Muchovník Lamarckov: Pestovanie, starostlivosť a rozmnožovanie atraktívneho ovocného kríka
Muchovník Lamarckov (Amelanchier lamarckii) je atraktívny ker alebo menší strom, ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Je to jeden z najobľúbenejších druhov muchovníkov v záhradách a v európskej ekvivalent ustálené meno pre prírodný hybrid amerického pôvodu, pravdepodobne kríženca Amelanchier arborea a A. laevis. V parkoch a záhradách sa chová ako odolný okrasný jedlý ker či menší stromček, ktorý ponúka dekor po väčšinu roka. Muchovník Lamarckov je známy svojou nenáročnosťou na pestovanie. Vďaka plodom a ich využitiu v modernom stravovaní získavajú na stálej väčšej obľube.
Muchovník má mnoho pomenovaní ako aljašská čučoriedka, indiánska čučoriedka, alebo muchovník jelšolistý. Vzhľadom na jeho plody, ktoré nápadne pripomínajú čučoriedky, je označovaný aj za tzv. Indiánsku čučoriedku, aj keď s čučoriedkami vlastne nemá nič spoločné. Na rozdiel od nich však muchovník porastie aj v mierne zásaditej pôde, ktorú má na záhrade väčšina z nás. Jeho pestovanie sa rozšírilo najmä vďaka magickým účinkom jeho plodov.
Charakteristika a odrody muchovníka
Muchovník (Amelanchier) je rod pozostávajúci z asi 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov z čeľade ružovitých. Rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule, rastie predovšetkým v týchto oblastiach na stanovištiach, kde prebieha štádium ranej sukcesie. Najviac druhov je v Severnej Amerike, obzvlášť v USA a Kanade. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis), výskytom zasahuje až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, teraz aj vďaka pestovaniu v záhradkách splaňuje. Dva druhy muchovníka nájdeme v Ázii.
V kultúre muchovník Lamarckov dorastá do výšky 4-6 metrov, v ideálnych podmienkach môže dorásť až do výšky 10m. Má viackmenný habitus a je bez tŕňov. Na jar kvitne nádhernými bielymi kvetmi, ktoré sa objavujú ešte pred úplným rozvinutím listov. V apríli až máji sa pri rašení listov otvárajú čisto biele, hviezdicovité kvety v kratšom, voľne vzpriamenom hrozne, s jemnou vôňou a ranou pastvou pre opeľovače. Mladé listy pučia bronzovo, v lete sú sýto zelené a na jeseň sa farbia do žltých, oranžových až červených odtieňov.
Plodom je malvica, vo farbe od červenej cez fialovú až po takmer čiernu, 5-15 mm veľká. Sú malé, modročierne bobule, ktoré dozrievajú v lete, najčastejšie v júni až na začiatku júla. Sú jedlé, sladké a šťavnaté, vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na spracovanie do džemov, koláčov či na sušenie. Chuť plodov je sladkastá, šťavnatá s ľahkou navinulosťou.
Obľúbené odrody muchovníka pestované v našich podmienkach:
- Smoky: Stredne skorá odroda, ktorá dorastá do výšky okolo 4 metrov. Patrí k dlhovekým muchovníkom (dožíva sa viac ako 70 rokov). Odroda Smoky je príznačná tým, že okolo dospelých rastlín vyrastajú početné „odkopky“, preto je vhodná na rozmnožovanie nových rastliniek.
- Thiessen: Skorá odroda dorastajúca do výšky 5 metrov. Má veľké plody (cca 18 mm) so šťavnatou a sladkou dužinou, ktoré dozrievajú priebežne.
- Martin: Ďalšia skorá odroda s veľkými plodmi (vlastnosťami aj veľkosťou sú podobné odrode Thiessen).
- Northline: Nižšia skorá odroda, dorastá iba do výšky okolo 3 metrov. Na druhej strane sa zvykne rozkonárovať až do šírky 6 metrov. Má veľké sladké plody, ktoré sú odolné voči praskaniu.
- Prince William: Plody tejto odrody začínajú dozrievať už v priebehu júna. Kríky dorastajú do výšky okolo 3 - 4 metrov, ich celkový rast je však pomerne pomalý. Takisto nezvyknú vytvárať mnoho odkopkov. Plody strednej veľkosti sú obzvlášť vhodné na spracovanie do džemov či štiav a taktiež na sušenie.
- Pembina: Ďalšia dlhoveká, stredne skorá odroda, ktorá dorastá do maximálnej výšky 5 metrov.
- Altaglow: Táto stredne dlhoveká odroda (cca 40 rokov) je pestovaná hlavne pre jej dekoratívne vlastnosti. Dorastá do výšky nad 7 metrov. Úrodnosť je mierne nižšia, plody však dozrievajú rovnomerne a majú všetky vyššie spomínané vlastnosti. Špecifickou je biela farba ich šupky.
Pestovanie muchovníka
Muchovník patrí k jednej z najnenáročnejších a najprispôsobivejších ovocných rastlín. Je veľmi dobre tvarovateľný a je možné ho využiť i pre výsadbu do živého plotu. Vhodný je najmä do malých záhrad. Muchovníky môžete využiť aj na výsadbu jedlého živého plota.
Výber stanovišťa a pôdy
- Slnečné alebo polotienisté stanovište: Muchovník je prispôsobivý, pokiaľ ide o svetelné podmienky, ale najlepšie sa mu darí na slnečných miestach, ideálne takých, kde svieti slnko aspoň 6 hodín denne. Pre bohatšiu úrodu plodov je ideálne pestovať muchovník tam, kde dostane aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Muchovníky ocenia aj teplé závetrie, ktoré urýchľuje vyzrievanie plodov.
- Preferencie pôdy: Vyhovuje mu úplne bežná záhradná zemina, nepotrebuje kyslú pôdu! Indiánskej čučoriedke sa darí v hlinitých, piesočnatých a ílovitých pôdach. Najviac jej vyhovuje hlinito-piesočná zemina s pH 6,0 až 7,8. Na zloženie pôdy je nenáročný, postačí bežne dostupná záhradná zemina, ktorá bude dobre priepustná. Pôda má byť dobre priepustnou, humóznou a mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Muchovník nepotrebuje vyslovene kyslú pôdu, na druhej strane nie je schopný rásť v pôde bohatej na vápnik.
Ivan Hričovský: KEDY MÔŽEM VYSÁDZAŤ MUCHOVNÍK?
Výsadba
Muchovníky sa predávajú väčšinou kontajnerované, teda sa vysádzajú počas celého roka, okrem trvalého zamrznutia pôdy - december - február. Voľnokorenné druhy na živý plot sa sadia marec / apríl alebo október / november. Najvhodnejšou dobou na výsadbu muchovníka je jar alebo jeseň, podobne ako pri iných ovocných kríkoch či stromoch. Ak by ste si rastlinky zaobstarali uprostred leta, pokojne ich vysaďte, doprajte im však o čosi viac vody.
Pred výsadbou vyhĺbime väčšiu jamu, ktorej hĺbka závisí od veľkosti koreňového balu vášho muchovníka. Snažte sa ho zasadiť rovnako, ako keby rástol v kvetináči, teda nie nižšie ani vyššie. Do pripravenej jamy je vhodné pridať a zapracovať dobre vyzretý kompost. Na dno jamy môžete nasypať asi 5 - 10 cm vrstvu dobre vyzretého záhradného kompostu, ktorý podporí zakoreňovanie rastlín. Ak ho nemáte k dispozícii, nič hrozné sa nedeje. Do jamy nakoniec nalejte väčšie množstvo vody a počkajte, kým mierne nevsiakne. Po výsadbe je vhodná výdatná zálievka a 5 - 8 cm mulče.
Pokiaľ sa chystáte vysadiť viacero rastlín, počítajte s tým, že medzi nimi musíte nechať medzery veľké cca 2 metre. Do živých plotov sa odporúčajú rozostupy 0,8 - 1,0 m, pri solitéri 1,5 - 2 m.
Zálievka a hnojenie
- Zálievka: Mladé sadenice muchovníka potrebujú počas prvého roka pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premočená. Vhodná je vlaha počas suchého obdobia. Muchovník je na zálievku náročný len v prvých rokoch. Statnejšie rastliny dokážu bez problémov prežiť aj dlhé obdobia sucha a tepla. V suchých obdobiach prospieva pravidelná zálievka.
- Hnojenie: Muchovník nevyžaduje príliš časté hnojenie, pretože je pomerne odolný. Nepotrpí si na pravidelné hnojenie, napriek tomu môžete jeho rast podporiť výživou. Ideálne je prihnojiť ho začiatkom mája a koncom júna. Muchovníky ocenia aj občasné prihnojenie organickým hnojivom. Najlepšou dobou je jar. Ideálny je vyzretý kompost, poprípade menšie množstvo kravského hnoja. Pravidelné hnojenie je potrebné len pri muchovníkoch zasadených vo vyslovene piesočnatej pôde, ktorá je chudobnejšia na živiny a taktiež ich nedokáže dostatočne dlho zadržiavať. Na jar je možné pridať kompost alebo hnojivo pre ovocné kríky.
Rez a tvarovanie
Muchovník výborne zvláda rez. Rez je však na úkor plodov. Preto pre získanie plodov vysaďte muchovník ako voľne-rastúci živý plot, počítajte s dostatočnou šírkou a nechajte ho voľne rásť. Pre maximálne získanie plodov vysaďte muchovník ako solitérny strom alebo v záhone ako kostrovú drevinu. Muchovník sa strihá v predjarí. Prvé tri roky od výsadby muchovníka nie je potrebné jeho zrezávanie. Samozrejme, priebežné odstránenie poškodených častí sem nepatrí.
Hlavný rez - presvetlenie koruny stačí vykonať po 6-9 rokoch. Takýto rez sa samozrejme netýka drevín na živý plot. Tam musíte robiť rez pravidelne, aby sa porast zahustil a vytvoril hustú stenu. Rez sa robí na jar pravidelne, výhonky sa skracujú o 1/3, v prípade potreby aj viac. Po vývoji kvetných púčikov odstránime vrcholový rastový púčik, čím podporíme rast bočných výhonkov. Rez je striedmy, po 4.-5. roku sa udržuje 8-12 silných výhonov a každoročne sa vyrezávajú najstaršie a zahusťujúce vetvy pri zemi.
Rastlinu je možné pestovať ako krík alebo ako strom, ktorý si ľahko vypestujeme skrátením nepotrebných vetiev od najsilnejšieho a najrovnejšieho kmienka zhruba 1m nad zemou. U kríkovej varianty zrežeme dva hlavné kmienky, ktoré rastú blízko seba.
Rozmnožovanie muchovníka
Muchovník môžete rozmnožovať zo semien, odrezkov, takzvaných odkopkov alebo vrúbľovaním. Úspešnosť a spôsob rozmnožovania závisí od druhu muchovníka, ktorý pestujete, a taktiež od jeho životaschopnosti. Rozhodujúca je aj rýchlosť rastu mladých rastlín. Niektoré odrody, napríklad „Alaska“, vyrastú za rok aj o viac ako 30 cm.
Rozmnožovanie semenami
Rozmnožovanie semenami nie je isté a zároveň extrémne zdĺhavé. Mnohé odrody muchovníkov sú totiž hybridmi, no a z takýchto semien vám vyrastie „niečo“, čo nemusí byť muchovníkom. Druhým problémom je ich klíčivosť a životaschopnosť. Ak by ste sa do toho predsa len rozhodli pustiť, semená vysejte na jeseň priamo na vonkajšie stanovisko.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie z odrezkov sa ukazuje ako najjednoduchšie a najúspešnejšie. Odrezky odoberajte zo strednej časti zdravých rastlín. Mali by byť polo-drevnaté a dlhé cca 9 - 14 cm. Odstráňte z nich všetky listy, okrem dvoch vrcholových, a tie skráťte na polovicu. Následne odrezky zapichnite do menej úrodného substrátu. Vhodný je napríklad piesok s prídavkom hydrogélu alebo rašeliny. Čistý kompost či iný substrát bohatý na živiny by mohol spôsobiť odhnívanie častí odrezkov pod zemou. Je možné taktiež použiť stimulátor zakoreňovania, nie je to však nevyhnutné. Substrát udržiavajte vlhký, nie premokrený.
Rozmnožovanie odkopkami
Odkopky, teda mladé rastlinky, ktoré začnú vyrastať okolo dospelých muchovníkov, je potrebné odobrať aspoň s niekoľkými korienkami. Pokiaľ budú pevne prirastené ku koreňovému systému dospelej rastliny, použite nožnice alebo nôž. Ihneď po ich odobraní ich zasaďte na nové stanovisko.
Vrúbľovanie
Vrúbľovanie je vhodné len pre skúsenejších záhradkárov. Niektoré odrody navyše takéto rozmnožovanie netolerujú najlepšie. Postup je rovnaký ako pri vrúbľovaní iných ovocných drevín a kríkov. Muchovník sa rozmnožuje ľahko, vrúbľovaním na ďalšie druhy, ako sú hloh (Crataegus) a jarabiny. Po vrúbľovaní pozorujeme po určitú dobu slabnutie rastu.
Zber a využitie plodov
Muchovník začína plodiť zvyčajne po 3 až 4 rokoch od výsadby. Rastliny začínajú rodiť 2. až 3. rok. Zrelé plody muchovníka zbierajte priebežne. V prípade, ak ich budete chcieť spracovať do podoby šťavy, nechajte ich na kríkoch o čosi dlhšie, do chvíle, keď budú na dotyk mäkké. Plody je možné mraziť aj sušiť. Sušené sa hodia najmä na prípravu liečivých čajov. V priebehu letných mesiacov je muchovník schopný vyprodukovať až 10 kg ovocia. Bobule muchovníka sú veľmi podobné s čučoriedkou. Sú takmer totožné farbou i veľkosťou.
Plody muchovníka sú jedlé, sladké a šťavnaté, vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na spracovanie do džemov, koláčov či na sušenie. Využitie plod je veľmi rozmanité od konzumácie surových plodov až po prípravu džemov, muštov, kompótov, ale sú vhodné aj na sušenie. Plody muchovníka majú miesto v ľudovom liečiteľstve, obsahujú veľké množstvo vitamínu C, B2, farbivá (antokyány, ktorým sa prisudzuje účinnosť proti rakovine) a zdraviu prospešné minerály. Plody celkovo podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach možno plody muchovníka podávať ako podporný doplnok stravy. Okrem toho, že sa dajú konzumovať plody tejto rastliny, možno zbierať i jej listy, z ktorých sa dá lúhovať čaj. Čaj z listov pomáha pri žalúdočných a črevných problémoch. Muchovníky sú veľmi prospešné pre ľudské zdravie a ich využívanie zo sebou nesie množstvo pozitív.
Choroby a škodcovia
Muchovník skutočne trpí chorobami len málokedy a má aj málo prirodzených škodcov. Výnimočne ho zvykne napadnúť bakteriálna spála jadrovín (niekedy nazývaná aj ako bakteriálna spála ružokvetých - najmä v staršej literatúre). Ochorenie spôsobuje baktéria Erwinia amylovora, ktorá napáda všetky časti rastliny. Spozorujete ho na základe hnednutia až černenia postihnutých miest, na ktorých sa zvyknú objaviť aj kvapky hnedého slizu. Preventívna ochrana je veľmi náročná, pretože ochorenie postupuje extrémne rýchlo. Do istej miery môžu rastlinám pomôcť meďnaté postreky, ktoré je potrebné preventívne aplikovať na jeseň, po opadnutí listov, pred kvitnutím alebo na začiatku tvorby plodov. Muchovník je mrazuvzdorná rastlina, dokonca aj kvety znesú mráz do -6 °C. Znášajú aj znečistené ovzdušia. Väčšina druhov je na Slovensku a v Česku mrazuvzdorná. Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) znáša mrazy až -40 °C.
Zo škodcov vás môžu potrápiť najmä vtáky, ktoré rady ozobávajú plody. Jediným riešením je ich plašenie alebo ochrana kríkov sieťami. Na plodoch si zvyknú pochutnať aj rôzne druhy bzdôch.
tags: #muchovnik #lamarkov #rozmnozovanie