Lúčne kvety a záhady urieknutia: Spojenie prírody a ľudovej múdrosti

Lúčne kvety sú neoddeliteľnou súčasťou našej prírody, prinášajú krásu, vône a život do záhrad a krajiny. No okrem svojej estetickej hodnoty a liečivých účinkov sú niektoré z nich opradené aj tajomstvami a poverami, vrátane viery v urieknutie. V tomto článku sa ponoríme do sveta lúčnych kvetov, spoznáme ich vlastnosti a preskúmame fenomén urieknutia, ktorý je hlboko zakorenený v slovenskej ľudovej kultúre.

Jedovatá krása lúčnych kvetov

Lúky sú domovom mnohých rastlín, ktoré svojou krásou lákajú, no zároveň skrývajú aj nebezpečenstvo. Medzi ne patria napríklad iskerníky, kokoríky, orlíčky, prilbice, či vlčie maky. Všetky tieto rastliny sú jedovaté a môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, ak sa s nimi nesprávne zaobchádza.

Kokoríky: Krása a jed v jednom

O čosi neskôr ako konvalinky rozkvitajú ich blízki príbuzní - kokoríky. Do vyšších nadmorských výšok zase vystupuje kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum), kde ho nájdeme v pásme smrečín. Na druhej strane v najnižších polohách (dubiny, boriny) sa darí ďalšiemu zástupcovi tohto rodu, ktorý na rozdiel od predošlých nemá kvety uložené do strapcov, ale kvitne jednotlivo. Plodmi kokoríkov sú guľaté modročierne jedovaté bobule, ktoré trochu pripomínajú čučoriedky. Môžu lákať ku konzumácii najmä deti. Majú však odpornú chuť, spôsobujú nevoľnosť s následným vracaním. V tradičnej medicíne sa kokoríky používali ako prostriedky na liečenie cukrovky (znižujú hladinu cukru), potlačenie a zmiernenie bolesti, proti horúčke, zápalom, slabosti a ako močopudný prostriedok. Na podzemkoch rastlín sa vytvárajú hranaté preliačiny, ktoré pripomínajú kráľovské pečate.

Iskerníky: Druhovo bohatý rod s toxínom

Mimoriadne rozsiahlu skupinu jedovatých rastlín tvoria iskerníky. Ich latinský názov Ranunculus bol odvodený z názvu „rana“ = žaba (rana je odborne názov skupiny žiab - skokanov) a latinskej prípony pre zdrobneniny „-unculus“. Iskerníky patria medzi druhovo najbohatšie rastlinné rody na svete. Ich počet sa odhaduje na takmer 600 druhov. Charakterizujú ho iskrivé žlté kvety (ako pri väčšine iskerníkov), ktoré výrazne dominujú lúčnym spoločenstvám. Kvitne po celé leto: od 15. mája do konca augusta až polovice septembra. Na brehoch potokov, na poliach, ako burina v záhradách, pri cestách a priekopách rastie menej výrazný príbuzný iskerníka prudkého iskerník plazivý (Ranunculus repens). Dorastá do výšky 40 cm, kým predošlý dosahuje až 1m. Z lesných druhov je potrebné spomenúť iskerník chlpatý (Ranunculus lanuginosus), ktorý rastie na vlhkých tienistých miestach dubovo - bukových lesných spoločenstiev. Typickým znakom pre ne je chlpatý kalich aj kvetná stonka. Z bielo kvitnúcich zástupcov môžeme vo vyšších polohách nájsť iskerník platanolistý (Ranunculus platanifolius), typickú horskú bylinu s ťažiskom výskytu v smrečinách. Všetky iskerníky sú jedovaté. Nebezpečné sú najmä pre pasúci sa dobytok aj iné domáce bylinožravé zvieratá, najmä keď sú zožraté čerstvé. Ich pálivá chuť a bolestivé pľuzgiere spôsobené rastlinným jedom protoanemonínom, ktorý vzniká z nestabilného ranunkulínu pri poranení (odhryznutí) rastliny, pôsobia na zvieratá odpudzujúco, preto iskerníky môžeme často vidieť nedotknuté. Otrava sa prejavuje krvavými hnačkami, zvýšeným slinením, kolikou, pľuzgiermi v pysku a tráviacom trakte. Toxín protoanemonín má dráždivé účinky na pokožku a sliznice. Jed pôsobí tlmivo na centrálnu nervovú sústavu, čo môže viesť k zástave dýchania a srdca.

Žltohlav európsky: Kráľ vlhkých lúk

K skvostom iskerníkovitých rastlín patrí žltohlav európsky (Trollius europaeus). Otvárajú sa v druhej polovici mája a kvitnú do začiatku júla. Domovom žltohlavov sú vlhké močaristé lúky či prameniská potokov, ktoré boli motívom ľudových názvov rastliny - „kvetina ropuchy“, „žabie oko“. Často sú sprevádzané iným iskerníkovitým druhom - záružlím - obľubujúcim rovnaké stanovištia. Žltohlav dorastá do výšky až 70 cm. Zaujímavý je spôsob jeho opeľovania. Keďže okvetné lístky sú tesne pritlačené k sebe, kvety nedokáže opeliť vietor ani väčší hmyz.

Orlíčky: Záhradné krásavice s históriou

Orlíčky (Aquilegia) patria medzi najobľúbenejšie letné trvalky našich záhrad. V našich končinách sa prirodzene vyskytuje orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). Obľubuje teplé, suché, najmä vápenaté stanovištia porastené trávou a krovinami. Doma je vo svetlých listnatých lesoch (dubové bučiny), ale aj na horských lúkach. Má nezameniteľný tvar kvetu, ktorý pripomína orlie pazúry. Odtiaľ bol odvodený latinský názov rastliny „Aquilegia“ (z latinského Aquila = orol). Rovnako, aj slovenský názov nesie túto orliu stopu. Podľa niektorých autorov meno rastliny súvisí s jej schopnosťou zbierať a zhromažďovať ( lat. legere) vodu (lat. aqua) do formy rolujúcich guľôčok, ktoré majú za úlohu zbaviť rastlinu nečistôt. Celý kumšt spočíva v pokrytí zelenej plochy listov kryštálikmi vosku, ktoré odpudzujú vodu. Jav bol vedecký opísaný na vodnej rastline s poetickým názvom lotos, ktorá mu dala aj vedecké meno - lotosový efekt. Prvú zmienku o liečivých schopnostiach orlíčka nachádzame v diele abatiše Hildegardy z Bingenu (1098-1179) s názvom „Physica“. Orlíček mal výnimočné postavenie aj v kresťanskej symbolike; kvet pripomínajúci päť spojených holubíc pripomínal Ducha Svätého, trojpočetné listy zase Najsvätejšiu Trojicu. Sedem kvetov symbolizovalo sedem darov Ducha Svätého, tri zase kardinálne kresťanské cnosti: vieru, nádej, lásku. Kvet bol obľúbenou inšpiráciou aj pre umelcov. Bylina sa využívala v ľudovej medicíne na liečenie porúch pečene, najmä pri liečení žltačky, tiež pri liečení zápalových ochorení spojených s vysokou horúčkou, chronickej nádche, vykašliavaní krvi, pri zväčšených alebo opuchnutých lymfatických uzlinách. Koreň orlíčka sa používal aj na liečenie kožných ekzémov a poranení. Napriek všetkým vymenovaným pozitívam je orlíček jedovatou rastlinou. Patrí do veľkej skupiny iskerníkovitých, ktoré obsahujú viac či menej toxických látok.

Plamienok: Popínavá kráska s dráždivými účinkami

Latinský rodový názov rastliny pochádza z gréckeho „kléma“ - úponok, čo naznačuje, že plamienok je lianou a k svojmu rastu potrebuje oporu. Rastie na skalách, v kroviskách, na okrajoch lesa na bohatých humóznych, často kamenistých pôdach. Obľubuje vápencové podložie. Plamienok patrí do čeľade iskerníkovitých. Už tento fakt upozorňuje na jeho jedovaté vlastnosti; obsahuje esenciálne oleje (silice) a iné zložky, ktoré dokážu pôsobiť dráždivo na kožu a sliznicové membrány (vnútro úst, nosa, očí). V prípade požitia rastliny môže dôjsť k vnútornému krvácaniu zažívacieho traktu. Pri farmakologických výskume niektorých druhov plamienka boli preukázané analgetické (proti bolesti), antibakteriálne, protizápalové, protirakovinové a močopudné účinky. Plamienok alpínsky je pozoruhodnou, pomerne zriedkavou, ozdobou našej prírody.

Vlčie maky: Symboly lásky a spomienok

Na letných poliach uchvátia svojou krásou vlčie maky (Papaver rhoeas). Ničím nezameniteľné rastliny dávajú letu prirodzený pôvab, lákajú k zastaveniu aj zamysleniu. Vlčie maky sú oddávna aj zdrojom umeleckej inšpirácie. Symbolika rastliny sa dotkla prakticky všetkých starovekých národov. V urdskej literatúre (urdčina - jazyk Pakistanu, Indie) symbolom mučeníctva a lásky. Rastlina si našla svoje miesto aj v umení neskoršieho obdobia. Vlčie maky sú aj symbolom spomienky na padlých v I. svetovej vojne. Rastlina sa využívala v ľudovom liečiteľstve už v dávnej minulosti. Korunné lupienky tlmili kašeľ (sirupy), uľahčovali vykašliavanie a slúžili aj na mierne na upokojenie organizmu. Vlčí mak obsahuje najmä alkaloid readín (roeadín), ktorý ma mierne sedatívne účinky. Vlčí mak môže byť nebezpečný pre pasúci sa dobytok. Prípadov otráv človeka bolo opísaných veľmi málo, ale vyskytli sa. Prejavili sa zvyčajne nevoľnosťou, vracaním, nepokojom, dýchavičnosťou, spomalením srdcovej frekvencie (bradykardia), slabosťou v končatinách.

Zemedym lekársky: Makovitá rastlina s liečivými účinkami

V júni rozkvitá na našich poliach ďalšia bylina z čeľade makovitých, dym zeme - zemedym lekársky (Fumaria officinalis, rusky „dymjanka“, poľsky „dymnica“). Rastlina je zaznamenaná ako fumus terrae (dym zeme) už v 13. storočí. Zemedym, rovnako ako mak vlčí či chochlačky, patrí do skupiny makovitých rastlín. Rastlina kvitne od júna do začiatku septembra. Alkaloidy zemedymu sú príbuzné ópiovým zložkám maku. Najznámejšie z nich patria do skupiny protopínov ( protopín čiže fumarín). Zemedym sa uplatňuje v terapii na podporu trávenia, v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok na potenie, preháňadlo a močopudný prostriedok. Známe sú aj jeho pozitívne účinky pri liečení kožných vyrážok a ekzémov.

Prilbice: Kráľovná všetkých jedov

Prilbice - vznešené dámy našej kveteny - patria medzi najjedovatejšie rastliny sveta. Každá ich časť je nebezpečná. Grécka legenda hovorí, že rastlina vyrástla zo slín trojhlavého psa Kerbera, ktorý mal jedovatý dych a bol známym strážcom podsvetia, Hádovej ríše mŕtvych. Iný zdroj uvádza, že rastlina vznikla z krvi gréckeho boha Prometea, ktorého bohovia potrestali za pomoc ľudstvu prikovaním ku skale. Prilbica vystupuje aj v príbehu o Iasónovi a Argonautoch. Kňažná Médeia sa pokúsila zabiť gréckeho hrdinu Tézea práve prilbicou. Rastlina bola zdrojom inšpirácie aj pre umelcov. Často bola zobrazovaná a opisovaná ako symbol smrti. Koreň aj nadzemná časť rastliny obsahujú mimoriadne jedovaté psychoaktívne alkaloidy, z ktorých je najznámejší akonitín. Už veľmi malé množstvo (3-6 mg) tejto látky dokáže usmrtiť aj najzdravšieho jedinca. Jedy dokážu preniknúť do tela aj cez kožu. Citlivým osobám môžu na nej spôsobiť pľuzgiere a zápaly. Hlavný alkaloid prilbíc - akonitín - má analgetické (utišuje bolesť) a antipyretické (znižuje horúčku) vlastnosti. Negatívne pôsobí na činnosť srdcového svalu. Je účinný pri neuralgických (nervového pôvodu) bolestiach. Obľubuje vlhké, humózne, tienisté miesta pozdĺž potokov. Viacero prilbíc patrí medzi chránené rastliny.

Náprstníky: Elegáni lesa s liečivou silou

Náprstníky sú skutočnými elegánmi lesa. Strapce dokonalých zvončekovitých kvetov so zaujímavou vnútornou kresbou, odkrývajú svoju krásu koncom júna. Ich obľúbeným domovom sú rúbaniská a okraje lesov, kde ich nachádzame do skorej jesene. Tá z nich dokáže vytvoriť výnimočné, dominantné exempláre flóry, ktorých prítomnosť sa dá len ťažko prehliadnuť. Aj latinský názov „digitalis“ bol odvodený z termínu „digitus“ = prst. Podobné meno dostal náprstník vo väčšine románskych jazykov - „digitale“. Slovan...

Lúčne kvety v záhrade: Krása a úžitok

Lúčne kvety majú svoje miesto nielen vo voľnej prírode, ale aj v záhrade. Lúka v záhrade prináša krásu, nespútanosť a harmóniu v podobe farieb, vôní, zvukov a nového života. Takáto alternatíva nie je pre každého, no lúka v záhrade v podobe záhonov, výsadby popri chodníku, ostrovčekov alebo lúčne kvety namiesto celého trávnika sú tiež súčasťou záhradnej tvorby. Okrasné lúky v záhrade vedia byť naozaj krásne a to počas celej vegetačnej sezóny, pretože jednotlivé druhy lúčnych kvetov sa postupne striedajú v kvitnutí a v raste. Vzhľad zahrady s lúčnymi rastlinami sa tak v priebehu sezóny mení, čo je jej veľkou prednosťou. Lúčne kvety v záhrade sú v skratke krásne, užitočné a praktické. Výhodou lúčnych kvetov je, že sa dokážu adaptovať na akýkoľvek typ pôdy a nepotrebujú žiadne hnojenie. Málo výživná pôda im naopak poskytuje výhodu pred trávami, ktoré v chudobnej pôde neprosperujú. Najvhodnejším obdobím na výsev lúčnych kvetov je jar (marec, apríl) alebo jeseň (október, november). Lúčnym a poľným kvetom vyhovujú najviac slnečné stanoviská, no dokážu sa prispôsobiť aj polotieňu. Povrch na ktorý chceme lúčne kvety vysiať stačí len mierne prekypriť aby sa semená lúčnych kvetov mohli do pôdy zapracovať. Následne hrabľami zľahka zapracujeme semená do pôdy aby ich nezmyl dážď prípadne aby ich nevyzobali vtáci.

Výber semien a starostlivosť

Pri výbere semien lúčnych kvetov je potrebné rozlišovať medzi trvalkovými a letničkovými lúčnymi zmesami. Rovnako dôležité je aj pomer lúčnych kvetov v zmesi, pretože do lúčnych zmesí sa väčšinou pridáva aj trávne osivo. Pomer lúčnych kvetov v zmesi by mal byť minimálne 75%, aby sa dosiahol požadovaný efekt rozkvitnutej lúky. Počas prvej vegetačnej sezóny trvalkové lúčne kvety nenechávame vyrásť viac ako 15 cm a udržiavame ich kosením aby dobre zakorenili a aby sme zamedzili nechceným trávam vysemeniť sa. Počas druhej a nasledujúcich sezón už nie je potrebné pravidelné kosenie lúčnych kvetov. Kosenie sa obmedzí už len na chodníky popri lúčnych kvetoch alebo iné trávnaté plochy v záhrade. Samotné lúčne kvety je potrebné pokosiť len raz ročne. Vhodným obdobím na kosbu je jeseň (ideálne potom ako sa všetky rastliny stihnú vysemeniť, aby zloženie lúčnych kvetov ostalo rovnaké). Na kosenie vysokých lúčnych kvetov sa používajú bubnové kosačky, prípadne stará dobrá ručná kosa. Z času načas sa v lúčnych kvetoch objavia aj invázne druhy (šťavel, pýr, bodliak,..), ktoré je potrebné vytrhnúť aj s koreňom.

Populárne lúčne kvety v zmesiach:

• Margaréta: Trvalka s bielymi kvetmi a žltým stredom, kvitne celé leto.
• Sedmokráska: Drobný, pôvabný kvet, biely alebo ružový, odolný voči rôznym podmienkam.
• Iskerník: Výrazný lúčny kvet s jasne žltými kvetmi, obľubuje vlhké oblasti.
• Nezábudka: Dvojročná rastlina s drobnými blankytne modrými kvetmi, vhodná do polotieňa.
• Klinčeky: Bohatý rod voňavých a farebných kvetov, vyžadujú slnečné stanovište.
• Ďatelina lúčna: Trvalá bylina s červeno-fialovými kvetmi, zdroj potravy pre včely a zlepšuje kvalitu pôdy.

Prínos pre prírodu a životné prostredie

Lúčne kvety majú významný prínos nielen pre estetiku záhrady, ale aj pre prírodu a životné prostredie. Sú cenným zdrojom potravy pre včely, motýle, čmeliaky a iný opeľujúci hmyz, čím podporujú biodiverzitu v okolí. Vďaka hustému koreňovému systému pomáhajú zadržiavať vlahu v pôde, znižujú riziko erózie a prispievajú k zdravšiemu kolobehu vody v krajine. Poskytujú útočisko drobným živočíchom, ako sú hmyz, obojživelníky či vtáky, ktoré v lúke nachádzajú potravu aj priestor na hniezdenie.

Urieknutie: Povera alebo skutočnosť?

Stalo sa vám už niekedy, že vás prepadla náhla slabosť? Prišlo vám zle bez toho, aby na to existoval nejaký dôvod? Možno vás uriekli. Závistlivý či nenávistný pohľad môže ublížiť aj silnejším povahám. Či už v urieknutie veríte alebo nie, slová, ale aj myšlienky majú moc. Všetci sme vzájomne prepojení a naše slová, myšlienky a činy nás ovplyvňujú. Urieknutie môže mať rôzne príčiny a môže sa prejaviť rôznymi spôsobmi. Typickými príznakmi sú ostrá bolesť hlavy, závraty, zvonenie v ušiach, únava, hnačka alebo pocit na vracanie. Niekedy je spôsobené aj neúmyselným pohľadom. Môže ho spôsobiť aj dlhý, skúmavý, podozrievavý, pohŕdavý, prenikavý a niekedy až nenávistný pohľad druhej osoby, ktorej „ide z očí.“ Urieknuť vás teda môže rovnako niekto, koho vôbec nepoznáte, ale tiež osoba so zlými úmyslami zameranými na vás. Aj to, že sa vám dlhšie obdobie nedarí môže byť známkou porobenia či dokonca prekliatia. Keď sa z očú stane, to človeka čosi akoby uderilo. Človek môže aj spadnúť, tak sa cíti. "Z očí" sa skrátka prejavuje ako nepokoj, ktorý nemá zjavnú príčinu. Ľudia si však našli vinníka - zlý pohľad neprajníka. Závistlivý či nenávistný pohľad dokáže premôcť aj silnejšiu povahu. „Jednoznačne tento problém má na svedomí závisť, ktorú odborníci definujú ako najdeštruktívnejšiu energiu. Dokonca je silnejšia ako samotná čierna mágia. Či si to človek pripustí alebo nie, i tak vždy bol, je a bude energetická bytosť,“ vysvetľuje veštkyňa Daniela Paculíková.

Príznaky urieknutia

Príznaky urieknutia sú často nejasné a môžu sa prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od jednotlivca. Tieto príznaky môžu byť fyzické, emocionálne alebo psychické a často ich ľudia pociťujú bez zjavnej príčiny.

• Fyzické príznaky: Bolesti hlavy, únava, nechutenstvo, poruchy spánku, gastrointestinálne problémy (hnačka, kŕče, nevoľnosť).
• Emocionálne a psychické príznaky: Náhla úzkosť alebo panika, depresia alebo smútok, podráždenosť, strata motivácie.
• Prejavy u detí: Neutišiteľný plač, nespavosť.

Diagnostika urieknutia

Diagnostika urieknutia je často subjektívna a zakladá sa na tradíciách a presvedčeniach, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Hoci moderná medicína nemusí vždy priznať existenciu urieknutia, tradičné metódy diagnostiky sú stále populárne v mnohých kultúrach.

Tradičné diagnostické techniky:

• Test s vajíčkom: Vajce sa prejde nad telom postihnutého a potom sa rozbije do pohára s vodou. Ak sa objavia neobvyklé tvary alebo bublinky v bielku, verí sa, že osoba bola urieknutá.
• Zápalková voda: Do misy so studenou vodou sa vhodia škrtnuté zápalky. Ak zápalka klesne na dno, považuje sa to za znak urieknutia.
• Pozorovanie reakcií na svätenú vodu: Kropenie postihnutej osoby svätenou vodou. Ak osoba pocíti úľavu alebo ak sa prejavy urieknutia zmiernia, považuje sa to za potvrdenie urieknutia.

Ako sa chrániť pred urieknutím?

Existuje viacero spôsobov, ako sa chrániť pred urieknutím a negatívnou energiou, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

1. Červený náramok: Červená farba púta oči, má silný náboj a malé deti pomáha energeticky chrániť. Červená farba je symbolom sily a je odpudzovačom negatívnej energie, a tak chráni pred negatívnymi vplyvmi a zlými ľuďmi. V minulosti bolo zvykom viazať novorodencom jednoduchú červenú stužku na ruku, aby ich ochránila pred zlými kliatbami až do ich krstu.
2. Energetické oleje na vyrovnanie aury: Ak má človek poškodenú auru, mal by pristúpiť na kvalitnejšiu energetickú ochranu a dať si do poriadku energetický obal tela. Osvedčili sa čistiace aurové oleje.
3. Soľný kúpeľ: Pri závistlivých a nešťastných ľuďoch si určite prekrížme ruky či nohy a doma si urobme slaný kúpeľ. Štipku soli pridajme do každého prania.
4. Miska so soľou: Ak máme závistlivcov v práci, na okennej parapete by nemala chýbať miska s 3 lyžicami soli, ktorú častejšie meníme.
5. Slané mydlo: Ak sa chceme vyhnúť zlej energii, ruky si umývajme slaným mydlom.
6. Čierne kamene: Silní a spoľahliví pomocníci sú jednoznačne čierne kamene. Urieknutie v sekunde zlikviduje silné vykurovadlo Dračia krv či Červený drak.
7. Zápalková voda: Do misy so studenou vodou vhoďte 9 škrtnutých zápaliek tak, aby ich voda zahasila. Touto vodou si potom opláchnite tvár a trochu sa z nej napite. V minulosti, keď sa v každom dome kúrilo pieckou sa zvykli používať žeravé uhlíky. Ak odpadnutý uhlík zo zápalky klesne na dno, znamená to, že sa vám stalo „z očí”.
8. Použité spodné prádlo: Medzi najbežnejšie praktiky pri urieknutí patrí aj utieranie tváre použitou spodnou bielizňou. U malých detí sa používa ocikaná plienka. Zabrať by malo aj navlhčenie časti odevu slinami či močom a ich potretie tváre postihnutého.
9. Bylinkový odvar: V minulosti bolo rozšírené pitie alebo umývanie sa v odvaroch, prípadne ich inhalácia. Za najúčinnejšiu sa považuje rastlinka čistec (latinsky Stachys), pridávaná do kúpeľa. Ak je človek urieknutý, na hladine vody sa vytvoria huspeninovité zrazeniny hustej konzistencie.
10. Liečivé kamene: Proti urieknutiu môžete použiť aj liečivé kamene ako hematit, ruženín alebo kryštál.
11. Noste oblečenie naopak: Ak sa chystáte do spoločnosti, oblečte si alebo svojmu novorodencovi ponožku či inú časť odevu naopak.
12. Energetické sviečky: Energetické sviečky pri horení pôsobia na svoje okolie a blokujú všetky negatívne myšlienky, slová, kliatby a vplyvy použité proti vašej osobe. Pomáhajú zbaviť sa urieknutia a odpudzujú akúkoľvek formu negativity.

Úloha ľudových liečiteľov v 21. storočí

Vo svete sa dnes lieči pomocou kmeňových buniek či lasera. No keď má dieťa "z očú", moderná medicína je vraj kdesi na úrovni kamennej doby. Vtedy údajne pomôžu len tradičné rituály a odriekania. Presvedčili sme sa, že Slováci im veria aj v 21. storočí. Ľudové liečiteľky, ktorých neprajníci zvú aj bosorkami, však zďaleka neliečia len "z očí". Ľudia sa na ne obracajú so všetkými možnými problémami. Svojím spôsobom suplujú nielen lekárky, ale aj psychologičky či dietologičky. Liečia energiou, bylinkami, radami. Navštevujú ich ľudia z okolitých dedín, ale aj z veľkých miest či dokonca spoza hraníc. Viera ľudí na Slovensku v nadprirodzené sily sa nevytráca. Ľudia si podľa nej len hľadajú pre nich adekvátnejšie vysvetlenia tradičných povier. Mestskí či mladší ľudia preto inklinujú k ezoterike.

tags: #lucny #kvet #proti #urieknutiu

Populárne príspevky:

• Výhody sklenených kvetináčov na orchidey
• Článok o kytici pre chlapa
• Starostlivosť o rastliny Kana
• problémy s pestovaním rododendrónov
• Zloženie Kristalon Plod a Kvet