Štedrec ovisnutý (Laburnum anagyroides): Krása s jedovatým tajomstvom
Štedrec ovisnutý (lat. Laburnum anagyroides) je impozantný ker až stromček, ktorý si získal obľubu v záhradách vďaka svojim nádherným, zlatožltým kvetom. Jeho previsnuté konáriky a bohaté strapce kvetov mu vyslúžili prezývky ako „zlatý agát“ či „zlatý dážď“. Táto drevina, pôvodne pochádzajúca z južnej Európy, sa však napriek svojej kráse skrýva nebezpečné tajomstvo - celá rastlina je totiž jedovatá.
Štedrec ovisnutý je ker alebo malý strom, dorastá do výšky 7 metrov, výnimočne až 13 metrov. Jeho listy sú striedavé, dlaňovito trojpočetné, stopkaté. Lístky s čepieľkami sú takmer sediace, podlhovasto tupo elipsovité alebo vajcovité, zväčša na vrchole zaokrúhlené, krátko hrotité. Na líci sú holé, na rube pritlačené krátko svetlošedivo chlpaté.
Kvety štederca ovisnutého vyrastajú v až tridsaťkvetých strapcoch, ktoré sú spočiatku oblúkovite ovisnuté, neskôr previsnuté, riedke, dlhé 10 až 15 cm. Stopky kvetov sú 12 mm dlhé, obyčajne kratšie ako kvet. Samotné kvety sú 20 mm dlhé a majú intenzívnu zlatožltú farbu. Kalich je krátkozvonkovitý, chlpatý, s dolným pyskom zvyčajne dlhším ako horný.
Plody sú struky dlhé 40-80 mm a široké 8-9 mm. Sú kostrbaté, spočiatku hodvábne chlpaté, v zrelosti lysavejúce a černejúce. Na chrbtovom šve majú ostrú, ale nekrídlatú hranu. Niekedy vydržia na kroch dlho do zimy.
Pôvod a rozšírenie
Štedrec ovisnutý rástol pôvodne len v južnej Európe, v Stredomorí, odkiaľ spontánne prenikal do teplejších častí strednej Európy. Asi od roku 1560 ho introdukovali i na sever od Álp a do Anglicka. Je rozšírený od Francúzska cez južné úbočia Álp a severné Apeniny až na severnú časť Balkánskeho polostrova.
Na Slovensku sa štedrec ovisnutý často pestuje ako ozdobný ker, najmä v teplejších oblastiach. Rastie v krovinách a lesných lemoch, objavuje sa aj okolo ľudských sídiel a záhrad. Vyskytuje sa na suťoviskách a devastovaných miestach v južnej a západnej Európe. Bol zavlečený aj na západné pobrežie Severnej Ameriky a do severnej Patagónie.
Pestovanie a nároky
Štedrec ovisnutý rastie v ľahkých pôdach bohatých na vápno. Je to svetlomilná, mrazuvzdorná a nenáročná drevina, neznáša však hlboké zrezanie. Preferuje slnečné stanovište a dobre znáša sucho. Dobre sa mu darí v rôznych typoch pôd, vrátane vápenitých, ale vyžaduje dobré odvodnenie. Je nenáročný na starostlivosť a odolný voči mrazu.
Pre svoj krásny vzhľad kvitnúcich krov sa štedrec ovisnutý zámerne pestoval už od neskorého stredoveku v stredoeurópskych záhradách. Často sa pestuje v záhradách a parkoch, odkiaľ sa v teplejších oblastiach samovoľne šíri. Správny čas na výsadbu stromu je mimo vegetačné obdobie.
Jedovatosť a bezpečnostné opatrenia
Krása štederca ovisnutého má však svoju tienistú stránku; celá rastlina je jedovatá. Vo všetkých častiach obsahuje alkaloid cytisín, kŕčový jed, ktorý dráždi vazomotorické a dýchacie centrá. U detí vyvolávajú otravu už dve semená. Udáva sa, že aj mlieko dobytka (kôz) môže byť jedovaté.
Otrava prepukne o pätnásť až šesťdesiat minút, sprevádza ju veľké zvracanie, v záverečnej fáze krvavé hnačky a šklbanie svalstva. Smrť môže nastať o jednu až niekoľko hodín. Je dôležité upozorniť najmä deti, že kôra, listy a plody tejto rastliny sú jedovaté! Vysádzame ho na miesta menej navštevované, napr. okolie chát a víkendových domov. Jeho rast však kontrolujeme, pretože zvykne splanievať.
Populárne rastliny môžu byť v skutočnosti toxické pre vaše deti a domáce zvieratá
Škodcovia a choroby
Zo škodcov, ktorí poškodzujú štedrec ovisnutý, je to z roztočov (Acari) druh Aculops cytisicolus, ktorý napadá a ničí jeho kvety. Larvy druhu Chionaspis salicis, ktorý je zástupcom polokrídlovcov (Hemiptera), poškodzujú kôru výhonkov. Keď je napadnutie silné, výhonky nadobúdajú hrboľatý až nepravidelný tvar. Larvy ukryté v priehlbinách kôry sú pokryté penou.
Podzemné časti rastliny sú poškodzované bakteriálnym patogénom Rhizobium leguminosarum. Jeho pôsobením sa na koreňoch tvoria oválne až valcovité hľuzy, ktoré sa často rozvetvujú a spájajú do väčších zhlukov.
Využitie
Drevo štederca je tvrdé a ťažké, žlto-hnedej farby, ideálne na výrobu stĺpikov, na sústruženie a ako palivo. Látka z rastliny, cytisín, sa používa ako liek na odvykanie od fajčenia.
Štedrec ovisnutý sa často pestuje ako okrasná drevina. Elegantnejšou okrasnou drevinou je hybrid Laburnum watereri 'Vossii', ktorý je krížencom druhov L. alpinum a L. anagyroides.
tags: #laburnum #anagyroides #stedrec #ovisnuty