Mačka divá: Život, rozmnožovanie a ochrana fascinujúcej šelmy

Mačka divá alebo mačka lesná (Felis silvestris/Felis sylvestris) je druh z rodu Felis (mačka), ktorý obýva rozsiahle územia Európy, Afriky a Ázie, siahajúce až po západnú Čínu, Mongolsko a Indiu. Táto fascinujúca šelma sa na prvý pohľad veľmi podobá našej domácej mačke, no disponuje niekoľkými charakteristickými znakmi, ktoré ju odlišujú.

Charakteristické znaky mačky divej

Mačka divá môže vážiť 1,2-8 kg, no kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg, čo je viac, ako vážia niektoré líšky. Dĺžka tela dospelého jedinca sa pohybuje v rozmedzí 55-80 cm a výška v kohútiku 35-40 cm. Je zavalitejšia a pôsobí majestátnejším a mohutnejším dojmom ako mačka domáca, najmä vďaka dlhšej a hustejšej srsti, ktorá je aj v lete dlhšia než u mačky domácej.

Má väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušnicami, ktoré sú na hornej strane zarastené. Na čele medzi ušami má 4 tmavé pásiky. Je sfarbená do sivohneda až sivožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách. Mladé jedince sú sfarbené kontrastnejšie ako staré. Na chrbte má výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta.

Nohy priečne lemujú štyri, niekedy päť hrubších pruhov. Tmavý pás, ktorý sa tiahne po chrbte, prechádza pri mačke domácej až na chvost, pri mačke divej končí pri koreni chvosta. Stopa mačky divej je okrúhla, odtlačky prstových mozoľov sú oddelené, pazúry vtiahnuté. V papuli má 30 zubov. Väčší je aj objem mozgovej časti, čím sa mačka divá stáva inteligentnejšou oproti svojej udomácnenej kolegyni.

Rozdiely medzi mačkou divou a mačkou domácou

Hoci sa mačka divá a mačka domáca podobajú, existujú spoľahlivé rozlišovacie znaky:

• Chvost: Chvost mačky divej je robustnejší, kratší a tupo ukončený tmavou srsťou, pričom pred koncom má 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti a ďalšie 2 až 3 sú otvorené. Celkovo má 7 pruhov spolu s čiapkou na konci chvosta. Zdivočená mačka domáca má menší počet pruhov na konci. Ak je menej pruhov, nejedná sa o čistokrvnú mačku divú. Zveseným chvostom stále pošvihuje. Chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela a po celej dĺžke huňatý.
• Sfarbenie: Mačka divá má sivožltú farbu s nezreteľnými pásmi, pričom mačka domáca ich má pekne viditeľné. Tmavý chrbtový pás pri mačke divej končí pri koreni chvosta, kým pri mačke domácej prechádza až na chvost.
• Čierna škvrna na chodidle: Na chodidle zadnej končatiny mačky divej je čierna škvrna, ktorá pokrýva len približne polovicu chodidla. Pri mačke domácej pokrýva celé chodidlo až po pätu. Tento znak je však v prírode ťažko pozorovateľný.
• Zuby: Mačka divá má väčšie zuby ako mačka domáca.

Životné prostredie a spôsob života

Mačka divá je nočným zvieraťom. Cez deň oddychuje v brlohu, alebo pod vývratmi stromov. Žije samotárskym spôsobom života s výnimkou obdobia párenia. Výborne šplhá a tiež vie aj plávať. Na Slovensku sa vyskytuje po celom území, vyhýba sa lužným lesom a zriedkavo sa vyskytuje v ihličnatých porastoch. Nájdeme ju všade, kde sa zachovali staršie lesné komplexy s dostatkom dutín či nôr po iných zvieratách. Jej najčastejšie úkryty patria dutiny stromov, skalné trhliny ale nepohrdne ani opusteným brlohom líšok a jazvecov. Tak ako aj iné mačkovité šelmy sa rada vyhrieva na slnku. Aktívna je za šera a v noci.

Mačka divá má veľmi dobre vyvinutý zrak a sluch, ale menej dokonalý čuch. Na svoju veľkosť má dosť veľké teritórium, až niekoľko desiatok hektárov. Kocúr môže obývať areál až takmer štvornásobnej veľkosti. Veľké časti domácej oblasti sú veľmi pravidelne kontrolované oboma pohlaviami. Označujú si ich trusom, močom a sekrétom medziprstných žliaz pri „brúsení pazúrov". Polohám nad 2000 m. n. m. sa vyhýba. Ak sa brloh zamorí blchami, presunie sa do iného brlohu.

Rozmnožovanie mačky divej

Čas párenia pripadá na koniec zimy - na mesiace február a marec. V tom období kocúri vyhľadávajú páriace sa mačky aj mimo svojho rajónu. Vydávajú pritom nepríjemné zvuky, ktoré pripomínajú mačku domácu. Medzi kocúrmi dochádza k súbojom o samicu. Samotný akt párenia prebieha väčšinou v noci. Kocúr využíva na čuchanie rujného pachu samice Jacobsonov orgán, uložený medzi hrtanom a nosnou dutinou. Keď kocúr vyhľadáva mačku, môžeme vidieť, ako sa občas zastaví, otvára papuľu a vystrkuje koniec jazyka podobne ako had. Práve tým prenáša pachy z okolia jazykom na Jacobsonov orgán.

Gravidita trvá deväť týždňov (63 - 69 dní). V mesiaci apríl až máj privedie mačka divá na svet 3-5 (výnimočne až 6) slepých mláďat, ktoré vážia okolo 45 gramov. Oči sa im otvárajú po 10 až 12 dňoch, keď sú už pokryté krátkou jemnou srsťou. Prvé 4 mesiace iba cicajú. Vo veku okolo šiestich týždňov si začínajú privykať na mäsitú potravu a o dva týždne neskôr sa po boku matky začínajú priúčať lovu. Po skončení „kurzu” lovenia opúšťajú matku v 7 mesiaci života a osamostatňujú sa. Ako päťmesačné už začínajú loviť úplne samy. Ak ich niekto v brlohu vyruší, mačka ihneď prenáša mláďatá na bezpečné miesto. Mláďatá mačky divej sú veľmi hravé a reagujú na krátke mraučanie. Veľmi rýchlo rastú a už po jednom roku pohlavne dospievajú a dožívajú sa v prírode až 10 rokov, niekedy aj 15.

Lov a potrava

Mačke pri love pomáha hlavne výborný zrak a sluch. Vidí dobre za slnečného svetla, ale aj za tmy, keď sa jej zreničky roztiahnu do okrúhla. Svojím vynikajúcim sluchom zachytí zvuky vysokej frekvencie, ktoré vydávajú napríklad aj myši. Na lov využíva prevažne už chodníčky vyšliapané zverou. Nakoľko mačka nemá rada daždivé a vlhké prostredie, v tomto období ani nevychádza zo svojho úkrytu.

Jedálniček nie je ničím výnimočný. Pochutná si najmä na hlodavcoch (ktoré tvoria takmer 90% jej potravy), drobnom vtáctve, malých cicavcoch, hmyze a zriedka na plazoch. Pri love za menšími zvieratami sliedi a niekedy na ne striehne aj zo stromu alebo skalného útesu. Svoju korisť atakuje rýchlym skokom, pričom najdôležitejšie sú silné pazúry, ktorými svoj úlovok pridrží, aby ho mohla usmrtiť zahryznutím do krku. Pri neúspešnom úlovku už svoj skok druhý raz neopakuje a ani korisť už neprenasleduje.

Väčšiu korisť ako napríklad srnčatá a dospelé zajace, loví len výnimočne. Príležitostne sa zmocňuje aj domácej hydiny. Celkovo je viac užitočná ako škodlivá, ale v revíroch s intenzívnym chovom bažantov je prevažne škodlivá.

Ochrana mačky divej

Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Od roku 2000 patrí medzi celoročne chránenú zver. Zaraďuje sa medzi druhy európskeho významu a bola zaradená do Bernského dohovoru. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mačka divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy.

V minulosti sa počet mačiek divých na našom území výrazne znížil, preto sa pristúpilo k ich umelému odchovu a vypúšťaniu do voľnej prírody. V roku 2010 bolo v Národnom parku Veľká Fatra vypustených desať divých mačiek. Na Slovensku do roku 1964 bol jej výskyt zaznamenaný iba v 129 mapovacích kvadrátov DFS, čo predstavovalo 29,7 % z celkového územia, podľa Wikipédie v súčasnosti to je 297 kvadrátov, čo je až 64,8 % územia. Podľa poľovníckej štatistiky z roku 2020 sa uvádza stav 3816 jedincov. Jej výskyt sa neuvádza iba v 11 okresoch, čo predstavuje plochu asi 52 mapovacích kvadrátov.

Na území Slovenska sa odhaduje približne 900 jedincov. Najviac rozšírená je práve na východnom Slovensku. Národná zoologická záhrada Bojnice, Ústav biologie obratlovců AV ČR a Hnutie DUHA Olomouc spojili sily a zahájili dvojročný projekt cezhraničnej spolupráce pod názvom „Hľadáme mačku, pozor, divú!“ Jeho úlohou je monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí. Nemecká nadácia pre ochranu prírody sa od roku 2016 podieľa na výskumných projektoch týkajúcich sa voľne žijúcich mačiek. Tento plachý obyvateľ lesa už niekoľko rokov pomaly získava späť časť svojho bývalého biotopu v tejto krajine.

Ohrozenia a nepriatelia

Najväčším problémom dnešnej divokej mačky je stále intenzívnejšie využívanie krajiny dopravou, kde veľa mačiek hynie na cestách. Ďalej sídelnými oblasťami a poľnohospodárstvom. Posledné oblasti ústupu sú navzájom izolované. Izolované populácie voľne žijúcich mačiek, ktoré tam žijú, sú veľmi malé a preto náchylné na kríženie s domácimi mačkami a choroby. Mačku divú často napádajú rôzne helminty, najmä nematódy, cestódy, trematódy, trichinely. Z chorôb sa pri mačke vyskytujú besnota, toxoplazmóza a iné. Medzi prirodzených nepriateľov mačky patrí rys, šakal, líška, kuna, výr, orol a sokol rároh.

Hybridné mačky

Hybridné mačky sú prvou generáciou mačiek narodených párením domácej mačky s divokou mačkou. Kríženie zvyčajne prebieha medzi divokým kocúrom a domácou mačkou. Výsledkom sú mačky s nezvyčajným vzorom srsti, výraznými lícnymi kosťami a vznešenou postavou. V rámci plemien sú zvieratá oddelené po generáciách. Mačky, ktoré pochádzajú z priameho párenia s divokou mačkou, náležia k prvej generácii (nazývaná tiež filiálna generácia). Čím vyššia je generácia, tým má zviera menej divokých génov.

História a plemená hybridných mačiek

Túžba po divočine v obývačke nie je tak nová, ako by sa mohlo zdať. Už v 60. a 70. rokoch 20. storočia boli v USA krížené malé africké a ázijské divoké mačky s domácimi mačkami. Američanom išlo spočiatku len o nové vedecké poznatky a nesledovali žiadne komerčné chovateľské ciele. To sa však rýchlo zmenilo, keď sa potomkovia divokých ázijských leopardích mačiek a amerických domácich mačiek, ktorí sa narodili ako súčasť vedeckého experimentu pri výskume vakcíny proti leukémii mačiek, dostali k súkromným osobám. Dnes existuje celá rada uznávaných plemien, ktorá pochádzajú z hybridných mačiek:

• Bengálska mačka: Kríženec divokej mačky (leopardia mačka) a mačky domácej. Je jedným z najznámejších plemien s hybridnými predkami, populárna vďaka exotickému vzhľadu a rozmanitosti farieb.
• Savanová mačka: Kríženec afrického servala a mačky domácej. Je najväčším hybridným mačacím plemenom a tiež najväčším zo všetkých uznávaných domácich mačacích plemien, dosahuje výšku ramien až pol metra a dĺžku až 1,2 metra.
• Chausie: Kríženec egyptskej mačky bažinnej a mačky domácej. Obľúbená hlavne v USA vďaka chumáčom chlpov na ušiach a atletickému telu.
• Caracat: Prvý kríženec samice karakala a divokého kocúra sa objavil v roku 1998 v moskovskej zoo.
• Ďalšie hybridné plemená: Kanaani (mačka plavá x domáca mačka), Safari (mačka slaništná x domáca mačka), Bristol (ocelot dlhochvostý x domáca mačka), Viverral (mačka rybárska x domáca mačka) a Tilaran (ocelot stromový x domáca mačka).

Riziká chovu hybridných mačiek

Kríženie divokých a domácich mačiek je problematické, ak sú zvieratá veľmi odlišné - veľkosťou, dobou gravidity a sexuálnym správaním. Zatiaľ čo domáce mačky majú dobu gravidity 63 až 65 dňov, u karakalov a servalov je táto doba výrazne dlhšia, asi 76 až 78 dňov. To môže viesť ku komplikáciám pri pôrode, hlavne v prvých generáciách. Okrem toho sa servaly od mačky domácej odlišujú aj iným sexuálnym správaním. Z tohto dôvodu sa môže stať, že samec servala nerozpozná, kedy má domáca mačka ruju, čo sťažuje chov.

Rozdiel vo veľkosti medzi niektorými divokými mačkami a domácimi mačkami môže spôsobovať ťažkosti pri spárení. Mačka môže utrpieť ťažké zranenia spôsobené kusnutím do krku počas párenia od oveľa väčšieho a silnejšieho samca servala alebo karakala. Hlavne zvieratá prvej a druhej generácie vykazujú ešte výraznejšie vlastnosti divokých zvierat, ktoré sa pri spolužití ukázali ako veľmi problematické. Sú plaché, nenechajú sa pohladkať od cudzích ľudí, sú aktívne v noci a rady ukazujú pazúriky. To pocítili nielen majitelia alebo iné domáce zvieratá, ale tiež nábytok, steny a drevené podlahy, ktoré utrpeli hlboké škrabance. Okrem niekedy agresívneho správania majú hybridné mačky sklon ku značkovaniu.

Chov a starostlivosť o hybridné mačky

Pre odchov a chov hybridných plemien platia napríklad v Nemecku až do štvrtej generácie prísne zákonné podmienky. U mačiek piatej generácie je však status hybridnej mačky oficiálne zrušený. Potom sú považované za samostatné plemeno a môžete ich jednoducho chovať ako domáce mačky. Mačky z neskorších generácií (F5, F6 a ďalej) sú rovnako priateľské a milujúce ako domáce mačky. Aj mačky neskorších generácií majú silnú túžbu po slobode a sú veľmi aktívne. Chov ako čisto domácej mačky je možný za predpokladu, že mačka bude mať dostatok zábavy a aktivít. K druhovo zodpovedajúcemu chovu tiež patrí druhá mačka, ktorá má podobný temperament.

Krotkí potomkovia hybridných mačiek sú stále dobrí lezci, talentovaní skokani do výšky a rýchli šprintéri a potrebujú mať zodpovedajúci pohyb. Ten, kto chová zviera v mestskom prostredí, kde by voľný výbeh bol príliš nebezpečný kvôli rušným cestám alebo príliš veľkému množstvu cudzích ľudí a zvierat, môže zariadiť zabezpečený balkón alebo záhradu predmetmi vhodnými na šplhanie a hojdanie.

Zodpovedný chov zahrňuje tiež správnu výživu. Pri hybridoch, ktorých priamymi predkami sú divoké mačky, je o niečo náročnejšia ako u bežnej domácej mačky. Mnoho majiteľov uvádza, že ich mačka netoleruje priemyselne vyrábané krmivo pre mačky, a preto prešli na surové kŕmenie (BARF). Ak je tento druh kŕmenia pre Vás príliš komplikovaný, mali by ste siahnuť po veľmi kvalitnom krmive s vysokým obsahom mäsa (bohaté na bielkoviny), čerstvého ovocia, zeleniny a prírodných olejoch. Obsah obilnín v krmive by mal byť čo možno najnižší kvôli možnej intolerancii alebo by mal byť úplne nulový. Mnohým plemenám s divokými predkami, ktoré lovia v divočine, je vhodné doplniť krmivo myšami alebo malými vtákmi.

tags: #macka #diva #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Podrobný návod na vyvýšený záhon
• Vznešená krása ibišteka 'Little Prince'
• pestovanie orchideí pre začiatočníkov
• Objavte rastliny vhodné do každej domácnosti
• Regenerácia a ochrana rúk s ISOLDA krémom