Fascinujúci svet mäsožravých rastlín: Od pascí kvitnutia
Mäsožravé rastliny sú najnetradičnejšie rastliny na svete a ich spôsobom rastu si získali nejedného pestovateľa. Od ostatných rastlín sa odlišujú schopnosťou prijímať potravu zo živočíchov. Podstata mäsožravých alebo inak nazývaných aj hmyzožravých rastlín, je chytanie hmyzu pomocou rôznych druhov pascí. Mäsožravé rastliny sú schopné fotosyntézy a predácia sa u nich vyvinula v dôsledku nedostatočného príjmu živín z pôdy. Tieto pozoruhodné organizmy sa vyvinuli v prostrediach chudobných na živiny, najmä dusík a fosfor.
Namiesto toho, aby sa spoliehali len na pôdu, vyvinuli si sofistikované pasce na získavanie dodatočných živín z ulovených živočíchov. Masožravé rastliny predstavujú jednu z najzaujímavejších kapitol rastlinnej ríše. Ich unikátna schopnosť loviť a tráviť hmyz či iné drobné živočíchy ich robí fascinujúcimi nielen pre biológov, ale aj pre domácich pestovateľov.
Typy pascí mäsožravých rastlín
Mäsožravé rastliny lapajú hmyz rôznymi mechanizmami. V zásade môžeme pasce rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú skupinu tvoria pasce aktívne, teda také, ktoré sa aktívne pri chytaní koristi pohybujú. Pohyb je veľmi rýchly (maximálne niekoľkosekundový). Do skupiny aktívnych pascí zaraďujeme pasce rodov Aldrovandka, Dionaea a Utricularia.
Druhú skupinu tvoria pasce pasívne, napríklad lepkavé listy (Drosera, Drosophylum, Byblis, Pinguicula, Sarracenia, Nepenthes, Genlisea, Heliamphora, Cephalotus a Darlingtónia). Treba však podotknúť, že niektoré pasce z tejto skupiny sa taktiež pohybujú (Drosera, Pinguicula). Ich lepkavé listy sa totiž po vydráždení zmietajúcou sa polapenou korisťou dávajú do veľmi pomalého pohybu. Tento sotva znateľný pohyb trvajúci obvykle 2 - 4 hodiny má zlepšiť dotyk s korisťou, čo má dvojaký význam. Hmyz prilepený väčšou časťou tela sa z pasce ťažšie dostáva a zväčšením styčnej plochy sa súčasne zväčšuje plocha, kde sa uskutočňuje resorpcia. Niektoré rosičky dokážu ohnúť celý list okolo koristi (Drosera capensis).
Mechanizmy pascí:
- Mechanická pasca - vznikla premenou listovej čepele.
- Podtlaková, čiže hypotenzná pasca (z lat. hypotensio - nízky tlak, podtlak) - pascami sú niekoľkomilimetrové mechúriky so záklopkou.
- Gravitačná pasca - prilákaný hmyz skĺzava a padá alebo je jeho pohyb iným spôsobom navedený dovnútra láčky.
- Dentivná pasca - pasca využíva chodby, na ktorých vnútornom povrchu sú mnohopočetné chlpy. To, že sú tieto chlpy orientované dovnútra slepo končiacej chodby, vedie nič netušiacu korisť hlbšie a hlbšie do pasce (proti srsti sa lezie koristi ťažšie). U druhu Sarracenia psittacina je chodbou vnútro ležiacej láčky. U rodu Genlisea je takáto chodba pod zemou. Je vnútri zložitého lapacieho orgánu v tvare prevráteného písmena Y.
Pestovanie mäsožravých rastlín: Čo potrebujú?
Pri pestovaní mäsožravých rastlín je dôležité pamätať na niekoľko základných pravidiel, ktoré sa líšia od starostlivosti o bežné izbové rastliny. Keď pochopíte, odkiaľ pochádzajú a prečo robia to, čo robia, starostlivosť sa zjednoduší.
Pôda a substrát
Mäsožravé rastliny potrebujú špeciálnu pôdu, ktorá má nízky obsah živín a kyslé pH. V prírode rastú mäsožravky v pôde chudobnej, kyslej a bez živín. Preto nikdy nepoužívame univerzálne substráty.
Ideálny je špeciálny substrát pre mäsožravky, ktorý:
- neobsahuje hnojivá,
- má správnu štruktúru,
- zadržiava vodu, ale nezamokrí korene.
Voda a vlhkosť
Mäsožravé rastliny potrebujú čistú vodu, ktorá neobsahuje žiadne minerály. Najlepšie je použiť destilovanú vodu alebo dažďovú vodu. Nikdy nepoužívajte vodu priamo z kohútika, pretože tá obsahuje minerály a chlór, ktoré môžu poškodiť korene. Používajte len destilovanú, dažďovú alebo osmotickú vodu, keďže tieto rastliny sú citlivé na minerály v bežnej vode. Minerály vody z vodovodu alebo studne tento substrát neutralizujú, čo veľmi znižuje jeho trvanlivosť.
Mäsožravé rastliny majú slabý koreňový systém, ktorý nesmie vyschnúť, preto by kvetináče mali stáť vo vode. Vyžadujú pravidelné zalievanie zásadne dažďovou alebo destilovanou vodou, prípadne prevarenou alebo odstátou vodou. Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká. Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že mäsožravky by mali stáť vo vode. Nie je to pre ne však najvhodnejšie. Lepšie je pôdu len udržiavať stále vlhkú. Polievame zásadne zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča.
Všeobecne vyžadujú vysokú vlhkosť. Rastlinu môžete zvlhčovať zvlhčovačom, rosením alebo ju umiestniť na kamienky s vodou. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium.
Svetlo a teplota
Mäsožravé rastliny potrebujú veľa svetla, ale nemusia byť vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Ideálne miesto pre pestovanie mäsožravých rastlín je okno na južnej strane alebo umelé osvetlenie s nízkou teplotou. Pre fotosyntézu potrebujú slnečné osvetlenie. Väčšina druhov potrebuje veľa svetla, ale niektoré neznášajú priame poludňajšie slnko.
Mäsožravé rastliny rastú najlepšie pri teplotách od 18 °C do 24 °C. Izbová teplota by mala mať okolo 22 stupňov Celzia a rastliny by sa nemali nachádzať blízko ústredného kúrenia. V zimných mesiacoch (s úbytkom svetla) ich zalievame oveľa menej. Niektoré mäsožravky potrebujú zimný pokoj: nižšie teploty, menej svetla, obmedzená zálievka. Bez zimovania môžu časom slabnúť.
Kompletná starostlivosť o mucholapku Venusovú za menej ako 10 minút - Wal-Mart, tipy pre začiatočníkov s mucholapkou v Lowes (aktualizované 2024)
Kŕmenie a hnojenie
Mäsožravé rastliny získavajú živiny z hmyzu, ktorý lovia pomocou špeciálnych lapačov alebo pascí. Rastliny nie je potrebné prikrmovať, dokážu si živiny zaobstarať samé. Pri prekŕmení môže dokonca uhynúť. Hmyz dopĺňa živiny a podporuje rast, ale nie je „denná potreba“. Rastlina si berie len to, čo zvládne spracovať. Viac hmyzu neznamená lepšie. Nikdy ich nehnojte bežnými hnojivami - živiny získavajú z uloveného hmyzu. Mäsožravky sú citlivé na minerály, soli a prehnojenie. Ak sa hnojí, tak veľmi jemne špeciálnymi prípravkami alebo nepriamo (cez prirodzený hmyz). Pre väčšinu pestovateľov platí: nehnojiť vôbec a mať zdravú rastlinu, než hnojiť zle.
Pasce kvetov zbytočne nedráždime, ani neprikrmujeme mŕtvym hmyzom - rastliny to vysiľuje. Mucholapky so svojimi efektnými pascami zvádzajú, najmä najmenších pestovateľov, k skúšaniu efektivity ich reakcií zatvárania sa na dotykové podnety. Nie je však vhodné tieto listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje a efektivita pascí sa vyčerpáva. Naprázdno sa totiž každý list dokáže zatvoriť asi trikrát až päťkrát, s reálnou korisťou len raz alebo dvakrát. Čo sa týka ich prikrmovania, skôr je pre ne lepšie, ak nemajú hmyz vôbec, ako prílišné prekrmovanie, ktoré môže rastliny až zabiť.
Najznámejšie druhy mäsožravých rastlín a ich kvitnutie
Na prvý pohľad sú to celkom obyčajné rastliny. No zdanie klame. Na rozdiel od bežných izbových rastlín dokážu chytiť a následne stráviť menšie živočíchy, hlavne lietajúci a lezúci hmyz. Využívajú na to pasce, ktoré sú rôznej farby, tvaru aj sfarbenia.
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula)
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je pravdepodobne najznámejšou mäsožravou rastlinou a vynikajúcou voľbou pre začiatočníkov. Jej charakteristické pasce s ostrými "zubami" sa rýchlo uzavrú, keď ich koristi aktivujú. Táto rastlina pochádza z močiarov Severnej Karolíny v USA a napriek svojej exotickej povahe je prekvapivo nenáročná na pestovanie. Mucholapka vyžaduje svetlé miesto, ideálne s priamym slnečným svetlom aspoň 4-6 hodín denne, a pravidelné zalievanie destilovanou vodou alebo dažďovou vodou.
Mucholapka má na koncoch listov papuľky, ktorými loví hmyz. Na ich okrajoch sú zúbky, ktoré slúžia ako taká klietka, keď sa papuľka zavrie s ulovenou korisťou. Vnútri sú chĺpky, väčšinou tri, ktoré reagujú na podráždenie zatvorením papuľky. Podráždenie musí v priebehu niekoľkých sekúnd prebehnúť aspoň na dvoch chĺpkoch, aby sa pasca zavrela. Ak sa v pasci ocitne koriť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín.
Pokiaľ má niekto doma jednu mucholapku zakúpenú za posledné peniaze a ešte nie je celkom odolná, vyspelá pripravená na "život", tak je lepšie kvet pred kvitnutím odstrihnúť, aby rastlina nedávala všetku energiu a živiny do kvetu. Kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie. Každá pasca sa za život môže zatvoriť 3-5 krát a potom odumiera (čierne pasce sú odumierajúce). Keď sa pasce budú často zatvárať, rastlinke žiadne neostanú a nebude môcť loviť výživu.
Rosičky (Drosera)
Rosičky (Drosera) patria medzi najrozšírenejšie mäsožravé rastliny na svete a mnohé druhy sú ideálne pre začiatočníkov. Ich listy sú pokryté žliazkovými chĺpkami, ktoré vylučujú lepkavú tekutinu pripomínajúcu rosu. Táto "rosa" nielen priťahuje a chytá hmyz, ale obsahuje aj enzýmy, ktoré korisť trávia. Začiatočníkom odporúčame najmä rosičku okrúhlolistú (Drosera rotundifolia) alebo rosičku kapskú (Drosera capensis), ktoré patria medzi najodolnejšie druhy.
Lapacími orgánmi rosičiek sú listy pokryté zvláštnymi žliazkami (tzv. tentakule), ich hlavičky vylučujú v podobe drobných kvapiek lepivý sliz (ktorý sa vo svetle leskne ako kvapka rosy, z čoho vznikol názov týchto rastlín). Ich korisťou je zväčša iba drobný hmyz. Výrastky, na ktorých sa objavuje „rosa“ sa nazývajú tentakuly a dokážu svojimi lepkavými sekrétmi korisť efektívne prilepiť na listy, následne zafixovať a pomocou nich korisť vysať z biologicky výživných látok. Ich pohyb, podobne ako pohyb listov pri lapaní koristi, je však na rozdiel od mucholapiek podstatne pomalší, prakticky nebadaný.
Rosička kapská dokáže veľmi účinne lapať octomilky a otravné smútivky. Je však nutné povedať aj to, že vďaka pestovaniu v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie, vytvárame ideálne podmienky pre výskyt smútiviek. Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak. Čo sa týka kvitnutia, kvitnú bežne a bez problémov, často sa kvety aj opelia, a poskytujú klíčivé semená.
Saracénie (Sarracenia)
Sarracenie (Sarracenia) predstavujú ďalšiu skvelú voľbu pre začiatočníkov. Tieto severoamerické rastliny vytvárajú nápadné džbánkovité listy, do ktorých láka hmyz farebné sfarbenie a nektár. Po páde do džbánka korisť nedokáže uniknúť kvôli hladkým stenám a dole smerujúcim chĺpkom. Pre začiatočníkov odporúčame najmä sarraceniu purpurovú (Sarracenia purpurea), ktorá je kompaktnejšia a odolnejšia než iné druhy.
Saracénie sú nenáročné mäsožravky, vhodné aj pre úplného začiatočníka. Pochádzajú z USA a dosahujú výšku aj jedného metra. Kvitnú krásnymi kvetmi. Potrebujú maximálne slnečné osvetlenie a môžeme ich pestovať aj na balkóne. V zime im nevadí ani teplota okolo 0°C, dokonca krátkodobo vydržia aj -8°C. Saracéniám sa hovorí aj pytliacke jamy. Cez maličké priezory vo vrchnej časti pasce preniká svetlo a tak korisť nemá z pasce strach. Vnútornú stranu pokrývajú klzké šupinky a tie sú tak klzké, že hmyz, ktorému nerobí problém liezť po skle jednoducho po nich nevylezie a klesne nadol. Tam sa nachádzajú tráviace žľazy, ktoré pomocou enzymatických olejov hmyz rozložia. Veľké saracénie sú schopné okrem hmyzu „skonzumovať“ napr. malé hlodavce. Sarracenie sa vyskytujú v prírode rôznorodo, čo sa týka ich foriem, ale aj podmienok. V predaji sú však obvykle množené hybridné klony so zvýšenou odolnosťou a prispôsobením sa na bytové podmienky. Často tieto rastliny môžeme pestovať celoročne aj v exteriéri. Sú veľmi odolné, majú zaujímavý vzhľad korunovaný veľmi atraktívnymi, pomerne veľkými kvetmi.
Tučnice (Pinguicula)
Tučnice (Pinguicula) sú často prehliadané, no pre začiatočníkov predstavujú výbornú voľbu. Ich listy tvoria prízemné ružice pokryté drobnými žliazkami, ktoré vylučujú lepkavý sekrét. Tento sekrét nielen chytá drobný hmyz, ale obsahuje aj tráviace enzýmy. Tučnice sú ideálne pre pestovateľov, ktorí bojujú s molšicami na iných izbových rastlinách, keďže tieto škodce efektívne lovia. Tučnice patria k bezproblémovým, ľahko pestovateľným a vďačným rastlinám, navyše sa za starostlivosť odmenia pomerne atraktívnym kvitnutím.
Tučnice majú tučné listy, ktoré slúžia zároveň aj na hromadenie vody. V tropických, ale aj severských oblastiach nájdeme druhy, ktoré majú v období dormancie zhustený, priam sukulentný spôsob rastu listov. Nepriaznivé obdobie tak prečkajú v podobe ružíc listov zmenšených na minimum. Tieto druhy však obvykle pestujú len pokročilí pestovatelia, do bytových podmienok sú vhodnejšie bežne predávané hybridy s vyššou odolnosťou. Čo sa týka pestovania, vyberieme im slnečné okno a rašelinový substrát a dbáme na to, aby stáli vo vode.
Krčiažnik (Nepenthes)
Ak sa cítite na trochu väčšiu výzvu, môžete vyskúšať niektoré z nenáročnejších druhov rodu Nepenthes. Tieto tropické liany vytvárajú úchvatné visiace džbánky na koncoch listov. Pre začiatočníkov odporúčame najmä Nepenthes x ventrata alebo Nepenthes alata, ktoré sú pomerne tolerantné k rôznym podmienkam. Krčiažnik, ktorý sa nazýva aj opičí pohár, pretože v prírode z jeho pascí v tvare krčahov pijú opice. Nachádza sa v nich špeciálna tráviaca tekutina. Keď sa do pasce dostane hmyz, utopí sa a následne ho rastlina pomocou tejto šťavy strávi.
Tieto rastlinky vyrastajú oveľa väčšie a väčšinou sú popínavé, niektoré sú dokonca epifyty. Sú to vlastne liany, ťahajúce sa do korún stromov za svetlom aj niekoľko metrov. V domácich podmienkach sa pestujú v závesných kvetináčoch. Krčahy (pasce) vyrastajú na konci listu a dosahujú veľkosť pár cm, až niekoľko desiatok cm (30 - 50) Ich korisťou nie je len hmyz a mravce, ale pri veľkých krčahoch dokonca malé hlodavce. Korisť lákajú vôňou nektáru v krčahoch. Tá pri pokuse dostať sa k nemu padá dovnútra a späť sa už nedostane, pretože steny krčahu sú extrémne hladké.
Pre svoj život potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, okolo 70 - 80 %. Z tohto dôvodu sú pre ne vhodné vitríny a skleníky, avšak dajú sa kúpiť aj druhy a krížence, ktoré prospievajú aj na obyčajnom panelákovom okne. Na nedostatok vzdušnej vlhkosti reagujú zasychaním a netvorením pascí. Ako substrát je pre ne vhodná zmes hrubej vláknitej rašeliny, perlitu, dubovej kôry, niekedy sa pridáva aj molitan či polystyrén na odľahčenie.
tags: #masozrave #rastliny #kvitnutie