Kytica prelúdií pre organ od Mikuláša Schneidera-Trnavského
Mikuláš Schneider-Trnavský (M. Sch.) je považovaný za významného slovenského majstra sakrálnej hudby 20. storočia. Ako organista a skladateľ organových diel sa zapísal do análov slovenskej hudby troma kľúčovými prácami: zbierkami Prelúdiá pre organ (1920), Kytica prelúdií pre organ (1930, rkp.) a Malé interlúdiá, op. 92.
Tieto diela sú cenným prínosom k organovej literatúre a ich vydanie predstavuje pozitívny krok k oživeniu jeho tvorby. Organová hudba patrí k liturgii západnej Cirkvi od počiatkov stredoveku. Mnohé diela organovej literatúry sú zároveň hodnotami a pokladom hudby cirkevnej.
Autorský zámer a využitie
Autorský zámer týchto zbierok predpokladá ich využitie predovšetkým v rámci liturgickej praxe. Skladby je zväčša možné hrať počas bohoslužby ako krátke predohry, medzihry a dohry. Výber z nich je však tiež vhodný na zaujímavé obohatenie dramaturgie organového koncertu.
Najviac kompozičných vlastností predznačujúcich koncertné uvedenie majú práve Prelúdiá z roku 1920, najmä vďaka svojej bohatšej nástrojovej faktúre. Napriek tomu, že ide o inštrumentálnu hudbu, je ťažké ubrániť sa dojmu o silnej inšpirácii, ktorou bol pre skladateľa ľudský hlas a vokálna umelecká interpretácia.
Vplyv vokálnej tvorby a Jednotný katolícky spevník
V Prelúdiách je zreteľný spôsob práce, využitý zostavovateľom a harmonizátorom Jednotného katolíckeho spevníka (JKS), aj napriek tomu, že JKS vznikol o takmer dve desaťročia neskôr (prvé vydanie - 1937). Trnavský bol totiž s chrámovou hudbou a spevom ako regenschori takpovediac v neustálom kontakte.
Prakticky sa tento kontakt prejavil napríklad aj v roku 1922 vydaním zbierky Modlitby a piesne. V prípade Prelúdií je evidentná snaha autora o závažnejší, nielen inštruktívny, ale o primárne umelecký ráz skladieb. I to je zrejme jeden z dôvodov, prečo súčasní interpreti siahajú k rozsiahlym, či menším výberom z cyklu v rámci koncertného repertoáru.
Trnavského organové skladby všeobecne nesú citeľné znaky vplyvu a pôsobenia vokálnej zborovej faktúry na kompozíciu. Melodická invencia, ako ju poznáme z mnohých Trnavského piesní, zborových kompozícií, či duchovnej vokálno-inštrumentálnej hudby, vyznačuje väčšinu skladieb tejto zbierky. Jej muzikantská príťažlivosť a bezprostrednosť je však i tu podmienená spoločným účinkom so štrukturálnou a harmonickou zložkou.
Vydanie a recepcia
Prelúdiá pre organ (1920) po prvýkrát vydal Spolok sv. Vojtecha Trnava v Cirkevnom nakladateľstve Bratislava v roku 1954. Niekoľkodesaťročná nútená pauza vo vydávaní hudobnej literatúry tohto zamerania spôsobila, že napriek nepochybnému záujmu Prelúdiá znova vyšli až v roku 1998 v edícii Národného hudobného centra Bratislava.
Nová edícia prináša krátke curriculum autora ako aj celkovú charakteristiku skladieb. V závere je uvedená dispozícia veľkého organa v Dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde Trnavský pravidelne účinkoval. Do rámca edície sú taktiež zahrnuté odchýlky od prameňa.
Kytica prelúdií pre organ je významné dielo v tvorbe Mikuláša Schneidera-Trnavského, jedného z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov.
Ďalšie organové skladby a súvislosti
V kontexte organovej hudby je zaujímavé spomenúť aj iných autorov a diela. Napríklad nemecký neskororomantický majster Max Reger a jeho organové dielo, ktoré je predmetom mnohých diskusií. Jeho chorálové fantázie pre organ napomáhajú celkovému videniu v smere autorovej previazanosti na duchovnú hudbu.
Od počiatkov stredoveku patrí organová hudba k liturgii západnej Cirkule. Svedčia o tom mnohé diela organovej literatúry, ktoré sú zároveň hodnotami a pokladom hudby cirkevnej. I keď viaceré z predmetných skladieb sa v liturgii bezprostredne nevyužívajú, ich sakrálna proveniencia je sotva spochybniteľná.
Konkrétne aj mnohé koncerty pre organ s orchestrom označujeme ako sakrálne inšpirované.
tags: #kytica #preludii #pre #organ