Medzinárodná a domáca legislatíva pestovania a užívania marihuany v SR a ČR

V posledných rokoch sa otázka legalizácie a dekriminalizácie marihuany stala horúcou témou v mnohých krajinách, vrátane Slovenska a Českej republiky. Kým Česká republika sa vydala cestou postupného uvoľňovania legislatívy, Slovensko si udržuje prísnejší postoj. Tento článok poskytuje komplexný prehľad súčasnej situácie, pripravovaných zmien a porovnanie prístupov oboch krajín k tejto kontroverznej rastline.

Česká republika: Na ceste k regulovanému trhu

V českých konopných kruhoch to teraz bzučí ako v úli. Slovo “legalizácia” sa skloňuje vo všetkých pádoch a dátum 2026 žiari ako maják nádeje v tomto priestore. Vláda totiž pripravuje historický krok - prechod od neúspešnej prohibície k plne regulovanému trhu s marihuanou. Predtým, ako sa pozrieme do budúcnosti, je kľúčové pochopiť, v akom právnom chaose sa nachádzame v súčasnosti, teda v roku 2025.

Súčasný právny status v ČR (rok 2025)

• Dekriminalizácia, nie legalizácia: Držba “väčšieho ako nepatrného množstva” konope sa považuje za trestný čin. V prípade malého množstva (do 10 gramov sušiny) a pestovania do 5 ks rastlín sa jedná “iba” o priestupok, za ktorý hrozí len pokuta.
• Technické konope a CBD: Konopné produkty s obsahom THC do 1 % sú plne legálne. To otvorilo dvere aj pre CBD produkty a ďalšie kanabinoidy, ale nerieši situáciu “klasickej” marihuany.
• HHC: Novinkou je, že HHC sa už stihol dostať na zoznam zakázaných látok. Dá sa povedať, že súčasná situácia nahráva čiernemu trhu, nezaručuje kontrolu kvality a zbytočne kriminalizuje tisíce ľudí.

Pripravovaná novela trestného zákonníka (od 1. januára 2026)

Česká republika prešla v posledných rokoch viacerými legislatívnymi zmenami týkajúcimi sa marihuany, pričom najvýznamnejšia novela trestného zákonníka nadobudla účinnosť od 1. januára 2026. Hlavným mozgom tejto reformy je národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil. Cieľom jeho návrhu nie je neobmedzená anarchia, ale zavedenie jasných a prísnych pravidiel. Od 1. januára 2026 nadobudla v Českej republike platnosť historická novela trestného zákonníka, ktorá zásadne prepisuje pravidlá zaobchádzania s konopím.

Kľúčové zmeny v roku 2026:

• Domáce pestovanie: Dospelí občania starší ako 21 rokov si teraz môžu legálne pestovať až 3 rastliny konopí pre vlastnú potrebu.
• Držanie marihuany: Povolené množstvo je 100 gramov sušiny doma a 25 gramov na verejnosti.
• Predaj a distribúcia: Zostávajú nelegálne. Predaj, darovanie alebo akákoľvek iná forma distribúcie marihuany inej osobe zostáva nelegálna, bez ohľadu na to, či ide o úplatnú alebo bezúplatnú transmisiu.
• Priestupky a trestné činy: Novela zaviedla stupňovaný systém sankcií, ktorý dôsledne rozlišuje medzi priestupkami a trestnými činmi podľa závažnosti porušenia. Pestovanie 4 až 5 rastlín alebo držanie mierne nad limit (do 200 g doma alebo do 50 g na verejnosti) je kvalifikované ako priestupok riešený pokutou v správnom konaní. Trestné činy súvisia s vyšším počtom rastlín alebo väčším množstvom držanej sušiny.
• Správne konanie: Pokuty a zabavenie konopí pri priestupkoch.

Ďalšie plánované zmeny:

• Kontrola kvality: Každý produkt by musel prejsť kontrolou. To by znamenalo koniec pesticídom, plesniam a neznámemu obsahu THC.
• Obmedzenia a prevencia: V plánoch figuruje zákaz reklamy a predaj v neutrálnych obaloch so zdravotným varovaním.
• Konopné kluby: Ďalšou možnosťou by mohli byť tzv. konopné spoločenské kluby.
• Nové tresty: Prísne trestaný by zostal predaj mimo licencovaného systému (čierny trh), a najmä predaj a/alebo podávanie konope maloletým.
• Osud väzňov a amnestia: Návrh počíta s revíziou trestov. Tie osoby, ktoré si dnes odpykávajú trest za činnosť, ktorá by bola podľa nového zákona legálna (napr. pestovanie 4 ks rastlín marihuany), by mohli požiadať o prehodnotenie svojho prípadu a prípadné prepustenie, vymazanie alebo zmiernenie trestu.

Česká republika stojí pred potenciálne najväčšou drogovou reformou za posledné desaťročia. Jej cieľom nie je vytvorenie sveta, kde sa konope povaľuje na každom rohu, ale nový smer, v ktorom je trh pod štátnou kontrolou, kde sú spotrebitelia a maloletí chránení a kde sa väzenia zbytočne nezapĺňajú za drobné priestupky. Cesta návrhu parlamentom bude zložitý proces, a navyše konečná podoba samotného zákona sa môže líšiť od plánov, ktoré sú teraz na stole, jedno je však isté - vietor zmien je cítiť, a tak pre fanúšikov marihuany prichádza vzrušujúce obdobie.

Medicínska marihuana v ČR

Gram medicínskej marihuany stojí v prepočte približne 11 EUR. Pacienti si môžu mesačne kúpiť až 180 gramov sušeného materiálu v lekárni. V Českej republike je zriadená tzv. Štátni agentúra pro konopí pro léčebné použití, ktorá uľahčuje prístup k medicínskej marihuane.

Rozdiel medzi technickým a rekreačným konopím v ČR

V Českej republike existuje aj legálne technické konope, ktoré obsahuje maximálne 1 % THC. Toto konope podlieha inej regulácii v rámci zákona o psychomodulačných látkach a je oveľa bežnejšie dostupné v rôznych formách, vrátane CBD produktov. Konope s obsahom THC nad 1 % spadá pod novelu trestného zákonníka. Hranica 1 % THC je v európskom kontexte výrazne vyššia, keďže väčšina krajín EÚ vymedzuje limit pre priemyselné a technické konope na 0,2 % alebo 0,3 %.

Slovenská republika: Prísny postoj a výzvy

Na Slovensku je marihuana v roku 2025 nelegálna a nie je povolená ani jedna rastlina na pestovanie. Slovenská republika vedecké fakty v oblasti využitia marihuany v medicíne neberie do úvahy a neposkytuje pacientom žiaden prístup k lekárskej marihuane. Článok 35 Charty základných práv Európskej únie hovorí o tom, že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť. Limitácia tohto ustanovenia spočíva však v tom, že tieto práva sa poskytujú za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Súčasný právny status v SR (rok 2025)

Hlavnou účinnou látkou v rastlinách rodu Cannabis je THC. Okrem THC sa v nepatrnom množstve vyskytuje aj hexahydrocannabinol (HHC). Obe tieto látky sú v Prílohe č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. Bližšiu definíciu omamnej látky možno nájsť v § 2 ods. 1 zákona o OPL. Psychotropná látka je vymedzená v tomto istom zákone v § 2 ods. 2. Podľa § 130 ods. 5 zák. č. 300/2005 Z. z.

Základ regulácie omamných a psychotropných látok predstavuje Jednotný dohovor OSN z roku 1961 v znení Protokolu o zmenách Jednotného dohovoru o omamných látkach z 25. marca 1972 a Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971. Uvedenými dohovormi je Slovenská republika viazaná a tieto dohovory sú svojím spôsobom odzrkadlené aj v zákone o OPL. Tieto dohovory pripúšťajú používanie omamných a psychotropných látok na lekárske a vedecké účely.

Kategorizácia THC a HHC:

Kategorizácia THC v Prílohe č. 1 zákona o OPL je trochu špecifická v porovnaní s inými omamnými a psychotropnými látkami. THC je zaradené v Prílohe č. 1 medzi psychotropné látky, ale naraz vo dvoch skupinách. THC je zaradené do I. skupiny, t. j. medzi látky, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, ale zároveň je zaradené aj do II. Skupiny, t. j. medzi látky s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Logicky nie je zdôvodniteľné, prečo to tak je, keďže ďaleko nebezpečnejšie látky bez využitia v medicíne, napr. kokaín alebo metamfetamín, sú zaradené v II. skupine.

Zaradili sme sa tak - ako poslední - k ostatným členským štátom Európskej únie, ktoré CBD nepovažujú za psychotropnú látku. Okrem tohto dôvodu ministerstvo zdravotníctva, ako predkladateľ návrhu, argumentovalo aj absenciou kanabidiolu v dohovoroch OSN či uľahčením procesov spojených s produkciou, distribúciou a predajom CBD produktov na Slovensku. Nemalou motiváciou bol určite aj faktor kladného vplyvu na určité odvetvia podnikania a priemyslu v nadväznosti na možný rast zamestnanosti. V podstate ide o jednoduchú matematiku, kedy pozitíva, na ktoré bolo poukazované dlho pred uvedenou novelou z r. 2021 nielen u nás, ale i v zahraničí, jednoznačne prevýšili negatíva spájané s CBD.

Podľa ŠÚKL, ani kokaín a ani metamfetamín sa v Slovenskej republike ako liečivo nevyužívajú a nie sú obsiahnuté v žiadnom lieku. Pre porovnanie uvádzame, že v zmysle nariadenia vlády č. 463/2013 Sb. o seznamech návykových látek, v znení neskorších predpisov, je kokaín a konopa v rovnakej kategórii podľa prebratých dohovorov a v Českej republike nemajú 3 skupiny omamných a psychotropných látok ako je to u nás v Prílohe č. V Českej republike sú v spomenutom nariadení vlády pekne reflektované dohovory OSN a prebraté ich prílohy, resp. zoznamy omamných a psychotropných látok, zatiaľ čo u nás sa vytvorili tri skupiny, ktoré nie úplne reflektujú dohovory; napr. už spomenutá kategorizácia kokaínu a metamfetamínu.

THC bude v našich podmienkach spadať do I. skupiny v prípade drogovej trestnej činnosti, kedy dochádza k akémukoľvek neoprávnenému nakladaniu s touto látkou, a THC v II. skupine je kvôli liečivu Sativex, ktoré okrem THC obsahuje aj CBD. Sativex je jediný liek s obsahom THC, ktorý má platnú registráciu v Slovenskej republike. Registrácia bola ŠÚKL na tento liek vydaná dňa 12. 6. V rokoch 2015 až 2022 nebol Sativex ani raz predpísaný.

HHC na Slovensku:

HHC, rovnako ako THC, nájdeme tiež v Prílohe č. 1 k zákonu o OPL. Táto látka je zaradená do I. skupiny medzi psychotropné látky. Keď sa pozrieme na kategorizáciu HHC v zákone o OPL, tak môžeme vidieť, že regulovanou látkou je chemický vzorec "HHC, 9-nor-9beta-hydroxyhexahydrokanabinol". V Prílohe č. Podľa čísla CAS (Chemical Abstract Service), t. j. jedinečného identifikačného čísla konkrétnej chemickej zlúčeniny, je HHC, prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách rodu Cannabis, ktoré je v podmienkach Slovenskej republiky zákonom regulované, resp. zakázané, označené ako (6aR, 10aR). Na trhu dostupné vzorky HHC majú rôzne iné číslo CASm. Z uvedeného vyplýva, že nejde o tú istú zlúčeninu HHC a teda tieto látky aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon neustanovuje reguláciu na rôzne stereoizoméry ani stereochemické varianty a pod., je v zmysle Prílohy č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. legálna. Dovolíme si tvrdiť, že toto je jeden z dôsledkov prísnej regulácie THC, a to nielen v Slovenskej republike.

Medicínska marihuana v SR

Môžeme teda konštatovať, že prístup k lekárskej marihuane, resp. jedinému lieku s obsahom THC je v Slovenskej republike len naoko a v skutočnosti sa k nemu pacienti nevedia dostať. Tým odvážnejším alebo dostatočne zúfalým zo svojho zdravotného stavu teda ostáva len nelegálny spôsob zabezpečenia si marihuany.

Slovenská republika v prístupe k lekárskej marihuane je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami Charty práv pacienta, keďže súčasný stav lekárskej vedy, týkajúci sa marihuany ako liečiva, je poznatkovo na dostatočnej úrovni a je preukázané, že marihuana, resp. Medzi európske štáty s liberálnejším prístupom patria Malta, Luxembursko a novšie aj Nemecko, ktoré legalizovalo rekreačné užívanie marihuany.

Trestné postihy na Slovensku

Prechovávanie marihuany, aj keď len pre vlastnú potrebu, je v Slovenskej republike trestno-právne postihované. Legálne prechovávanie liečiva s obsahom THC je zas prakticky nemožné. Pacienti, ktorým by však marihuana, resp. THC mohli pomôcť s ich zdravotnými problémami, môžu riskovať trestnoprávny postih alebo odísť minimálne do Českej republiky.

Slovenskej republike hrozí už len za jednu obvykle jednorazovú dávku marihuany trest odňatia slobody až na 1 rok v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona. Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach nemožno získať status pacienta, ktorému môže byť poskytovaná lekárska marihuana, resp. THC na liečbu jeho ochorení. U nás budú takýto ľudia označení ako páchatelia trestnej činnosti a následne im môže byť uložený trest odňatia slobody za prechovávanie čo i len malého množstva marihuany, resp. prípravkov obsahujúcich THC. Štát nezaujíma, že daná osoba trpí zdravotnými problémami a snaží sa ako tak normálne fungovať.

Uvedené sa uplatnilo aj v prípade Kristiána Simonisa, ktorý si odpykáva 7,5-ročný trest odňatia slobody, keďže z marihuany vyrábal tzv. Taktiež je na mieste spomenúť, že pre osobu trpiacu ochorením, na ktoré je marihuana, resp. THC účinným liekom, je tých maximálne desať obvykle jednorazových dávok nedostačujúcich, resp. postačuje len na veľmi krátku dobu a takáto osoba by sa prechovávaním viac než desať obvykle jednorazových dávok dopúšťala už zločinu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona. To znamená, že takejto osobe by reálne hrozil trest odňatia slobody na 3 až 7 rokov. Javí sa nám to úplne absurdné a nelogické. Takáto osoba nikoho neohrozila, spoločnosti nespôsobila žiadnu škodu, len sa usilovala mať kvalitnejší život a zmierniť príznaky svojej, možno nevyliečiteľnej, choroby.

Od 1. 5. 2022 je účinný zák. č. 105/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval Trestný zákon a došlo k zmierneniu trestov za prechovávanie marihuany pre vlastnú potrebu. Spolu s touto novelou a v súvislosti s prechovávaním marihuany pre vlastnú potrebu sa zaviedol aj inštitút zakotvený v § 40a, nazvaný ako podmienečné upustenie od potrestania. Zmysel tohto inštitútu by mal spočívať v tom, že ak páchateľ súhlasí s uložením ochranného liečenia, tak súd upustí od potrestania. Podľa štatistických ročeniek vydávaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa približne polovica ochranných liečení nevykoná a to najmä z kapacitných dôvodov. Prijatú novelu však nepovažujeme za správnu, vôbec nenaplňujúcu svoj deklarovaný cieľ, ktorý sa uvádza v dôvodovej správe.

Vnímanie marihuany ako "vstupnej drogy"

Často sa stretávame s tvrdením, že marihuana je tzv. gateway drug, čiže vstupná brána k tvrdým drogám. Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkohol skôr, než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali, je nikotín.

Ďalšia štúdia, v ktorej sa vedci zaoberali výskumom molekulárneho mechanizmu pri vstupných drogách, sa konštatovalo, že v USA a v Európe je veľmi dobre definovaná sekvencia užívania návykových látok. K tejto problematike uvádzame ešte reportáž zo štúdie vykonanej National Institute on Drug Abuse, v ktorej sa uvádza, že užívanie kanabinoidov adolescentmi môže znížiť reakciu mozgu na tvorbu dopamínu v dospelom veku a týmto spôsobom môže byť takáto osoba náchylnejšia k vytvoreniu si závislosti iných návykových látkach. Z tohto pohľadu sa dá hovoriť o marihuane ako o vstupnej bráne. Netreba však opomenúť skutočnosť, že majoritná časť ľudí, ktorí užívajú marihuanu, nikdy neprejdú na iné návykové látky.

Podľa názoru riaditeľa združenia STORM, teória marihuany ako vstupnej drogy je dávno prekonaná. Marihuana nie je vstupnou bránou k tvrdým drogám. Táto skutočnosť bola viackrát už vyvrátená. Treba si uvedomiť, že legálne dostupnou tvrdou drogou, ktorá je ozajstnou vstupnou bránou, je alkohol. Nechceme tým tvrdiť, že užívanie marihuany so sebou neprináša žiadne riziká. Samozrejme, že existujú zdravotné riziká, a to najmä pri dlhodobom užívaní. Z hľadiska využitia marihuany v medicíne uvádzame názor F. telesný potenciál závislosti na cannabis je veľmi nízky. Po ukončení dlhodobého užívania sa môžu po niekoľko dni objaviť abstinenčné príznaky formou narušeného spánku, častejších snov, potenie a podráždenosť. Psychická závislosť je možná pri zodpovedajúcej štruktúre osobnosti.

Tvrdenia Grotenhermena potvrdzuje aj štúdia B. Roquesa, ktorý pri porovnávaní nebezpečenstva alkoholu, opiátov, kokaínu, benzodiazepínov, nikotínu a marihuany dospel k záveru, že pri marihuane je slabá miera či už telesnej alebo psychickej závislosti, k poškodeniu nervového systému nedochádza, celková toxicita je veľmi slabá a spoločenskú nebezpečnosť označil za slabú.

CBD na Slovensku a v Českej republike

Ponuka produktov a ich rozmanitosť, ako aj informovanosť ľudí v spojitosti s CBD na Slovensku sa značne zmenila, rozrástla. Jednoznačne za to môže legislatívna úprava, ktorá takpovediac CBD-čku u nás oficiálne otvorila dvere. 1. máj 2022 sa neniesol klasicky len v duchu osláv Dňa práce, ale symbolicky sme si ho spojili s jedným milým „výročím“ súvisiacim s CBD na Slovensku. Presne pred rokom, teda 1. mája 2021, totiž vstúpila do platnosti poslancami schválená novela zákona č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Na základe tejto novely sa kanabidiol (CBD) na Slovensku vyradil zo zoznamu psychotropných látok, konkrétne z II. skupiny omamných a psychotropných látok s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku.

Napriek vyššie uvedenému (vylúčenie zo zoznamu psychotropných látok) sa CBD naďalej nemôže vyskytovať v potravinách, pokiaľ nepatrí medzi povolené nové potraviny v EÚ. Európsky trh môže obsahovať len nové potraviny povolené a uvedené v tzv. zozname nových potravín únie, alebo používané v potravinách v súlade s podmienkami využitia a potrebami na označenie. No a presne v tomto zozname sa kanabidiol (ani iné kanabinoidy) momentálne nenachádzajú. Zatiaľ sú obsiahnuté len vo verejne prístupnom Novel Food katalógu s titulom nepovolenej novej potraviny, aj keď európska komisia už zaevidovala žiadosti týkajúce sa CBD v súvislosti s povolením/zaradením do zoznamu nových potravín. CBD nie je možné zaradiť na trh SR ako potravinu/zložku potravín (vrátane výživových doplnkov), pokiaľ nebude schválené ako nová potravina podľa nariadenia EÚ č.

Pre záujem o pestovanie konopy za účelom produkcie CBD je veľmi dôležité sa na začiatok vybaviť pevnými nervami a trpezlivosťou. Počiatočné zorientovanie sa v zákonoch a paragrafoch neznie moc lákavo, no bez toho to jednoducho nepôjde a preto treba na začiatok upriamiť pozornosť na zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Nevyhnutné je identifikovanie a správne pochopenie základných pojmov či podmienok, na základe ktorých sa povoľuje zaobchádzanie s určitými látkami. Rovnako ponúka prehľadný zoznam povinných údajov týkajúcich sa žiadosti o vydanie príslušného povolenia, ako aj samotné náležitosti späté s daným povolením. Samozrejmosťou sú jasné pokyny pre prípad zániku, dočasného pozastavenia alebo zrušenia samotného povolenia, ako aj povinnosti vyplývajúce držiteľovi povolenia. Do skupiny povinnej literatúry pre záujemcov o pestovanie CBD na Slovensku môžeme zaradiť aj Nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z. Toto nariadenie upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb. V prípade neistoty a predpokladaného množstva otázok je určite vhodné obrátiť sa aj na štátne inštitúcie primárne sa venujúce danej téme, čiže Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPSR), či Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA). Napríklad, na webe MPSR je okrem iného uvedený zoznam odrôd konope, ktoré možno pestovať na účely získania priamych platieb. No a za posledné možné studnice relevantných informácií by sa dali považovať firmy pohybujúce sa v danom odvetví.

Slovenský legislatívny rámec spätý s CBD sme si v podstate rozobrali v predchádzajúcich odsekoch, kde sú uvedené jednotlivé zákony/nariadenia upravujúce túto problematiku. Ako členský štát sme navyše viazaný aj na záväzné normy únie, preto je dôležité ich rešpektovať a kooperovať s nimi.

V Českej republike základnú problematiku rozoberá Zákon č. 167/1998 Zb. o návykových látkach, kde je obsiahnuté všetko potrebné, napr. rozdiel medzi technickým a „obyčajným“ (a.k.a. marihuana) konope. Za technické je považované konope (registrovaná odroda) s obsahom THC menším alebo rovným 1% hmotnosti suchej rastliny. Technické konope je možné v ČR podľa uvedeného zákona voľne kupovať, skladovať, ďalej spracovávať a tiež aj dovážať za účelom priemyselného, technického alebo záhradníckeho spracovania. Tento zákon je v podstate niečo ako naša 139/1998 Z. Čo sa týka napríklad CBD kvetov, podobne ako u nás, aj v ČR sa takéto a im podobné produkty môžu predávať len ako zberateľské/darčekové predmety osobám starším ako 18 rokov. Nie je povolené nabádať zákazníkov ku konzumácii (napr. fajčenie) pre možné obvinenie zo šírenia toxikománie (Zákon č. 40/2009 Zb., trestný zákonník).

Európske trendy a porovnanie

V celej Európe majú skúsenosti s marihuanou 80 miliónov ľudí, čo je asi štvrtina európskej populácie! Marihuana sa vo svete vypestuje asi na 50 000 ton ročne. V Európe prebieha postupné uvoľňovanie legislatívy týkajúcej sa konope. Medzi európske štáty s liberálnejším prístupom patria Malta, Luxembursko a novšie aj Nemecko, ktoré legalizovalo rekreačné užívanie marihuany. Nemecký model je považovaný za jeden z najkomplexnejších v Európe, ponúka nižšiu vekovú hranicu (18 rokov) a zároveň prísnejší limit na držanie doma (50 g vs. 100 g v ČR). Kľúčovým rozdielom je existencia konopných klubov (Anbauvereinigungen), ktoré môžu legálne spoločne pestovať konope pre svojich členov.

Česká republika vs. Slovensko

Česká republika sa svojím prístupom k marihuane zaraďuje medzi liberálnejšie krajiny v Európe, aj keď nie je v tomto smere najpokrokovejšia. Na Slovensku je marihuana v roku 2025 nelegálna a nie je povolená ani jedna rastlina na pestovanie. Česko, naopak, smeruje k uvoľneniu legislatívy, pričom od roku 2026 umožňuje legálne pestovanie a držanie obmedzeného množstva konopí pre osoby staršie ako 21 rokov.

tags: #medzinarodna #sr #a #cz #pestovanie #marihuany

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o Oncidium po odkvitnutí
• Pestovanie Guzmánie doma
• Návod na pestovanie chilli
• kvety v oranžovej farbe
• Pestovanie v naplaveninovej pôde