Pestovanie maslovej tekvice: Kompletný sprievodca od výsevu po zber a uskladnenie

Maslová tekvica, mnohými označovaná za muškátovú tekvicu, je neoddeliteľnou súčasťou jesene a symbolom Halloweenu. Táto lahodná a zdravá plodina s maslovo-orieškovou chuťou, krémovo-béžovou šupkou a jasne oranžovou dužinou, si vďaka svojej nenáročnosti získala srdcia mnohých záhradkárov. Jej charakteristický hruškovitý tvar ju robí ľahko rozpoznateľnou. Okrem toho, že je chutná, je maslová tekvica aj nutričná bomba plná vitamínov A, E, C, skupiny B, kyseliny listovej a minerálov ako draslík, vápnik, horčík, železo, zinok, fosfor a meď. Vďaka vysokému obsahu vody a vlákniny je ideálna pre diéty a podporuje trávenie a vylučovanie toxínov z tela.

Pestovanie tekvice nie je vôbec náročné. Je pritom jedno, či sa rozhodnete pre pestovanie hokkaido tekvice, špagetovej alebo známej maslovej tekvice. Akákoľvek tekvica je na pestovanie nenáročná plodina. Stačí dodržať pár jednoduchých pravidiel a ako odmena vás bude čakať bohatá a chutná tekvicová úroda.

Druhy tekvíc a ich využitie

Tekvice sú veľmi rôznorodé, niektoré sú jedlé, iné sa pestujú na okrasu alebo na vyrábanie halloweenskych dekorácií. V súčasnosti existuje viac ako 45 druhov tekvíc a pestujú sa na každom kontinente okrem Antarktídy. Medzi najznámejšie a najobľúbenejšie patria:

Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Pestovatelia ju poznajú aj ako letnú tekvicu. Do tejto skupiny zaraďujeme vyhľadávané zelené a žlté cukety, patizóny, špagetovú, olejovú tekvicu a menšie okrasné tekvičky. Tekvice obyčajné zbierate počas celého leta. Najideálnejší moment zberu je, keď ešte nie sú úplne dozreté. Výnimkou je len olejová tekvica, ktorú je potrebné zbierať, keď je úplne dozretá. Najchutnejšie sú mladé plody s mäkkými semenami.
Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Mnohí ju poznáte pod názvom maslová tekvica. Jej charakteristickým znakom je typický hruškovitý tvar. Maslová tekvica je na pestovanie nenáročná. Výhodou tejto tekvice je možnosť konzumácie ešte mladých plodov aj za surova. Má lahodnú maslovo-orieškovú chuť a vôňu.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Do tejto skupiny patrí populárna hokkaido tekvica. Tekvicu veľkoplodú spoznáte vďaka hrubým popínavým alebo plazivým stonkám. Na týchto dlhých plazivých výhonkoch rastú plody tekvice, ktoré zbierate až v úplnej zrelosti. Okrem hokkaido tekvice do tejto skupiny patrí obrovitý Goliáš, Hokkori alebo so sivomodrou šupkou tekvica Blue Kuri.
Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Je to jediný zo základných druhov tekvíc, ktoré v našich končinách nekonzumujeme. Zvyčajne má využitie v záhradkárstve ako podnož na štepenie uhoriek a melónov.

Jedlé vs. nejedlé tekvice

Váhate, či si zasadiť letnú alebo skôr zimnú tekvicu? Výber je na vás, avšak zimné tekvice, pokiaľ uskutočníte zber v správnom čase a dodržíte potrebné opatrenia, vydržia uskladnené oveľa dlhšie ako letné. Letné tekvice v chladničke vydržia približne týždeň. Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase. Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.

Príprava na pestovanie maslovej tekvice

Tekvice sú pomerne odolné rastliny, takže je možné buď semená predpestovať, alebo ich vsádzať približne v polovici mája priamo na vonkajší záhon. S predpestovaním semien môžete začať už v apríli. Rastliny presádzame na slnečné stanovište až v druhej polovici mája, resp. v čase, keď už nehrozia ranné mrazy, lebo tekvice zle znášajú mrazy. Tekvice majú rady hlinitú pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Je možné do pôdy už na jeseň zapraviť kompost alebo hnoj. Pre rast je zásadný dostatok svetla, tepla a vlahy. Stanovište musia byť vždy slnečné a pôda vlhkejšia. Je potrebné rastliny dostatočne zalievať - menej a častejšie.

Výber stanovišťa a pôdy

Pre výsadbu tekvice je nevyhnutné nájsť dostatočne priestranné stanovište. Ideálna je piesočnatá pôda s vysokým obsahom organickej hmoty ako je humus a pH, ktoré sa pohybuje od 6 do 6,8. Pokiaľ máte k dispozícii len ťažkú ílovitú pôdu, nič nie je stratené. Kompost tvorí neoddeliteľnú súčasť pre pestovanie tekvice nielen hokkaido, ale aj ostatných druhov. Tekvice si potrpia na pôdu s dostatkom živín, na dostatočné množstvo tepla a veľký prísun slnečných lúčov. Tekvica potrebuje tiež okolo seba množstvo priestoru a nemá rada tesné susedstvo iných rastlín. Kvôli prenosu hubových ochorení sa snažte nepestovať tekvice v bezprostrednej blízkosti uhoriek, zemiakov či paradajok. Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh.

Výsev semien a pestovanie sadeníc

Ideálny čas na výsev nastáva už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Do jedného kvetináča vysaďte vždy dve tekvicové semená. Kvetináč zaplňte substrátom tak, aby bola zemina na šírku prsta pod jeho okrajom. Semená sa zatlačia špičkou dole do hĺbky približne dva centimetre. Potom sa kvetináč umiestni na okenný parapet; prvé výhonky sa ukážu už po niekoľkých dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie tekvíc je 20°C až 25°C. Pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Pre dobrý rast rastlín je dôležité, aby sa mladé rastliny nachádzali v prostredí s konštantnou teplotou a dostatočným osvetlením. Potom, čo sa objavia prvé pravé lístky a tieto dorastú až k okraju kvetináča, sa slabší z oboch semenáčikov zvyčajne odstráni. Nechá sa rásť iba silnejšia rastlina, aby sa mohla neskôr vysadiť do záhrady.

Sadenie tekvice do exteriéru sa odporúča až keď pominie riziko mrazov, teda až po 15. máji. Po "zmrznutých", ktorí sú v polovici mája, už obvykle nehrozí nebezpečenstvo mrazu. Preto možno tekvice zasadiť do záhrady na slnečné miesto. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov. Vysievajte semienka do hniezd (vyhĺbených jamôk) hlbokých 3 až 5 cm. Do každej jamky môžete umiestniť 2 až 3 semená. Dôležité sú rozostupy medzi jednotlivými jamkami. Vzdialenosť by mala byť 0,5 x 2 metre alebo 1 x 2 metre. Vždy myslite na nároky konkrétnej odrody.

Sadiť môžete aj pripravené sadenice, ktoré si vypestujete sami doma. Budete potrebovať 5 až 8 cm biologicky rozložiteľný kvetináč. Tekvice totiž nemajú v obľube presádzanie, preto alternatíva biologicky rozložiteľného kvetináča, ktorý položíte priamo do pripraveného „hniezda“, je pre ne najideálnejšia. So sadením začnite zhruba na začiatku apríla. Do kvetináča zasaďte 2 semiačka do 2 až 3 cm hĺbky. Pri dostatočnej vlahe, priamom svetle a teple by rýchlo mala narásť robustná sadenica. Ak si chcete vypestovať priesady, budete potrebovať dostatočne veľké nádoby, do ktorých vložíte po jednom semienku. Po vyvinutí dvoch pravých listov môžete presádzať na záhon.

Ako si predpestovať Hokkaido

Starostlivosť o rastliny

Tekvica aj cuketa či patizón sú jednoročné rastliny, ktoré si vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri. Doprajte im 2,5 cm zálievky za týždeň. Pravidelne hnojte. Tekvica je náročná na živiny. Na začiatku sezóny použite hnojivo s vysokým obsahom dusíka. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia. Pri okopávaní myslite na to, že sa väčšina koreňov nachádza v malej hĺbke. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Pestovanie tekvice v kvetináči

Pestovanie tekvice v kvetináči je pomerne jednoduchou záležitosťou. Ak chcete, aby tekvica naozaj prosperovala, musíte ju zasadiť do výživnej zeminy. Pôda by taktiež mala byť dostatočne priepustná. Kvetináč so zasadenou tekvicou je potrebné umiestniť na miesto, kde slnko svieti približne 6 hodín denne. Pestovanie tekvice v kvetináči je možné len v exteriéri, pretože okrem slnka rastlina potrebuje aj opeľovače, napr. včely. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy.

Pestovanie tekvice na opore

Pestovanie tekvice na opore prináša riešenie. Aj vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou predstavuje spôsob ako chrániť rastlinu pred plesňovými a hubovými chorobami. Zvyčajne listy a plody, ktoré ležia na vlhkej zemi majú sklon plesnivieť, hniť a chorľavieť. Pre vertikálne pestovanie vo výške je nutné vytvoriť tzv. praky. Je to efektívna opora pre tekvice v podobe sieťky alebo látkového lôžka, ktorú treba upevniť na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Všetka ťarcha rastliny je tak prenesená na konštrukciu a rastlina je od ťažkej váhy úplne odbremenená.

Zber a skladovanie maslovej tekvice

Plody tekvice sa zbierajú koncom augusta až začiatkom septembra. Zvyčajne v období jesene ešte pred prvými mrazmi (aj tými prízemnými). Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ďalší znak dozretia tekvice je, keď sa na stonke tvoria prasklinky a stopka je zaschnutá. Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Pri zbere dbajte na to, aby ste tekvici ponechali stopku dlhú minimálne 5 cm. Pamätajte, ak sa so zberom uponáhľate, tekvici hrozí napadnutie baktériami skrz neuschnutú stopku.

Hneď po zbere je potrebné nechať tekvicu ešte vyzrieť na slniečku minimálne dva týždne. Skladujte ju v suchej a chladnej miestnosti s maximálnou teplotou 18 °C. Vlhkosť by mala byť 50 až 80 %. Najdlhšie môžete skladovať hokkaido tekvicu, na suchom mieste, pri teplote okolo 10 až 15 °C. Neukladajte ich priamo na poličky, ideálne je pripraviť im slamené hniezdo alebo ich zavesiť do sieťok. Umiestnite ich čo najďalej od ovocia, ktoré urýchľuje proces zrenia. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov. Skladovať a sušiť môžete aj tekvicové semiačka, ktoré môžete použiť pri ďalšom sadení. Ak sa rozhodnete použiť pri sadení vlastné semená, musíte kvety chrániť pred opelením ešte pred ich rozkvitnutím.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Medzi najčastejšie ochorenia patria múčnatka, sneť, peronospóra, biela škvrnitosť a antraknóza. Zvyčajne v boji proti spomínaným ochoreniam pomôžu účinné širokospektrálne fungicídy. Vzhľadom na riziko nasledovných hubových ochorení je lepšie pestovať tekvicu, čo najďalej od paradajok, uhoriek alebo zemiakov. Ako ochoreniam predchádzať? Udržujte miesto, kde pestujete tekvicu, bez buriny.

Najčastejšie choroby

Múčnatka tekvice: Ak sa na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak, ide o múčnatku. Najhorší scenár - múčnatka úplne zastaví rast plodín. Biely povlak zabráni listom nasávať príjem potrebného slnečného svetla. Najčastejším dôvodom vzniku múčnatky je nepravidelné zalievanie. Napadnuté listy okamžite odstráňte. Ekologické riešenie, ako predísť najhoršiemu scenáru a prísť tak o vašu úrodu, je nastriekať listy roztokom z jednej tretiny mlieka a dvoch tretín vody. Mliečny elixír nastriekajte na listy hneď zrána počas suchého slnečného dňa. Proces opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia. Druhou možnosťou je ošetrenie fungicídom.
Peronospóra: Toto ochorenie sa prejavuje ako lézia na hornom povrchu listov. Na začiatku choroby sú léziami žlté škvrny. S progresiou ochorenia sa lézie stávajú nekrotickými.
Antraknóza, biela škvrnitosť, sneť: Ochorenie začína malými, svetlohnedými škvrnami ohraničenými tmavším okrajom. Časom sa choroba postupne rozširuje, až sa nakoniec na listoch vytvoria malé otvory. Príznakmi bielej škvrnitosti (Plectosporium) sú žltohnedé vretenovité lézie na povrchu listov. Na plodoch sa prejavuje drobnými bielymi škvrnami.

Najčastejší škodcovia

Bzdocha: Bzdochy sú hmyz, ktorý si veľmi rád pochutná na tekvici. Ako zistíte, že bzdochy napadli vašu tekvicu? Odpoveď je žltnutie a vädnutie listov. Vysávajú šťavu z listov, čím narušujú tok živín a vody k rastline.
Nesýtka tekvicová: Larvy nesýtky si rady pochutnajú na spodnej časti stonky, čo následne vedie k neželanému žltnutiu a vädnutiu listov. Ak sa larvy naplno pustia do tekvice, musíte okamžite reagovať a vytrhať všetky napadnuté rastliny. Ako sa nesýtky zbaviť? Najskôr sa musíte zbaviť dospelých jedincov, ktorí koncom júna kladú vajíčka. Pripravte im pascu. Nastavte žlté „záchytné“ misky naplnené vodou, v ktorých sa utopia.

Príznaky múčnatky na tekvicových listoch

Využitie maslovej tekvice v kuchyni

Možností, čo si môžete z maslovej tekvice pripraviť, je nespočetne veľa. Je vynikajúca grilovaná, pečená či varená samostatne alebo ako súčasť iných jedál. Dodá príjemnú jesennú príchuť cestovinám, rizotu či prívarku. Je dokonalá grilovaná ako príloha k mäsu alebo ako hlavná hviezda hustej krémovej polievky. Maslová tekvica rovnako zažiari aj ako súčasť sladkých pokrmov.

Príprava tekvice na varenie

Pred čistením tekvice sa v prvom rade uistite, že máte veľký a ostrý nôž. Tupý nôž by sa vám po tvrdšom povrchu ľahko skĺzol a mohli by ste sa porezať. Zíde sa vám tiež škrabka, ktorá by rovnako mala byť čo najostrejšia. Tekvicu si položte na dosku na krájanie a odrežte jej konce. Následne je potrebné ju ošúpať, keďže šupka maslovej tekvice varením nezmäkne, preto sa nehodí na prípravu jedla. Ošúpanú tekvicu priečne rozpoľte a zo spodnej časti, ktorá pripomína bruško, vydlabte všetky semienka. Tie môžete následne opražiť alebo vysušiť v rúre. Po upečení či uvarení maslovej tekvice alebo tekvice hokkaido môžete dužinu jednoducho popučiť vidličkou alebo si pomôcť kuchynským robotom. Z tekvice vážiacej okolo 2,5 kg získate približne 4 šálky pyré.

Ostala vám doma maslová tekvica či tekvica hokkaido? Určite ju nevyhadzujte. Je ideálna na mrazenie. Nakrájajte ju na malé kúsky a zabaľte do vrecúšok. Postupne ju môžete podľa potreby z mrazničky vyberať a používať na tekvicové recepty. Mrazená vám vydrží až niekoľko mesiacov bez straty kvality a chuti.

Okrem dužiny sa z tekvice dajú zužitkovať aj tekvicové semienka - sú bohaté na minerály a vitamíny. Jemná chuť kvetov sa hodí do mnohých jedál. Úplne postačí, keď zľahka usmažíte cesnak s cibuľou a troškou čili, pridáte umyté a pokrájané kvety a niekoľko minút dusíte na miernom plameni. Dochutíte čerstvými bylinkami a môžete podávať napríklad ako plnku v tortille. Z kvetov je tiež chutná polievka.

Alternatívy k tekvici

Poznáte to. Chystáte sa robiť tekvicový recept a tesne pred varením zistíte, že tej tekvice máte málo. Nič nie je stratené, existujú jej náhrady, ktoré sú 100 % dablérmi.

Mrkva: Patrí medzi koreňovú zeleninu a má rovnakú farbu ako tekvica hokkaido či maslová tekvica. Obsahuje veľa betakaroténu. Čo je však dôležité, keď ju použijete, nikto na zámenu nepríde.
Sladké zemiaky (bataty): Ďalšia náhrada tekvice, ktorá vás zachráni. Pripravujete krémovú polievku a časť tekvice vám chýba? Poslúžia vám bataty. Bataty obsahujú veľa zdravotne prospešného betakaroténu, ktorý sa ukrýva hlavne v šupke, preto sladké zemiaky len dôkladne umyte, nešúpte.

tags: #maslova #tekvica #pestovanie