Pestovanie metalických kvetov a rastlín s osobitými vlastnosťami
Vo svete rastlín existuje skupina druhov, ktoré svojím vzhľadom a vlastnosťami vyčnievajú z davu. Či už ide o trblietavé listy, neobvyklé tvary kvetov alebo špecifické nároky na pestovanie, tieto rastliny prinášajú do záhrady či interiéru jedinečnú atmosféru. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, vrátane „metalických“ orchideí, obľúbených trvaliek a ďalších fascinujúcich druhov.
Macodes petola: Kráľ metalických orchideí
Macodes petola je nesporným kráľom medzi orchideami, ktoré namiesto kvetov stavia do popredia svoje listy. Tie sú pokryté sieťou zlatých žiliek, ktoré pôsobia ako ručne vyrobený šperk z drahého kovu. Trblietavý efekt zlatých žiliek nie je optický klam, ale sofistikovaný evolučný trik. Pod povrchom listu sa nachádzajú špeciálne vzduchové vrecká odrážajúce svetlo pod určitým uhlom, čo vytvára metalický lesk pripomínajúci pravé zlato. V prírodnom prostredí, v horách Sumatry, Jávy a Bornea, kde slnečné lúče takmer nikdy nedosiahnu zem, tento mechanizmus pomáha rastline zachytiť každý lúč svetla prenikajúci cez hustý baldachýn pralesa.
Pestovanie Macodes petola v teráriu
Pokus pestovať Macodes petola mimo terária je takmer zaručeným fiaskom. Táto orchidea potrebuje vlhkosť blížiacu sa deväťdesiatim percentám, čo je v bežnom byte nedosiahnuteľné. Riešením je uzavreté alebo čiastočne uzavreté terárium s automatickým zavlažovaním a LED osvetlením. Zabudnite na klasický orchideový substrát z kôry. Macodes potrebuje zmes pripomínajúcu lesnú pôdu s vysokým obsahom organickej hmoty, ako je sfagnový mach, kokosové vlákna, jemná kôra a kúsky drevného uhlia. Tieto zložky vytvárajú ideálnu štruktúru držiacu vlhkosť, ale umožňujúcu koreňom dýchať.
Zálievka a hnojenie
Kohútiková voda je pre Macodes petola jedovatá. Chlór, vápnik a ďalšie minerály sa postupne akumulujú v jemných koreňoch a dusia ich. Dažďová voda je ideálna, ale v mestskom prostredí môže obsahovať znečistenie. Destilovaná voda alebo voda z reverznej osmózy sú najspoľahlivejšími možnosťami. Menej je viac platí pre hnojenie Macodes stokrát viac než pre akúkoľvek inú rastlinu. Štvrtinová dávka orchideového hnojiva raz za šesť týždňov je maximum. Mnohí úspešní pestovatelia vôbec nehnoja a spoliehajú sa na živiny z rozkladajúceho sa organického materiálu v substráte.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie Macodes je delikátna operácia vyžadujúca ostré sterilné nástroje a stabilnú ruku. Oddenok sa delí tak, aby každá časť mala aspoň dva rastové body a zdravé korene. Čerstvo rozdelené rastliny sú extrémne zraniteľné a potrebujú ešte vyššiu vlhkosť než dospelé exempláre.
OrchidWeb - Macodes petola (Jewel Orchid)
Dracaena zebra (Sansevieria metallica): Sukulent s metalickým leskom
Dracaena zebra, známa aj pod synonymickým názvom Sansevieria metallica, je sukulentný druh pochádzajúci z juhovýchodnej Afriky. Jeho popularita vyplýva zo spojenia výrazného vzhľadu s vysokou toleranciou na podmienky v obytných priestoroch. V miernom podnebí sa pestuje ako izbová rastlina, ktorá je trvalou súčasťou interiérového dizajnu. Najcharakteristickejším prvkom druhu sú dlhé, zdvihnuté, pevné, no o niečo tenšie listy s výrazným metalickým leskom, v odtieňoch svetlozelenej prechádzajúcej do dymovo šedej. Tento metalický povrch listovej čepele je rozlišujúcou črtou Sansevieria metallica medzi ostatnými druhmi sansevierií. Jemná hra svetla na povrchu listov dodáva rastline elegantný, takmer industriálny charakter.
Použitie a starostlivosť
Vďaka svojmu vzpriamenému tvaru sa Dracaena zebra hodí do priestorov s obmedzeným miestom a môže plniť funkciu solitéry, doplnkovej rastliny alebo kompozičného prvku v moderných aranžmánoch. Rastlina je vhodná pre začiatočníkov aj skúsených zberateľov, pretože jej pomalé tempo rastu a vysoká tolerancia na občasné zanedbanie ju robia predvídateľnou a stabilnou rastlinou.
- Sukulenty a ukladanie vody: Sukulentný charakter listov umožňuje rastline ukladať vodu a prežiť obdobia sucha.
- Kvitnutie: Hoci kvitnutie v pestovaní v nádobách je zriedkavé, kvetenstvo sa môže vyvinúť na samostatnom výhone nad ružicou listov.
- Čistenie vzduchu: Štúdie naznačujú potenciálnu schopnosť rastlín z tejto skupiny redukovať niektoré znečisťujúce látky vo vzduchu.
Trvalky s osobitými vlastnosťami
Trvalky sú obľúbené v záhrade pre nenáročnosť, dlhovekosť a jednoduchosť rozmnožovania. Niektoré však potrebujú ostať pod kontrolou pestovateľa, lebo sa s obľubou rozrastajú po okolí, čo nie je vždy želané. Odporúčame vám pravidelne sa o ne starať.
Veternica hupehenská (Anemone hupehensis)
Patrí k trvalkám kvitnúcim na jeseň, kedy vyniknú jej jemné kvety napríklad v spoločnosti strapatých tráv. Veternica má však jednu nevýhodu. Ak jej trafíte výber stanovišťa na jednotku, veľmi ľahko sa rozrastá do okolia. Na tom by možno nebolo nič zlé, no ako si postupne ukrajuje priestor pre seba, vytláča okolité druhy. Tie vo svojej bezprostrednej blízkosti bez pardónu zadusí. Veternica hupehenská, pochádzajúca z východnej Ázie, sa osvedčila aj v našich zemepisných šírkach. Najlepšie sa jej darí v polotieni alebo na stanovišti s doobedňajším slnkom. Vyhovuje jej pravidelná zálievka, ale pozor si treba dať na premokrenie, na ktoré je citlivá hlavne v zime. Pri veternici dbajte na priestor, ktorý zaberá. Keď postrehnete, že sa nezadržateľne rozširuje, zamedzte jej v tom. Rastlinu môžete rozdeliť na niekoľko častí a tie, ktoré nepotrebujete, podarujte. Ak ste si ju práve kúpili, smelo ju vysaďte, ale do jej blízkosti radšej nič nevysádzajte.
Ľaliovka (Hemerocallis)
Kvety ľaliovky upútajú pohľad v závislosti od odrody od mája do septembra. Tieto vzpriamené rastliny sú doma v Ázii. Darí sa im takmer všade, preto sú častou voľbou aj pre úplných začiatočníkov. Najkrajšie kvitnú na plnom slnku, kde sa im dostane dostatok živín a vody. Jedna rastlina vo svojom okolí vyplní priestor široký pol metra. Ak sa jej mimoriadne na stanovišti páči, pôjde ďalej, hlavne staré ľaliovky s oranžovými kvetmi, ktoré často stretneme vo vidieckych záhradách. Ľaliovka potrebuje čas, aby sa rozmohla, keď však k tomu dôjde, jednoducho ju rozdeľte. Zaujímavosťou je, že kvety ľaliovky sú jedlé. Kvetné púčiky ľaliovky môžete vyprážať podobne ako kvety cukety.
Železník argentínsky (Verbena bonariensis)
Železník argentínsky je nádherná rastlina, ktorej vo vetre sa pohojdávajúce kvietky zafarbia leto. Do záhonu vnáša vzdušnosť a eleganciu. Decentné kvety železníka si na hriadkach rozumejú s hortenziou stromčekovitou, ktorej robia príjemnú spoločnosť počas horúcich letných dní. Železník je nenáročný na pestovanie, miluje plné slnko. V našich podmienkach nie je trvalkou v pravom zmysle slova, lebo prezimuje len, ak je zima naozaj mierna. Mrazy pod -12 stupňov ho zdecimujú. Výhodou však je, že sa rozmnožuje semenom, takže oň neprídete, akurát sa objaví vždy na inom mieste v záhone. Nežiadúcim sa môže stať v priaznivom roku, kedy zo semien vyrastie príliš veľké množstvo rastlín. Riešenie je však maximálne jednoduché, rastlinky stačí vyplieť.
Imperáta valcovitá (Imperata cylindrica 'Red Baron')
Tráva, ktorej nezameniteľná odroda 'Red Baron' pritiahne pohľady na svoje krásne červené listy, sa rada v záhone rozťahuje najmä v prvých rokoch pestovania. Deje sa tak na slnečnom stanovišti v humóznej, mierne vlhkej pôde. Na príliš suchom mieste či v ílovitej pôde silný rast neočakávajte, nedarí sa jej tu. Neskôr, ako rastlina stárne, spomaľuje sa aj rast. Imperáta nerobí problémy, ale miesto, kde sa jej veľmi darí môže vyplniť nad mieru, ktorú ste mali v predstave. Nič to, má plytké korene, takže stačí ručná lopatka, pár minút voľného času a trs zredukujete na polovicu. Vykopané rastlinky ponúknite kamoške, isto sa poteší. Preto je nutné sa jej venovať a trs rozdeliť na dielčie časti.
Srdcovka (Dicentra)
Srdcovka býva v záhradách pestovaná pre svoj veľmi pekný vzhľad. Skvele vynikne predovšetkým v záhonoch, ktoré na jar ozvláštnia typický srdcovitý tvar tejto rastliny. V lete sa potom môžu slova ujať najrôznejšie neskôr kvitnúce trvalky a spoločne tak vytvoriť zaujímavú symbiózu. Srdcovka je mimoriadne dekoratívna rastlina, ktorá disponuje výraznými kvetmi v tvare srdca. Názov rastliny jednoznačne plynie z tvaru kvetov, ktoré pripomínajú malé srdiečka. Stonky srdcovky pomerne krátko po odkvitnutí zoschnú a stiahnu sa späť do zeme, kde rastlina prečká do nasledujúcej jari.
Pestovanie a druhy
Aby sa vám srdcovka odvďačila svojim pôvabným vzhľadom, treba jej na to dopriať vhodné podmienky. Z hľadiska pôdy voľte mierne vlhkú, humóznu a priepustnú variantu. Pokiaľ použijete ťažkú ílovitú alebo príliš suchú pôdu, pravdepodobne sa jej príliš dariť nebude. Dužinaté korene tejto rastliny rastú plytko pod povrchom pôdy. Srdcovky sa radia medzi dlhoročné rastliny. Po odkvitnutí alebo skoro z jari ich môžete množiť delením trsov. Pamätajte ale na to, aby ste postupovali s citom.
- Srdcovka nádherná (Dicentra spectabilis): Pochádza z Číny a Japonska a pýši sa jasne ružovými kvetmi. Niektoré jej kultivary však môžu kvitnúť bielo. Jednotlivé kvety sú usporiadané vo visiacich súkvetiach, ktoré vytvárajú retiazky. Listy sú trojuholníkového tvaru a majú sviežo zelenú farbu.
- Srdcovka drobnokvetá (Dicentra spectabilis): Radí sa medzi obľúbené kvety objavujúce sa nielen vo vidieckych záhradách. Jej kvety vyrastajú v riedkom jednostrannom strapci na oblúkovito ohnutých stonkách. Rastline sa skvele darí v kyprej záhradnej pôde s dostatkom vlahy.
- Srdcovka nízka (Dicentra formosa): Pochádza zo západného pobrežia Severnej Ameriky, kde sa jej darí najmä v pritienených lesných stanovištiach. Dorastá do výšky okolo 40 cm a je charakteristická prízemnou ružicou zelených, perovito tvarovaných listov s dlhými stopkami.
Ďalšie zaujímavé rastliny do záhrady
Oxalis (Kyslička)
Oxalis, po slovensky kyslička, je rastlinka, ktorej zelenú formu zvanú kyslička, z prírody určite každý pozná. V posledných rokoch sa fialová forma Oxalisu, ktorej lístky vyzerajú ako motýle, teší obdivu od milovníkov izbových rastlín. Poteší aj milovníkov kvetov, keďže od jari do jesene kvitne drobnými ružovými kvietkami. Ako izbovka je to veľmi vďačná rastlinka, ktorú môžu pokojne pestovať i začiatočníci. Listy Oxalisu sú jedlé a majú kyslú chuť vďaka kyseline šťavelovej. Oxalisu sa zvykne hovoriť aj falošný trojlístok, hlavne druhu Oxalis triangularis, ktorý štvorlístok svojím vzhľadom nápadne pripomína.
Druhy a starostlivosť
Poznáme až 570 druhov oxalisu. Najčastejšie pestovanými druhmi sú Oxalis triangularis, Oxalis vulcanicola a Oxalis adenophylla. Oxalis triangularis, ktorý sa pestuje úplne najčastejšie, poznáme v zelenej a fialovej farbe. Listy sú na tenkých stonkách a sú zložené z troch častí. Oxalis na noc sklápa listy ako dáždnik. Oxalis umiestnime na miesto s množstvom rozptýleného svetla. Znesie aj priame slnko, no počas leta ho príliš silné lúče môžu spáliť. Oxalis polievame počas roka jeden až dvakrát do týždňa väčším množstvom vody. Pôda oxalisu nemôže nikdy úplne preschnúť, ale rastlinka nemôže ani stáť namočená vo vode. Oxalis presádzame raz za 1 - 3 roky, vždy na jar. Oxalis prežíva istú časť života bez listov iba ako hľuza pod zemou v čase dormancie, počas zimy.
OrchidWeb - Macodes petola (Jewel Orchid)
Náprstník (Digitalis)
Krásna dvojročka - to je náprstník, ktorý vo vašej záhrade vzhľadom na svoju výšku zaručene vynikne. Náprstník je rod rastlín z čeľade skorocelovitej. Listy tejto trvalky sú usporiadané do tvaru ružice prízemného listu, ktorú vytvára v prvom roku. Kvety sa pýšia tvarom zvonu, pričom môžu dosahovať rôzne farby (od bielej, cez ružovú až po fialovú) a kvitnú v druhom roku. Náprstníky tiež majú charakteristické semenáčiky v tvare malého náprstku, odkiaľ napokon plynie aj samotný názov. Materská rastlina obyčajne po dvoch rokoch odumiera a v blízkosti vyrastú mladé rastliny zo semien. Pri náprstníku sú jedovaté všetky časti rastliny. Pokiaľ náhodou dôjde k požitiu aj malej časti náprstníka, okamžite sa obráťte na záchrannú službu.
Pestovanie a druhy
Tejto rastline sa najviac darí na polotienistom až slnečnom stanovisku, kde panuje dostatok denného svetla, ale kde zároveň bude rastlina chránená pred priamym poludňajším slnkom. Čo sa týka pôdy, voľte vlhkú a dobre priepustnú variantu. Je dôležité zabezpečiť, aby pôda mala dobrú drenáž, aby ste zabránili zamokreniu koreňov. Počas suchých období môžete rastlinu zalievať. Vzhľadom na svoju výšku vyžaduje väčšina náprstníkov oporu. Ich kvetné stonky totiž môžu byť pomerne vysoké a krehké.
- Náprstník červený (Digitalis purpurea): Dvojročná bylina známa predovšetkým pre svoje krásne kvety v tvare zvonu, ktoré majú spravidla červenú farbu. V Európe sa jedná o pôvodný druh a často sa pestuje v záhradách ako okrasná rastlina.
- Náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora): Preslávil sa svojimi veľkými kvetmi, ktoré sa líšia od ostatných druhov náprstníkov. Kvety sú pomerne masívne a majú trubkovitý tvar. Ich farba môže byť žltá až svetlo žltá.
- Náprstník vlnatý (Digitalis lanata): Dorastá do výšky 0,4 až 0,8 metra. Zvonkovité kvety sa pritom sfarbujú do bledo okrovej farby.
- Náprstník žltý (Digitalis lutea): Pochádza zo západnej Európy. Od mája do júla vás poteší svojim súkvetím s dlhým jednostranným trsom so žltými rúrkovitými kvetmi.
Rododendrón 'Metallica'
Rododendrón 'Metallica' je kultivar európskeho pôvodu, ktorý patrí medzi vždyzelených penisníkov s prirodzene kompaktným a vyváženým habitom. V dospelosti dorastá približne 150 cm na výšku a okolo 140 cm do šírky. Tvorí husté, pevné vetvenie, vďaka ktorému pôsobí stabilne aj počas zimných mesiacov. Listy má eliptické až podlhovasto oválne, kožovité a lesklé, s tmavo zeleným povrchom. Typickým znakom rastliny sú svetlo fialové kvety nesené v bohatých chumáčoch počas mája. Každý kvet má tmavé až purpurovo hnedé oko, ktoré dodáva kvetenstvu hĺbku a výraz. Kvitnutie je pomerne vyrovnané a spoľahlivé, čo robí kultivar vhodným pre súkromné záhrady aj prírodné výsadby, kde vytvára efektný jarný akcent.
Pestovanie
Vyžaduje polotienisté stanovište s ochranou pred prudkým poludňajším slnkom a s miernym závetrím. Pôda má byť kyslá s pH medzi 4,5 a 5,5, humózna, vzdušná a trvalo mierne vlhká. Odporúča sa výsadba od marca do októbra do rašelinového alebo špeciálneho kyslého substrátu s dobrou drenážou. Mulč z borovej kôry udržuje kyslosť aj vlhkosť a chráni plytký koreňový systém. Zálievka je najvhodnejšia mäkkou vodou, rovnomerne počas sezóny, bez premokrenia. Hnojenie prebieha skoro na jar hnojivami pre rododendrony s nízkym obsahom vápnika. Ker nevyžaduje pravidelný rez, iba po odkvitnutí je vhodné ručne odstraňovať zaschnuté kvetenstvo. Mrazuvzdornosť sa u dospelých rastlín pohybuje okolo -22 °C, mladých jedincov je vhodné chrániť zimným mulčom.
tags: #metalicky #kvet #pestovanie