Margarétka biela: Liečivé účinky a všestranné využitie
Na jar a začiatkom leta môžete na lúkach vidieť nádherné biele kvety margarétok. Okrem toho, že sú ideálne na tvorbu kytíc a venčekov, majú aj mnohé liečivé vlastnosti. Margarétka biela (Leucanthemum vulgare) je obľúbená európska kvetina z čeľade Asteraceae, ktorá sa rozšírila aj do miernych oblastí Severnej Ameriky a Ázie. Severná Karolína ju dokonca vyhlásila za svoju národnú kvetinu. Margarétka je nielen krásna, ale aj prospešná bylina, ktorá sa využíva pri liečbe povrchových rán a úľave od sezónnych alergií.
Botanická charakteristika a výskyt
Margaréta biela je trváca rastlina dorastajúca do výšky 20 - 80 cm. Voľne v prírode sa vyskytuje od nížin až po horské oblasti. Nájdeme ju takmer v celej Európe. Margaréta je trvalka a obdobie vegetačného pokoja, čiže zimu, prežíva vďaka valcovitým, trochu uzlinatým a šikmo položeným podzemkom. Z nich na jar vyrastajú priame stonky, na konci ktorých sa tvoria kvety. Sú tvorené bielymi korunnými lupienkami obklopujúcimi žltú kvetnú hlavičku. Tmavozelené listy lopatkovitého tvaru rastú v prízemnej ružici a majú zúbkatý okraj. Listy rastúce na stonke sú kopijovité a rastú striedavo. Čím vyššie rastú listy na stonke, tým sú menšie.
Margarétam vyhovuje plne slnečné stanovište. Rastlina je pevná a znesie aj vietor. Pre dobrý rast potrebuje margaréta výživnú, humóznu a dobre priepustnú pôdu. Vyžadujú dostatok slnka a vlahy, nie však trvalé zamokrenie. V lete potrebujú margarétky veľmi veľa vody. Rastie hlavne na lúkach, pastvinách, pri okrajoch ciest a v záhradách. Patrí do čeľade astrovité a v tejto čeľadi nenájdeme žiadne jedovaté rastliny.
Liečivé účinky margarétok
Margarétky sú zdrojom mnohých prospešných látok. Listy obsahujú vysoké množstvo vitamínov A a C, betakaroténu, riboflavínu, niacínu a draslíka. V okvetných lístkoch sa nachádza vysoký obsah betakaroténu. Listy margaréty sú bohaté na bielkoviny, chlorofyl a rôzne minerály. Ako každá tmavozelená rastlina, posilňuje kosti, znižuje riziko rakoviny a prospieva diabetikom.
Tradičné využitie a prínosy
Celá rastlina, a najmä kvety, pôsobí proti kŕčom, nadúvaniu, potopudne a močopudne. S úspechom sa používa pri liečbe čierneho kašľa, astmy a pri nervozite. Má pozitívne účinky pri kašli, nočnom potení, astme, žltačke a priaznivo pôsobí aj na nervovú sústavu. Je užitočná pri žalúdočných vredoch. Používa sa ako vaginálny výplach pri vredoch na krčku maternice.
Vonkajšie použitie
Zvonku sa margarétka používa ako pleťová voda na pomliaždeniny, rany, vredy a niektoré kožné ochorenia. Odvar zo sušených kvetov a stoniek sa používal na umývanie popraskaných rúk. Rozdrvené listy sa prikladajú na opuchy, rozpúšťajú ich a zmierňujú ich horúčosť. Z margarétok sa vyrába aj hojivý balzam na pokožku.
Čaje a nálevy
Nálev z kvetov je prospešný pri zmiernení chronického kašľa a pri zápale priedušiek. Z listov, suchých alebo čerstvých, sa pripravuje čaj na upokojenie alergií a dráždivého kašľa. Pomáha aj pri upchatom nose alebo senná nádche. Destilovaná voda z kvetov je účinná pri liečbe zápalu spojiviek.
Kulinárske využitie margarétok
Margarétka je chutnou prísadou do šalátov. Okvetné lístky, stonky a listy sa môžu jesť surové v šalátoch alebo sendvičoch, alebo sa pridávajú do polievok a dusených jedál. Pre niektorých môžu mať horkastú chuť, preto sa odporúča zbierať najmladšie exempláre a pridávať ich do jedál s mierou. Mladé výhonky a púčiky sa môžu pred konzumáciou spariť. Kvety sú tiež skvelé na ozdobenie jedál. Listy a kvety sa môžu jesť surové. Všetky časti rastliny môžeme tiež dusiť, variť, marinovať alebo restovať. Kvety sú výbornou prísadou do šalátov a k dusenej zelenine. Margaréty sú absolútne bezpečné na jedenie. Chuť: Listy sú trochu horké, pripomínajúce rukolu. Kvety sa dajú konzumovať čerstvé, ale dajú sa pridať aj do jarných šalátov a polievok alebo posypať na chlieb s maslom či tvarohom. Listy môžete zbierať aj do šalátov a kvety použiť najmä na dekoráciu.
Vedeli ste, že pôvodný význam slova „špenát“ (predtým, než bol kultivovaný špenát ako odroda) bola kaša z mladých jarných listov rôznych druhov divo rastúcich rastlín, medzi ktorými sa používala aj hluchavka a margarétka?
Margarétky v záhrade
Mnoho záhradkárov považuje margarétku za burinu, pretože sa môže rýchlo šíriť a ovládnuť záhradu. Avšak vyhnať ju úplne by bola škoda, pretože má mnoho výhod. Zdá sa, že vošky a iní škodcovia sa týmto kvetom vyhýbajú. V minulosti sa čerstvé kvety používali aj proti blchám. Hoci margarétky nie sú univerzálnym riešením, môžu významne prispieť k prirodzenej ochrane proti škodcom. Skúsenosti ukazujú, že aktivita nežiaduceho hmyzu v miestach, kde margarétky rastú, sa znižuje. Dokonca aj vysoká zver, kone či králiky zvyčajne margarétky obchádzajú a radšej konzumujú iné rastliny. Vďaka týmto vlastnostiam sú margarétky výborným spojencom záhradkárov pri ochrane citlivejších rastlín. Celá rastlina je presýtená štipľavou šťavou, ktorá odpudzuje hmyz. Po rozdrvení majú všetky časti rastliny nepríjemný kyslý zápach.
4 kvety, ktoré odpudzujú hmyzích škodcov, ktoré práve sadím [a 1, ktorej sa treba vyhnúť]
Margarétka a sedmokráska: Aký je rozdiel?
Možno ste si všimli malé biele hlavičky v nízkej tráve, často v parkoch. Niekedy sa okvetné lístky sfarbujú až doružova. To sú sedmokrásky. Líšia sa od margarétok hlavne veľkosťou, margarétky sú 3 až 5 krát vyššie, majú iné listy a nie sú liečivé. Popis: Margaréty majú biele kvety s roztvorenými korunnými lupienkami, ktoré obklopujú svetložltú kvetnú hlavičku. Tmavozelené listy rastú vo všeobecnosti v prízemnej ružici, ako je to u púpavy.
Hoci sedmokráska nie je liečivá v tradičnom zmysle ako margarétka, má svoje využitie. Sedmokrásku možno použiť aj na rýchle ošetrenie pri bodnutí hmyzom atď. Bylina je pomerne slabo účinná, preto ju veľmi často dávame do zmesí. Ja ju pridávam najmä do dýchacej zmesi, ale hodí sa aj do tráviacej či detoxikačnej zmesi. Dobrý jarný očistný čaj sa pripravuje z kvetov sedmokrásky a listov žihľavy a púpavy. Všetko v rovnakých dieloch. Pijú sa 3 šálky nálevu denne.
Margarétka v ľudových tradíciách
Dievčatá si kvety margarétky dávajú pod vankúš, aby vo sne videli budúceho manžela. Používa sa na ochranu detí pred zlom a prítomnosťou duchov. Môžete s ňou hrať „má ma rád, nemá ma rád“. V kvetinovej reči predstavuje margarétka trpezlivosť. Margaréta biela je tiež jednou z byliniek, ktoré sa zberali počas magickej svätojánskej noci (noc z 23. na 24. júna). Ľudia odpradávna verili, že bylinky nazberané počas tejto noci majú silnú, priam magickú moc. Neboli ďaleko od pravdy, pretože pri niektorých bylinách je koniec júna ideálnym obdobím na zber. Majú totiž najsilnejšiu koncentráciu prospešných látok a tvoria najviac silíc. V túto magickú noc sa konkrétne zberalo deväť bylín a z nich sa aj plietol svätojánsky veniec. Jednalo sa zvyčajne o bylinky či kvety, ktoré v tomto období rastú. Keďže v júni je bylinková sezóna v plnom prúde a príroda je bohatá na množstvo prospešných rastlín, tak sa aj bylinky, ktoré označujeme ako deväť svätojánskych bylín od lokality k lokalite odlišovali. Medzi svätojánske rastliny patria aj: Margaréta biela (svätojánsky kvietok).