Kytica pre historika: Cesta do hĺbky literárneho a ľudového dedičstva
Kytica je výnimočné dielo, ktoré oslovuje nielen milovníkov poézie, ale aj historikov, filológov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o ľudovú slovesnosť a jej význam v kontexte národnej identity. Predstavuje zberateľskú, literárnu a duchovnú cestu do sŕdc slovenského a českého ľudu.
Karel Jaromír Erben a jeho Kytice z pověstí národních
Vystudovaný právnik a absolvent kráľovskohradeckého gymnázia Karel Jaromír Erben sa veľmi zaujímal o históriu a prírodné vedy. Bol veľkým zberateľom českých ľudových piesní, riekaniek a rozprávok, pričom porovnával ich varianty a snažil sa nájsť ich pôvodné tvary. Rovnako ako bratia Grimmovci hľadali tie germánske, aj Erben hľadal to, čo je spoločné pre slovanskú kultúru.
Jeho najvýznamnejšie dielo, zbierka balád, pôvodne nazvaná Kytice z pověstí národních, s neskôr skráteným názvom Kytice, poukazuje na hodnotu medziľudských vzťahov. Prvýkrát bola Kytice vydaná v roku 1853. V tej dobe obsahovala dvanásť básní. O trinástu báseň Lilie bolo rozšírené až druhé vydanie v roku 1861.
Ilustrácie a doslov: Nový pohľad na Erbenovo dielo
S maximálnou pokorou doplnil Erbenovo dielo svojimi ilustráciami stále populárnejší výtvarník Martin Augustín. Jeho ilustrácie sú tiché, intímne a veľmi jemné. Vystihujú atmosféru a náladu práve čítaného textu. Nie sú však iba doprovodným prvkom, pôsobia umelecky svojbytné a rovnocenné a umocňujú hodnotu Erbenovho diela.
K vybraným básňam pripojil autor tzv. doslov, ktorý k tejto knihe venoval popredný súčasný odborník na český romantizmus 19. storočia, Mgr. Charypar, Ph. D.
Pri Kytici bolo dôležité a nevyhnutné prizvať k spolupráci Barbaru Baloghovú, dcéru akademického maliara Júliusa Balogha. Je široko rešpektovaná po stáži na Vysokej škole vo švajčiarskom Luzerne. Jednalo sa vtedy o špeciálnu cenu na Bienále ilustrácií v Teheráne. Jej práca vnáša medzi Erbenovo a Augustínovo posolstvo grafické puto, ktorým oba jazyky citlivo spája do jedného dokonalého celku. Barbara Baloghová vystavovala vo významných centrách výtvarného umenia v Prahe, Bratislave, Viedni, Antverpách, Haagu, Paríži, Mexico City, New Yorku.
Erbenov tvůrčí typ a literárna história
Aká je podstata Erbenovho tvorivého typu? Dozviete sa v štúdii českého filológa a literárneho historika Oldřicha Králíka, ktorý sa narodil práve pred 110 rokmi. Literárny historik a filológ Oldřich Králík (1907-1975) je známy ako autor rozsiahlej monografie o Otokarovi Březinovi, kníh a štúdií o Máchovi, Nerudovi, Bezručovi, o najstarších legendách českého písomníctva či o Karlovi Čapkovi. Erbenov Vodník môže trebárs neuspokojiť zberateľa besov. Erben nebol pestovateľ démonov z okruhu satanikov à la Moderní revue ani z okruhu novších vyznávačov psychoanalýzy. Erben bol jednoducho baladik.
Vodnk Kytice Karel Jaromr Erben
Jesenná kytica ako odkaz na ľudovú tvorivosť
Farby jesennej prírody sú teplé a prívetivé, a preto dokáže byť jeseň nádherným ročným obdobím. Ak sa vydarí počasie, z prechádzky po lese si potom môžete priniesť aj domov tú nádhernú ohnivú červenú, teplú žltú, trochu melancholickú hnedú a nostalgické zvyšky zelenej a naaranžovať si ich do jesennej kytice. Zbieranie materiálu na takúto jesennú kyticu môže byť príjemnou prechádzkou, pretože takmer všetko, čo na ňu potrebujete, nájdete v lese alebo v záhrade.
Postup výroby jesennej kytice:
- Materiál, ktorý si prinesiete z prírody, vždy dobre skontrolujte, aby sa k vám domov spolu s ním nedostali aj chrobáčiky alebo iné „potvorky“.
- Polienko obaľte suchou trávou a usušeným kukuričným šúpolím.
- Každú vrstvu omotajte lykom a zaviažte.
- Nakoniec zarovnajte spodný okraj nožničkami na úroveň polienka.
- Na prečnievajúci materiál zvrchu navlečte venček z brezových vetvičiek a priečne ho zaistite konárikmi.
- Makovice skráťte na potrebné dĺžky (asi 30 až 40 cm), zasúvajte ich medzi polienko a venček. Odstrihnuté stonky nezahoďte.
- Materiál, ktorý zasuniete za venček vždy uviažte lykom o polienko.
- Na brezový venček popriväzujte krátkymi kúskami lyka vetvičky s vysušenými plodmi jarabiny, agátu a s bukovými listami.
- Medzi venček a polienko pozapichujte kvety vratiča a uviažte.
- Ponad tekvičku, krížom cez kyticu, poprestrkujte zelené vetvičky brezy.
- Všetok zastrčený materiál zároveň upevňuje tekvičku aj brezový venček.
- Na holé konce stoniek z makovíc prilepte lístky z lipy (napríklad sekundovým lepidlom). Aby listy ostali rovné, treba ich sušiť vystreté medzi dvoma listami papiera a zaťažené.
Duchovná kytica: Kytica myrhy a život Jozefa Dragoša
Jozef Dragoš (iné mená: Alžbetínčan, Tituly: spisovateľ, národný pracovník) je ďalšou osobnosťou, ktorá prispela k obohateniu slovenskej "kytice" či už literárnej, alebo duchovnej. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci. Stredoškolské štúdium absolvoval v Levoči (1923-1930), posledný ročník v Kláštore pod Znievom, kde r. 1931 zmaturoval. Potom študoval teológiu v Spišskej Kapitule, kde ho 29. júna 1936 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Zákamennom (1937-1938) a Bijacovciach (1938-1939). Tu sa pod vplyvom svojho predstaveného a historika Spiša Jána Vencka rozprúdila jeho literárna i publicistická činnosť. Písal mravoučné články, náboženské úvahy a básne do viacerých katolíckych časopisov (Kráľovná mája, Svätá rodina a pod.).
Kytica myrhy a ďalšie diela
V roku 1938 vydal prvú zbierku básní Kytica myrhy, venovanú Andrejovi Hlinkovi. V roku 1940 krátko účinkoval ako kaplán v Kluknave, v tom istom roku sa stal správcom farnosti v Kolačkove, kde pôsobil až do odchodu do emigrácie v roku 1949. Bol nielen horlivým duchovným pastierom, ale aj zveľaďovateľom a budovateľom svojej farnosti. Pričinil sa o postavenie kultúrneho domu, opravil kostol, faru a cintorín, založil aj potravinové družstvo. V roku 1945 ho niekoľko týždňov väznili.
Po príchode do emigrácie v roku 1949 spočiatku pôsobil medzi slovenskými utečencami v Nemecku, potom vo Francúzsku. V roku 1950 sa vysťahoval do Brazílie, odkiaľ prešiel do Spojených štátov, v roku 1951 sa presťahoval do Kanady. Tu sa jeho pôsobiskom stala miešaná slovensko-francúzska Farnosť sv. Matúša v Alvistone, Ont., kde dal obnoviť kostol a v roku 1954 postavil kultúrny dom. Súčasne sa pastoračne staral o slovenských veriacich v blízkej Sarnii, Ont., kde založil katolícku osadu Sedembolestnej Panny Márie. Mnoho úsilia venoval aj Slovenskému ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Organizoval zbierky na jeho vybudovanie, a keď sa pri ústave otvoril malý seminár, posielal tam na štúdiá slovenských chlapcov z Kanady. Ako veľký ctiteľ Panny Márie navštevoval mariánske pútnické miesta na celom svete. Od roku 1970 sa väčšinou zdržiaval v Slovenskom ústave sv. Okrem pastoračnej práce vyvíjal aj pozoruhodnú publicistickú činnosť. V mariánskom roku vydal zbierku básní. V cyrilo-metodskom roku vyšla ďalšia jeho zbierka venovaná pamiatke našich vierozvestov. V roku 1967 vydal zbierku Pútnici. Okrem toho zostavil aj niekoľko modlitebných knižiek. V spolupráci s „kňazom Bystríkom“ (Dr. Štefan Náhalka) vydal modlitbovú knižku pre slovenských členov tretieho rádu sv. Dominika K Bohu (1971). Zomrel neočakávane v Ríme, kde je pochovaný v Slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta.
