Mária Terézia: Reformy a rozvoj poľnohospodárstva v Habsburskej monarchii
Mária Terézia (13. máj 1717 - 29. november 1780) bola uhorskou a českou kráľovnou z rodu Habsburgovcov, ktorá vládla v rokoch 1740 až 1780. Bola jedinou ženou, ktorá kedy vládla na českom tróne. Jej rozsiahly titul zahŕňal okrem iného aj postavenie cisárovnej Svätej rímskej ríše nemeckého národa. Ako manželka Františka I. Lotrinského mala 16 detí a je často označovaná ako „Matka dvoch cisárov“.
Mária Terézia sa pričinila o významné ekonomické a školské reformy, podporovala rozvoj obchodu a poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Aj keď jej vláda bola poznamenaná konfliktmi, ako bola Sedemročná vojna a vojna o bavorské dedičstvo, počas ktorej musela odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko, jej panovanie prinieslo Habsburskej monarchii jednotnosť a stabilizáciu. Je považovaná za jednu z najvýznamnejších panovníkov z rodu Habsburgovcov a kľúčovú postavu európskej politiky 18. storočia.
Detstvo a vzdelanie
Mária Terézia bola najstaršou dcérou cisára Karola VI. a Alžbety Kristíny Brunšvickej. Po smrti svojho staršieho brata bola podľa Pragmatickej sankcie z roku 1713 určená za dedičku habsburských krajín. Od detstva ju vychovávali a vzdelávali jezuiti, pričom sa jej dostalo vynikajúceho vzdelania v oblasti histórie, latinčiny, francúzštiny a nemčiny. Jej vychovávateľkou bola grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorú si Mária Terézia veľmi obľúbila a po jej smrti ju nechala pochovať do rodinnej hrobky.
Manželstvo a rodina
S budúcim manželom Františkom Lotrinským sa Mária Terézia prvýkrát stretla v šiestich rokoch. Ich manželstvo bolo spečatené 12. februára 1736 vo Viedni. Z ich šestnástich detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II. Habsburský.
Nástup na trón a prvé výzvy
Po smrti svojho otca Karola VI. 20. októbra 1740 sa Mária Terézia stala panovníčkou habsburských území. Jej nástup na trón však nebol bezproblémový. Okrem nárokov susedných krajín na jej územia čelila aj odporu vnútri Rakúska, kde mnohí neboli spokojní s vládou ženy. Navyše, jej otec ju nepripravil na štátnické povinnosti, takže sa musela učiť riadiť krajinu za pochodu.
Hneď na začiatku vlády, 15. novembra 1740, pruský panovník Fridrich II. požiadal o odstúpenie celého Sliezska. Keď Mária Terézia odmietla, pruské vojská obsadili Sliezsko. Nasledovala vojna o rakúske dedičstvo, v ktorej sa proti Rakúsku spojili Prusko, Francúzsko, Španielsko, Bavorsko a Sasko.
Uhorsko a korunovácia
V júni 1741 odcestovala Mária Terézia do Prešporka (dnešnej Bratislavy), aby si zabezpečila podporu Uhorska pre pragmatickú sankciu. Uhorský snem uznal sankciu a rozhodol sa podporiť Rakúsko aj vojensky, no za cenu vyššej autonómie. Mária Terézia potvrdila uhorské privilégiá, oslobodila šľachtu od daní a sľúbila, že v prípade vymretia habsburskej línie si Uhorsko bude môcť zvoliť vlastného kráľa. Následne bola 25. júna 1741 korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme svätého Martina v Bratislave.
V roku 1743 sa Mária Terézia vydala do Prahy, kde bola 12. mája 1743 korunovaná za českú kráľovnú.
Reformy a rozvoj poľnohospodárstva
Mária Terézia si uvedomovala zaostalosť a nejednotnosť monarchie a preto zaviedla rozsiahle reformy. Jednou z kľúčových oblastí bol rozvoj poľnohospodárstva.
Tereziánsky urbár
V roku 1767 vydala Mária Terézia urbársky patent, ktorý obsahoval Tereziánsky urbár. Tento dokument upravoval vzťahy medzi zemepánmi a poddanými, stanovoval povinnosti poddaných voči zemepánom a chránil ich pred nadmerným vykorisťovaním. Urbár zohľadňoval výmeru pôdy, kvalitu pôdy, veľkosť statku a vlastníctvo domácich zvierat pri určovaní počtu dní, ktoré musel poddaný odrobiť na panskom, a výšky úrody, ktorú musel odovzdať zemepánovi. Okrem toho boli stanovené aj tzv. "dary" zemepánom, ako napríklad sliepky, vajcia či maslo.
Podpora nových plodín
Veľká pozornosť bola venovaná propagácii pestovania nových plodín, ako boli zemiaky, kukurica a tabak. Vydávali sa rôzne príručky pre hospodárstva a vznikali nové svojpomocné a osvetové spolky, ktoré šírili nové poznatky a techniky v poľnohospodárstve.
Školské reformy
Mária Terézia si uvedomovala dôležitosť vzdelania pre všetky vrstvy obyvateľstva. V roku 1777 bola vydaná študijná osnova Ratio educationis v podobe kráľovského reskriptu. Tento dokument predstavoval návod na jednotnú štátnu výchovu, od triviálnych škôl až po univerzity.
Sedemročná vojna a jej dôsledky
Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol k Sedemročnej vojne (1756 - 1763), ktorá skončila neúspechom habsburskej monarchie. V dôsledku vojny o rakúske dedičstvo a neskôr Sedemročnej vojny musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Aj napriek týmto stratám sa Márii Terézii podarilo posilniť centralizáciu a jednotnosť monarchie.
Mária Terézia a Uhorsko
Uhorská šľachta bola voči reformám Márie Terézie spočiatku rezervovaná, no ku koncu jej panovania sa jej postoj zmenil. Reformy sa v Uhorsku presadzovali postupne, či už na sneme alebo prostredníctvom kráľovských nariadení. Cieľom bolo zvýšiť daňovú schopnosť poddaných, chrániť ich pred vykorisťovaním a zabezpečiť produktivitu práce, keďže poľnohospodárstvo bolo stále hlavnou časťou výroby.
Mária Terézia sa snažila monarchiu rozdeliť na dve časti. Uhorsko malo slúžiť ako surovinová základňa, zatiaľ čo západná časť monarchie sa mala zamerať na výrobu. Tomu bola prispôsobená aj daňová politika, ktorá bola pre Uhorsko nevýhodná. Napriek tomu sa v Uhorsku rozvíjala výroba, pričom najväčšiu manufaktúru, kartúnku v Šaštíne, založil jej manžel František Lotrinský.
Mária Terézia bola výnimočnou panovníčkou, ktorá svojou energiou, pracovitosťou a pevnou vôľou zanechala nezmazateľnú stopu v histórii Habsburskej monarchie. Jej reformy a snaha o modernizáciu krajiny položili základy pre ďalší rozvoj a posilnili pozíciu monarchie v Európe.
tags: #maria #terazia #pestovanie #plodin