Modlivka zelená: Rozmnožovanie a chov fascinujúceho predátora
Modlivky (lat. Mantodea) patria medzi najpozoruhodnejšie predátory živočíšnej ríše. Ich meno vzniklo z typickej polohy predných nôh - zložených ako pri modlitbe. Na svete existuje viac než 2 400 opísaných druhov modliviek, rozdelených do približne 430 rodov a 15 čeľadí.
Modlivka zelená (Mantis religiosa), známa aj ako modliaci sa mantis, dostala svoje meno podľa charakteristického postoja prvého páru nôh, ktorý pripomína modlitbu. Je to jeden z najužitočnejších druhov hmyzu v záhrade, ktorý nepoškodzuje plodiny, ale aktívne pomáha v boji proti škodcom.
Koncom leta sa môžeme v teplejších oblastiach Slovenska stretnúť s fascinujúcim živočíchom. Ide o modlivku zelenú (Mantis religiosa), jediný druh modlivky vyskytujúci sa na našom území. Pozorovať modlivky vo voľnej prírode je možné od konca augusta až do príchodu mrazov, keď dokončujú zvliekanie a stávajú sa z nich dospelé jedince. Žijú totiž skrytým životom, a hoci patria medzi náš najväčší hmyz (dosahujú dĺžku 42 až 75 mm), natrafiť na ne nie je až také bežné.
Modlivka zelená je pôvodom z južnejších oblastí, na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým na južnom Slovensku a južnej Morave. V posledných rokoch, pravdepodobne vplyvom celkového otepľovania, sa druh postupne šíri viac na sever a objavuje sa aj na miestach, kde jej výskyt nebol predtým hlásený. Je to jediný druh svojej čeľade žijúci na Slovensku. Vzhľadom na to, že ide o chránený druh, je potrebné sa k nej správať s úctou.
Charakteristika a vzhľad
Telo modlivky je rozdelené na tri hlavné časti - hlava, hruď a bruško (abdomen). Najvýraznejším znakom sú však predné končatiny, nazývané raptoriálne (loviace) nohy. Sú vybavené ostrými tŕňmi, ktoré korisť pevne zachytia ako kliešte. Ich metabolizmus sa prispôsobuje teplote prostredia, vďaka čomu dokážu prežiť aj krátkodobé ochladenie.
Dospelá modlivka zelená dosahuje dĺžku od 5 do 12 centimetrov v závislosti od druhu. Jej tvar a sfarbenie jej umožňujú dokonale splývať s rastlinami, na ktorých sa zdržiava, čím ľahko uniká pozornosti. Medzi jej najvýraznejšie črty patrí mimoriadne pohyblivá trojuholníková hlava s možnosťou otočenia o 180 stupňov a veľké zložené oči. Prvý pár nôh je vysoko uložený a slúži na efektívne zachytenie koristi, ktorú modlivka pohltí zaživa.
U samcov sa často pozoruje vyššia aktivita a agilita, zatiaľ čo samice sú fyzicky silnejšie a ťažšie. Dospelé samice sú často príliš veľké a ťažké na to, aby mohli lietať. Modlivky lietajú len veľmi zriedka, pohybujú sa pomaly a zvyčajne zostávajú na jednom mieste, pokiaľ tam nachádzajú dostatok potravy.
Modlivka má zaujímavé oči, sú veľké a každé sa skladá z 30 000 častí. Vidí nimi aj za seba, takže zbadá každú korisť či nepriateľa. Sú to dravce, živia sa lúčnymi koníkmi, ale aj pavúkmi, muchami, motýľmi či iným hmyzom. Pri love sa spoliehajú na svoje maskovacie sfarbenie a tvar tela. Trpezlivo čakajú dlhé hodiny na vhodnú korisť, ku ktorej sa potom priblížia veľmi pomaly a nenápadne trhavými pohybmi až na vzdialenosť, na ktorú dosiahne prednými nohami. Tie sú premenené na uchopovací orgán s ostňami, z ktorého niet úniku... Svoju korisť vždy začína požierať od hlavy, aby sa nehýbala.
Každá modlivka dokáže meniť svoju farbu. Robí to preto, aby splynula s okolitým prostredím. Farbu však mení len prvý deň po zvliekaní, farebne sa prispôsobí okolitomu prostrediu. Zväčša bývajú zelené, hnedé či žltkasté.
Modlivka ako predátor
Modlivka zelená je mäsožravý predátor, ktorý aktívne skenuje svoje okolie. Živí sa predovšetkým hmyzom, ktorý je dostatočne malý na to, aby ho mohla zachytiť svojimi špecializovanými nohami. Loví výlučne živú a pohybujúcu sa korisť. Obeť je zachytená a okamžite spotrebovaná, aj keď sa ešte môže pokúšať o útek. Vedci zistili, že úchopný pohyb predných nôh môže trvať neuveriteľných 100 milisekúnd, čo modlivke umožňuje chytiť napríklad aj muchu počas letu.
Modlivka je schopná uloviť aj živočíchy väčšie ako ona sama, ako sú žaby, jašterice, malé myši či dokonca kolibríky. V záhradách sa často živí cvrčkami či švábmi, čím predstavuje významného pomocníka pre záhradkárov.
Modlivky sú predovšetkým tzv. „sit-and-wait“ predátory - nesledujú korisť, ale čakajú v dokonalej kamufláži. Ich farba a tvar sú prispôsobené prostrediu: niektoré druhy napodobňujú suché listy (Deroplatys dessicata), iné kvety (Creobroter gemmatus, Hymenopus Coloratus), či dokonca konáre alebo kôru (Popa Spurca). Korisť spozorujú vďaka citlivému zraku a útok vykonajú v zlomku sekundy.
Rozmnožovanie a životný cyklus
Modlivky sú hmyz s nedokonalou premenou, čo znamená, že nemajú štádium larvy ani kukly. Mladé modlivky sa liahnu priamo z vajíčok. Na jar sa objavujú ako miniatúrne, bezkrídlé verzie svojich rodičov. Žijú skryto na steblách rastlín a vďaka svojmu žltému až zelenému sfarbeniu sa účinne maskujú.
Počas leta sa mladé modlivky niekoľkokrát zvliekajú, zbavujú sa starej kože, až kým nedosiahnu dospelé štádium s plne vyvinutými krídlami. Majú dva páry krídel: predné sú kožovité a zadné blanité. Samce ich využívajú na krátke lety pri hľadaní partnerky, zatiaľ čo samice sú na let príliš ťažké.
Koncom leta dospelé modlivky dospievajú, čo sa prejavuje vznikom krídel. Tieto im pomáhajú pri presune na nové stanovištia, kde hľadajú partnera na párenie. Preto je možné modlivky pozorovať najmä v auguste a septembri, kedy sa zo skryto žijúcich jedincov stávajú pohyblivejšie a viditeľnejšie tvory. V tomto období môžu mať obe pohlavia zelenú alebo hnedú farbu.
Po úspešnom párení samica hľadá vhodné miesto na kladenie vajíčok. Vytvára tzv. ootéku - penový útvar, v ktorom sú vajíčka ukryté. Ootéka sa zvyčajne kladie na pevný povrch, ako je kameň, múr alebo kôra stromov. Samica môže naklásť niekoľko ooték.
S príchodom zimy dospelé modlivky hynú, ale ootéka s vajíčkami prezimuje. Vajíčka sú v tomto penovom obale chránené pred mrazom. Na jar sa z nich liahnu nové generácie modliviek.
Sexuálne správanie a kanibalizmus
Sexuálne správanie modlivky zelenej je predmetom vedeckého záujmu. V období párenia samica vylučuje feromóny, ktoré priťahujú samca. Toto je často jediný čas, kedy sa samce a samice stretávajú. Počas tohto obdobia sa samice stávajú veľmi agresívnymi. Samci, kvôli fyzickej nadradenosti samíc, čelia značnému riziku a niekedy sa stávajú potravou svojej partnerky počas alebo po párení. Tento jav, známy ako sexuálny kanibalizmus, sa častejšie vyskytuje u samíc s nedostatočnou výživou. Samice, ktoré sú dobre kŕmené, priťahujú menej samcov.
Pár musí mať aspoň dva týždne od adultného zvleku. Samica musí byť taká nažratá, aby hneď pri pripustení samčeka nebola agresívna. Samček by mal byť tiež nažratý, aby mal väčšiu chuť do párenia. Samičku dajte na nejaký väčší kvet (napr. fikus) a po pol hodine za ňu položte samčeka. Pokiaľ samček nebude chcieť na samičku vyskočiť, skúste ho opatrne na ňu položiť, a on už vie, čo má robiť. Párenie trvá väčšinou 10 hodín, no môže aj viac. Počas párenia môže samička vyhladnúť a tak jej radšej pinzetou ponúknite niečo menšie, napr. cvrčka.
Po úspešnom párení samica vytvorí ootheku (penové puzdro s vajíčkami), ktoré dajte do nádoby s vlhkým molitanom alebo pieskom. Vlhčite asi 4 razy do týždňa tak, aby ootheka nezačala plesnivieť. Po asi 30 dňoch sa vyliahnu malé modlivky veľké asi pol cm. Dajte ich do nejakej veľkej nádoby (napr. 5 L sklenenej fľaše) a dajte im tam veľké množstvo.
Modlivka zelená na medových týždňoch :D
Chov modlivky zelenej
Chov modliviek je náročný podľa druhu. Pretože niektoré druhy potrebujú väčšiu vlhkosť a iné zase úplne suché terárium. Pre obyčajné druhy ako sú Hierodula a Sphodromantis stačí väčšinou 2 L PET fľaša, do ktorej vložím kus murárskej sieťky alebo obyčajný konár (najlepšie do tvaru Y). Do vrchu nádoby vytvorím malé dierky na vzduch. No tieto dierky sú dobré na to, že sa na ne môže modlivka aj zavesiť dole hlavou. Zo spodnej časti fľaše odrežeme hrdlo a touto odrezanou časťou položíme fľašu na nejakú podložku (mne sa osvedčila obyčajná miska pod kvet).
Pre náročnejšie druhy ako sú Pllistospilota alebo Tenodera, používam sklenené nádoby (môžu byť aj plastové) o rozmeroch približne 30 cm na výšku a 20 cm na šírku. Ako podklad do tejto nádoby môžete použiť piesok alebo trebárs keramzit (malé guľaté kamienky, ktoré sa dávajú do kvetináčov).
Aspoň 3 razy do týždňa ich rosím vodou. Potrava je pre modlivky, keďže sú to dravci, rôzny hmyz. Mne sa osvedčili najmä cvrčky, ktoré sa dajú kúpiť v takmer každej akvaristike. Ďalej sa dajú kúpiť červy, tie ale nedoporučujem dávať príliš často, lebo nie sú príliš výživné. Ďalej im môžete dať aj hmyz, ktorý si nachytáte sami, no tu by som dal pozor hlavne na pavúky, tie rozhodne nedoporučujem, pretože sú nebezpečné.
Veľkosť potravy záleží na veľkosti modlivky. Je dobré jej dávať korisť asi takú veľkú, ako je polovica jej tela, alebo aspoň nie väčšiu ako je ona. A ešte jedna vec k tým cvrčkom: vyberajte ich modlivke na noc z nádoby, pretože sa môže stať, že jej odhryzne končatinu alebo jej odhryzne hlavu (to sa už aj mne pár ráz stalo).
Modlivku zelenú je možné chovať aj doma. Do nádoby je potrebné dať trochu zeminy a vetvičiek, aby sa modlivka mohla pohybovať. Na zabezpečenie dostatočnej hydratácie je potrebné do malej nádobky pridať vodu, pričom treba dbať na to, aby sa modlivka neutopila. Ako potravu je potrebné podávať drobný živý hmyz, ako sú malé cvrčky alebo muchy. Vzhľadom na ich značnú žravosť je dôležité zabezpečiť dostatočné kŕmenie.
Pri chove je možné pozorovať aj rozmnožovanie. Rozlíšenie pohlavia je možné podľa veľkosti - samička je väčšia a má širšie bruško ako samček. Samičky sú často väčšie a môžu mať zreteľne zväčšené bruško, najmä pred znáškou vajíčok. Po znáške vajíčok samička zvyčajne hynie. Ak je samička dobre kŕmená, je šanca vidieť proces znášania vajíčok do ootéky, ktorá po stuhnutí pripomína malú béžovú rugby loptu.
Zaujímavosti o modlivkách
Modlivky majú mimoriadne vyvinutý zrak; ich veľké oči sa skladajú z približne 30 000 častí a umožňujú im vidieť aj za seba, čím zaznamenajú každú korisť či nepriateľa. Ich predné nohy sú premenené na účinné uchopovacie zariadenie s ostňami, z ktorého korisť nemá únik. Sú jediné známe druhy hmyzu, ktoré dokážu otočiť hlavu až o 180 stupňov. Na rozdiel od väčšiny hmyzu majú sluchový orgán umiestnený na hrudi, pod prvým párom nôh.
Modlivky sú predátori typu „sit-and-wait“, teda neaktívne sledujú korisť, ale čakajú v dokonalej kamufláži. Ich farba a tvar tela sú prispôsobené prostrediu - niektoré druhy napodobňujú suché listy, iné kvety, konáre či kôru. V prípade potreby dokážu meniť farbu, aby lepšie splynuli s okolím, najmä v prvý deň po zvliekaní. Žijú samotársky a je u nich vyvinutý kanibalizmus, pretože neznesú vo svojej prítomnosti jedinca rovnakého druhu ako potravinového konkurenta. Na svete existuje viac než 2 400 opísaných druhov modliviek.
Ochrana modlivky zelenej
Modlivka zelená je na Slovensku zákonom chránený druh. Najlepším spôsobom, ako prispieť k jej ochrane, je nechávať ju na pokoji vo voľnej prírode. Ak ju nájdete na mieste, kde jej hrozí nebezpečenstvo (napríklad na chodníku), môžete ju opatrne preniesť do trávy.
V prípade nájdenia ootéky je dôležité ju ponechať na pôvodnom mieste. Ak je nevyhnutné ju premiestniť, mala by byť umiestnená hladkou stranou smerom nadol. Môže byť pripevnená napríklad silikónom alebo špendlíkom. Je to z dôvodu, že malé modlivky sa z ootéky liahnu dolu hlavou a voľne položená ootéka by im mohla zabrániť v úspešnom vyliahnutí.
Prirodzení nepriatelia
Hoci je modlivka zelená pomerne veľký a silný hmyz, má aj svojich prirodzených predátorov. V najteplejších častiach Slovenska sa vyskytuje vzácna sága stepná (Saga pedo), najväčší druh kobylky v Európe, dorastajúci do veľkosti vyše 10 centimetrov. Podobne ako modlivka, aj sága stepná žije skryto v poraste tráv. Samice ságy stepnej, ktoré potrebujú veľa výživy na tvorbu vajíčok, neváhajú loviť ani dospelé modlivky, proti ktorým modlivka nemá v jej zovretí šancu.
tags: #modlivka #zelena #rozmnozovanie