Môže krušpán vymrznúť? Starostlivosť a ochrana buxusu v zime

Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), známy aj ako buxus, je obľúbená záhradná rastlina, ktorá sa vyznačuje nízkou údržbou a odolnosťou. Husté kompaktné kry s malými vždyzelenými listami rastú pomaly a sú ideálne na tvarované živé ploty, na nízke strihané okraje záhonov alebo ako dekoratívny solitér.

Rastlina dobre znáša slnko aj mráz a celkovo je pomerne nenáročná. V prírode dosahuje výšku 10-12 metrov, no v záhradách sa pestujú najmä nižšie formy. Listy sú kožovité, eliptické a rastú v pároch. Kvitne drobnými, jednopohlavnými kvetmi. Krušpán je známy aj ako "železný strom" pre svoju hustotu a váhu dreva.

Do strednej Európy zavítal z neďalekého Stredomoria, kde má dlhú pestovateľskú tradíciu. Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená.

Druhy a odrody krušpánu

Existuje približne 30 druhov krušpánu, z ktorých najčastejšie sa v záhradách stretávame s krušpánom vždyzeleným (Buxus sempervirens) a krušpánom malolistým (Buxus microphylla).

• Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens): Pochádza z Kaukazu a Stredomoria, rastie ako malý strom alebo ker a je často využívaný v krajinnom dizajne. Je medonosnou rastlinou, no jeho plody sú jedovaté.
• Krušpán malolistý (Buxus microphylla): Je trpasličí druh, ktorý zriedka presiahne výšku 1,5 metra, je mrazuvzdorný a obľúbený pre svoju kompaktnosť a dekoratívny vzhľad. Niektoré odrody, ako napríklad 'Winter Gem', sú obzvlášť vhodné na zimné obdobie vďaka svojim lesklým listom a odolnosti voči mrazu a snehu.

Je potrebné buxus zazimovať?

Mrazuvzdorný ker znesie aj tuhšie mrazy. Ak ho správne zazimujeme, dokáže prežiť aj pri teplotách pod -20 °C. Problémy mu nespôsobujú ani letné horúčavy. Napriek tomu, že sa nejedná o typickú teplomilnú drevinu, stredomorský pôvod ju predurčuje k schopnosti prosperovať aj pri vysokých teplotách nad 25 °C. Odolnosť voči tvrdším klimatickým podmienkam sa prejavuje aj schopnosťou vydržať na miestach vystavených prievanu.

Aj keď je rastlina nenáročná, zimná ochrana je dôležitá. Začiatkom novembra sa kríky výdatne zalejú a pôda okolo kmeňa sa zamulčuje. V chladnom počasí sa odporúča zabaliť kríky do netkanej textílie alebo vrecoviny a zviazať lanom. Pri živých plotoch je vhodné okraje zakryť zeminou. Pred zakrytím rastlinu zviažte špagátom, aby sa konáre pod tlakom snehu nelámali. Prístrešok by mal byť o 20 cm vyšší ako krík a vyplnený izoláciou.

Starostlivosť o krušpán

Krušpán je nenáročná rastlina, ale pre optimálny rast a vzhľad potrebuje primeranú starostlivosť.

Výsadba a pôdne podmienky

Buxus preferuje vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Neznáša ťažké, slané alebo zamokrené pôdy. Na výsadbu sa odporúča zvoliť tieňované miesto bez priameho slnečného žiarenia, najmä počas jari, kedy môže hroziť spálenie citlivých listov slnkom. Výsadba sa najčastejšie uskutočňuje na jeseň (september - október), aby sa rastlina stihla dobre zakoreniť pred príchodom mrazov. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla.

Ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni. Pri výsadbe do kvetináča je dobré do zeminy primiešať hydrogel pre lepšie zadržiavanie vlhkosti a použiť drenážnu vrstvu.

Zálievka a hnojenie

Krušpán nepotrebuje nadmernú zálievku. Ker dlhý jeden meter vystačí s 5-7 litrami vody na jedno polievanie, ktoré by malo prebiehať ráno alebo večer. V teplejšom počasí alebo v suchom podnebí je potrebné zalievať častejšie. Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince.

Prvé hnojenie sa odporúča mesiac po výsadbe, alebo po šiestich mesiacoch, ak boli do pôdy pridané popol alebo kompost. Na jar a v lete počas aktívneho rastu hnojte komplexnými minerálnymi a dusíkatými hnojivami. Na jeseň pridávajte chlorid draselný a superfosfáty. Organické hnojivá aplikujte každé tri roky. Dôležitý je aj horčík, ktorý priaznivo vplýva na listy. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny.

Tvarovanie a strihanie

Krušpán je ideálny na tvarovanie. Prvýkrát sa môže strihať, keď má rastlina dva roky. Používajte ostré a čisté nástroje. Najčastejšie sa tvaruje do geometrických foriem (kužeľ, kocka, guľa). Nové výhonky sa strihajú mesačne, staršie výhonky sa skracujú len v prípade potreby. Počas horúceho počasia sa odporúča neprerezávať, aby sa predišlo spáleniu listových plôch. Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.

Rozmnožovanie krušpánu

Krušpán sa rozmnožuje najčastejšie vegetatívnou metódou, najmä odrezkami. Ideálne mesiace pre tento úkon sú marec - apríl ale tiež júl - august. Pri tomto spôsobe odoberáme prevažne z vrchnej južnej strany rastliny výhonky dlhé približne 10-15cm. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Pre urýchlenie zakorenenia môžeme použiť niektorý z dostupných stimulátorov rastu. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom.

Môžeme vysadiť priamo do voľnej pôdy na miesto s celodenným tieňom alebo do kontajnerov. Počas tvorby koreňov je dôležité nenechať pôdu vyschnúť. V priebehu približne dvanástich týždňov sa začnú objavovať prvé korienky. Ak sa tak neudeje, netreba zúfať. Krušpán zakoreňuje pomaly a niekedy to môže trvať o niečo dlhšie. Približne v treťom roku rastliny dosahujú výšku 30-40 cm a sú pripravené na výsadbu priamo na určené miesto.

Choroby a škodcovia krušpánu

Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa krušpán ťažšie bráni voči vybraným chorobám a škodcom.

Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis)

Najvýznamnejším škodcom krušpánu je vijačka krušpánová, invázny druh pôvodom z Ázie. V našich podmienkach prezimuje a nemá prirodzeného predátora, pričom dosahuje 2-3 generácie za rok. Húsenice začínajú so žerom už pri teplotách okolo 8-10 °C. Zimu prečkávajú v štádiu húsenice v pavučinových zámotkoch, ktoré si vytvárajú medzi listami alebo v štrbinách rastliny.

Samičky kladú vajíčka v skupinách po 5-30 kusov na listy krušpánov. Po 7-10 dňoch sa liahnu húsenice, ktoré sa počas života pohybujú v priestore s priemerom 20-25 cm na hostiteľskej rastline. Poškodenie listov mladými húsenicami sa prejavuje ako rôzne veľké škvrny, ktoré neskôr uschnú. Staršie húsenice požierajú celé listy a mladé výhonky. Silnejšie napadnuté kríky nepríjemne zapáchajú a môžu odumrieť. Húsenice sprvu nevidíme, hostia sa vnútri kra, kde skeletujú povrch listov. Keď sa tento škodca „prehryzie“ až k obvodovým vetvám, väčšinou je poškodenie už rozsiahle.

Ochrana proti vijačke krušpánovej

Boj proti vijačke krušpánovej je náročný. Možné riešenia zahŕňajú:

• Chemické postreky: Použitie insekticídov špecificky určených proti húseniciam, napr. Karate Zeon 5 CS, Decis AL, Dimilin 48 SC. Dôležité je použiť aj zmáčadlo, nakoľko sú listy krušpánu ochránené voskovou vrstvou.
• Prírodné postreky: Prípravky na báze sedmokrásky rimbaby alebo plodov neemového stromu.
• Mechanické odstraňovanie: Odstraňovanie húseníc a zámotkov ručne. Celú drevinu poriadne vystriekajte prúdom vody pomocou hadice, čím bude tlak vody silnejší, tým lepšie.
• Biologické postreky: Napríklad prípravok Lepinox plus obsahujúci baktériu Bacillus thuringiensis, ktorá narúša tráviaci systém húseníc.

Je dôležité kontrolovať výskyt prezimujúcich húseníc už od polovice marca. Postrek treba aplikovať viackrát a pravidelne už po prvom výskyte aplikovať na porast. Ideálne je kombinovať 2 rôzne kontaktné postreky.

Aj krušpány výrazne poškodené žravými húsenicami vijačky sa dajú opäť prebudiť k životu. Poškodenie vijačkou sa prejavuje odlistením výhonov. Napadnuté výhony skrátime nožnicami alebo plotostrihom približne o tretinu dĺžky. Rastliny pohnojíme pomaly rozpustným hnojivom pre okrasné dreviny, ktoré zapracujeme motyčkou do hornej vrstvy pôdy. Aj keď to bude trvať pomerne dlho, krušpány postupne obrastú novými výhonkami. Počas tohto obdobia ich stále dôkladne kontrolujeme, aby neprišlo k ďalšiemu napadnutiu.

Ďalší škodcovia a choroby

Okrem vijačky krušpánovej môžu krušpán napádať aj iní škodcovia a choroby:

Škodcovia

• Pakomár krušpánový (banícka mucha): Kladie vajíčka do mladých listov, ktoré začínajú žltnúť a rastlina vysychá.
• Pestrec: Spôsobuje sušenie výhonkov a tvorbu vydutín na listoch.
• Roztoč: Prejavuje sa tvorbou tenkých pavučín na listoch. Poškodenie sa dá ľahko prehliadnuť, no jeho dlhodobá aktivita môže spôsobovať, že buxus stráca farbu a vitalitu. Pri väčšom napadnutí roztočcami nie je nutné ker hlbšie prerezávať, rastlinu postačí len pohnojiť a zaliať, čím sa podporí rast a tvorba nových mladých listov.
• Svižník krušpánový: Húsenice opletajú krík pavučinou.
• Byľomor krušpánový: Spôsobuje zdrústeniny a pľuzgiere na listoch. Zameriava sa predovšetkým na vnútornú časť listov, ktoré požiera. Listy začnú strácať farbu a začnú vznikať škvrny.
• Méra krušpánová: Kŕmi sa listami, ktoré sa krútia, strácajú tvar a začnú opadávať.

Choroby

• Rakovina (Volutella buxi): Najčastejšie sa vyskytuje po strihaní, ohrození škodcami alebo extrémnych poveternostných podmienkach. Ak rastliny stoja príliš natesno alebo na tienistom mieste, sú nadmerne zásobované dusíkom a je dostatočná vlhkosť, môže ľahko prísť k infekcii. Listy sa sfarbujú do svetlozelena a schnú. V priebehu ohrozenia môžu odumrieť celé výhonky. U starších rastlín nájdete rakovinové vredy, ktoré sa preryjú až do dreva. Huba pretrvá v opadaných listoch a prostredníctvom vody z rozprašovača či vetra sa infekcia šíri ďalej. Aby sa tomu zabránilo, musia sa odumreté výhonky a opadané listy odstrániť na jar ešte pred začiatkom rastu.
• Odumieranie výhonkov (Cylindrocladium buxicola): Hubové ochorenie s ďalekosiahlymi následkami, môže ohroziť všetky druhy krušpánu. Na listoch sa začínajú tvoriť hnedé fľaky, listy neskôr opadajú a rastlina začína od koncov výhonkov hynúť. Na niektorých listoch môžete nájsť na ich spodnej strane biely hubový povlak. Avšak typickým príznakom tejto choroby sú pozdĺžne čierne fľaky na výhonkoch. Ideálnymi podmienkami pre huby je dlhodobejšia vlhkosť listov - viac ako päť hodín. Infekcie sa vyskytujú pri teplota nad 5°C, optimálne podmienky má huba pri teplote 20 - 25°C. Ak teploty stúpnu v období viac ako siedmich dní na teplotu 33°C, huba odumiera. Spóry sa prenášajú vetrom. Takto napadnutá rastlina sa musí vyhodiť, žiadny chemický prípravok ju nevylieči.
• Hubové ochorenia: Prejavujú sa škvrnami na listoch. Postihnuté časti treba odstrániť a spáliť.
• Nekróza výhonkov: Konce stoniek odumierajú a listy sú pokryté škvrnami.

Pri starostlivosti o krušpán je dôležité sledovať jeho stav a v prípade potreby zasiahnuť pomocou vhodných prípravkov. Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkam prítomným v jednotlivých častiach rastliny.

Vždyzelené alternatívy a doplnky ku krušpánu

Okrem rôznych odrôd krušpánu existujú aj iné vždyzelené rastliny, ktoré môžu doplniť alebo nahradiť buxus v záhrade, najmä v prípade problémov so škodcami. V lokalitách, kde sa vijačka nevyskytuje, alebo len veľmi málo, zaobídeme sa aj bez synteticky vyrábaných prostriedkov. Nahradiť ich môžeme ekologicky šetrnými prípravkami. Dobrou správou je, že pri správnej starostlivosti sa po napadnutí dokážu zotaviť aj veľmi napadnuté rastliny. Ak potrebujeme na vlastnú výsadbu väčší počet krušpánov, ale máme hlboko do vrecka a mnoho času, môžeme si svojpomocne pri určitej dávke trpezlivosti a vytrvalosti dopestovať vlastné priesady krušpánu už za niekoľko rokov.

Tabuľka porovnávajúca krušpán s alternatívnymi vždyzelenými rastlinami:

tags: #moze #buxus #vymrznut

Populárne príspevky:

• Ako úspešne prezimovať chryzantémy
• Starostlivosť o albíziu
• Ako vybrať kyticu pre ženu
• Všetko o Cymbidium
• Bavlnené obliečky Orchidea 3D pre vašu spálňu