Lotos: Symbol čistoty, duchovnosti a liečivých účinkov
Kto nemá rád kvety? Potešia oko, vnášajú do domácnosti harmóniu a pohľad na ne zahreje pri srdci.
Lotosové kvety (Nelumbo nucifera) patria k najuctievanejším a najposvätnejším kvetom našej planéty. Považujú sa za symbol čistoty, svätosti, dobra a krásy. Mnohí znalci o nich tvrdia, že sú to najdokonalejšie kvety Zeme. Lotosový kvet predstavuje budhistickú metaforu. Táto nádherná kvetina kvitne uprostred močiarov, čo predstavuje pre každého jedinca možnosť dosiahnuť prebudenie bez ohľadu na jeho východiskový bod. Lotos odvodzuje svoju krásu z temnoty bahna, ktorá odkazuje na Budhu, ktorý sa rozhodol vzdať sa svojho života ako princ po tom, čo videl starobu a smrť očami. Lotosový kvet súvisí s znovuzrodením a vývojom ducha.
V mnohých literatúrach je lotos obrazom prvopočiatku sveta či vzniku života. Predstavuje symbol znovuzrodenia, krásy, života, šťastia, čistoty duchovnosti, jednoty mikrokozmu a makrokozmu, harmónie mužského a ženského počiatku. Symbolizuje tiež energiu pre šťastné potomstvo, rozrastajúcu sa rodinu či šťastie v manželstve.
Lotos má schopnosť prežiť v nepriaznivom prostredí, napríklad v bažinatých oblastiach. Často je spájaný s komplexnými životnými procesmi, ktorým musia ľudské bytosti čeliť. Lotosový kvet sa spomína v mnohých náboženstvách, kultúrach a je múzou nejedného umelca.
Fascinácia lotosovým kvetom z neho urobila základný symbol mnohých civilizácií v celej histórii - je považovaný za posvätný a je jedným z najstarších symbolov s viacerými významami pre krajiny Východu, hoci i v západnom svete na ne nájdeme aj niekoľko odkazov.
História a pôvod
Lotos je známy už z fosílnych záznamov, ktoré vznikli niekedy medzi 145,5 miliónmi rokov až 65,5 miliónmi rokov. V tej dobe sa lotos vyskytoval ako na severnej, tak aj na južnej pologuli. Vzhľadom k tomu, že sa Zem postupne ochladzovala a dochádzalo k vysychaniu niektorých vodných plôch, lokalita týchto kvetov sa výrazne znižovala. Dnes môžeme lotos nájsť od Iránu až po Japonsko.
Predpokladá sa, že lotos bol do Egypta rozšírený z Indie v 6. storočí pred Kristom. Vtedy tadiaľ viedla jedna zo starovekých obchodných ciest, ktoré sa rozprestierali na východnej a západnej časti starého sveta. Niektorí však tvrdia, že egyptské lotosy pochádzali z Iránu.
Podľa starovekých egyptských mýtov bol lotos prvou bytosťou na Zemi. Povstal z prvotných vôd a svetla. V jednom z mýtov o stvorení sveta sa egyptský boh Ra objavuje ako dieťa vznášajúce sa na hladine vôd práve v lotosovom kvete. Lotos sa v Egypte stal symbolom Slnka. Bol aj stelesnením boha Nefertema, ktorý je zobrazovaný, ako vstáva z lotosového púčiku. Podrobne o lotose hovorí Egyptská kniha mŕtvych. Ako uvádza, lotos je jednou z podôb, do ktorých sa môže mŕtvy človek prevteliť. Spolu s papyrusom bol lotos symbolom, tak Dolného, ako aj Horného Egypta.
Lotos v náboženstvách a kultúrach
Lotos je tiež považovaný za stelesnenie dokonalosti v rôznych ázijských náboženstvách, s osobitným odkazom na budhizmus a hinduizmus.
V budhistickej tradícii je to kvetina, ktorá sa týči nad bahnitými vodami - predstava aktu vzostupu nad všetkými túžbami. Podľa budhizmu je to kľúč k dosiahnutiu duchovného osvietenia. To, že kvet rastie s koreňmi v bahne smerom nahor, predstavuje snahu o vzostup a smerovanie k svetlu.
Budhisti obdivujú lotosy i preto, že vyrastajú z bahna a napriek tomu zostávajú čisté a nepoškvrnené, čo vystihuje podstatu ich učenia a pravého bytia. Sú ako človek, ktorý vychádza z materiálneho bahna sveta (sansára) a nevedomosti (avidjá) a napriek tomu sa môže prejaviť v čistote a kráse prostredníctvom osvietenia (bódhi). V budhistickom symbolizme predstavuje lotos čistotu tela, reči, mysle a zrieknutie sa. Lotos je jedným z ôsmich budhistických symbolov, ktoré majú pôvod v najstarších indických kráľovských poctách - mušľa, bicykel, baldachýn, slnečník, lotos, váza, zlaté rybky a uzol.
Vyrastá totiž z bahna alebo špinavej vody, ale sám je čistý a vonia. Akoby plával nad kalnými vodami hmotného pripútania sa a fyzickej túžby. Hoci má lotos korene v bahne na dne rybníka, jeho kvet leží nepoškvrnene nad vodou. Lotosový kvet je schopný sám vyrásť, stúpať a kvitnúť, aby dosiahol dokonalé osvietenie.
Podľa legendy, prvé kroky Gautama Budhu priniesli lotosové kvety všade, kam šiel. Budha sa často znázorňuje, ako sedí so skríženými nohami na lotosovom kvete a odtiaľ sa vzal výraz „sedieť na lotose“, čo symbolizuje znovuzrodenie v raji. Keď vraj Budha dosiahol osvietenie, ľudia sa mu javili ako kostrnky, kvety a puky lotosu, ktoré vyrastali z bahna alebo v ňom boli ponorené. Podoby lotosu sa preto prirovnávajú k určitým fázam ľudského života.
Modrý lotos zvyčajne predstavuje dokonalosť a múdrosť. Je spojený s bódhisattvou Mandžusrí. V niektorých školách nie je modrý lotos nikdy zobrazovaný v plnom kvete a jeho stred nie je viditeľný.
Červený lotos je spojený s Avalokiteshvárou, bodhisattvou súcitu. Je tiež spojený so srdcom a s našou pôvodnou čistou prírodou.
V hinduistickej tradícii predstavuje miesto, kde kvitne lotos (tmavé a špinavé vody), múdre a duchovne osvietené osoby, ktoré plnia svoju životnú úlohu bez akýchkoľvek hmotných alebo emocionálnych pohnútok.
V Číne je lotos spájaný s duchovnou zmenou a pomáhal prekonať tri etapy ľudského vývoja: nevedomosť, prekonanie nedorozumenia a pochopenie života.
V hinduizme je lotos velebený ešte dlhšie ako v budhizme. Veď samotný Brahma na počiatku vekov vyskočil z lotosového kvetu. A doteraz sa často zobrazuje sediaci na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z pupku boha Višnu, ktorý tiež sedí na lote a aj z jeho dlaní rozkvitajú lotosové kvety. I bohyňa dobra Laxmí, vystupuje aj pod menami Padma, Kamla, Kamalasana, ktoré znamenajú lotos. Vlastne nebeské svety všetkých východných náboženstiev sú akoby poprepletané žiarivými a čistými lotosovými kvetmi. Lotos sa stal i národným kvetom Indie a zobrazuje sa v mnohých umeleckých dielach, veľkolepých stavbách i starých rozprávkach a legendách.
Hinduistickí filozofi obdivovali i dominantné a veľmi sugestívne kruhovité listy lotosu ako symbol nepripútanosti. Samotný Ramakrišna tvrdil, že človek by mal byť ako listy lotosu, ktoré sa dotýkajú hladiny bez toho, aby sa celkom ponorili do vody. Rovnako duchovní ľudia môžu žiť v reálnom svete bez toho, aby ich vnútorne poznačil.
Lotosovým kvetom sa pripisuje i ďalšia dôležitá vlastnosť - plodnosť.
Podľa tantrických a jogínskych spisov v každom človeku rozkvitá sedem lotosových kvetov, sedem čakier. Tak sa nazývajú energeticky aktívne body, ležiace nad sebou na osi ľudského tela vždy v blízkosti žliaz s vnútornou sekréciou. Sú to energetické centrá, ktorými komunikujeme s prostredím. Každá čakra žiari svojou vlastnou farbou, jednou z farieb dúhy od spodnej červenej až po fialovú.
Do Ázie a k indickým brehom sa lotosy vraj rozšírili z Egypta, aj keď tam legendy, nástenné maľby a faraónske záhrady zdobil iný druh lotosu Nymphaea caerulea. Do jeho jasných modrých kvetov sa pozorne díval i egyptský boh slnka Ra.
Literárnu nesmrteľnosť lotosu zabezpečil Homér, ktorý im vo svojej úžasnej Odysei dal podivnú vlastnosť. Stali sa kvetmi zabudnutia a ťažkopádnej bezstarostnosti. Začítajme sa krátko do tohto starého eposu: "Deväť dní nás hnal vietor šírošírym morom, ale na desiaty deň sme dosiahli brehy krajiny Lotofágov, ktorí sa kŕmili zvláštnym druhom kvetov. Tu sme sa vylodili, aby sme doplnili zásoby pitnej vody. Kým si posádka v tieni vychutnávala poludňajšie jedlo, vyslal som niekoľkých svojich mužov, aby zistili niečo viac o čudných obyvateľoch tohto tajomného miesta. Vybrali sa medzi Lotofágov, ktorí im vôbec neublížili, ale dali im jesť lotosy, ktoré boli také chutné a omamné, že sa zaraz prestali starať o svoj domov a nechceli sa vrátiť.
Lotosový chrám v New Delhi v Indii je jedným z najnavštevovanejších miest sveta. Chrám pripomína lotos s deviatimi lupeňmi a je obklopený jazierkami.
Lotos v umení a symbolike
V ázijskom umení je lotosový trón - štylizovaný lotosový kvet. Používa sa ako základňa, podstavec pre božské postavy v budhistickom a hinduistickom umení. Pochádza z indického umenia a inšpiroval sa najmä indickými náboženstvami vo východnej Ázii.
Lotosový kvet, ako predloha pre tetovanie, je skvelou voľbou pre človeka, ktorý je duchovne založený a jeho prioritou v živote nie sú materiálne veci, no skôr sa zameriava na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Väčšie zastúpenie v tetovaní lotosového kvetu majú ženy, ktoré si volia tento jemný vzor a dávajú si ho vytetovať na menej nápadné miesta, napríklad: členok, zápästie či na zadnú stranu krku. Nájdu sa však aj ženy, ktoré si lotosový kvet zakomponujú do mandaly a skrášlia si tak rozsiahlejšiu časť tela. Všetko však závisí od vkusu a najmä od životného štýlu človeka. Záleží aj na tom, kde a akou farbou si necháme lotosový kvet vytetovať.
Ružová a červená farba na chrbte znamená, že človek je emocionálne založený a je ochotný pre lásku či priateľstvo obetovať i život. Utrpenie a sebaobeta sú daň, ktorú je človek ochotný podstúpiť za “absolvovanie” lásky, ktorú musíme prijímať vo všetkých jej formách.
Modrá farba predstavuje múdrosť a rozhľadenosť osoby, predstavuje tiež človeka, ktorý je skôr pragmatický a fakty stavia nad emocionalitu.
Biely lotosový kvet nie je veľmi používaný, no možno ho nájsť v zmenšenej verzii na prste, väčšinou na prstenníku.
Červený lotos je spojený so srdcom a s našou pôvodnou čistou prírodou.
V ázijskom umení je lotosový trón, niekedy lotosová platforma, štylizovaný lotosový kvet, ktorý sa používa ako sedadlo alebo základňa postavy. Presná forma sa líši, ale má predstavovať otvárací kvet lotosu indického. V niektorých budhistických legendách sa Budha zrodil z lotosového kvetu.
Botanické vlastnosti
Lotos indický (Nelumbo nucifera), inými názvami napr. lotos orechonosný, staršie: lotos pravý, ľudovo alebo staršie: lotos či lotosový kvet; lat. Nelumbo nucifera, synonymá: Nelumbium nuciferum, Nelumbium speciosum, zastarano: Nymphea nelumbo) je vodná rastlina z rodu lotos z čeľade lotosovitých (Nelumbonaceae).
Je to trváca, na dne zakoreňujúca vodná bylina s rozkonáreným podzemkom. Listy sú striedavé, vyrastajú z podzemku, s prílistkami, splývajú na vodnej hladine alebo vyčnievajú z vody, s prieduchmi len na vrchnej strane čepele. Stonka je bez druhotného hrubnutia. Na vrchole podzemku sa na konci sezóny vytvárajú hľuzovité zásobné orgány. Stopky listov sú dlhé a prirastajú uprostred štítovitej čepele. Žilnatina je dlaňovitá (lúčovitá).
Kvety sú jednotlivé, veľké, obojpohlavné, pazušné, vyčnievajúce nad hladinu na dlhých stvoloch. Opeľované sú hlavne chrobákmi. Všetky kvetné orgány sú acyklické. Okvetné lupienky v počte 22 až 30. Tyčiniek je veľa (asi 200 až 400), dozrievajú centripetálne. Gynéceum je vrchné apokarpné, z 12 až 40 voľných plodolistov, jednotlivo vrastených do sploštenej vrchnej plochy dužnatého receptákula a obsahujúcich jediné vajíčko. Plodom sú nepukavé oriešky vnorené do receptákula.
Lotos indický je močiarna rastlina, ktorá má rada veľa slnka a priestoru. Dvíha sa nad vodnú hladinu až do výšky 1,8 m, kvety sa rozvíjajú v priemere do 25 cm a kruhovité listy majú priemer až 60 cm. Lotosy patria do čeľade Nymphaeaceae. Z botanického hľadiska ich vzhľadom na evolučný vývoj nepriraďujeme k pôvodným vodným rastlinám, napriek tomu im je v plytkých vodách dobre. Sú veľmi odolné a nemajú temer žiadnych nepriateľov a škodcov.
Lotosové kvety sa otvárajú skoro ráno a v noci sa opäť zatvoria. Lotosový kvet kvitne za úsvitu a večer sa zatvára. Skoro ráno môže byť kvet jasne ružový a v čase obeda môžete na kvete odlíšiť farby od bielej až po ružovú. Sladká vôňa lotosového kvetu láka veľké množstvo hmyzu či vtáctva.
Lotosový kvet je jediným kvetom, ktorý je zároveň ovocím: ovocie má tvar obráteného kužeľa a je vo vnútri. Keď je kvet zatvorený, necítiť ho, ale keď sa otvorí, jeho vôňa pripomína hyacint.
Povrch listov lotosu je posiaty tisíckami drobných voskových hrudiek a priehlbín - vďaka týmto nerovnostiam sa naň kvapky vody a striekance nečistôt nedokážu zachytiť. Toto je známe ako "lotosový efekt".
Lotosové kvety môžu mať rôznu farbu a každá má svoj význam. Biela predstavuje čistotu, zatiaľ čo ružová ukazuje oddanosť Buddhovi. Modrá, s múdrosťou a logikou, predstavuje osvietenie. Fialová ukazuje spiritualitu a zelená je farva znovuzrodenia.
Lekárske a kulinárske využitie
Lotos patrí medzi rastliny klasickej čínskej medicíny. Má široké spektrum pozitívnych vplyvov na ľudské telo. Najväčšiu silu a účinok majú vraj tyčinky lotosových kvetov. Podľa starej medicíny lotosy hasia srdcové ohne, pomáhajú pri zvieraní srdca a nízkom tlaku, tonizujú, zastavujú krvácania, pôsobia pozitívne pri stagnácii krvi, pomáhajú obličkám, slezine, pečeni, pomáhajú odbúravaniu tukov, upokojujú a pôsobia aj afrodiziakálne. Dokážu zastaviť hnačky z horúčav a schladzujú organizmus. V poslednom čase sa hovorí aj o protirakovinových účinkoch lotosov. Obsahujú v sebe lotusín, neferín, nuciferín a ďalšie špecifické látky. Klasická čínska medicína im pripisuje osviežujúcu a vyrovnanú povahu a vplyv na akupunktúrne dráhy srdca, sleziny a obličiek.
Lotos je tiež veľmi obľúbenou ajurvédskou bylinou s mnohými zdravotnými účinkami, ktoré sa skrývajú v jeho kvete, semenách a podzemku. Sú tu obsiahnuté látky ako je napr. asparagín, nelumbin, škrob a vitamín C. Nelumbin podporuje pohyb telesných tekutín a hlienov. V ajurvéde sa lotos používa predovšetkým na upokojenie mysle, posilnenie koncentrácie, tíšenie nepokojných myšlienok a povzbudenie srdcovej činnosti. Pomáha znižovať úzkosť a nervové napätie, pomáha odstraňovať zadrhávanie v reči a čistí krv. Používa sa tiež pri hnačke, horúčkach, ochorení pečene, neuropatii, cukrovke a poruchách močových ciest. V ľudovom liečiteľstve sa táto rastlina používa aj na odstraňovanie metabolitov toxických pre mozog a k zvýšeniu vitality, pri liečbe dýchacích ciest, obličkových problémoch a únave.
Z ajurvédskeho hľadiska konceptu vnímania základných chutí obsahuje lotos 3 zo 6, a to trpkú, sladkú a horkú. Vďaka tomu má táto rastlina ochladzujúci potenciál. Vyrovnáva tak kapha dóšu (živel vody) a pitta dóšu (živel ohňa). Nelumbo nucifera je dôležitou a častou súčasťou našich ajurvédskych bylinných zmesí zameraných na jednotlivé zdravotné ťažkosti.
Éterické oleje, ktoré sú vyrobené z lotosového kvetu sú účinným prostriedkom na zbavenie stresu. Lotosový kvet umožní človeku dostať sa z depresie a melanchólie.
Lotos patrí k pochúťkam čínskej kuchyne. Jedlé sú všetky jeho časti a Číňania si ich pripravujú na mnoho spôsobov. Klasickou sladkosťou, na ktorej sme si v Chang-čou radi pochutnávali, boli hľuzovité korene lotosov plnené varenou ryžou v sladkej omáčke. Korene lotosov, v Číne nazývané Chung-chu (Hong Hu), sú prirodzene sladké a obsahujú veľa škrobu. Môžu sa jesť aj ako ovocie. Z celkom mladých hľúz sa pripravujú i chutné šaláty a vyzretejšie staršie korene sa používajú do polievok. Korene obsahujú veľa železa a vitamíny B a C. Vysoký obsah vlákniny pomáha zlepšiť peristaltiku čriev. Šťava z lotosových koreňov je celkom chutná a pomáha zastaviť krvácanie žalúdočných stien, čriev a rekta. Polievka z koreňov lotosu je tiež užitočná.
V mnohých reštauráciách a čajovniach na brehoch Západného jazera pripravovali rôzne špeciality z rastlín a živočíchov, vylovených priamo z tohto jazera, a lotosy k týmto pochúťkam samozrejme patrili. Tamojšou špecialitou je rôsolovitý nápoj pripravený z prášku získaného z vysušených a rozdrvených koreňov lotosov. Je jemne ochutený zázvorom a škoricou a jeho rozšľahaním v horúcej vode si môžete pripraviť zaujímavú, výživnú a zdravú pochúťku.
Lupienky lotosových kvetov sa často pridávajú aj do čaju a do vína. Možno naozaj vyvolávajú pocit bezstarostnosti a zabudnutia, ako o tom písal Homér.
Semená lotosov sa často pražia a pripravuje sa z nich pochúťka makhanas.
Zo stoniek listov sa vyrábajú knôty do olejových lámp, zapaľovaných v chrámoch.
V Japonsku sa pije čaj z koreňov lotosov nazývaný hasuča. Je jemnej chuti a pripravuje sa z koreňov vysušených na slnku, rozomletých na jemný prášok, do ktorého sa pre chuť a účinky pridáva trochu sušeného zázvoru. Pre chuť sa doň môže pridať pár kvapiek sójovej omáčky. Čaj hasuča je veľmi populárny v celom Japonsku, pretože pomáha pri respiračných problémoch, chronickom kašli, je dobrý na pľúca a uvoľňuje hlieny z tela. Korene lotosov patria v Japonsku k najobľúbenejším medicínskym zeleninám.
Pestovanie lotosu
Lotosy sú veľmi vitálne, priebojné a invázne rastliny. Je lepšie pestovať ich v obmedzených nádobách, pretože inak by sa rýchlo prekorenili a rozrástli do celého priestoru jazierka.
Lotosy sa pestujú v nádobách naplnených záhradnou zeminou. Majú rady kyslejší charakter pôdy. Lepšie sa im darí v plytších a širších nádobách ako v úzkych a vysokých. Do záhradnej pôdy môžeme primiešať 1/5 dekompostovaného kravského hnoja. Ak nechceme, aby nám nádoba s vysadenými lotosmi v jazierku plávala, môžeme na dno priviazať vrecko piesku. Pozor na rozrastanie lotosov, pretože ich korene môžu horizontálne prerastať ponad okraje nádoby.
Nádobu s nasadenými lotosmi dáme do hĺbky asi 15 cm pokiaľ sa nezačne ich rast. Potom ich môžeme ponoriť na dno do hĺbky 40-50 cm pod vodnú hladinu. Ak je jazierko príliš hlboké, radšej podložíme debničku odspodu. Nie však drevenú, pretože by mohla utlmiť rast lotosov.
Existuje vyše 100 rôznych variet lotosov a pre malé záhrady sú lepšie menšie kultivary.
Lotosy sú rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka, aby mohli rásť a kvitnúť. Umiestnite ich na miesto, kde budú mať minimálne 6 až 8 hodín priameho slnečného svetla denne.
Ak máte záhradu, jazierko alebo veľkú vodnú nádobu, umiestnite lotos na slnečné miesto, kde nebude rušený.
Lotos je vodná rastlina, preto je nevyhnutné pestovať ho vo vode. Najlepšie sa mu darí v plytkých jazierkach alebo veľkých nádobách naplnených vodou.
Keď pestujete lotos v nádobách, pravidelne kontrolujte hladinu vody a dopĺňajte ju podľa potreby, aby ste zabezpečili konzistentné podmienky.
Lotos potrebuje ťažkú, ílovitú pôdu, ktorá poskytne stabilitu a podporu pre jeho korene. Bežné záhradné substráty sú príliš ľahké a môžu sa plávať na hladine vody, čo nie je pre rastlinu vhodné. Kvalitná ílovitá pôda pomáha udržiavať lotos pevne na mieste a poskytuje potrebné živiny pre jeho zdravý rast.
Ak pestujete lotos v jazierku, voda sa prirodzene obnovuje, ale aj tak sledujte úroveň vody najmä počas teplých dní, keď môže rýchlo vypariť.
Lotosy sú náročné na živiny, preto používajte pomaly sa uvoľňujúce hnojivo pre vodné rastliny alebo špeciálne hnojivá pre lotosy. Pri hnojení dbajte na to, aby ste rastlinu neprehnojili. Nadmerné hnojenie môže viesť k rozvoju rias vo vode, čo môže zhoršiť podmienky pre lotos.
Lotosy preferujú teplé prostredie, pričom ideálna teplota vody je medzi 21 až 27 °C.
V oblastiach s chladnejšou klímou zabezpečte, aby lotos nezostal vystavený teplotám pod bodom mrazu. V miernom podnebí môže lotos prežiť zimu, ak je ponorený hlbšie do vody, kde sa zabráni zamrznutiu rizómov.
Lotos môžete začať pestovať na jar, keď sa teploty vody stabilne udržujú nad 21 °C.
Lotos by ste mali hnojiť raz mesačne počas aktívneho vegetačného obdobia (od jari do konca leta).
Aj keď je lotos primárne vonkajšia rastlina, môžete ho pestovať v interiéri, ak mu poskytnete dostatok svetla.
Lotos sa dá rozmnožiť zo semien alebo delením koreňových rizómov. Semená sa najlepšie klíčia v teplej vode a vyžadujú trpezlivosť, kým vyklíčia.
Ak pestujete lotos zo semien, môže trvať 2 - 3 roky, kým rastlina začne kvitnúť.
Lotosový efekt a výnimočná životnosť
Práve listy lotosu sú pre výskumníkov najväčším záujmom a v predovšetkým ich hydrofóbne a samočistiace vlastnosti, ktoré im umožňujú odstrániť všetky nečistoty, aj tie najodolnejšie. Jedná sa o „lotosový efekt“ v dôsledku kombinácie elektrických a fyzikálnych vlastností v nanometrovom meradle, ktorý spôsobuje, že kvapky vody nepriľnú k listu, nevalia sa na ňom a odnášajú nečistoty.
Posvätný lotos pred niekoľkými rokmi prekvapil aj vedcov kvôli výnimočnej životnosti jeho semien. V Číne našli na suchom lôžku starodávneho jazera semená lotosu, ktoré sa datovali pred viac ako 1 000 rokmi. Vložili ich do kultúry ... a podarilo sa im dosiahnuť ich klíčenie!
Nakoniec spozorovali, že kvety posvätného lotosu sú „termoregulačné“: počas obdobia opelenia vytvárajú teplo a môžu zvýšiť teplotu okolia až na 30 ° C!
Lotus Effect / Lotosový efekt
Lotosový kvet je skvelým doplnkom do každej domácnosti, keďže sme si povedali niečo o jeho pozitívnych účinkoch na ľudskú psychiku. Samozrejme, okrem toho, že si ho môžeme zaobstarať v jeho živej forme a umiestniť napríklad v našom jazierku, možno si kúpiť aj vo forme svietniku či ako obraz na stenu. Ako sme spomínali vyššie, krištáľový lotosový kvet má najsilnejší účinok, ak je umiestnený v blízkosti okna, aby načerpal potrebnú energiu. Lotosový kvet vo forme vyrezávanej mandaly je veľmi trendy a hodí sa do každej domácnosti, ktorá preferuje prírodné materiály. Dekorácia, ktorá prinesie do vášho bytu harmóniu a vyplní prázdne miesto na stene v obývacej miestnosti alebo v spálni. Je možné zaobstarať si lotosový kvet vo forme dekorácie na stenu a prispôsobiť si ho v rámci interiéru - farba stien, štýl nábytku, umiestnenie. Pokojne si ho môžete umiestniť aj do vstupnej haly či do predsiene - záleží od vkusu jednotlivca. Ak sa neviete pri výbere dekorácií rozhodnúť, lotosový kvet je tou správnou voľbou, ktorá vám zaručí spokojný a vyrovnaný život, fungujúce manželstvo a dostatok peňazí.
tags: #lotus #aky #je #to #kvet