Pestovanie mäty na Slovensku: od záhradky až po veľkovýrobu

Málokto odolá sviežej, mentolovej vôni, ktorá sa uvoľní po rozotretí lístkov mäty medzi prstami. Táto nenáročná, odolná a trváca bylinka, plná silice a mentolu, je nielen obľúbená pre svoje kulinárske využitie, ale aj pre mnohé liečivé účinky. Podporuje trávenie, zmierňuje kŕče a bolesti, pôsobí protizápalovo a upokojuje nervový systém. Na Slovensku sa mäta pestuje v záhradách i v nádobách, no v niektorých oblastiach, ako sú Myjavské kopanice, prebieha aj veľkoplošné pestovanie na úrodu.

Charakteristika a odrody mäty

Mäta (lat. Mentha) je rod aromatických bylín, ktoré patria do čeľade Hluchavkovité. Je rozšírená v Eurázii, na severozápade Afriky, v Amerike či Austrálii, čo svedčí o jej adaptabilnosti. Typickou reprezentantkou leta je mäta ako ingrediencia miešaných nápojov, vďaka mentolu, ktorý má ochladzujúci účinok. Mäta je vynikajúcou bylinkou na objavovanie, pretože má množstvo rôznych druhov, ktoré sa chuťovo mierne odlišujú.

Najznámejšie druhy a hybridy

Mäta pieporná: Najznámejšia a najrozšírenejšia odroda s výraznou mentolovou chuťou a vôňou. Využíva sa pri varení, príprave čajov, vo farmácii i kozmetike. Dorastá do výšky 40 - 100 cm a od júna do septembra kvitne ružovými až bledofialovými kvetmi.
Mäta citrónová: Kombinuje sviežosť mäty s jemnou citrónovou vôňou. Hodí sa na prípravu osviežujúcich nápojov, čajov aj do šalátov.
Mäta klasnatá: Vyznačuje sa jemnejšou chuťou i arómou.
Mäta jablčná: Špecifická jemnou ovocnou vôňou pripomínajúcou jablká.

Okrem týchto existuje aj mnoho ďalších krížených mäty s ovocnými vôňami, ako sú jahodová, pomarančová, čokoládová, zázvorová, ananásová či dokonca banánová. Neinvazívna odroda s limetkovou príchuťou je tiež k dispozícii.

Pestovanie mäty v záhrade

Mäta je nenáročná rastlina, vhodná aj pre úplných začiatočníkov. Vyhovuje jej svetlý polotieň, humózna a vlhká, nie zmáčaná pôda. Pestovať ju možno aj na slnečných miestach, ale vtedy potrebuje trvale vlhkú pôdu. Ideálna teplota pôdy na pestovanie mäty je 13 až 21 °C. Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a ak rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.

Príprava pôdy a výsadba

Pred výsadbou mäty je dôležité pôdu dobre pripraviť. Mala by byť dobre priepustná a odvodnená. Ťažká ílovitá pôda mäte nesvedčí, no problém s premokrením možno vyriešiť zmiešaním s pieskom. Mäta rastie najlepšie v pôde bohatej na organické látky, preto je optimálne obohatenie zeminy o trochu kompostu. Pred výsadbou je ďalej vhodné pôdu dobre prekypriť.

Pestovanie mäty sa odporúča začať zo sadeníc a nie zo semienok, pretože semienka mäty sa nemusia vždy uchytiť. Sadenice vysádzame von po dátume posledného jarného mrazu, ideálne na jar od druhej polovice apríla až v máji. Ak pestujete mätu v záhrade, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba. Pri sadení ju položte dostatočne nízko do zeme, aby korienky nemali jednoduchú cestu rozrastať sa a zahrňte mulčom.

Invazívny rast a jeho kontrola

Mäta je invazívna rastlina, to znamená, že v otvorených záhradách sa rýchlo šíri, pričom dokáže predbehnúť ostatné rastliny a odoberá im potrebné živiny. Z tohto dôvodu je dôležité kontrolovať jej rast. Jednou z možností je pestovať mätu v kvetináči na terase a nie priamo do záhona, alebo ju sadiť do nádob bez dna, ktoré zamedzia jej rozrastaniu.

Starostlivosť a hnojenie

Mäta je nenáročná rastlina. Nevyžaduje hnojenie, ani prílišné ošetrovanie. Napriek tomu, ak by ste sa rozhodli hnojiť, existuje aj špeciálne hnojivo pre bylinky.

Zálievka: Mäta znesie aj ťažšiu pôdu a intenzívnejšie polievanie, ale nemala by byť preliata. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená, lebo bahnitá pôda by mohla spôsobiť hnilobu koreňov. V období sucha je vhodné závlahu zintenzívniť, aby mäta neusychala. Mätu je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie.

Strihanie: Neustály zber a pristrihávanie mäty podporí jej zdravý rast. Mätu, ktorú pestujete na úrodu, by ste mali pravidelne zbaviť aj kvetov, ktoré sa objavia začiatkom leta. Vďaka tomu bude mať mäta dostatočne veľa sily na rašenie nových lístkov a vy ju lepšie udržíte pod kontrolou. Po odkvitnutí mätu tesne nad pôdou ostriháme. Zakrátko vyženie množstvo nových výhonkov so sviežimi listami.

Rozmnožovanie mäty

Mäta sa množí prirodzene pomocou svojich koreňových podzemkov, z ktorých vyrastajú mladé stonky. Na jar či na jeseň stačí tento podzemok odobrať a vysadiť ho na požadované miesto. Sadenice si môžete vypestovať aj z odrezkov. Rastlinke mäty stačí na zdravý rast kvetináč s priemerom 20 centimetrov a s hĺbkou 25 - 30 centimetrov.

Prezimovanie v záhrade

Mäta patrí medzi rastliny, ktoré v našich podmienkach dokážu prezimovať. Hoci ide o odolnú trvalku, prezimovanie v balkónových podmienkach je dosť problematické. Ideálna možnosť je presadiť rastlinky v jeseni po poslednom ostrihaní do voľnej pôdy, kde prečkajú do jari.

Pestovanie mäty V INTERIÉRI ako profesionál!

Pestovanie mäty v nádobách (na balkóne alebo v interiéri)

Pestovanie mäty v nádobách je ideálne, ak nemáte záhradu, alebo ak chcete kontrolovať jej invazívny rast. Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v kvetináčoch, ktoré by mali mať drenážne otvory a podmiskou. Pre balkónové účely sa odporúča voliť hrantíky ako na muškáty, pričom môžete zvoliť aj samozavlažovaciu verziu.

Kam mätu umiestniť?

Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. V interiéri je pre ňu najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne, kde na ňu bude ráno svietiť slnko a poobede bude chránená polotieňom. Mäta sa poteší nepriamemu svetlu s doplnkovým osvetlením 12 až 13 hodín denne. Ideálna vnútorná teplota na pestovanie tejto bylinky je 18 až 21 °C. Neukladajte ju blízko vyhrievacích telies.

Mäta prevonia váš domov sviežou mentolovou vôňou, ktorá stimuluje nervový systém a zvyšuje pozornosť, motiváciu a výkon. Obľúbite si ju preto v kuchyni, v pracovni alebo v obývačke.

Starostlivosť o mätu v nádobách

Rovnako ako pri pestovaní v záhrade, aj v kvetináči si mäta potrpí na bohatú zálievku. Pravidelne kontrolujte vlhkosť substrátu a nenechajte bylinku vyschnúť. Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich.

Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača. Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady.

Veľkopestovanie mäty na Myjavských kopaniciach

Mäta sa na Slovensku pestuje aj vo veľkom, napríklad na poliach v oblasti Myjavských kopaníc. Pestovanie mäty piepornej tu prebieha na poli o rozlohe 1 hektár od roku 2018. Každoročne na jeseň - v októbri - sa sadia sadenice mäty, ktoré sa získavajú vyoraním vlastných materských rastlín.

Na jar, po prezimovaní, začínajú mätu plečkovať a okopávať, čo opakujú počas celej jari, aby ju udržiavali bez buriny. Dostatočne vyrastenú mätu zbierajú v lete (zvyčajne na konci júla) ešte pred rozkvitnutím, aby sa zachovali vonné látky - silice. Kosenie a zber mäty robia mechanicky, pomocou špeciálneho zberača na bylinky, čím sa zabezpečuje čistota a čo najmenšie poškodenie rastlinky.

Po zbere mäta putuje do sušiarne, potom do laboratória, na preskúmanie obsahu silíc a mikrobiológiu. Následne mätu režú na väčšie kusy (v prípade sypaného čaju) alebo na menšie (v prípade porciovaného). Po tomto procese je už pripravená finálna surovina, ktorú v baliarni zabalia a hotové čaje následne vyvážajú po celom Slovensku aj Českej republike.

Zber a skladovanie mäty

Zber mäty je flexibilný a prebieha priebežne od jari do jesene. Listy mäty sú pripravené na zber asi 30 dní po presadení, teda, keď sa objaví nový rast a rastlina je vysoká 10 až 15 centimetrov. Pri zbere odrežte stonky mäty tak, aby pár listov zostalo. To podporuje nové vetvenie. Najviac aromatické sú čerstvé, mladé lístky mäty. Ideálnou dobou na zber je ráno, pretože vtedy mäta obsahuje najviac esenciálnych olejov. Zber je najvhodnejšie naplánovať tesne pred kvitnutím, pričom môžete zberať samostatne lístky alebo celú vňať. Ak ju pestujete v exteriéri, pozor na zber tesne pred zimou. V tomto období by ste nemali strihať celé vetvičky, čím oslabíte rastlinu a nemusela by prezimovať.

Možnosti skladovania

Pre dlhodobé skladovanie je najvhodnejšie mätu usušiť. Sušenie mäty by malo prebiehať pomaly a za nízkej teploty - najlepšie vonku na tienistom, dobre vetranom mieste, alebo v rúre na pečenie pri teplote 180 stupňov Celzia po dobu 2 až 4 hodín. Hotové sú vtedy, keď sa dajú rozdrobiť prstami. Suché listy uskladňujeme vo vzduchotesných nádobách.

Druhou možnosťou je zamrazenie do ľadových kociek. Umyté a usušené lístky mäty nadrobno pokrájajte a do polovice nimi naplňte formičky na ľad. Čerstvé lístky mäty môžete skladovať v chladničke v nádobke s vodou, ktorú treba pravidelne vymeniť, keď sa zakalí. Druhou možnosťou je stonky mäty s lístkami uložiť do chladničky vo vlhkej utierke. Nakladanie do oleja má skôr kozmetický než kulinársky význam.

Choroby a škodcovia mäty

Na stonkách alebo listoch mäty sa môže vyskytnúť hrdza mätová. Často je to dôsledok nevhodných pestovateľských podmienok. Napadnuté časti je potrebné odstrániť, nekonzumujte ich. Proti tomuto ochoreniu použite fungicídny postrek. Vznik bielych škvŕn zasa spôsobuje septorióza. Mätu v takomto prípade budete musieť zlikvidovať, najlepšie spáliť.

Využitie mäty

Mäta je všestranná bylinka, ktorá nájde uplatnenie v studenej i teplej kuchyni, v sladkých aj slaných pokrmoch, pri varení, pečení aj grilovaní. Obľúbená je nielen vďaka svojej všestrannosti, ale aj pre svoju osviežujúcu arómu a chuť. Okrem toho ponúka široké možnosti využitia v kozmetike aj medicíne.

Kulinárske využitie

Nápoje: Tradične sa mäta používa do limonád, miešaných alkoholických nápojov (napr. mojito) a samozrejme do čajov. Mätová limonáda vás osvieži v letných horúčavách a v zime vás mäta zahreje v podobe čaju. Tradičný bazový sirup je najchutnejší s prídavkom mäty. Mätový sirup je tiež veľmi chutný, ak ho správne vyvážite citrónom alebo napríklad verbenou citrónovou.
Sladké pokrmy: Mäta je výborná do domácej zmrzliny, mliečnych pudingov či ako ozdoba koláčikov.
Slané pokrmy: Jemne nasekanú mätu môžete pridať do šalátov, namiesto bazalky na mozzarellu, alebo do smotanových dresingov. V teplej kuchyni korení grilované mäso, cuketu a baklažán. Mäta skvele doplní chuť mäsa, zeleniny aj ovocia.

Liečivé účinky

Mäta je zdravá, krásna bylinka, ktorá je človeku mimoriadne prospešná. Mäta obsahuje vysoký podiel silíc, z ktorých je najviac obsiahnutý mentol. Nájdete v nej tiež flavonoidy a triesloviny. Silica a v nej zastúpený mentol má výrazné antiseptické vlastnosti, potláča citlivosť nervových zakončení a vyvoláva pocit chladu na koži, čím potláča pocity bolesti, svrbenia a pod. Silica pôsobí na činnosť tráviacich enzýmov a podporuje chuť do jedla! Mentol má taktiež pozitívny účinok na centrálny nervový systém.

Použitie usušeného listu, resp. vňate mäty piepornej patrí k najpoužívanejším liečivým rastlinám vo svete na podporenie tvorby žlče, na uvoľňovanie kŕčov a zníženie bolestivých zažívacích ťažkostí spojených s nadúvaním. V terapii sa používa vnútorne vo forme záparu, odvaru a externe vo forme kúpeľov, mastí a masážnych emulzií. Zvonka sa používa aj pre antibakteriálny účinok pri zápaloch nosnej dutiny vo forme inhalácie. Mäta navyše dokonale uvoľní vaše svaly a zrelaxuje vašu myseľ.

tags: #mata #slovensko #velkovyroba #pestovanie