Liečivé žlté kvety: Poklady našej prírody

Na lúkach, popri viniciach a lesných cestičkách nám priamo pod nohami rastie naša malokarpatská lekáreň rastlín, ktoré majú úžasné liečivé vlastnosti. Niektoré sú viac, iné menej známe. V lekárňach sú síce dostupné bylinkové čaje rôznych druhov, avšak vlastnoručne nazbierané a doma vysušené bylinky sú oveľa kvalitnejšie. A netreba ísť ďaleko, stačí ísť na ich zber na okolité lúky.

V tomto ročnom období pravdepodobne trávite viac času na prechádzkach alebo športovaním vonku, a tak môžete pobyt v prírode využiť aj na zber liečivých rastlín a sami si pripraviť zásoby na zimnú sezónu. Osviežujúce či liečivé účinky bazy, lipy, žihľavy, materinej dúšky, mäty, levandule, či medovky väčšina z vás asi pozná a tak vám tentokrát prinášame tipy na niektoré menej často zbierané rastliny, ktoré sa však určite oplatí mať v domácej prírodnej lekárničke.

Divozel veľkokvetý - žltý silák

Divozel veľkokvetý, ľudovo nazývaný aj volov chvost, ľahko nájdete. Rastie rád na suchých, slnečných miestach, na kamenistých stráňach a lúkach, kde vyniká spomedzi ostatných rastlín najmä svojou výškou. Divozel dorastá do výšky jedného až dvoch metrov.

Táto bylina má antiseptické účinky, zlepšuje imunitný systém a podporuje hojenie rán. Kvety divozelu majú odhlieňovací účinok, uľavia pri nádche, zápaloch dýchacích ciest i čiernom kašli. Vylučovaný sliz zároveň premazávajú dýchacie cesty a uľavuje od suchého kašľa. Z čerstvých listov divozelu si môžete vyrobiť obklady na liečenie ťažšie sa hojacich rán.

Zber: Zbierajú sa jeho veľké žlté kvety a listy od júna až do septembra.

Výskyt: Na divozel sa vyberte vyššie do hôr, na slnečné lesné rúbaniská, lesné stráne. Stará vňať divozelu sa v minulosti v chudobných častiach Slovenska sušila a využívala na kúrenie v čase nedostatku dreva.

Divozel veľkokvetý je mohutná dvojročná bylina, ktorá môže narásť až do výšky dvoch metrov. Jeho výraznosť umocňujú žlté, husto rastúce kvety na konci stonky. Listy sú výrazne plstnaté, až tak, že pripomínajú akúsi prírodnú formu plyšových hračiek. Rastlina rastie v celej Európe, na slnečných svahoch, skalách aj úhoroch a patrí medzi najstaršie liečivé rastliny na Zemi. V našich končinách ho ľudia nazývali „kráľovská svieca“.

Na zber kvetov, listov alebo koreňa, sú najvhodnejšie letné mesiace. V dobrej pôde však môže divozel vydržať až do konca jesene. Každý kvietok kvitne iba jeden jediný deň. Večer je to púčik, ktorý cez noc vykvitne. Od antických dôb až dodnes sa bylinka používa ako liek na priedušky a pľúca. Je schopný uvoľniť hlieny, liečiť sliznicu, zápal hrtanu atď.

Zber kvetov je najúspešnejší za slnečného poludnia, ak sa rýchlo usušia. Signálom kvality je potom svietivo žltá farba drogy a krásna medová vôňa. Svoju liečivú silu uplatňujú najmä pri neustupujúcom kašli.

Kvety príbuzného druhu, divozelu malokvetého, sa navyše používajú na liečenie ekzémov a pomáhajú liečiť rany.

Veľké čerstvé listy možno použiť ako obklad pri reumatických alebo svalových bolestiach, na ťažko sa hojace rany, opuchliny či vredy. Kedysi sa pridávali do rastlinného tabaku, ktorý účinkoval pri astme a tuberkulóze.

Upozornenie: Droga je vo všeobecnosti neškodná, môže sa používať dlhodobo, avšak pri používaní listov, plsť z nich môže pôsobiť dráždivo.

Odvar: Pri chronickom kašli a zápaloch hrdla vás môže silný odvar rýchlo „postaviť na nohy“. Navyše, podporuje potenie, preto je užitočný pri horúčkovitých prechladnutiach spojených so silným kašľom. Dávkovanie je 50g (cca dve a pol lyžice) na 500 ml.

Sirup: Ak trpíte silným chronickým kašľom, môžete vyskúšať sirup z usušeného divozela. Príprava je trošku dlhšia, ale výsledok stojí za to. V panvici zohrejte 500g (cca štyri čajové šálky) odvaru alebo výluhu. Pridajte 500g medu, prípadne nerafinovaného cukru a miešajte, kým sa neroztopí. Následne stačí zmes nechať vychladnúť vo fľaši z tmavého skla.

Repík lekársky - všeliek na zápaly, žalúdok aj na pečeň

Túto bylinku asi každý pozná z lekárne, no nie každý vie, že túto bylinu možno bežne nájsť v našom okolí. Repík lekársky je jednou z najstarších a najpoužívanejších byliniek. V dávnych časoch ľudia verili, že pomáha zahnať duchov, odvracia kliatby a čary a lieči otravu jedom. Ak vraj chcete svojej sokyni pričarovať ťažké sny, odporúča sa dať jej viazaničku repíka pod vankúš.

Repík má široké využitie v prírodnom liečiteľstve. V stredoveku sa využíval na zastavovanie krvácania u vojakov na bojisku, pretože bol ľahko dostupný a mal rýchly účinok. Jeho sťahujúce, dezinfekčné a protizápalové účinky sa v súčasnosti využívajú pri problémoch so žalúdkom, pri hnačkách, problémoch s pečeňou, obličkami, pri zápaloch žlčníka a močových kameňoch. Ako kloktadlo sa používa pri zápaloch hrdla. Liečivé účinky má i na kožu, obkladmi sa liečia rany, akné či kožné choroby. Repík lieči akýkoľvek zápal v tele a pôsobí aj ako prevencia pred chrípkou a nachladnutím. Obklad z neho pomáha pri rôznych druhoch bolestí. Vyrobiť sa dá i olej s vylúhovaným repíkom, ktorý natierate na bolestivý chrbát.

Zber: Repík zbierame počas kvitnutia v júni až auguste. Využíva sa kvitnúca vňať aj prízemné listy.

Výskyt: Rastie na suchých miestach, najmä na lúkach, v redších lesoch, na rúbaniskách i popri cestách (tam samozrejme neodporúčame zbierať).

Skorocel kopijovitý - superhrdina

Z tejto rastliny sa používajú len listy. Čaj z nich pomáha pri problémoch s hrdlom. Ideálny je pri zachrípnutí a pri problémoch s pľúcami, výplachy si môžete robiť pri silnej angíne. Určite ho poznáte ako prvú pomoc pri rozbitom kolene, pretože výborne hojí rany. Postaví vás na nohy aj pri žalúdočných problémoch.

Čaj, sirup či kašička z neho sú ozajstnými elixírmi, ktoré si poradia nielen s poraneniami, s problémami dýchacích ciest, kožnými či ženskými ochoreniami, ale majú priaznivý vplyv na celý organizmus. Listy skorocelu sú dokonca jedlé.

Ak natrafíte v prírode na skorocel kopijovitý, nazbierajte ho čo najviac (samozrejme, myslite aj na ostatných zberateľov liečivých byliniek) a urobte si z neho skvelý a účinný sirup proti kašľu.

Recept na skorocelový sirup:

Jediné, čo budete okrem lístkov skorocelu potrebovať kúpiť, bude kryštálový cukor. Lístky skorocelu premyte, nechajte usušiť a v sklenenom pohári vrstvite striedavo cukor a skorocel. Jednotlivé vrstvy poriadne utláčajte, aby ste vytlačili čo najviac vzduchu. Pohár uzavrite a odložte na minimálne tri týždne, ideálne však na dva mesiace. Potom vzniknutý sirup preceďte cez gázu, lístky poriadne vyžmýkajte a prelejte do uzatvárateľnej nádoby. Skladujte v chlade a užívajte v prípade bolestí hrdla čajovú lyžičku trikrát denne.

Zber: Skorocel kvitne od jari do jesene. Zbiera sa list kvitnúcich bylín najlepšie od mája do augusta.

Výskyt: Nájsť skorocel nie je ťažké, pretože sa vyskytuje takmer všade. Na lúkach, v sadoch, ako burina v záhradách, na poliach a inde.

Malina červená (maliník) - prvá pomoc proti hnačke

Stalo sa to už hádam každému. Napriek tomu, že na dovolenky chodíme vybavení liekmi na každý eventuálny zdravotný problém, na chaty či opekačky v prírode väčšinou lekárničku nenosíme. A preto, keď nás z ničoho nič chytí hnačka, zúfalo hľadáme, čo by nám od nepríjemných starostí pomohlo. Listy maliny červenej majú vysoký obsah trieslovín a skvelý sťahujúci účinok. Vďaka tomu je čaj z nich výborným prírodným liekom proti hnačke. Ak vás v prírode zaskočí podobná nepríjemná situácia, poobzerajte sa či niekde nablízku nerastie kríček maliníka.

Listy maliníka však nie sú vhodné pre tehotné ženy práve pre svoj sťahujúci účinok, mohli by totiž vyvolať predčasný pôrod.

Zber: Zbierajú sa mladé listy od mája do augusta.

Výskyt: S malinou červenou sa stretneme v šľachtenej forme takmer v každej záhrade. V prírode obľubuje okraje lesov, rúbaniská alebo v riedke lesy.

Zemežlč menšia - poklad na žalúdok

Zemežlč (žlč Zeme) je jedno alebo dvojročná rastlina s drobnými sýto ružovými kvietkami. Je náročná na podmienky a preto nájsť ju nie je také ľahké.

Tento krásny kvietok vás prekvapí výrazne horkou chuťou. Odvar zo zemežlče si vie poradiť pri žalúdočných problémoch, nechutenstve, pálení záhy, zvracaní i nadúvaní. Odporúča sa tiež pri liečbe chudokrvnosti, zvyšuje imunitu, chráni žlčník a pečeň. S odvarom však zaobchádzajte opatrne a riaďte sa zásadou - menej je viac.

Zber: Zbierajte stonku i s kvetmi, maximálne do dĺžky 30 centimetrov najlepšie od júna do augusta. Keďže je zemežlč vzácna, netrhajte všetky kvety, ale ponechajte nejaké na vysemenenie.

Výskyt: Rastie na slnečných stráňach a lúkach.

Breza previsnutá - zázračná liečiteľka

Breza je nielen krásny strom, ale je tiež neuveriteľne užitočná pre naše zdravie. Mladé listy brezy pomáhajú pri ateroskleróze, anémii alebo úplavici. Môžu pomôcť pri ochorení pečene, zápaloch obličiek a močových ciest a kožných ochoreniach. Brezové lístie zmierňuje bolesť modrín a popálenín. Okrem toho je to dobrý antibakteriálne činidlo a diuretikum. Listy môžu byť taktiež použité na kozmetické účely, napríklad na umývanie vlasov.

Brezová miazga má tiež liečivé vlastnosti. Pomáha ľuďom, ktorí trpia ochorením obličkových kameňov, ochorením dýchacieho ústrojenstva alebo častými bolesťami hlavy. Šťava z brezy zbaví ľudské telo toxínov a karcinogénov a stimuluje metabolické procesy. Tento prírodný nápoj pomáha pri odbúraní kameňov močového mechúra a obličiek. Brezová miazga lieči rôzne bolesti alebo poranenia. Aj brezové púčiky majú využitie a to ako antiskorbutické činidlo. Používajú sa proti opuchom, ateroskleróze i pri zápale obličiek. Brezové púčiky sú dobré aj na vykašliavanie.

Zber: Najčastejšie sa zbierajú listy od apríla až do augusta. Čerstvé listy sú ideálne na čaj.

Výskyt: Bežne rastie v okolitých hájoch, lesíkoch a viniciach.

Rebríček obyčajný (myší chvost) - obyčajný a vzácny

V júni si naplánujte prechádzku, na ktorej si nazbierate rebríček obyčajný. Oplatí sa. Táto bylinka pomáha azda na všetky neduhy.

Rebríček obyčajný alebo myší chvost, ste určite aspoň raz v živote videli. Je to veľmi rozšírená bylinka. Natrafiť na ňu môžete na lúkach, okrajoch ciest a v nepokosených záhradách od konca mája do konca septembra. Ak si rebríček chcete nazbierať do zásoby, sústreďte sa na kvety a vňať a ak môžete, na zber si vyberte slnečný deň.

Hoci na rebríček natrafíte takmer všade, je to veľmi vzácna bylinka. Najmä pre ženy, ktoré by ho mali mať doma naozaj vždy poruke. Je to preto, lebo patrí do skupiny byliniek, ktoré si vedia poradiť s takmer každým ženským neduhom. S meškajúcou alebo nepravidelnou menštruáciou, bolesťami v podbruší a tiež s rôznymi zápalmi. Ak vás niečo z toho trápi, doprajte si dvoj- až trojtýždňovú „rebríčkovú kúru“. Siahnuť po ňom by mali najmä dámy v najlepších rokoch, pretože upravuje problémy v období pred klimaktériom.

Upravuje ťažkosti so žlčníkom i pečeňou, nepravidelnou stolicou, zmierňuje brušné kŕče, aj bolesti kŕčových žíl, migrénu, urýchľuje hojenie rán, naparovanie uvoľní upchatý nos. Horúci čaj z rebríčka pomáha aj pri krvácaní zo žalúdka a pri silne krvácajúcich hemoroidoch. Úľavu prináša pri silnom pálení záhy, pri prechladnutí, bolestiach chrbta alebo reumatických bolestiach.

Zber: Zbierajú sa kvety a vňať od júna až do septembra.

Výskyt: Nájdete ho všade okolo, rastie na lúkach ako burina v predzáhradkách.

Žlté kvety v záhrade

Žlté kvety sú ako slnečné lúče v záhrade - pridávajú energiu, svetlo a optimizmus. Vynikajú v kombináciách s modrými, fialovými či bielymi rastlinami a často priťahujú užitočný hmyz, najmä včely a motýle.

Medzi obľúbené žlté trvalky patria rudbekie, krásnoočká, nátržníky či kosatce, ktoré zabezpečia dlhé kvitnutie od jari do jesene. Najkrajší efekt dosiahnete, keď si poskladáte druhy tak, aby sa kvitnutie striedalo: na jar narcisy a doronicum, v lete ľaliovky, krásnoočko a harmanček, od druhej polovice leta rudbekie.

Žltá sa dá použiť dvoma spôsobmi: buď ako dominantná farba (celý žltý záhon), alebo ako „svetelný akcent“ medzi pokojnejšími farbami. Ak chcete prirodzený vzhľad, kombinujte žltú so zelenou a bielou. Ak chcete moderný kontrast, stavte na modrú a fialovú. Žlté kvety často vyzerajú najlepšie, keď kvitnú v „vlnách“ bez prestávok. Preto sa oplatí odkvitnuté kvety priebežne odstraňovať a rastliny udržiavať v dobrej kondícii. Ak chcete bohaté kvitnutie, pri hnojení sa zamerajte na draslík (K). Žltá farba je skvelá aj do „tmavších“ kútov záhrady - aj keď tam rastlina kvitne menej, záhon pôsobí svetlejšie.

1. Krásnoočko, rudbekia a nechtík patria medzi najdlhšie kvitnúce druhy - od júna až do prvých mrazov.

2. Áno - kombinujte rôzne výšky a doby kvitnutia, aby bol záhon pestrý a kvitol čo najdlhšie.

3. 4. 5. Nie všetky, ale väčšina (napr.

Žlté kvietky prinášajú do záhrady žiaru slnka, dobrú náladu a život. Správnym výberom a kombináciou si môžete vytvoriť rozkvitnutý raj plný farieb, vôní a užitočného hmyzu.

M. Barkociová: Ako na správne užívanie liečivých rastlín?

Odporúčania pre zber a sušenie liečivých rastlín:

Jednotlivé kvety a rastliny treba zbierať v príslušných mesiacoch, ktoré sa však v závislosti od regiónu môžu odlišovať niekedy aj viac ako dvojtýždňovým rozdielom. Doma nazbierané rastliny už neumývajte, aby vám nesčerneli, rozložte ich voľne na veľké sito alebo biely papier a nechajte vyschnúť, pokiaľ úplne nešuštia. Inak by vám mohli splesnieť. Potom ich uskladnite v papierovom alebo textilnom vrecku. A nezabudnite: Najlepší čas na zber byliniek je navečer po teplom a slnečnom dni, vtedy sú rastlinky najviac aromatické.

Leto sa astronomicky začína letným slnovratom (na severnej pologuli okolo 21. júna), a končí jesennou rovnodennosťou okolo 23. septembra. V meteorológii sa do leta počítajú celé mesiace jún, júl a august. Mnohé rastliny však začínajú v teplých južných oblastiach Slovenska kvitnúť už v máji, najmä s súčasnej ére globálneho otepľovania. Na prelome jari a leta (v máji - júni) pokračujeme v zbere brečtanových listov a listov brezy, začíname zber lipového kvetu, kvetov bazy čiernej a listov čiernej ríbezle, černice, maliny a jahody. V záhradkách zostriháme vrcholce ešte nekvitnúcej vňate šalvie lekárskej, koncom júna - začiatkom júla zbierame vňať medovky. Postupne začíname zber ľubovníka bodkovaného, alchemilky žltozelenej (kontryhel žlutozelený - Alchemilla xanthochlora Rothm.) s obsahom trieslovín a využitím najmä ako adstringens); repíka; v lete postupne zbierame kvety slezu lesného (sléz lesní - Malva sylvestris L.) s obsahom slizu a antokyánov a využívaných pri ochoreniach dýchacích ciest, nechtíka lekárskeho, skorocelu kopijovitého, začiatkom augusta začneme zbierať mätu piepornú na začiatku kvitnutia.

Úlohou sušenia je rýchle odstránenie vody z rastlinného materiálu. Pri správnom sušení by sa mala zachovať pôvodná farba a podľa možností i tvar sušenej rastlinnej časti. Aj keď jednotlivé rastliny môžu mať na sušenie individuálne požiadavky, všeobecne by sa na dosiahnutie horeuvedených výsledkov mali rastliny sušiť rýchlo v tmavej, dobre vetranej miestnosti (aby sa odparujúca voda, ktorú nadzemné časti rastlín obsahujú v množstve až okolo 70 - 90 % celkovej hmotnosti, mohla rýchlo odstrániť) a pri izbovej alebo mierne zvýšenej teplote (pri sušení rastlín s obsahom silice by teplota nemala prekročiť 35 - 40 °C, pretože by silica vyprchala). Nazbierané nadzemné časti rastlín by sa mali podľa možnosti sušiť na lieskach (sitách) v tenkej vrstve, aby sa nepotlačili a nezaparili. V lete rastliny schnú rýchlejšie ako na jar a na jeseň, kvety schnú v lete 3 - 8 dní, rýchlo schnúce listy a vňate 3 - 6 dní a pomaly schnúce listy a vňate 10 - 14 dní.

Ak chceme, aby si správne pozbieraná a správne usušená rastlinná časť zachovala liečebné vlastnosti, musíme ju aj správne uchovávať.

tags: #lucne #a #liecive #rastliny #zlty #kvet