzajte na vybrané miesto iba tie rastliny, ktoré sa naň naozaj hodia - napríklad tieňomilné rastliny vysádzajte do polo/tieňa, nie na slnečné stanovisko.

Jednodruhový vs. zmiešaný plot

Klasikou je živý plot z jedného druhu, ktorý vytvára jednoliatu zelenú stenu. Ak však máte radi pestrosť, môžete vysadiť zmiešaný živý plot - striedajte napríklad stálozelené kry s kvitnúcimi. Takýto plot bude farebne aj druhovo rozmanitý, priláka do záhrady viac druhov hmyzu a vtákov a v rôznych obdobiach bude inak vyzerať. U zmiešaného plotu však počítajte s tým, že údržba bude rôznorodá (každý druh sa strihá inak a v iný čas) a výsledný vzhľad nebude tak úplne súvislá „stena“. Kvitnúci živý plot môže byť kombináciou viacerých druhov drevín. Ak sa nechcete vzdať živého plota z tují, vysaďte k nim aj dulovec. Popri plote máme vysadený jedlý živý plot kombinovaný okrasnými krami.

Obľúbené dreviny na živý plot

Na živý plot sa dá použiť nepreberné množstvo rôznych drevín. Pozrime sa na tie najobľúbenejšie!

Listnaté dreviny

• Vtáčí zob (Ligustrum): Opadavý živý plot z vtáčieho zobu rastie veľmi rýchlo - až 1 meter za rok. Je nenáročný. Už na druhý rok z neho budete mať plnohodnotný živý plot. Patrí medzi stálozelené kríky s lesklými tmavozelenými listami. Na jeseň listy nadobudnú krásnu červenú, až cviklovú farbu. Je to účinný a cenovo dostupný živý plot.
• Hrab (Carpinus betulus): Živý plot z hrabu veľmi rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje a pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu, takže pod ním len ťažko objavíte burinu. Má skvelú regeneračnú vlastnosť, preto znesie aj častejší intenzívny a tvarovací rez. Sadenice vysaďte 30 cm od seba.
• Krušpán (Buxus sempervirens): Z krušpánu si vytvoríte skvelý vždyzelený rýchlo rastúci živý plot - ak ho nebudete strihať, dorastie až do výšky 6 metrov! Patrí medzi veľmi obľúbené druhy, pretože rýchlo a husto rastie, dobre sa rozkonáruje a je nenáročný. Vždyzelený krušpán je atraktívny po celý rok, je vhodný na tvorbu nižších až stredne vysokých živých plotov do výšky 1,5 m. Jeho nevýhodou je pomalší rast. Na 1 m sa vysádza približne 6 ks rastlín. V posledných rokoch trpí inváziou agresívneho škodcu - vijačky krušpánovej.
• Červienka (Photinia fraseri 'Red Robin'): Z tejto dreviny vytvoríte krásny vždy zelený živý plot, a počas roka vám prinesie rôzne sfarbenia - v závislosti od vybranej odrody červienky. Je stálozelený, neopadavý ker, ktorý dorastá do výšky cez 3 m. Mladé listy majú nádhernú, jasne červenú farbu. Kvitne na začiatku leta a vyhovuje jej slnečné stanovisko prípadne polotieň.
• Cezmína (Ilex): Veľmi prispôsobivý živý plot - cezmína patrí k vždy zeleným drevinám.
• Javor poľný (Acer campestre): Z javora poľného sa dá vytvoriť veľmi pekný živý plot. Javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu.
• Bršleny (Euonymus): Hodí sa skôr na nižší plot, pretože dorastajú do výšky 2 m. Je to stálozelený ker, ktorý v zime sfarbuje okraje listov do ružova.
• Skalník (Cotoneaster): Je nenáročný krík, ktorý na jar kvitne krásnymi smotanovo-bielymi kvetmi, z ktorých sa neskôr stanú plody, červené bobule, ktoré zostávajú na kríku dlho do zimy. Na jeseň listy získavajú krásnu oranžovočervenú farbu.
• Dráč (Berberis): Vyskytuje sa v rôznych farebných variáciách ako je zelená, červená, bordová. Dráč pokladáme za jeden najfunkčnejší živý plot, pretože má ostne.

Ihličnaté dreviny

• Tuja (Thuja): Asi najpoužívanejšia rastlina na živý plot je tuja! Patrí medzi husté a rýchlo rastúce dreviny. Živý plot z tují si vyžaduje malú údržbu a darí sa mu dobre v takmer akýchkoľvek podmienkach. Ideálnym rozostupom je vzdialenosť 40 cm medzi jednotlivými sadenicami. Tuje si vyžadujú pravidelnú zálievku a pravidelný rez - inak narastú veľmi vysoké.
• Borievka (Juniperus): Živý plot z borievky je stálozelený a doposiaľ bol pomerne odolný. Borievka je ihličnan, ktorý sa dožíva dlhé roky (až stovky rokov!) a nájdete ju v rôznych verziách - od maličkých po veľmi vysoké, až niekoľko metrov. Má žiarivo zelenú farbu a rastie veľmi husto. Tvorí nepriehľadnú bariéru. Vyhovuje jej skôr slnečné stanovisko, ale znesie aj čiastočný tieň. Dorastá až do výšky 6 m.
• Cyprus (Cupressus): Živý plot z cyprusu bude veľmi elegantnou ozdobou vášho dvora. Patrí medzi overenú klasiku.
• Smrek (Picea): Živý plot zo smreka je hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý - takže sa cezeň neprederie ani cudzia osoba ani zviera. Smreky budú rásť až potiaľ, pokiaľ sami povolíte - tvarovacím rezom ich ľahko “zmenšíte” na požadovanú výšku.
• Tis obyčajný (Taxus baccata): Jeden z mála, ktorý zvládne aj úplné zatienenie. Vhodný aj na slnko. Má silne jedovaté plody - pri pravidelnom reze sa plody netvoria alebo len veľmi málo.

Kvitnúce živé ploty

• Zlatica (Forsythia): Ľudovo zvaná „zlatý dážď“ je typickým poslom jari. Jej žiarivo žlté kvety obsypú konáre ešte pred tým, než vyrašia listy. Živý plot zo zlatice je na jar neprehliadnuteľný zlatý pás. Kvitne skoro na jar, ešte pred olistením, možno ju nechať rásť voľne, ale i tvarovať. Zlatý dážď najlepšie rastie na slnečnom až polotienistom mieste. Ak chcete mať čo najhustejší živý plot, posaďte kríky v jednom rade vo vzdialenosti približne jeden meter od seba. Zlatý dážď však nie je príliš vhodný do medonosnej záhrady, pretože napriek veľkým kvetom neposkytuje hmyzu potravu.
• Tavoľník (Spiraea): Existuje viac druhov tavoľníkov. Napríklad tavoľník van Houtteov kvitne na jar bohato bielymi súkvetiami ako pena a hodí sa na voľnejšie, prírodné ploty. Japonský tavoľník zas kvitne v lete ružovo a dá sa pekne tvarovať aj do nižších živých plotov. Kvitnúce kríky očaria od apríla do mája nápadnými a mimoriadne hustými kvetmi.
• Orgován (Syringa): Orgovánový živý plot vás odmení na jar nádhernými fialovými, ružovými či bielymi súkvetiami s nezameniteľnou vôňou. Orgován rastie ako vyšší ker, ktorý sa dá tvarovať do plotu, no ponecháva sa skôr vo voľnejšej forme - vtedy najlepšie kvitne. Je známy svojimi farebnými kvetmi na stonkách a vďaka tomu, že dobre znáša sucho, je obľúbenou rastlinou na živé ploty.
• Ruže alebo šípové ruže: Ak máte romantickú dušu, ruža alebo šípové ruže dokážu vytvoriť voľne rastúci, krásne kvitnúci a zároveň nepriechodný živý plot. Ružové kríky majú tŕne, takže takýto voňavý plot zároveň ochráni váš pozemok lepšie než plot z pletiva.
• Hortenzie (Hydrangea): Hoci hortenziám sa skôr darí ako solitérom, niektoré vyššie druhy (najmä metlinaté hortenzie) sa dajú vysadiť v rade a vytvoriť elegantný kvitnúci poloplot. Ich veľké biele či ružovkasté súkvetia koncom leta až do jesene ozvláštnia záhradu.
• Vajgélia (Weigela): Krásny ker s ružovými trúbkovitými kvetmi, dá sa tvarovať do nižšieho živého plota.
• Pajazmín (Philadelphus): Známý i ako nepravý jazmín, ktorý obláčikom bielych voňavých kvietkov začiatkom leta rozvonia zákutie záhrady (skôr sa hodí na voľne rastúci plot). V porovnaní s mnohými inými kríkmi má veľké a otvorené kvety. Včely sa preto ľahko dostanú dovnútra a môžu zbierať peľ. Pajazmín je rýchlorastúci a obľubuje slnečné až polotienisté miesta.
• Kéria (Kerria japonica): Vo forme voľne rastúceho aj tvarovaného živého plota sa dá pestovať kéria.
• Trojpuk (Deutzia magnifica): Pestovateľsky nenáročný, rýchlo rastúci, dorastá do výšky až 3 m.
• Kolkvícia (Kolkwitzia amabilis): Pestovateľsky nenáročná, rýchlo rastúca, dorastá do výšky až 3 m.
• Tavoľa (Physocarpus opulifolius): Má viacero pekných kultivarov. Jeden konkrétny - ’Diabolo‘ - má nápadné bordové listy a jemne ružové súkvetia. Je mimoriadne odolná proti zime a rýchlo rastie. S kvetmi môžete počítať počas letných mesiacov v júni a v júli.
• Budleja (Buddleja davidii): Počas leta vo forme voľne rastúceho živého plota zažiari budleja - láka motýle a vyhovujú jej suchšie a slnečné miesta s vyšším obsahom vápnika v pôde.
• Ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus): V lete môže záhradu ohraničiť voľne rastúci živý plot z ibišteka.
• Muchovník (Amelanchier): Prináša nám krásu, ale aj chutné zdravé plody, ktoré sú plné vitamínov C a B12 a minerálnych látok.

Výsadba živého plota

Výsadba sa realizuje počas vegetačného pokoja, teda na jar (marec až jún) alebo jeseň (koniec septembra až november). Správny postup pri sadení je kľúčový, aby sa rastlinky dobre ujali a plot prospieval dlhé roky.

Príprava miesta a pôdy

Začnite dôkladnou prípravou stanoviska. Miesto, kde bude živý plot rásť, zbavte všetkých burín, tráv a vytrvalých koreňov (pýr, púpava a pod.). Pôdu prekyprite aspoň do hĺbky rýľa (30-40 cm). Pokiaľ sadíte dlhú líniu, je praktické vykopať súvislý jarok (priekopu) v celej dĺžke plota, široký asi 40-50 cm a hlboký cca 30 cm. Je to lepšie než kopať jednotlivé jamky - v súvislom jarku máte istotu, že pôda je všade rovnako spracovaná a sadenice vysadíte v jednej línii. Do vykopanej pôdy primiešajte kompost alebo kvalitný záhradnícky substrát, aby ste obohatili zeminu o živiny. Vykopte jamy hlboké 30-40 cm a pôdu premiešajte s kompostom alebo substrátom.

Rozostupy a rozmiestnenie sadeníc

Ďalším krokom je rozložiť si sadenice pozdĺž jamy/jarku ešte pred sadením, nanečisto, aby ste videli rozostupy. Všeobecné pravidlo je, že menšie kry sadíme hustejšie a väčšie riedšie. Nízky plot 30-50 cm od seba, vysoký 50 cm od seba. Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Ak chcete extra hustý plot, môžete sadiť v dvoch radoch do tzv. sponu (cik-cak), ale to už potrebuje viac miesta i viac sadeníc.

Tabuľka odporúčaných rozostupov pre niektoré dreviny:

Sadenie rastlín

Sadenice namočte na 24 hodín pred výsadbou. Pred samotnou výsadbou je dobré namočiť koreňové baly sadeníc. Ak sú rastliny v kontajneroch, prelejte ich vodou, kým kopete. Ak máte voľnokorenné sadenice (bez zeminy), určite ich aspoň na pár hodín namočte do vedra s vodou - napijú sa a budú mať lepší štart. Potom sa pustite do sadenia: každú rastlinu vložte do jamy tak, aby bola voči terénu v rovnakej hĺbke ako rástla v škôlke (pri kontajnerovaných to zistíte ľahko - zemina v kvetináči ukazuje úroveň). Vysádzajte tak, aby korene boli dobre rozprestreté, zem utlačte a rastliny dôkladne zalejte.

Zavlažovanie a mulčovanie

Po vysadení celého plota prichádza jedna z najdôležitejších vecí - výdatná zálievka. Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Mladé rastliny môžete chrániť fóliou alebo sieťou pred škodcami. Po ušliapaní kríky narovnajte, vytvorte zavlažovaciu hrádzu a zalejte. Potom odporúčam naniesť vrstvu mulču - okolo celej línie nasypte kôrový mulč alebo posekanú trávu či lístie. Mulč udrží vlahu v pôde, obmedzí rast buriny a zároveň ochráni povrch pôdy pred eróziou.

Ošetrovanie mladého plota

V prvých mesiacoch a rokoch po výsadbe je dôležité mladý živý plot pravidelne zalievať - najmä počas suchých letných týždňov. Tiež kontrolujte, či sa neobjavujú buriny a konkurenčné trávy - ak áno, odstráňte ich, aby sadenice nemali súperov. Na jeseň môžete okolo mladých rastlín nahrnúť trochu kompostu alebo kvalitnej pôdy ako prírodné hnojenie. Mladé rastlinky môžete chrániť fóliou alebo sieťou pred škodcami. Prvé zimy bývajú pre mladučké kríky náročné - ak máte napríklad vavrínovec alebo iný chúlostivejší druh, zvážte jeho ochranu bielou netkanou textíliou pred silnými mrazmi.

Starostlivosť o živý plot

Každý živý plot si vyžaduje pravidelnú údržbu. Živé ploty vyžadujú pravidelnú starostlivosť, ktorá zahŕňa nielen správnu frekvenciu strihu, ale aj rešpektovanie špecifických požiadaviek jednotlivých druhov. Nesprávny zásah môže nielen poškodiť estetiku plotu, ale aj negatívne ovplyvniť jeho zdravie alebo narušiť životné prostredie živočíchov.

Strihanie živého plota

Strihanie živého plotu je záhradnícky zásah, ktorým sa udržiava požadovaný tvar a hustota rastlín, podporuje zdravý rast a predchádza poškodzovaniu vetvami. Pravidelný rez je tajomstvom hustého a krásneho živého plota. Strihanie môže spočiatku naháňať strach, ale verte, že väčšina krov sa ho doslova nevie dočkať - rez ich povzbudí k hustému vetveniu. Správne načasovanie zastrihávania živých plotov ako elementárnej súčasti údržby záhrady môže mať pozitívny vplyv na zdravie rastlín a fázu ich rastu.

Kedy strihať živý plot

Všeobecne platí, že ihličnany (napr. tuje, cyprušteky) sa tvarujú raz až dvakrát ročne. Prvý hlavný rez môžete spraviť na jar (apríl/máj), keď začne nový prírastok zelenie, alebo začiatkom leta (jún), keď nové výhonky trocha zdrevnatejú. Druhý, ľahší rez sa robieva koncom leta (august), aby plot zostal pekný uhladený cez zimu. Listnaté opadavé kry (hrab, vtáčí zob, tavoľník) môžete strihať skoro na jar pred pučaním - tým podporíte nové výhonky. Počas leta potom podľa potreby zastrihnite výhony, ktoré trčia z tvaru. Kvitnúci živý plot je potrebné strihať s ohľadom na kvety. Napríklad zlatica (forsythia) sa strihá ihneď po odkvitnutí na jar (pretože kvitne na starom dreve), kým napríklad letné kvitnúce tavoľníky môžete zrezať na jar, lebo kvitnú na nových prírastkoch. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta. Živé ploty sa strihajú naposledy na jeseň. V ideálnom prípade by sa mal vykonať koncom septembra. Rastliny tak majú dostatok času na regeneráciu pred začiatkom mrazov. Živé ploty by sa nemali strihať počas zimných mesiacov. Strihaniu živého plotu by ste sa mali vyhnúť v horúcom počasí, aby rastliny neboli vystavené ďalšiemu stresu. Treba brať do úvahy obdobie hniezdenia vtákov, preto je najlepšie strihať živý plot na jar a na jeseň.

Technika strihu

Vždy sa snažte, aby bol živý plot hore užší a dole širší. Čiže tvar v profile má pripomínať písmeno “A” alebo lichobežník. Prečo? Lebo takto zabezpečíte, že svetlo sa dostane aj k spodným vetvám a plot nezredne odspodu. Pokiaľ by ste ho spravili navrchu širší než pri zemi, spodné konáre budú v tieni a časom prázdne. Pri strihaní vždy postupujte pomaly a kontrolujte si rovinu - pomôcť si môžete natiahnutým povrazom ako orientačnou líniou, aby ste nestrihali „nakrivo“. Kratšie odrezky môžete vložiť do kompostu, tie hrubšie odneste na obecnú skládku bioodpadu. Pred strihaním natiahnite pozdĺž plota starú fóliu alebo plachtu. Ušetríte tak čas pri zametaní odrezkov.

Nástroje na strihanie

Na menší živý plot postačia ručné nožnice na živý plot (plotové nožnice). Ich výhodou je presnosť a pocit „kontroly“ nad každým strihom - oceníte to najmä pri tvarovaní detailov alebo nízkych okrasných plôtikov z krušpánu. Na dlhé a vysoké ploty však ručné strihanie dá zabrať, tam prídu vhod elektrické alebo motorové plotové nožnice. Pri ich použití dbajte na bezpečnosť: zaistite si stabilný rebrík alebo plošinu, chráňte si oči a ruky. Nožnice majte vždy ostré - tupé len žujú konáriky a listy, čo rastline nesvedčí a výsledok nevyzerá pekne. Pri väčších živých plotoch upravujte rastliny do lichobežníkového tvaru - širšie dole, užšie hore. Omladzovací rez je intenzívnejší a slúži hlavne pre staršie alebo choré dreviny. Kríkovité rastliny (dráč, vtáčí zob, krušpán) strihajte až na staré zdravé drevo. Stromovité živé ploty (buk) strihajte postupne horné konáre po jednej strane. Akumulátorové nožnice na živý plot sú ideálnou voľbou, ak sa chcete vyhnúť nebezpečenstvu potknutia tým, že nepoužívate káble. Správny nástroj na strihanie živých plotov vždy závisí od typu a veľkosti živého plotu.

Zálievka a hnojenie

Pravidelná zálievka, hnojenie a kontrola škodcov a chorôb sú nevyhnutné. Živý plot je vhodné pravidelne vyživovať vhodnými hnojivami - výber produktu závisí od použitého druhu dreviny. Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Hnojenie môžete aplikovať predovšetkým na jar. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra. Pozor aj na prehnojenie. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Po strihaní je dôležité živý plot dostatočne zaliať, aby sa rastliny mohli zregenerovať.

Kontrola škodcov a chorôb

Pravidelná kontrola škodcov a chorôb je nevyhnutná pre zdravý rast živého plota.

• Múčnatka: Vytvára na listoch a vetvičkách biely a neskôr hnedý povlak, šíri sa v suchom a teplom počasí. Zasiahnuté časti čo najskôr odstráňte a bezpečne zlikvidujte, zachovávajte aj dostatočnú čistotu v okolí živého plota.
• Škvrnitosť listov: Prejavuje sa hnedými, žltými, červenými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí sa škvrny zlejú a listy opadajú. Choroba môže vzniknúť v akomkoľvek počasí. Spóry sú veľmi odolné a sú prenosné vodou aj vzduchom.
• Vošky: Malý zelený, čierny alebo hnedý hmyz, ktorý zanecháva lepkavú stopu. Listy sú skrútené a zvlnené. Lepkavá tekutina láka mravce a zvyšuje výskyt plesňových chorôb.
• Vlnatka: Maličký hmyz (max. 0,8 mm), ktorý sa živí bunkovou šťavou z listov - listy belejú a občas na nich môžete nájsť pavučinu. Vlnatka je aktívna najmä počas suchého obdobia - váš živý plot ochránite pravidelnou zálievkou a dostatočným hnojením.
• Nosánik: Až 1 cm chrobák s dlhým “nosom”, ktorý ohrýza listy, výhony ale aj puky živého plota. Jeho larvy sa živia koreňmi, čo môže spôsobiť zahubenie rastliny.

tags: #kvitnutie #ziveho #plotu

Populárne príspevky:

• Krása a symbolika kvetinových pečiatok
• Symbolika kvetov vo svadobnej kytici
• Viac o skalnej ruži s koreňom
• Ako úspešne pestovať hortenzie
• ako pestovať bršlen Fortuneov