Fascinujúca kvetena Vysokých Tatier: Sprievodca po unikátnych prírodných krásach
Vysoké Tatry sú nielen národným parkom Slovenska, ale aj miestom s unikátnou prírodou, kde môžete objaviť fascinujúce jaskyne, vzácne rastliny a dychberúce výhľady. Keď sa povie Tatry, ako prvé sa nám vyjavia ich ohromné štíty, siahajúce vysoko k oblohe, často pocukrované snehom. Silným zážitkom pre turistu býva stretnutie s kamzíkom alebo svišťom. A pre mnohých turistov tiež stretnutie s nádhernou tatranskou kvetenou.
V našich veľhorách rastie v nižších polohách mnoho kvetín, s ktorými sa môžete stretnúť aj v iných pohoriach Slovenska. Zároveň tu však, najmä vo vyšších polohách, rastie množstvo kvetín, s ktorými sa inde na Slovensku nestretnete vôbec alebo len výnimočne v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Malej Fatre, Poľane, Beskydách či na Muránskej planine. Mnohé z týchto kvetín oko turistu z chodníka neuvidí, lebo často rastú v neprístupných lokalitách - vysoko na skalách, sutinách či v žľaboch. V tomto článku si predstavíme zaujímavé tatranské rastliny, z ktorých väčšinu si pozorný turista môže všimnúť priamo z turistického chodníka.
Výškové vegetačné stupne Tatier
Veľké rozdiely v nadmorskej výške, značná členitosť povrchu, pestré geologické podložie, ale aj odlišné vlhkostné a pôdne podmienky v Tatrách umožňujú život veľmi pestrej kvetene. S pribúdajúcou nadmorskou výškou postupne ubúda teplo, následkom čoho sa tu vytvorilo niekoľko výškových vegetačných stupňov postupne od podhoria až po vrcholy tatranských štítov.
Podhorský (submontánny) stupeň (do 700 - 800 m n. m.)
Tento stupeň bol počas historického vývoja územia pod najsilnejším antropickým vplyvom. Je tvorený zväčša poľnohospodárskymi pozemkami. Sú tu najväčšmi rozšírené synantropné druhy (druhy, ktoré sa sem dostali pričinením človeka) či už na smetiskách, poľných cestách, v okolí obydlí, na poliach a v záhradách. V podhorí Tatier a v podtatranských kotlinách zaberajú veľkú časť územia lúky a pasienky. Mnohé z týchto lúk sú v súčasnosti ovplyvnené intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby, rekultiváciou a odvodnením. Melioračnými zásahmi boli značne zdecimované rozsiahle rašeliniská a močiare.
Zvyšky pôvodných spoločenstiev sa zachovali v podhorí Západných Tatier a v katastroch obcí Važec, Východná, Pribylina, Liptovská Kokava, kde sa dodnes zachovalo niekoľko zrubových senníkov slúžiacich na uskladnenie sena. Najväčším rašeliniskom slatinného typu s vysokým obsahom báz sú Belianske lúky, kde sa nachádzajú mnohé chránené a ohrozené druhy.
Horské a vyššie horské stupne (700 - 1500 m n. m.)
V podraste lesov horského vegetačného stupňa (od 700 do 1200 m n. m.) sa vyskytujú niektoré druhy tráv, ako smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa), chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), chlpaňa lesná (Luzula sylvatica) s rôznymi druhmi známych bylín, ako tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), či starček hájny (Senecio nemorensis). Hojne zastúpené nízke kríčky, ako čučoriedka (Vaccinium myrtillus) alebo brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) pristupujú do vyššieho horského stupňa (od 1200 do 1500 m n. m.). Na vlhkých, humóznych stanovištiach rastie endemická soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) i významný karpatský endemit margaréta okrúhlolistá (Leucanthemum waldsteinii).
Subalpínsky stupeň (1500 - 1800 m n. m.)
Nad vyšším horským vegetačným stupňom sa od hornej hranice lesa rozprestiera subalpínsky vegetačný stupeň, pre ktorý sú charakteristické viac-menej súvislé porasty kosodreviny (Pinus mugo subsp. pumilio), do ktorej vstupujú najmä druhy ako horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), stračonôžka vysoká (Delphinium elatum), či papraď rakúska (Dryopteris austriaca). Na presvetlených plochách medzi kosodrevinou nachádzame rozsiahle porasty čučoriedky, inde zas porasty psice tuhej (Nardus stricta) alebo smlzu chĺpkatého (Calamagrostis villosa), v ktorých nájdeme horec bodkovaný (Gentiana punctata), chránený a ohrozený bieloprst belavý (Pseudorchis albida), či kriticky ohrozený druh trávnička alpínska (Armeria alpina).
Alpínsky stupeň (1800 - 2300 m n. m.)
Alpínsky vegetačný stupeň poskytuje tatranskej kvetene niekoľko rozdielnych biotopov. Biotop snehových úležísk je viazaný na plytké panvy, kde vietor v zimnom období naveje veľké množstvo snehu, ktorý uľahne, stvrdne a udržuje sa tu veľmi dlho, preto sú pôdy na týchto lokalitách veľmi prevlhčené a poskytujú stanovištia hlavne plazivým vŕbam. Biotop skalných stien a puklín sa viaže na holé skaly, ktoré obsadzujú rastliny prispôsobené na život v týchto skromných vysokohorských podmienkach. Na vápencoch a dolomitoch rastú horec Clusiov (Gentiana clusii), prvosienka holá (Primula auricula), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), astra alpínska huňatá (Aster alpinus subsp. subvillosus). Biotop alpínskych pralúk je typický pre spevnené úsypové kužele, svahy guliakov a morén. Najpestrejšiu flóru majú v tomto biotope vápencové a dolomitové podklady, na ktorých nachádzame množstvo atraktívnych rastlinných druhov. Sú to viaceré druhy chránených a zraniteľných, fialovkasto kvitnúcich kozincov: kozinec alpínsky (Astragalus alpinus) a kozinec nórsky (Astragalus norvegicus), chránené druhy ostropyskov: ostropysk Hallerov (Oxytropis halleri), ostropysk karpatský (Oxytropis carpatica), ostropysk poľný tatranský (Oxytropis campestris subsp. tatrae).
Subniválny stupeň (2300 m n. m. a viac)
Posledným výškovým vegetačným stupňom je subniválny (od 2300 m n. m. až po najvyšší vrchol 2655 m n. m.). Drsné klimatické podmienky so značne skráteným vegetačným obdobím a veľmi tenká vrstvička pôdy (zväčša už len na skalných teraskách a v skalných škárach) umožňujú rast a vývoj už len druhom málo náročným na množstvo tepla a hrúbku pôdnej pokrývky. Vyskytujú sa tu nesúvislé porasty lišajníkov alebo cievnatých rastlín medzi skalnými rebrami, v žľaboch a v skalných stenách.
Príbehy tatranských štítov (2) Stopy na hrebeni [2013]
Charakteristické a vzácne rastliny Tatier
Vo vysokohorskom prostredí Vysokých, Západných a Belianskych Tatier žijú rastliny v extrémnych podmienkach, musia odolávať vetru, mrazu, suchu v zamrznutej pôde, horúcemu letnému slnku. Tomu všetkému sa museli v priebehu vývoja prispôsobiť - niektoré rozkvitajú už pod snehom, iné tvarom a pokrytím listov zabraňujú vyparovaniu vody, ďalšie majú odolné vankúšikové tvary, prispôsobené korene a pod. Napriek náročným podmienkam, alebo práve vďaka nim sú nezvyčajne krásne. Kvety majú žiarivé a výrazné farby pretože tvorba farbiva je podporovaná nižšou teplotou, intenzitu farieb podporuje ultrafialové žiarenie.
Niektoré rastlinné druhy sa vyskytujú výhradne v Tatrách - nazývame ich endemity Vysokých Tatier. Medzi najznámejšie patria lykovec muránsky a horec Clusiov, ktoré si môžete pozrieť v Botanickej záhrade endemitov.
Borovica vrchovská (limba)
Nádherný ihličnatý strom s korunou takmer po zem môžeme vidieť hlavne pri hornej hranici lesa. Zelené ihlice majú belavý pásik a vyrastajú vo zväzkoch po päť. Plody - limbové oriešky sú veľmi chutné, ale pozor! Prednosť pri ich konzumácii majú tatranské vtáky a zvieratá (medvede). Orešnica perlavá dokonca pomáha s rozširovaním límb, pretože si schováva limbové oriešky do zásoby a odnesie ich aj na väčšiu vzdialenosť. Keď potom na ne zabudne, môže vzniknúť nová limba.
Zelené „nekvitnúce“ rastliny
V tatranských lesoch, ale i na lúkach, skalách či okolo chodníkov je veľké množstvo rôznych machov a vyšších rastlín, ktoré sú na prvý pohľad nekvitnúce a pre bežného turistu nezaujímavé. Mnohé z týchto rastlín sú však veľmi vzácne a pri bližšom pohľade veľmi pekné. Sú to plavúne, prasličky, vratičky, pľuzgierniky, slezinníky, vudsie, sitiny či ostrice. Zaujímavý je ježohlav úzkolistý. Je to vodná rastlina, ktorá za optimálnych podmienok kvitne. Rastie v troch tatranských plesách a keďže tu nemá optimálne podmienky, prežíva len v sterilnom stave. Vidieť vlniace sa sviežozelené trsy pod hladinou vody je pekný zážitok.
Kvitnúce rastliny - vzácne tatranské endemity a glaciálne relikty
V Tatrách nájdeme mnoho rastlín, ktoré rastú aj v iných pohoriach, prevažne v submontánnom až montánnom pásme. Niektoré prenikajú aj do subalpínskeho a výnimočne aj alpínskeho pásma. Patria sem napríklad kýchavica biela Lobelova, fialka žltá sudetská, soldanelka valašská, jednokvietok veľkokvetý, horec krížatý, horec luskáčovitý, astra alpínska, kamzičník rakúsky, nátržník zlatý, tučnica alpínska, stokráska Micheliho, žltuška orlíčkolistá a mnohé ďalšie. V nasledujúcich sekciách si však predstavíme druhy, ktorých ťažiskom výskytu sú hlavne Tatry, vrátane endemitov a paleoendemitov, ktoré sa zachovali v Tatrách.
Orchidey
V Tatrách rastie veľa druhov orchideí, ale jedna je pre Tatry typická. Je to vstaváčik alpínsky, najmenšia orchidea európskej flóry. Rastie výhradne na vápencoch, preto sa s ním môžete stretnúť len v Belianskych Tatrách. Je to však vecou šťastia, pretože iba pár centimetrová žlto-zeleno-hnedá rastlinka je veľmi nenápadná.
Iskerníky
Vieme, ako dokážu iskerníky spestriť obyčajnú lúku. V Tatrách rastie niekoľko vzácnych iskerníkov, ktoré rozžiaria aj tatranské skaly a hole. Iskerník vrchovský rastie vo Vysokých Tatrách, iskerník okrúhlolistý s netypickým okrúhlym listom zase v Belianskych Tatrách. Bielo kvitnúce iskerníky alpínske a ľadovcové môžeme vidieť vo Vysokých a Západných Tatrách. Rutovník koriandolistý patrí medzi iskerníkovité a podobá sa na bielo kvitnúce iskerníky, ale je to samostatný rod.
Poniklece
Zavčasu na jar sa všetci tešíme na prvé poniklece. Aj v Tatrách rastú. Poniklec jarný, kvitnúci ružovofialovo, je veľmi vzácny druh, ktorý rastie len na niekoľkých mikrolokalitách v Západných a Vysokých Tatrách. Poniklec biely je v Tatrách pomerne hojný a na vhodných stanovištiach sa z jeho bielych kvetov môžeme tešiť od mája často až do septembra. Svoje kvety otvára iba za slnečného počasia.
Krivec
Žlté krivce nás v skorej jari tiež vedia potešiť. V Belianskych Tatrách však rastie krivec biely. Je naozaj biely, s tenkými fialkastými prúžkami. Jeho starší názov znel poetickejšie - ľaľujka neskorá.
Rozchodníky a rozchodnica
Rozchodníkov rastie v Tatrách viac druhov. Ale pokiaľ si malé rozchodníky turista málokedy všimne, veľké trsy žlto, ružovo až oranžovo kvitnúcej rozchodnice ružovej upútajú už z diaľky.
Lomikamene
Ako názov napovedá, lomikamene obľubujú skalnaté biotopy. V celých Tatrách ich rastie niekoľko druhov - lomikameň jastrabníkolistý, karpatský, machovitý, pižmový, pochybkový, sivý, trváci, vystupujúci, zohnutolistý, metlinatý. Nie sú to vysoké, nápadné rastliny, ale tým, že často rastú v trsoch, môžu pritiahnuť našu pozornosť.
Ďateliny
Človek by nečakal, že aj ďateliny môžu byť vzácne. A predsa sú ďateliny, ktoré rastú vo vyšších horách a spestrujú horské trávniky. Je to purpurovo kvitnúca ďatelina lúčna Kotulova, ktorá má na rozdiel od lúčnej ďateliny väčšie hlávky a intenzívnejšie sfarbené kvety. Ďatelina orbelská hôľna sa podobá bielo kvitnúcej ďateline plazivej z nižších polôh, ale tiež má oveľa väčšie kvety.
Kozince, ostropysk a sekernica
Rody z čeľade bôbovité sa môžu bežnému turistovi navzájom podobať. Na prvý pohľad sa odlišujú v maličkostiach - kozince majú člnok (pysk) tupý, ostropysk má člnok končistý, na konci zahnutý a sekernica má striešku sklonenú dole, takže člnok nevidieť. Pre nás je dôležité, že ich strapcovité súkvetie, farebne od bielej, cez žltú až do fialovočervenej krásne oživujú skalnaté hole, terasy či spevnené sute. Všetky tieto druhy sú vápnomilné, a tak ich nájdeme hlavne v Belianskych Tatrách.
Dryádka a kuklíky
Tieto druhy sú z čeľade ružovité. Dryádka osemlupienková rastie takmer vo všetkých vyšších slovenských pohoriach. Hoci je to nízka poliehavá rastlinka, jej pomerne veľké biele osemlupienkové kvety a lesklé kožovité tmavozelené listy zaujmú vari každého. Žlto kvitnúci kuklík horský poznáme z viacerých našich pohorí, ale kuklík plazivý môžeme stretnúť len v Tatrách.
Fialky
Fialka žltá sudetská je častá vo vyšších slovenských pohoriach, no fialka alpínska rastie ostrovčekovito iba na vápencoch v Západných Tatrách, Belianskych Tatrách, Veľkej Fatre, Nízkych Tatrách a Chočských vrchoch. A aj tam len v malých populáciách. Zaujímavé je, že fialku v Chočských vrchoch dlho považovali za endemit masívu Choča, až neskôr sa potvrdilo, že je to fialka alpínska.
Vŕby
Nie je vŕba ako vŕba! Tatranské nie sú stromy, ale len kríky až plazivé kríčky. Je ich tu viac druhov - vŕba švajčiarska, alpínska, tupolistá, Kitaibelova, bobkolistá, bylinná, oštepovitolistá, sieťkovaná. Niektoré rastú na silikátovom podloží a niektoré zase na bázickom podloží. Často sa plazia po skalách a sutinách a vytvárajú pekné prírodné scenérie. Vŕba bylinná je najmenšou vŕbou a zároveň našou najmenšou drevinou.
Klinčeky
Spomenieme len dva najvzácnejšie. Klinček ľadovcový, ktorý rastie hojnejšie v Belianskych Tatrách a roztrúsene na mylonitoch v ostatných častiach Tatier, a náš najozdobnejší klinček - klinček pyšný alpínsky, ktorý tiež rastie prevažne v Belianskych Tatrách. Zaujímavosťou je, že v nížine na Záhorí rastie takmer rovnaký klinček - klinček pyšný pravý. Klinček pyšný zdobí svojimi krásnymi tvarmi vysokohorské lúky v stupni kosodreviny.
Kuričky a rožce
Ide o druhy z čeľade klinčekovité, často rastú v trsoch a ich pekné biele trsy na skalách sú oku veľmi lahodiace. Pokiaľ kurička vápencová je bežná aj v iných slovenských pohoriach, kurička karpatská rastie u nás iba v Tatrách. Rožcov je viac druhov - rožec jednokvetý, širokolistý, tatranský, trojčnelkový, vlnatý. Niektoré preferujú vápencové podložie, niektoré silikáty. V každej oblasti Tatier sa dá nájsť niektorý z rožcov.
Silenky
Sú tiež z čeľade klinčekovité a v Tatrách sú dve vzácne a zaujímavé. Pokiaľ bielo kvitnúca silenka maličká je naozaj nenápadná a vytvára len redšie trsy, tak ružovo kvitnúca silenka bezbyľová je síce tiež drobná, ale vytvára veľké vankúšikovité trsy a svojou ružovou farbou priťahuje pozornosť z diaľky. Je to prastará horká rastlina, ktorá sa k nám rozšírila v dobe ľadovej. Vankúšikovité porasty vytvára, čím sa chráni pred silným vetrom a teplotným výkyvom.
Prvosienky a pochybky
Rastie tu viacero prvosienok. Ale takou typickou pre Tatry je ružová prvosienka najmenšia. Jej pekné veľké kvety oživia sivú tatranskú žulu. Pochybkov rastie v Tatrách viac druhov, ale väčšinou na neprístupných miestach. Pochybok biely a nízky rastú však aj v blízkosti tatranských chodníkov.
Horce
Horcovité kvety vždy pútali pozornosť turistov. Jednak svojou farbou a jednak povesťami o ich liečivosti. V Tatrách rastú aj bežnejšie druhy ako horcovec brvitý, viacero horčekov, horec krížatý či luskáčovitý. Drobná horcovka útla je ľahko prehliadnuteľná, sýtomodrá farba horca snežného sa nedá prehliadnuť a veľké modré až modrofialové kvety horca Clusiovho doslova priťahujú oči. Neprehliadnuteľný je bledo žltozelený horec ľadový a aj žltý, s fialovovými bodkami, horec bodkovaný, ktorého koreň sa kedysi používal na liečebné účinky. Aj dnes vám niekde ponúknu pálenku s horcom. Na tieto účely sa však používajú pestované rastliny. Horec jarný je chránený a kriticky ohrozený druh. Často vykvitne znova aj na jeseň. Podobne ako všetky horce, obsahuje trpké silice.
Všivce
Odvar zo všivcov sa kedysi robieval na hubenie vší a iných parazitov. Odvtedy mu zostalo škaredé meno. Všivec Oederov a všivec praslenatý sú v Tatrách bežné nad hornou hranicou lesa. Statný všivec Hacquetov síce nie je taký bežný, ale svojím žltým súkvetím vyčnieva nad okolité byliny a priťahuje pozornosť. Všivec Oederov je vzácny a chránený druh.
Angelika
Z čeľade mrkvovité asi najviac zaujme angelika lekárska. Malé žltozelené kvety sú zoskupené do mohutných súkvetí a rastlina je neprehliadnuteľná. V minulosti to bola dôležitá liečivá rastlina. Podľa povesti ju ľuďom odporučil archanjel Michal, aby ňou liečili mor.
Kamzičníky
Vysoký kamzičník rakúsky z čeľade astrovité spestruje tatranskú kvetenu v nižších polohách, jeho menší súrodenec kamzičník chlpatý zasa tatranské hole nad hranicou lesa. Meno má podľa lovcov kamzíkov v Alpách, ktorí vraj konzumovali jeho koreň, aby nedostali závrat na skalách.
Plesnivec
Krásny a osobitý kvet sa stal symbolom európskych hôr. V Tatrách rastie na karbonátoch v Belianskych Tatrách a Západných Tatrách a paradoxne sa stal rastlinným symbolom Vysokých Tatier. Plesnivec alpínsky je chránený a ohrozený druh.
Kyprina úzkolistá (Vŕbovka úzkolistá)
Nápadná rastlina z čeľade pupalkovité nie je typická pre Tatry a vôbec nie je vzácna a predsa ju treba spomenúť. Určite si mnohí pamätáte na rok 2004, kedy víchrica v Tatrách zničila veľkú časť smrekových lesov. Na niekoľko rokov potom sa holiny zahalili do sýtej ružovofialovej farby tisícov zakvitnutých kyprín úzkolistých. Keď trochu podrástli mladé stromčeky, kyprina ustúpila na okraj lesov, rúbaní či násypov. Pri rozkvitaní sa kvety postupne otvárajú zdola nahor. Súvislé porasty pokrývajú rúbaniská a stráne. Je liečivá, pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu.
Linnéovka severná
V dnešnej dobe, postihnutej zmenou klímy, znečisťovaním pôdy a ovzdušia, nadmernou ťažbou dreva, ničením pralesov, rozťahujúcou sa výstavbou do prírodného prostredia, veľmi veľa vzácnych, ale i bežných rastlinných druhov ubúda. Ale príroda je mocná a občas sme svedkom malého zázraku. Desaťročia bola v Tatrách nezvestná drobná popínavá rastlinka s drobnými zvončekovými kvetmi. Až pri mapovaní pralesov ju znovu objavil Marián Jasík. Teraz sú známe viaceré lokality vzácneho severského druhu, žiaľ, pre bežného turistu neprístupné, lebo ležia v ťažkom sutinovom a pralesovitom teréne.
Glaciálne relikty a endemity Tatier
TANAP je veľký národný park s množstvom rastlín. Niektoré druhy sú cennejšie ako iné, ale všetky sú prísne chránené. V parku je zakázané trhať kvety. Niektoré druhy sú navyše glaciálnymi reliktmi, pretože prežili doby ľadové a žili niekoľko miliónov rokov. Zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov, pričom niektoré z nich sú na súčasnej južnej hranici svojho areálu.
Paleoendemity
Paleoendemit je vývojovo starý druh, ktorý sa vyvinul v treťohorách a možno aj skôr. Na Slovensku rastú štyri paleoendemity - lykovec muránsky, stračia nôžka tatranská, klinček lesklý a lomikameň trváci. Posledné tri rastú aj v Tatrách. Stračia nôžka tatranská je ohrozený, chránený druh a jedovatá rastlina. Je starým západokarpatským endemitom z obdobia treťohôr.
Endemity Tatier
Iskerník vysokotatranský, lyžičník tatranský, piesočnica tatranská, rožec tatranský, očianka bezosťová, margarétka alpínska tatranská, lipnica osobitá a lipnica žulová - to sú endemity Tatier, čiže druhy, ktoré rastú len v Tatrách a nikde inde na svete. Bežnému turistovi sa veľmi podobajú na iné druhy rodu, takže ich ťažko rozozná. Jedine margarétka alpínska tatranská je dobre rozpoznateľná. Rastie prevažne na silikátoch. Zvonček tatranský je západokarpatský endemit. Na obrázku sú roztancované kvety zvončekovitého tvaru, ktoré vyzváňajú v Širokom sedle v Belianskych Tatrách.
Tatranské doliny a ich rastlinné bohatstvo
Tatranské miesta, ktoré sú vďaka svojmu príbehu unikátne si už dnes môžete zaznamenať pri svojej ďalšej trase tatranskými chodníčkami. Vo Vysokých Tatrách sú na poznávanie flóry najkrajšie miesta vo Veľkej Studenej doline, Velickej doline a to v časti zvanej Kvetnica.
Velická dolina
Velická dolina s fascinujúcou prírodnou záhradou, kde ľadovce dosahovali dĺžku približne 7,5 kilometra, ponúka množstvo skvostov. Od Tatranskej Polianky, kde nájdeme napríklad Tatranský domov s jazierkom, Wolkerove jazierka či Guhrove sanatórium, cez okolie Horského hotela Sliezsky dom, ktorý obklopujú Velické granáty s polodrahokamami, Večný dážď spoločne s Velickým vodopádom a plesom, na brehu ktorého sa kedysi modlil aj pápež Ján Pavol II.
Skalnatá dolina
Skalnatú dolinu formoval ľadovec, ktorý tu pred 10 000 rokmi zanechal tri plesá. Jedno z nich je zaniknuté, druhé vysychá a tretie sa pre istotu schovalo z dohľadu. Filmových milovníkov poteší i výhľad do známeho Filmárskeho žľabu a lyžiarov najstrmšia zjazdovka Lomnického sedla na Slovensku. Unikátnosť Lomnického štítu dotvára Botanická záhrada či Veľvyslanectvo slnka. Skalnatý potok zas v doline vytvára prostredie pre Národnú prírodnú rezerváciu Pramenisko a neďaleko je i najstarší park Vysokých Tatier.
Javorová dolina
Javorová dolina nachádzajúca sa v severnej časti Vysokých Tatier ponúka naozaj množstvo prírodných i svetských skvostov. Do rieky Javorinka, s dĺžkou viac ako 19 kilometrov, sa vlieva Meďodolský potok, ktorý tu už viac ako 10 000 rokov formuje dolomitový skok. Neďaleko sa nachádzajú aj lúky s históriou pastierskych vojen, limbové lesy i Zvernica. Tú vybudoval knieža Hohenlohe ako aj Lovecký zámoček či Kostol sv. Anny.
Kvetinové kráľovstvo medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami
Mám v Tatrách obľúbené jedno čarovné miesto, ktoré som si len tak pre seba nazval „rajská záhrada“. Väčšina kvetov zobrazených v tomto článku je práve odtiaľto. Toto miesto sa nachádza na rozhraní Belianskych a Vysokých Tatier, v okolí Širokého a Kopského sedla, v záveroch dolín Monkova, Predné a Zadné Meďodoly. Ak by ste sa tam chceli pozrieť, najlepšie je túru začať v rázovitej obci Ždiar. Červená značka nás vyvedie hore Monkovou dolinou do Širokého sedla uprostred Belianskych Tatier. Ďalej po červenej, traverzom popod kopec Hlúpy sa dostaneme do Kopského sedla, ktoré tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Z Kopského sedla sa nám ponúka viacero možnosti ako pokračovať ďalej.
Jedna je na západ - cez Zadné Meďodoly do Tatranskej Javoriny. Druhá na východ k Veľkému Bielemu plesu, odkiaľ sa môžeme vydať buď po zelenej značke ku chate Plesnivec a do Tatranskej Kotliny, alebo po modrej značke do Tatranských Matliarov. Tiež je možnosť pokračovať po červenej na Chatu pri Zelenom plese, odkiaľ sa nám ponúka znovu viac možností ako ísť ďalej. Atmosféra uprostred Belianskych Tatier - pohľad z Vyšného Kopského sedla na nižšie položené Široké sedlo a nad ním Ždiarsku vidlu.
Tipy na výlety za tatranskou kvetenou
Čo vidieť vo Vysokých Tatrách? Hľadáte kam na výlet v Tatrách? Spojte turistiku vo Vysokých Tatrách s návštevou týchto unikátnych prírodných miest. Pre dokonalý deň v prírode odporúčame skombinovať návštevu Belianskej jaskyne s prehliadkou botanických záhrad.
Belianska jaskyňa
Jednou z najznámejších slovenských jaskýň je Belianska jaskyňa, nachádzajúca sa v regióne Vysokých Tatier. Tento podzemný skvost je turistickou atrakciou, ktorá láka tisíce návštevníkov svojimi kvapľovými útvarmi, podzemnými jazierkami a rozľahlými dómami.
Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici
Nie každý môže ísť zdolávať tatranské štíty a mnohí nedokážu vyjsť ani nad hranicu lesa po turistických chodníkoch. Ale obdivovať tatranskú kvetenu môže takmer každý. Slúži na to Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici, kde môžeme vidieť takmer všetky vzácne kvety Tatier. V Botanickej záhrade v Tatranskej Lomnici môžete obdivovať viac ako 300 druhov rastlín, ktoré sú typické pre prírodné krásy Slovenska. Táto záhrada je skvelým miestom na vzdelávacie aktivity aj relaxáciu v lone prírody.
Machorasty a lišajníky
Machorasty a lišajníky predstavujú unikátne formy života v Tatrách, prispôsobené extrémnym podmienkam. Lišajníky sú jedinečné organizmy, ktoré predstavujú spolunažívanie hubových vlákien s niektorými riasami alebo sinicami. Huba prijíma vodnú paru čím urýchľuje fotosyntézu v riase a poskytuje ochranu pred slnečným úpalom. Lišajníky rastú veľmi pomaly a dožívajú sa vysokého veku. Úspešne zaujímajú stanovištia, na ktorých vládnu príliš nepriaznivé klimatické a pôdne podmienky pre vyššie rastliny. V skalnatých a klimaticky drsných oblastiach môžu lišajníky vystupovať aj ako dominujúce rastlinné spoločenstvá a určovať ráz vegetácie. V týchto extrémnych podmienkach sú dôležitým zdrojom výživy pre živočíchy. Vzhľadom na skutočnosť, že lišajníky neznášajú znečistené životné prostredie, sú prirodzenými bioindikátormi jeho čistoty. Význam lišajníkov je aj z hľadiska tvorby pôdy, keďže vylučujú rôzne organické kyseliny a tým narúšajú skalné podložie. Vyskytujú sa na zemi, skalách, múroch, plotoch, strechách na kôre stromov i na hnilom dreve. K podkladu sú prirastené prichytnými vláknami. Najnápadnejšie sú druhy rodov alektória (Alectoria), fúzatec (Bryoria), bradatec (Usnea) a konárik (Evernia). Ich bohato kríčkovito rozkonárené stielky visia na tenkých konárikoch a kmeňoch stromov, najmä v blízkosti hornej hranice lesa alebo v horských dolinách s častými hmlami podmieňujúcimi ich optimálny rozvoj. Vlhkejšie bázy kmeňov často obsadzuje dutohlávka prstnatá (Cladonia digitata) so sivo až olivovozelenými stielkovými šupinami. Na zvislých neprístupných stenách patria v Tatrách k charakteristickým javom žiarivožlté plochy mnohospórovky (Acarospora oxytona). Bohatá je aj lišajníková vegetácia na periodicky zaplavovaných skalách a balvanoch v horských potokoch a plesách.
Machorasty rastú na rozličnom podklade v rôznych podmienkach. Možno sa s nimi stretnúť na všetkých druhoch hornín, na hnijúcom dreve, na pôde, skalách, v potokoch a prameniskách, na rašeliniskách, na lesnom humuse aj na kmeňoch drevín. Význam machorastov je pre prírodu a nepriamo i človeka väčší, než sa nám na prvý pohľad zdá. Mnohé druhy osídľujú skaly alebo plochy rozrušené eróziou a zabraňujú tak nežiadúcim zosuvom pôdy, čím vytvárajú vhodnejšie podmienky pre rast aj iných druhov rastlín. Vodu získavajú prevažne z atmosféry, len veľmi málo z podložia. Dokážu prijať množstvo vody, ktoré sa rovná až 2,5-násobku ich hmotnosti. Pretože často rastú vo veľkých množstvách, viažu v sebe ako špongia veľké množstvo vody a výparom sčasti regulujú klímu územia. Tvoria tak prirodzené vodné nádrže, čím chránia pôdu pred vysychaním a udržujú ju vlhkú. V rašeliniskách zadržiavajú machy dažďovú vodu, ktorou sú napájané vodné toky. Týka sa to predovšetkým rašelinníkov (Sphagnales). Rastliny na báze odumierajú a na vrchole stále dorastajú. Vplyvom nízkych teplôt vo vysokých horských polohách vznikajú zakrpatené husté bochníkovité machy čiernej, červenej až fialovej farby.
tags: #mesto #vysoke #tatry #kvet