Pestovanie krytokoreneného sadbového materiálu a jeho využitie na Slovensku

Krytokorenný sadbový materiál má v porovnaní s voľnokorenným celý rad biologických i ekonomických výhod, ktoré v súčasnom trende intenzifikácie a racionalizácie pestovania sadbového materiálu sa dostávajú stále viac do popredia. Doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc., a neskôr Prof. Ing. Ľubica Šmelková dosiahla významný míľnik v kariére v roku 2002, keď bola vymenovaná za riadnu profesorku v odbore pestovania lesa na Technickej univerzite vo Zvolene (TU Zvolen). Toto uznanie potvrdilo jej rozsiahle odborné znalosti a prínosy v odbore, vrátane výskumu v oblasti regenerácie lesa a škôlkárskych technológií, ktoré spĺňali prísne kritériá akademického postupu na Slovensku, ako je publikovanie vplyvných prác a pedagogické úspechy.

Výhody a nevýhody krytokorenného materiálu

Na prvom mieste je to najmä vysoká ujatosť, ktorú spôsobuje skutočnosť, že v celom procese manipulácie pred výsadbou sú korene chránené použitým substrátom, ktorý má melioračný i hnojivý účinok, umožňuje rýchlu adaptáciu na nové prostredie a odrastanie sadeníc po výsadbe. Na druhej strane má krytokorenný sadbový materiál i svoje nevýhody. Z ekonomického hľadiska je to vyššia náročnosť na technické vybavenie a technológiu pestovania a z biologického hľadiska ide najmä o nebezpečenstvo deformácie koreňov, ktorá sa môže veľmi negatívne prejaviť až po niekoľkých rokoch po výsadbe.

História a vývoj pestovania krytokorenného materiálu na Slovensku

Začiatky používania krytokorenných materiálov sa datujú od konca 18. storočia, kedy sa z prirodzených náletov vyzdvihovali semenáčiky spolu s hrudou zeminy a presádzali sa na voľné miesta. Väčší záujem o krytokorenné sadenice nastal až v 60-tych rokoch minulého storočia, keď bolo potrebné zalesniť veľký podiel nelesných pôd a extrémnych holín. V tomto období sa začali používať aj u nás rašelinocelulózové kelímky (RCK) stredného objemu od 400 do 1000 cm³, ktoré sa plnili zmesou rašeliny a zeminy a do nich sa presádzali semenáčiky lesných drevín. Zalesňovalo sa nimi už koncom leta a začiatkom jesene v tom istom vegetačnom období (LIPTÁK, 1965). Kvalita korenáčových sadeníc pri dodržaní technológie výroby bola dobrá a výsledky s ujatosťou aj v extrémnych podmienkach vyhovujúce.

Ďalšia etapa pestovania krytokorenného materiálu súvisí so sústreďovaním výroby do škôlkárskych stredísk. Predpokladalo sa, že zavedením nových technológií sa vytvoria predpoklady pre obmedzenie sezónnosti škôlkárskych prác. Jednou z činností, s ktorou sa v zimných mesiacoch, prípadne za nepriaznivého počasia uvažovalo bolo vysádzanie semenáčikov do zvinutých balíkov, tzv. Nisulovou metódou. Za uplynulé obdobie nadobudla táto metóda na Slovensku najväčší rozsah, napriek tomu, že väčšina balíkov sa zhotovovala ručne. Odporúčala sa pre pestovanie sadeníc borovice, smrekovca, smreka, buka, duba a ostatných listnáčov za predpokladu, že sa použijú na zalesňovanie nelesných pôd a holín s nižším stupňom zaburinenia (LIPTÁK, 1980, 1982).

Za hlavný nedostatok tejto technológie sa považovalo to, že nezabezpečuje dostatočný priestor pre rozvoj nadzemnej časti sadeníc pri pestovaní, čo sa riešilo zväčšovaním balíkov, alebo znížením počtu jedincov v ňom. Problematickým, ako sa neskôr zistilo, boli aj časté deformácie koreňovej sústavy, značné straty po zimnom preškôlkovaní semenáčikov, ťažšia doprava balíkov na miesto výsadby s ohľadom na ich hmotnosť i objem, ako aj ich nižšia ujatosť a pomalšie odrastanie. V rovnakom období sa na Slovensku zavádza i pestovanie krytokorenných sadeníc v rozpojiteľných obaloch, ktoré sa pred výsadbou zo sadeníc odstraňujú. Veľkosť obalov bola rôzna a pri dodržaní technologickej disciplíny pestovania zväčša v nich nedochádzalo k deformáciám koreňov.

Posledná etapa pestovania krytokorenného materiálu začala prakticky v 90-tych rokoch, keď sa začínajú používať nové druhy prerastavých i neprerastavých obalov. Na Slovensku sa zavádza vo väčšej miere technológia Jiffy 7 Forestry, pri ktorej sa sadbový materiál pestuje v tabletách z lisovanej rašeliny, ktoré sú obalené špeciálnou sieťkou. Používajú sa tablety s priemerom 42 a 50 mm a veľkosťou po napučaní 75 až 95 mm, ukladajú sa do podnosov, ktoré dodáva výrobca. Výsev sa vykonáva do suchých, alebo navlhčených tabliet, po osiatí sa zakrývajú vodolabilným papierom, alebo perlitom.

V roku 2001 sa v OZ Semenoles Liptovský Hrádok začalo s pestovaním krytokorenného sadbového materiálu typu Lännen Plantek F v plastových sadbovačoch. Používajú sa bunky s veľkosťou 50 až 115 cm³, ich plnenie a osievanie sa vykonáva na špeciálnej linke. Sú to nové typy obalov, ktoré majú viac ochranných prvkov zabraňujúcich deformácii koreňov. Okrem vertikálnych rebier vo vnútri stien sú to štrbiny v stenách buniek využívajúce obmedzovanie rastu bočných koreňov vzduchovou vrstvou. Linka Lännen sa používa aj na naplnenie a osievanie obalov BCC, v ktorých v posledných dvoch rokoch pestujú krytokorenný materiál v Škôlkárskom stredisku Šaštín Stráže.

Výskum a kvalita krytokorenného materiálu

Je všeobecne známe, že pri pestovaní krytokorenného materiálu je prvoradou podmienkou získania kvalitných sadeníc dodržiavanie výskumom a praxou overenej technologickej disciplíny. V priebehu dlhej doby používania takéhoto materiálu existuje celý rad poznatkov a skúseností, ktoré sa týkajú materiálov, veľkostí a tvaru obalov a spôsobov pestovania. Z týchto poznatkov vyplýva, že najväčším nebezpečím, ktoré pri pestovaní krytokorenných materiálov vzniká, je deformácia koreňov ako dôsledok nedodržania technológie pestovania, alebo vplyvom nevhodného typu použitého pestovného obalu.

Ľubica Šmelková's výskum v pestovaní lesa zdôrazňuje dynamiku regenerácie lesa, najmä porovnávaciu účinnosť prirodzených a umelých metód obnovy pri udržiavaní stability ekosystému. V rámci výskumného projektu VEGA SR 1-0632-03 na Katedre pestovania lesa TU Zvolen sme vykonali sériu pokusov s krytokorenným materiálom rôznych druhov lesných drevín pestovaných v obaloch Jiffy 7 Forestry a Lännen Plantek F (ŠMELKOVÁ, TICHÁ 2003). Posudzoval sa rast semenáčikov a kvalita koreňovej sústavy. Testovaný krytokorenný materiál dosahoval vo väčšine kvalitatívnych parametrov až niekoľkonásobne vyššie hodnoty ako voľnokorenný materiál, určité rozdiely boli medzi drevinami, koreňovou a nadzemnou časťou semenáčikov. Pri krytokorenných semenáčikoch však je signifikantne kratšia koreňová sústava, ktorá je limitovaná veľkosťou použitého obalu. Túto nevýhodu však na druhej strane eliminuje skutočnosť, že celková biomasa koreňovej sústavy je pri väčšine drevín podstatne vyššia.

Deformácie koreňovej sústavy

Na posúdenie deformácie koreňovej sústavy krytokorenných semenáčikov, ktorý sa v odbornej literatúre považuje za najvážnejší problém pri ich pestovaní, slúžia údaje v tabuľke 1. Získali sa zatriedením všetkých vyhodnocovaných semenáčikov v jednotlivých pokusných variantoch podľa typu deformácie koreňov do 7 kategórií:

1. zmena vertikálneho rozloženia do horizontálneho,
2. zahnutie alebo vychýlenie väčšie ako 45^o,
3. zahnutie, strangulácia väčšia ako ± 4 cm,
4. špirálový rast,
5. zahnutie alebo vychýlenie menšie ako 45^o,
6. zahnutie, strangulácia menšia ako ± 4 cm,
7. viacnásobný kolový koreň.

Ako vidno, koreňové deformácie sa vyskytujú pri obidvoch druhoch semenáčikov, ale pri krytokorenných je ich výskyt častejší - pri smreku, buku a dube 9 až 14 %, pri borovici 4 %. Semenáčiky smrekovca vypestované v tabletách Jiffy 7 Forestry mali 2,5 krát viac deformovaný koreň ako voľnokorenné, ale semenáčiky smrekovca pestované v obaloch Lännen Plantek F mali oveľa menej deformovanú koreňovú sústavu ako voľnokorenné. Aj porovnanie hodnôt indexov IK/V naznačuje, že deformáciu koreňov viac spôsobila technológia Jiffy ako Lännen. Pritom typy deformácií, ktoré súčasná odporúčaná STN povoľuje, sa vyskytujú asi v 1/3 až v 1/2 prípadov. Výskyt deformácií pri krytokorenných semenáčikoch je pri smreku 7,4-krát, borovici 1,8-krát a dube 1,3-krát väčší ako pri voľnokorennom materiáli. Tieto údaje potvrdzujú aj doterajšie zahraničné poznatky (JURÁSEK, MARTINCOVÁ, 2001) a sú dôkazom toho, že obidve nové technológie treba z tohto hľadiska podrobne preskúmať a hľadať vhodné spôsoby ich pestovania, prípadne používanie nových druhov sieťoviny a podnosov, ktoré eliminujú možnosť vzniku koreňovej deformácie. Ďalšie nové poznatky z výskumu tejto problematiky na našej katedre bude vo svojom referáte prezentovať I. TICHÁ.

Využitie krytokoreneného materiálu a perspektívy

Do roku 1990 tvoril krytokorenný materiál (RCK, rozpojiteľné obaly, Nisulova metóda) na Slovensku okolo 4 % z celkového počtu vypestovaných sadeníc. Najviac sa používal na zalesňovanie extrémnych stanovíšť, ťažko zalesniteľných, kalamitných holín (LIPTÁK, 1970, 1989), ale aj na zalesňovanie horských oblastí, zamokrených pôd, zaburinených holín, spustnutých pôd na dolomitických a vápencových podložiach (ZACHAR, 1988), v imisných oblastiach (TUČEKOVÁ, 2001). Málo objemové krytokorenné semenáčiky typu Jiffy 7 Forestry a Lännen Plantek F, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku pestujú, používajú sa na zalesňovanie rôznych typov holín. Ich ujatosť a odrastanie sú veľmi dobré, najmä ak sa vysádzajú začiatkom jesene.

TUČEKOVÁ (2002) však zistila, že koreňová sústava krytokorenných materiálov typu Jiffy 7 bola v treťom roku po výsadbe síce dobre rozvetvená, prerástla do okolitej pôdy, ale sieťka ešte po treťom roku nebola rozložená a bránila rastu tenších korienkov, prípadne sa objavili deformácie jemných korienkov. Preto odporúča pri výsadbe sieťku narušiť, prípadne odstrániť. Poukazuje tiež na nebezpečenstvo pretrvávania deformácií koreňov, ktoré boli už pred výsadbou deformované pri prerastení dnom sieťky. Nové typy sieťoviny i podložiek, ktoré sa v poslednej dobe používajú, by mali tieto nedostatky eliminovať.

Po transformácii lesného hospodárstva v 90-tych rokoch nastali v škôlkárskej výrobe na Slovensku zásadné zmeny. Takmer polovica štátnych lesov prešla do rúk súkromných vlastníkov, ktorí si vybudovali vlastné škôlky a začali obchodovať s lesným reprodukčným materiálom. Podstatne sa znížila produkcia sadbového materiálu zo 100 mil. na 55 mil. ročne a tento trend ďalej pokračuje. Je to dôsledkom obmedzenia holorubného, uprednostňovania podrastového hospodárskeho spôsobu a prirodzenej obnovy a tiež zníženie hektárového počtu sadeníc pri zalesňovaní. V tomto období poklesla i produkcia krytokorenného materiálu na cca 3 % a v tomto roku sa v škôlkach Lesov SR v piatich škôlkárskych strediskách vyprodukovalo 500 tis. krytokorenných semenáčikov typu Jiffy 7 Forestry, 300 tis. v obaloch Lännen Plantek F a 150 tis. typu BCC. Neštátny sektor produkuje okolo 100 tis. kusov sadbového materiálu typu Jiffy 7.

Napriek uvedeným problémom sa v horizonte piatich rokov predpokladá zvýšenie podielu krytokorenného materiálu na Slovensku na 10 % podiel pri umelej obnove, pre jeho nesporné výhody. Jeho širšie zavádzanie bude veľmi úzko súvisieť s ekonomickou efektívnosťou v porovnaní s voľnokorenným materiálom, vysokou ujatosťou a znížením nákladov na ošetrovanie a doplňovanie kultúr. V ďalšej etape však bude potrebné zamerať sa na morfologickú i fyziologickú kvalitu krytokorenného materiálu pestovaného v nových typoch obalov a ich dôkladné overenie pred zavedením do lesnej prevádzky.

tags: #lubica #smelkova #pestovanie

Populárne príspevky:

• Viac o čínskej ruži
• objavte liečivú silu modrých kvetov
• Symbol lásky a vďaky na Deň matiek
• Prečítajte si o Senecio 'Angel Wings' a Kaládium
• Ponuka kvetinárstva v Žiari nad Hronom