Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos): Pestovanie, Vlastnosti a Využitie

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je opadavý, listnatý strom, ktorý vyniká svojou mohutnou korunou, širokými listami a voňavými kvetmi. V prírode sa vyskytuje v európskych lesoch a parkoch, kde dosahuje výšku 25 - 30 metrov a môže sa dožiť niekoľkých storočí. Je známa svojím rýchlejším rastom v mladosti a obľúbená ako solitéra aj v alejovej výsadbe.

Lipa veľkolistá je nenáročná na pestovanie a dobre rastie na rôznych typoch pôd, pričom preferuje hlboké, mierne vlhké a výživné substráty. Je mrazuvzdorná až do -30 °C, dobre znáša mestské podmienky aj znečistenie ovzdušia, no nemá rada dlhodobé sucho. Vďaka svojej rozložitej a hustej korune poskytuje príjemný tieň, a preto je ideálnou voľbou do parkov, záhrad či alejí.

Tilia platyphyllos je výnimočný strom s estetickou aj ekologickou hodnotou - poskytuje útočisko vtáctvu, potravu pre včely a zároveň zlepšuje kvalitu ovzdušia.

Popis a charakteristika

Lipa veľkolistá je veľký, opadavý, košatý strom s pravidelnou kužeľovitou korunou. Je symbolom našej krajiny. Nestrihaná v dospelosti, približne po 50 rokoch, dorastá do výšky 20-25 metrov a do šírky 12-16 metrov. Tvorí okrúhle až oválne listy so špičkou na konci a s nepravidelne srdcovitou základňou. V lete sú listy sviežo zelené a na jeseň sa nádherne sfarbujú do žlta.

Listy lipy veľkolistej sú srdcovité, mäkko ochlpené na spodnej strane a majú svetlejšiu zelenú farbu než listy príbuznej lipy malolistej (Tilia cordata). V pazuchách listových žíl sa nachádzajú zväzočky bielych štetiniek. Z pazúch listov vyrastajú stopkaté súkvetia s tromi až siedmimi kvetmi a jedným širokým, kožovitým listeňom.

Lipa veľkolistá tvorí v júni až v júli malé, žltobiele voňavé kvety, ktoré sa sušia a používajú na prípravu čaju. Dobre rastie aj v priemerných pôdach, najlepšie však na pôdach mierne vlhkých, výživných a dobre priepustných. Neznáša soľ, preto sa nehodí na výsadbu pri často solených cestách. Nevyhovuje jej ani silne utlačená pôda, v ktorej trpí parazitmi.

Plod je okrúhla, plstnatá nažka.

Pestovanie a starostlivosť

Lipy preferujú slnečné alebo polotienisté miesta, kde budú mať dostatok svetla. Dobre priepustná, hlboká a mierne kyslá pôda je ideálna, pričom lipy preferujú pôdu bohatú na organické látky. Po výsadbe je dôležité, aby mladé stromy dostávali dostatok vody, najmä počas suchých období. Odporúča sa použiť zavlažovací vak, ktorý zabezpečí rovnomerné a šetrné zavlažovanie počas zakoreňovania.

Lipy rastú relatívne rýchlo, pričom ročný prírastok môže byť 30 až 60 cm v závislosti od podmienok pestovania. Mladé lipy potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých letných mesiacov. Najlepší čas na výsadbu líp je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne.

Lipy sú zvyčajne odolné voči väčšine chorôb a škodcov, no pravidelne kontrolujte ich zdravie. Občas sa môžu vyskytnúť vošky alebo húsenice, ale tieto problémy sa dajú ľahko zvládnuť prírodnými prostriedkami alebo insekticídmi.

Využitie lipy

Lipa veľkolistá sa používa ako solitér v parkoch, väčších záhradách, vo verejnej zeleni a na výsadbu stromoradí. Ľahko sa tvaruje napríklad do tvaru palmety ako jednoduchá ochrana pred páliacim letným slnkom. Údržba takejto palmety je veľmi jednoduchá - iba jeden jarný strih.

Lipové drevo sa používa na rezbárske práce.

Lipa veľkolistá sa dožíva až 600 rokov.

Liečivé účinky a zber kvetov

Lipa (Tilia) je jednou z najcennejších liečivých drevín používaných v tradičnej medicíne. Najčastejšie sa využívajú jej kvety, ktoré obsahujú silice, flavonoidy, slizové látky, triesloviny a vitamíny. Lipový čaj zvyšuje potenie, uvoľňuje dýchacie cesty a pomáha znižovať horúčku. Je súčasťou liekopisnej preháňavej čajoviny a iných liečivých prípravkov. Domáce liečivo pri chorobách z prechladnutia.

Zber kvetov sa odporúča za suchého a slnečného počasia, ideálne v dopoludňajších hodinách. Zbierame kvet, a to ručne celé súkvetia aj s blanitými jazykovitými listencami v čase, keď sa rozvíjajú (na začiatku kvitnutia, nie neskôr, keď kvety odkvitajú, prípadne sa vyvíjajú už aj plody). Nepoškodzujeme pritom strom a nelámeme konáre. Kvet ukladáme zľahka do košov, potom ešte prezrieme, odstránime primiešaniny (napr. listy) a sušíme pri teplote do 35°C bez obracania, obozretne, aby sa nezaparili a nestratili vôňu. Pred úschovou zhrnieme do kôpok. Uschovávame dobre uzavretý a chránime pred svetlom a vlhkom. Dlhším uskladnením stráca na kvalite.

Droga obi dvoch druhov líp (veľkolistej aj malolistej) má rovnaký účinok. Kvety sa trhajú ručne. Používa sa však len materiál z tých stromov, ktoré nerastú pri frekventovaných, prašných cestách. Suší sa v tieni na dobre vetranom mieste a občas sa opatrne načuchrá. Droga sa uskladňuje v suchu a každoročne sa vymieňa za nový materiál.

Lipové kvety sú aj súčasťou čajovinových zmesí s močopudným účinkom, na podporenie chuti do jedenia a utišovanie reumatických bolestí.

Rozdiel medzi Lipou veľkolistou a Lipou malolistou

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) má väčšie listy a dorastá do výšky 30 až 40 metrov. V júni až júli strom bohato zakvitne drobnými žltkastými kvetmi s intenzívnou sladkou vôňou.

Lipa malolistá (Tilia cordata) má menšie listy a obyčajne kvitne neskôr, v júli. Má po 5 až 10 kvetov usporiadaných do vrcholíkov a výraznou vôňou priťahujú včely.

Lipa obyčajná (Tilia x vulgaris) je kríženec oboch druhov a vzniká dodnes všade, kde sú rodičovské druhy. Šíri sa samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysadzuje a šíri z parkov do voľnej prírody.

Naučte sa rozpoznať zložené listy | Jednoduché vs. zložené listy

tags: #lipa #velkolista #pestovanie