Migrácia a rozmnožovanie ropúch: Ochrana a pomoc ohrozeným obojživelníkom
Dobrovoľní ochrancovia prírody z neformálneho združenia Zelená hliadka Moravany aj v tomto roku v okolí vodnej nádrže Striebornica pri Moravanoch nad Váhom neďaleko Piešťan pomáhajú ropuchám, aby počas jarnej migrácie neskončili pod kolesami áut.
Ochranná bariéra a prenos ropúch
Na juhovýchodnej strane vodnej nádrže postavia zábrany na zadržanie ropúch, potom ich budú počas obdobia párenia prenášať vo vedrách cez cestu k vode. Pri tejto činnosti privítajú aj pomoc ďalších dobrovoľníkov.
„Ochrannú bariéru, ktorá ropuchy zadrží, budeme stavať v sobotu 7. marca od 10:00 pri vodnej nádrži Striebornica. Následne v ďalších dňoch budeme prenášať ropuchy spoza bariéry cez cestu k vode,“ pozýva organizátor Jakub Hamšík.
Stavba bariéry nie je náročná, združenie Zelená hliadka Moravany poskytne materiál, náradie aj metodické vedenie a kopanie uľahčí mechanizmus.
„Neskôr pri prenášaní ropúch je potrebné mať reflexnú vestu, čelovku alebo baterku, vedro, prípadne rukavice a chuť pomôcť. Deti sú vítané, v minulých rokoch sa ukázalo, že túto aktivitu robia s veľkým nadšením,“ dodal Hamšík.
Organizátori záchrany žiab pripomínajú, že ropuchy sú najaktívnejšie za súmraku a večer, no v čase silného ťahu migrujú počas celého dňa. Dĺžka migrácie trvá niekoľko týždňov, závisí od počasia. Vyššie teploty s prípadným dažďom migráciu urýchľujú a skracujú.
V takýchto úsekoch Štátna ochrana prírody SR každoročne na lokalitách na celom Slovensku, prostredníctvom svojich organizačných jednotiek, buduje dočasné zábrany v cestných priekopách. Tie pozostávajú z plastovej fólie upevnenej na drevených koloch a zakopanej v zemi. Následne každý deň niekoľkokrát za deň pracovníci zberajú žaby do vedier a prenášajú cez cestu k miestu rozmnožovania. Ročne tak zachránia stovky až tisícky žiab, ktoré by určite skončili svoju púť pod kolesami áut.
Prejsť sedem metrov širokú vozovku trvá u ropuchy bradavičnatej asi 28 minút.
Ak by ste na takéto uväznené žaby teraz, alebo v budúcnosti, narazili môžete im taktiež pomôcť vlastnými rukami. Je to jednoduché, len ich jednoducho aspoň z pasce vysloboďte, najlepšie presuňte a vypustite na vhodné miesto priamo do priestoru vodnej plochy.
Pri prenose je vhodné mať na rukách rukavice (tie sú v tomto období často našou bežnou výbavou). Rukavice preto, lebo ropucha má za očami zoskupené príušné jedové žľazy (parotidy). Druh je však len málo jedovatý, pri dotyku hrozí pre človeka malé riziko. Možnému podráždeniu kože zabránia práve rukavice.
Ropucha bradavičnatá: Chránené a užitočné zviera
Ropucha bradavičnatá je chránené a užitočné zviera, ničí škodlivý hmyz a slimáky. Od októbra do marca zimuje mimo vody, najmä v lístí lesného porastu, rozmnožovanie sa začína v marci.
Ropucha každoročne migruje z lesa k vodnej ploche, aby sa tam párila a nakládla vajíčka. Jeden z takýchto migračných koridorov je pri vodnej nádrži Striebornica.
Ropucha obyčajná je zákonom chránený druh obojživelníka národného významu, spoločenská hodnota druhu predstavuje 230 Eur.
Je to lesný druh, má rada tieň a vlhko. Obýva predovšetkým lesnatú krajinu tvorenú listnatými a zmiešanými lesmi s prevahou listnáčov. Je prispôsobivá, vyskytuje sa od nížin až po najvyššie horské polohy, do 1500 m n. m.. Obľúbila si aj ľudské sídla a záhrady. Hoci žije prevažne v lesnatej krajine, nájdeme ju aj na poliach a lúkach i pozdĺž vodných tokov.
Zimuje na súši, vyhľadáva mäkkú lesnú pôdu s vysokým obsahom rozpadajúcich sa organických zvyškov. Často zimuje v hrabanke s tlejúcim lístím, pod hnijúcim mŕtvym drevom, v dierach po hlodavcoch, alebo si ich niekedy aj sama vyhrabe. Rozkladajúci sa materiál uvoľňuje teplo a bráni premŕzaniu prostredia.
Zo zimnej hibernácie sa prebúdza v marci až apríli a krátko po prebudení sa pári. Z miesta v lese, kde ropuchy zimovali (zimoviska) sa presúvajú na miesto rozmnožovania.
Dospelý jedinec je málo závislý na vodnom prostredí, v tomto štádiu je to skôr suchozemský tvor. Napovedá nám o tom o tom aj fakt, že na končatinách majú len slabo vyvinuté plutvové lemy. Voda je pre tento druh dôležitá v čase rozmnožovania, pretože kladú do nej vajíčka. Preto v jari hromadne tiahnu k vodným plochám.
Končatiny majú krátke, takže skôr kráčajú ako skáču. Obyčajne obdobie jarného ťahu trvá 2-3 týždne.
Jedná sa o ich usmrcovanie pod kolesami áut na pozemných komunikaciách.
No i v prípade individuálnych presunov, môžeme byť ohľaduplní k týmto jedincom prechádzajúcim cez cestu. Stačí v miestach, kde žaby prechádzajú cez cestu pribrzdiť a možno ich aj obísť, ak to bezpečnosť dovolí.
Čo sme však zaznamenali, je uviaznutie ropúch v „pasciach“, ktoré pre nich človek neúmyselne pripravil zástavbou v ich životnom priestore. Sú to miesta na trase presúvajúcich sa žiab, kde spadnú, a nemôžu sa dostať von, a pokračovať tak v ťahu.
Takýmto miestom je starý bazén v areáli Sninských rybníkov, ktorý sa stal prekážkou v trase cca 100 jedincov žiab. Pracovníci Správy NP Poloniny, na podnet všímavého obyvateľa Sniny, uskutočnili v priebehu apríla opakovaný výjazd a zachránili zo suchého bazéna uväznené jedince. Jednalo sa hlavne o jedince ropuchy bradavičnatej, našli sa medzi nimi aj skokany štíhle a mlok karpatský. Tieto jedince boli vo vedrách prenesené a vypustené do vodnej plochy Horného rybníka, pretože by bez pomoci človeka na mieste uschli.
Problémy môže ropucha v sebaobrane spôsobiť iným zvieratám, napr. psom. Stáva sa, že domáci miláčik vďaka loveckému inštinktu do ropuchy zahryzne a jej jed prehltne vo vyššej dávke. Môže to byť pre neho nebezpečné a takýto incident končí ošetrením u veterinára. Avšak, niet sa čo diviť, keďže pri útoku psa ide ropuche doslova o život. Najlepšie, aj pre psíka, aj pre ropuchy, je takýmto stretnutiam predísť. Preto, prosím vás, v čase a na miestach ťahu a rozmnožovania žiab, dočasne zmeňte trasu prechádzky, toto obdobie trvá krátko.
Odstraňovanie stoviek obojživelníkov z ciest počas jarnej migrácie
Rozmnožovanie ropúch
Vajíčka kladie ropucha v podobe dlhých retiazok (aj viac ako 3m), ktoré väčšinou namotáva na vodné rastliny v hĺbke 2 až 40 cm, pri nedostatku takých miest aj voľne na dno.
Samice dorastajú do veľkosti od 7,6 cm až 14,6 cm, samček 6,2 cm do 9,6 cm. Takže samice sú v porovnaní so samcom na prvý pohľad zjavne väčšie.
Samec oblapí samicu ešte mimo vody. Na prvých troch prstoch predných nôh majú samce v období rozmnožovania zrohovatené mozoľovité výrastky, pomocou ktorých sa na tele samice lepšie udržia.
Samička obvykle nesie samčeka, často aj niekoľkých, na svojom chrbte až do vody. V populácii sústredených žiab je výrazná prevaha samcov, na jednu samicu pripadajú priemerne asi 3 samce.
Samce o samice bojujú tak, že odkopávajú pritom zadnými končatinami každého iného záujemcu o „jeho“ partnerku. Je to neľútostný súboj o samičku. Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu.
Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je taký silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Silu tohto pudu je obrovská.
V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažia prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomína samičku.
Ak sú spletené viac ako dve ropuchy - viac samčekov na jednej samičke, treba ich rozdeliť, inak im hrozí utopenie.
Dospelá ropucha počas krátkeho obdobia párenia sa vo vode neprijíma potravu, hneď po nakladení vajíčok a ich oplodnení sa vracia na súš.
Larvy sú malé, majú len 5 mm. K metamorfóze dochádza za 2 - 2,5 mesiaca, v horách 3,5 až 4 mesiace. Veľkosť metamorfovaných žabiek je od 0,6 až 0,8 cm.
Žabky vzhľadom pripomínajú miniatúry dospelých žiab, vyliezajú z vody a v desiatkach, stovkách, či dokonca tisícoch vyliezajú hromadne z vody a vydávajú sa na svoje „loviská“.
Ako pomôcť ropuchám
Aj tento rok sa môžete pridať k zachráncom ropúch. Stačí prísť počas víkendu do Moravian nad Váhom. Začiatkom marca sa totiž každoročne začína migrácia chránených ropúch v okolí vodnej nádrže Striebornica.
Dobrovoľní ochrancovia prírody z neformálneho združenia Zelená Hliadka Moravany majú plné ruky práce. Snažia sa chrániť ropuchy pri ich jarnej migrácii za párením a kladením vajíčok, aby neskončili pod kolesami áut.
„Ochrannú bariéru, ktorá ropuchy zadrží, budeme stavať v sobotu od 10. hodiny pri vodnej nádrži Striebornica,“ informuje organizátor a poslanec obce Moravany nad Váhom Jakub Hamšík.
„Od nedele potom v závislosti od počasia, teploty a zrážok začneme postupne prenášať ropuchy spoza bariéry cez cestu k vode. Prenášať ich budeme každý deň približne tri týždne,“ objasňuje.
Výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezortu Piešťany Tatiana Nevolná k akcii dopĺňa, že prenosy ropúch sa budú konať na štyroch miestach: „Spoza zábrany ich budeme prenášať cez cestu k vodnej nádrži Striebornica, ďalej z druhej strany vodnej nádrže cez cestu pod chatami, poza domov seniorov a po Výtockej ceste až smerom k Villa Judita. Ak sa zíde v jednom čase niekde viac dobrovoľníkov, treba sa dohodnúť a rozdeliť si lokalitu tak, aby bola práca efektívna. Ropuchy sa budú počas migrácie nachádzať okolo celého jazera, stačí ich prenášať cez cestu, k vode už potom zídu samy. Zo začiatku ich býva veľa hlavne v okolí Villa Judita.“
Organizátori pripomínajú, že ropuchy sú najaktívnejšie za súmraku a večer, no v čase silného ťahu migrujú silno počas celého dňa. Dĺžka migrácie závisí od počasia, vyššie teploty s prípadným dažďom migráciu urýchľujú a skracujú.
Akékoľvek otázky organizátori ochotne zodpovedia na mieste a poradia každému, kto s pomocou pri migrácii ropúch ešte nemá skúsenosti.
Vítané sú aj kolektívy detí z materských a základných škôl, ktoré sa popri užitočnej práci zároveň naučia, prečo ropuchy zachraňujeme a prečo ich treba chrániť.
„Radi by sme sa poďakovali za pomoc pri príprave tejto akcie záujmovému združeniu Rarity oblasti Zlatý vrch, ktorého členmi sú Klub slovenských turistov Tesla Piešťany, oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany, obce Banka a Moravany nad Váhom,“ dodáva Jakub Hamšík.
tags: #migracia #ropuch #a #ich #rozmnozovanie