Lipa veľkolistá: Kvitnutie, zber a liečivé účinky

Lipa, majestátny strom s omamnou vôňou, je už po stáročia symbolom Slovanstva a neodmysliteľnou súčasťou ľudového liečiteľstva. Jej kvety, cené pre svoje liečivé účinky, sú predmetom každoročného zberu. Medzi najznámejšie druhy patrí lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos), ktorá svojím kvitnutím ohlasuje príchod leta.

Charakteristika lipy veľkolistej

Lipa veľkolistá je opadavý listnatý strom s košatou, vysoko klenutou korunou, ktorý dorastá 30 metrov a viac, pričom môže dosiahnuť výšku až 20-30 metrov. Jej koruna je guľatá so silne prevesenými spodnými vetvami. Kôra je sivá, jemne popraskaná, a na starších stromoch je hrubšia a drsnejšia. U nás ide o nepôvodný druh, rastie v parkoch a podobne. Je pôvodná v Európe, najmä v strednej a južnej časti kontinentu.

Listy lipy veľkolistej

Listy lipy veľkolistej sú veľké, srdcovité alebo široko vajcovité, s výraznými žilkami. Sú svetlozelené na vrchnej strane a jemne chlpaté alebo hladké na spodnej strane. Ich veľkosť je výrazná, čo je dôvodom názvu „veľkolistá“. Na jeseň sa listy menia na žlté, čo pridáva stromu farebný efekt. Listy sú nesúmerne srdcovité a lysé.

Kvety lipy veľkolistej

Kvety lipy veľkolistej sú svetlo žlté a sú obojpohlavné. Kvitne v lete, zvyčajne od júna do júla. V čase kvitnutia omamne vonia. Kvet má jednoduchú, miskovitú formu a je usporiadaný v strapcoch, čo vytvára krásny vzhľad. V južných častiach Slovenska už naplno kvitne lipa, niektoré stromy už dokonca aj odkvitli. Na severe Slovenska lipa práve začína kvitnúť. „U nás najskôr kvitne veľkolistá, potom malolistá,“ hovorí bylinkárka Katarína Künstler z Rajeckej doliny. Lipa veľkolistá kvitne v druhej polovici júna, zhruba o 2 týždne skôr ako lipa malolistá. Podobne ako pri iných druhoch drevín, aj vegetačný cyklus lipy je ovplyvnený najmä počasím a vonkajšími teplotami. Ak nedochádza k väčším teplotným výkyvom, rozkvet prebieha vždy v rovnakom čase. Prvé náznaky kvitnutia sa na mladších stromoch môžu objaviť pred koncom mája, no ide skôr o výnimočné prípady podmienené nadpriemerne teplým mesiacom. Hlavná sezóna, kedy kvitne lipa, začína v júni.

Plody lipy veľkolistej

Plody lipy veľkolistej sú drobné, hruškovité alebo vajcovité, tmavohnedé alebo čierne, dozrievajú na jeseň. Plod je jedno puzdrový guľovitý oriešok s tenkostenným oplodím. Sú jedlé, ale väčšinou sa používajú na výrobu čajov alebo liečivých prípravkov. Obsahujú semená, ktoré sú rozptyľované vetrom.

Zber lipového kvetu

Lipa je pomaly rastúci strom, ktorý vyrastie do mohutných rozmerov a poväčšine sa dožíva veľa rokov, niekedy až 500 rokov. V čase kvitnutia je obsadený neskutočným množstvom včiel a vtedy celý strom bzučí a nádherne vonia. Dobu vhodnú na zber kvetov sa od doby rozkvetu stromu veľmi nelíši. Lipové kvety sa totiž zbierajú už na začiatku ich kvitnutia, kedy sú v plnom rozkvete. Každoročný zber lipy nás tak čaká v období od júna do júla v závislosti od konkrétneho druhu.

„Čo sa týka zberu lipy, neexistuje na to žiadna špeciálna finta, len zobkať a zobkať prstami,“ vysvetľuje bylinkárka Katarína Künstler. Je to veľmi pipľavá robota. Keď lipa začne kvitnúť, kvitne postupne… od vrchu až dolu. Zbierajte kvety, keď ešte nie sú úplne všetky rozkvitnuté. To znamená, že v strapci sú viaceré kvietky a jeden podporný lístok a keď je z nich rozkvitnutý len jeden a ostatné sú ešte v tvare guličky, vtedy je správny čas na zber. Zbierame kvietok s jedným, dvoma žltými lupienkami (listeňmi).

KÝM SA TEŠÍŠ Z KVETOV, TOTO TI ŽERIE KORENE! ZAKROČ HNEĎ!

Pri zbere je potrebné dať pozor na zámenu s lipou striebornou alebo americkou, ktorých kvety nemajú žiadané účinky. Kvety lipy striebornej sú nevhodné na zber na ľudské liečebné účely, svojou vôňou pripomínajú bielu ďatelinu. Niektoré druhy líp a najmä lipa strieborná (Tilia tomentosa) sú už desaťročia spájané s hromadným úhynom včiel. Z dostupnej existujúcej literatúry však neexistujú žiadne experimentálne dôkazy o toxicite lipového nektáru z tohto druhu. Úhyny včiel pravdepodobne vyplývajú skôr z hladovania v dôsledku nedostatočných zdrojov nektáru pri neskorom období kvitnutia stromu. Niekedy sú lipy ošetrené insekticídmi proti voškám, v takomto prípade môže byť príčinou aplikovaný insekticíd, ktorý je toxický pre hmyz. Taktiež príčinou úhynu včiel pod stromami líp môže byť smrť prirodzenými príčinami: predátori (vtáctvo a hmyz) a staroba.

Sušenie a spracovanie lipového kvetu

Po zbere je dôležité kvety rýchlo usušiť a v tenkej vrstve, nakoľko majú sklony zapariť sa a černieť. Kvietky lipy nikdy nesušíme na priamom slnku, lebo stráca arómu a hnednú. Proces sušenia lipových kvetov zahŕňa niekoľko nepísaných zásad, ktorých dodržiavanie bude pre zachovanie liečivej sily lipy smerodajné. Jednou z nich je voľba vhodného miesta. Lipové kvety sú totiž dosť náchylné na sparenie, čomu predídeme sušením na dobre vetranom mieste, no nie v úplnom prievane. Sušiť sa odporúča pri teplotách až do 35 °C, nie však na priamom slnku. Požadovanú teplotu by sme mali zabezpečiť zdrojom umelého tepla, ktorý nebude sálať svetlo. Nepísaným pravidlom je aj nechať kvety bez zmeny polohy počas celej doby sušenia. Napriek tomu, že kvety pri sušení stratia zo svojho objemu a prenikavej vône, ich liečivá sila tým netrpí. Dokazujú to aj výskumy, ktorých výsledky ukázali, že suché lipové kvety si zachovajú vysoký obsah liečivých látok a sú rovnako účinné.

Liečivé účinky lipového kvetu

Významné obsahové látky sú obsiahnuté predovšetkým v lipovom kvete. Ako droga sa užíva kvet s listeňom. Voňavé kvety lipy sa používajú pri chorobách z prechladnutia, pri zápaloch dýchacích ciest. Uľavuje pri angíne, chrípke, bronchitíde. Rozpúšťa hlieny, mierni dráždivý kašeľ. Je vhodná pri virózach spôsobených horúčkou, podporuje potenie. Lipa zároveň upokojuje, zmierňuje úzkosti, uvoľňuje psychiku, navodzuje dobrý spánok.

Medzi hlavné pozitíva užívania odvarov z lipových kvetov patria silné sedatívne účinky. Už jedna šálka čaju dokáže upokojiť centrálnu nervovú sústavu a zbaviť nás napätia. Viaceré antioxidanty v zložení lipového kvetu majú priaznivý vplyv na prečistenie hrdla a priedušiek. Pitie lipového čaju nám pomáha vypotiť z tela škodlivé látky. Môže za to najmä jedna z voľných kyselín známa ako kyselina p-kumarová. Tá prispieva k zrýchleniu metabolických reakcií, ktoré vedú k nadmernému poteniu. Z liečivých účinkov lipy sú dobre známe aj tie spazmolytické, pri ktorých sa postupne uvoľňuje svalové napätie. Minimálne rovnako účinnými sú práve lipové kvety spracované vo forme čajov na nechutenstvo.

Príprava lipového čaju a tinktúry

Dobrý lipový čaj si pripravíme zaparením 1 PL lipy, ktorú zalejeme 2 dcl vriacej a vychladnutej vody na 60°C a necháme lúhovať 10-15 minút.

Na prípravu lipovej tinktúry:

5 PL čerstvých púčikov lipy zalejeme 500 ml bieleho 40 % alkoholu.
V tme macerujeme 14 dní, pretrepávame každý deň.
Precedíme cez plátno do sklenených fľaštičiek.
Užívame jednu kvapku na 1 kg hmotnosti, ak je váha osoby napríklad 60 kg, tak je to 60 kvapiek denne. Rozdelíme na 2 až 3 dávky.

Použitie lipy

Drevo lipy je mäkké, ľahké a dobre sa spracováva, používa sa na výrobu nábytku, remeselných výrobkov alebo hudobných nástrojov. Vysádza sa pre drevo, ako okrasný a tieniaci strom, ako medonosný strom pre svoje kvety, ktoré sú vysoko cenené v ľudovom liečiteľstve. Okrem klasických odvarov v podobe čajov či horúcich obkladov si nachádza uplatnenie aj ako prísada do rôznych kozmetických produktov. V poslednej dobe sa varí aj sirup z lipových kvetov, ktorý je naozaj skvelý. Pripravuje sa presne tak ako sirup z bazových kvetov. Len sa nevarí, ale zohrieva po dobu niekoľkých hodín max. na 60°C, tak aby sa nezničil sliz obsiahnutý v kvetoch.

Zaujímavosti o lipe

„Každý národ charakterizuje jeden strom, ktorý vyjadruje povahu národa, jeho minulosť, predpovedá jeho budúcnosť a predstavuje aj spojenie s duchovným svetom,“ píše bylinkárka Ivana Henzelyová vo svojej knihe Bylinková škola. „Je to symbol duše národa. Slovania majú lipu.“

Najstaršia lipa na Slovensku je legendárna Lipa kráľa Mateja, resp. Bojnická lipa pri Bojnickom zámku. Má vyše 700 rokov. Obvod kmeňa pri pni je 12,5 metra, výška stromu 9 metrov a priemer koruny 5 metrov. Ide o lipu veľkolistú. Podľa historickej povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku mával pod ňou kráľ Matej kráľovské snemovanie.

Fenologické zmeny a lipa

Nadnormálne až mimoriadne nadnormálne teploty vzduchu a nadnormálne teploty pôdy, ktoré pretrvávali od januára do polovice apríla, spôsobili mimoriadne skoré nástupy jarných fenologických fáz na celom území Slovenska. Zmeny fenologického režimu rastlín sú dobrým indikátorom klimatickej zmeny. Ojedinele v tretej marcovej dekáde začala vytvárať prvé listy aj lipa veľkolistá.

tags: #lipa #velkolista #zacina #kvitnut