Pestovanie baklažánu: Kompletný sprievodca od semienka po úrodu

Baklažány sú čoraz populárnejšie nielen v našich kuchyniach, ale aj v záhradách. Táto kedysi u nás menej známa zelenina si dnes nachádza stále pevnejšie miesto v záhradách aj na našich tanieroch. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu a chutným plodom získava čoraz väčšiu obľubu medzi záhradkármi. Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) patrí do rovnakej čeľade ako rajčiny a zemiaky. V tropických oblastiach ide o trvácu rastlinu, no u nás sa pre svoju náročnosť na teplo pestuje ako sezónna plodina. V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina, plodom je bobuľa vyrastajúca na byli dlhej až 1,5 metra, niekedy aj viac. Tvar, farba a veľkosť sú rôzne a závisia od odrody, ktorých bolo vyšľachtených veľa. Všeobecne najpestovanejší a aj najviac pestované majú tvar vajcovitý s fialovou farbou.

Ľuľok baklažánový - baklažán (Solanum melogena) je u nás jednoročná rastlina s kríčkovitým rastom a 80 až 90 cm vysokou hlavnou stonkou, ktorá môže byť viac či menej fialová a chĺpkatá podobne ako spodná strana listov. Kvety môžu byť jasnofialové, ružovofialové až tmavofialové. Po opelení sa vyvinú hladké a lesklé plody - dužinaté bobule dlhé od 8 do 30 cm. Ich tvar a farba závisia od odrody. Môžu byť guľaté, podlhovasté, vajcovité, biele, žlté, tmavofialové alebo čierne.

Baklažány sú jemné rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka a tepla, aby dobre rodili. Kľúčom k úspechu pri pestovaní baklažánov je slnko a teplo, preto sa im najlepšie darí v skleníkoch a v teplých južných záhradách. Baklažán je teplomilná zelenina a preto mu najlepšie vyhovuje slnečné teplé stanovište s dennými teplotami 24-28st a nočnými teplotami ktoré neklesajú pod 15-17st. Na pestovanie má podobné nároky ako paradajky. V južných častiach Slovenska je ho možné pestovať voľne, inde je nutné chránené pestovanie v skleníku, resp. fóliovníku. Najlepšie výsledky pri pestovaní môžeme dosiahnuť pri pestovaní vo výživných ľahkých priepustných substrátoch. Nedostatok plodov môže byť spôsobený zlým letným počasím alebo príliš chladnou polohou, najmä ak sa pestuje vonku. Potrebujú najteplejšie, najslnečnejšie stanovište a dlhé vegetačné obdobie - najmenej päť mesiacov od siatia po zber.

Predpestovanie sadeníc

Sadenice predpestujete zo semien v interiéri - ak ich plánujete vysadiť von, stačí ich zasiať v marci, prípadne ešte v apríli. Osivo sejte koncom februára až začiatkom marca do zakoreňovačov. Klíčiť začne o 8 až 14 dní. Vo fáze dvoch pravých listov mladé rastlinky rozsaďte do väčších zakoreňovačov alebo črepníkov s priemerom 8 až 10 cm. Sadeníčky v interiéri potrebujú teplotu 18 až 21 stupňov. Denná teplota by sa mala pohybovať v rozmedzí 19 až 23 °C, nočná 13 až 16 °C, aby sa priesady nevyťahovali a neslabli. Darí sa im na svetlých parapetoch. Ak nemáte možnosť predpestovať si rastlinky baklažánu sami, v tomto období si môžete sadenice kúpiť v záhradných centrách. Semená sa vysievajú začiatkom marca do misiek alebo kvetináčov v skleníku alebo parenisku. Semenáčiky sa prepichujú na vzdialenosť 10 cm alebo radšej do kvetináčov priemeru 10 cm. Počas pestovania sadeníc nemá klesnúť teplota po 18 °C.

Výsadba a pestovanie

Tak, ako semiačka a malé rastlinky, aj vyrastené rastliny baklažánu potrebujú veľa tepla a slnka. Spočiatku im stačí kvetináč s priemerom 9 cm, keď ho korene naplnia, presaďte ich do kvetináčov s priemerom 23 cm. Ak baklažány pestujete vo vykurovanom skleníku, najlepší čas na presadenie je apríl, ak máte nevykurovaný skleník, presadenie odložte na máj. Rastliny sa vysádzajú na záhony koncom mája alebo začiatkom júna, do poloteplého alebo studeného pareniska koncom apríla, na vzdialenosť 40 × 40 cm. Vyberte preň najteplejšiu, najslnečnejšiu a pred vetrom najviac chránenú pozíciu. Pôdu dva týždne pred výsadbou zahrejte prikrytím fóliou alebo záhradnou textíliou. Rastliny saďte do vzdialenosti 60 cm od seba. Mladé rastliny ešte zhruba dva týždne aspoň na noc prikrývajte, kým sa aklimatizujú. Asi dva týždne pre vysádzaním priesady otužujte častým vetraním. Ideálny spon na pestovanie baklažánu je 50 x 50 cm. Rastlinám prospieva aj nastieľanie pôdy čiernou fóliou. Zabránite rastu buriny, zvýšite teplotu v oblasti koreňového systému, urýchlite zber a zvýšite kvalitu plodov.

V hnojení patrí baklažán medzi zeleninu prvej trate. Hriadky preto na jeseň vyhnojte maštaľným hnojom v dávke 300 až 500 kg na 100 štvorcových metrov. Priesady vysádzajte na voľné hriadky v druhej polovici mája, keď už nehrozia neskoré jarné mrazy. Asi dva týždne predtým ešte do pôdy zapracujte priemyselné hnojivá, napríklad Cererit. Vhodnými predplodinami sú šalát, reďkev a kaleráb, nevhodnými paprika, rajčiaky a zemiaky, teda zelenina z rovnakej čeľade ľuľkovité (Solanaceae). Pôdu treba vyhnojiť rovnako ako pre paradajky.

Baklažán dobre rastie aj v kvetináčoch na balkóne alebo terase. Je dôležité vybrať si dostatočne veľkú nádobu s objemom pôdy najmenej 10 litrov a dobrým odtokom vody. Pri pestovaní rozľahlých, vysoko rastúcich odrôd použite 20-litrovú nádobu. Väčší črepník nielenže uľahčuje polievanie v lete, keďže sa v pôde ukladá viac vlahy, ale zvyšuje aj prísun živín, ktoré sú pre vysoko výživné baklažány nevyhnutné. Nádobu naplňte viacúčelovým kompostom bez rašeliny a do stredu zasaďte jednu priesadku baklažánu.

Starostlivosť počas vegetačného obdobia

Keď rastliny dorastú do výšky 30 cm, odrežte vrcholček hlavnej stonky, aby ste podporili rast bočných výhonkov. Zaštipnite špičky hlavných stoniek rastlín baklažánu, keď sú vysoké 30 cm, aby ste podporili vývoj bočných výhonkov. Baklažány pravidelne zalievajte a keď sa začne tvoriť plod, každé dva týždne ich „prikrmujte“ tekutým hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Práve nedostatok draslíka je najčastejším problémom pri neúspešnom pestovaní baklažánov. Listy pravidelne roste (najmenej dvakrát denne) vlažnou vodou. Ak vidíte, že rastlina tvorí viac ako 5-6 plodov, ostatné kvety odstráňte. Na tvorbu veľkých plodov je potrebné ponechať na rastline len 4 najsilnejšie výhony a na nich 5 až 7 plodov. Ostatné výhony, poprípade aj malé plody sa včas vyštipujú. V čase tvorby plodov je baklažán náročný na vlahu. Baklažány, podobne ako ich paradajkové príbuzné, vyžadujú pomôcku na šplhanie, pretože rastliny môžu dorásť až do výšky 150 cm a do takmer takej istej šírky. Plody niekedy vážia viac ako 1 kg. Podpera udržuje rastliny vo vzpriamenej polohe a zabraňuje zlomeniu alebo ohýbaniu spôsobeným ťažkými plodmi. Aj maloplodé odrody s nízkou hmotnosťou, ako aj baklažány pestované v črepníkoch, treba podopierať, aby sa plody ani listy nedotýkali zeme.

Baklažán výdatne a dôsledne zalievajte počas celého vegetačného obdobia. Rastliny v nádobách sú obzvlášť náchylné na vysychanie a v horúcom počasí môžu potrebovať zalievanie aspoň raz denne. Listy tiež pravidelne striekajte (ideálne dvakrát denne) vlažnou vodou, aby ste odradili roztočce a zlepšili plodnosť. Ak chcete podporiť dozrievanie ovocia ku koncu sezóny, odstráňte všetky nové plody, ktoré sa začnú tvoriť po neskorom lete, pretože je nepravdepodobné, že dozrejú.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Na baklažán dosť často útočia roztoče, zistíte ich vďaka škvrnitým, bledým listom, ktoré predčasne opadávajú. Ďalším častým škodcom sú malé biele mušky - molice. Sajú šťavu a vylučujú lepkavú hmotu, ktorá podporuje rast plesní. Vošky nelikvidujete chémiou za žiadnych okolností, radšej ich mechanicky odstráňte alebo odtrhnite časti, kde ich je najviac. Môžete tiež vyskúšať roztok z vody, drevného popola a saponátu na riad v pomere 10 litrov vody, 2 šálky popola a 70 - 100 g saponátu.

Vošky - cicanie miazgy môže spôsobiť nedostatočnú vitalitu rastlín, spomalený rast a často vylučujú lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzovité plesne. Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum)- známa tiež ako biela muška, je bežný hmyz, ktorý sa živí šťavou, najmä izbových a skleníkových rastlín. Verticiliové vädnutie - je najčastejším ochorením baklažánu. Prenáša sa v pôde a spôsobuje, že listy žltnú a stáčajú sa dovnútra. Alternáriová škvrnitosť - spôsobuje ju huba Alternaria solani, postihuje predovšetkým paradajky a zemiaky, a keďže baklažán patrí do rovnakej rodiny, postihuje aj jeho. Pleseň (fytoftóra) zemiaková - je ochorenie, ktoré spôsobuje huba Phytophthora infestans. Šíri sa vzdušnými spórami, ktoré sa prenášajú vetrom a striekajúcou vodou až do vzdialenosti 50 km.

Ak chcete zabezpečiť úspešné opelenie v skleníku alebo v parenisku, počas teplých dní, keď rastliny kvitnú, otvorte dvere a vetracie otvory, aby sa k nim opeľovače mohli dostať. Nevysádzajte baklažány spolu s rýchlo rastúcou zeleninou, pretože v počiatočných štádiách rastú pomaly a slabo konkurujú. Neodporúča sa pestovať baklažány vedľa cukiet ani vedľa tekvíc. V zmiešanej kultúre nevysádzajte blízkych príbuzných v bezprostrednej blízkosti, aby ste znížili pravdepodobnosť šírenia škodcov a chorôb.

Výber odrody

Novšie kultivary baklažánov sú vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov. Majú menšie plody, ale rodia viac, sú odolnejšie voči zmenám počasia i chorobám.

Tipy na odrody

‘Český raný’: Kompaktný baklažán prispôsobivý k chladnejším pestovateľským podmienkam. Vajcovitý plod má tmavofialový lesklý povrch a pevnú, smotanovobielu dužinu.
‘Beatrice F1’: Skorá až poloskoro odroda vhodná na pestovanie v skleníku aj na poli. Má svetlofialové, jemne rebrované plody.
‘Clara F1’: Skorá až poloskoro odroda vhodná na pestovanie v skleníku aj na poli s bielymi plodmi.
‘Serena F1’: Skorá až poloskoro odroda vhodná na pestovanie v skleníku aj na poli s fialovočiernymi plodmi. Osivo týchto odrôd je dostupné aj ako zmes farieb.

Tradičná grécka stredne skorá odroda baklažánu s dlhými mierne zakrivenými plodmi excelentnej textúry a kvality. Teplomilná, veľmi produktívna rastlina, dorastá do výšky 70 cm. Plody sú strednej veľkosti (20 - 25 cm, 300 - 400g), valcovité, podlhovasté, hladké, lesklé, tmavo fialovej farby s príjemnou chuťou (bez horkosti). Odroda je odporúčaná na poľné pestovanie (slnečné stanovište).

Zber úrody

Všeobecne môžete baklažány zbierať od augusta. Jednotlivé plody zbierajte hneď, ako sú plné, zrelé a dobre vyfarbené, s lesklou šupkou. Akonáhle šupka zmatnie, plody sú pravdepodobne prezreté a môžu byť horké. Plody sa zberajú približne mesiac po odkvitnutí, kedy je dužina jemná a obsahuje ešte mäkké nevyzreté semená. Plod už však musí mať svoju typickú veľkosť a farbu. Plody dozrievajú priebežne od augusta až do prvých mrazov. Pravidelne plody zbierajte, aby ste ich viac povzbudili k dozrievaniu. Baklažán je najlepšie zbierať čerstvý a ihneď uvariť. Plody odrežeme aj s krátkou časťou stonky. Zberáme ich postupne, ostrým nožom alebo nožnicami, aj s krátkou stopkou. Pravidelný zber podporuje tvorbu nových plodov.

Využitie a zdravotné benefity

Baklažány sa pripravujú na rôzne spôsoby, zapekané, smažené, grilované a pod. Baklažány môžu byť v slovenskej kuchyni trochu exotické, no ak sa naučíte niekoľko spôsobov, ako ich pripraviť, určite si ich obľúbite. Výborne chutia grilované, pečené, dusené aj vyprážané. Dajú sa plniť mäsom, zeleninou alebo syrom, prípadne použiť do jedál, ako sú ratatouille či musaka. Bežnou úpravou je čerstvý marinovaný baklažán. Surový baklažán vložíme do marinády z octu, soli, roztlačeného cesnaku a korenia. Po 24 hodinách sa konzumuje surový.

Baklažán síce nepatrí medzi vitamínmi nabité "bomby", no vďaka nízkemu obsahu kalórií, vysokému podielu vlákniny, vody a antioxidantov môže byť ideálnym spestrením jedálneho lístka - najmä ak sa snažíte o zdravší životný štýl. Obsahujú vitamín C. B1, B6, K a z minerálov mangán, horčík, železo, draslík a ďalšie. Nízky obsah kalórií - ideálne, ak sa snažíte schudnúť či zdravo stravovať. Navyše sú aj bohaté na obsah vody. Zdroj vlákniny - vďaka obsahu vlákniny podporujú trávenie i činnosť čriev. Znižujú hladinu cholesterolu a cukru v krvi. Sú bohaté na antioxidanty.

tags: #lulok #baklazanovy #pestovanie