Muchovník v Súľovských skalách: Botanický význam a pestovanie
Krásu a neopakovateľnosť skalných útvarov Súľovských skál dopĺňa bohatá flóra. Chránenou drevinou je tu drieň obyčajný alebo muchovník vajcovitý (*Amelanchier ovalis*), ker dosahujúci výšku až 3 metre. Je hojný na teplých výslniach skál, rovnako ako klokoč perovitý alebo ľalia zlatohlavá. Z tráv je najrozšírenejšia ostrevka vápnomilná, hustosrstnatá sivozelená tráva rastúca do výšky až 30 cm. Na teplých miestach sa vyskytuje ostrica nízka, oman mečolistý, gulička Wilkomova a iné. Toto územie svojou rozmanitou flórou priťahovalo botanikov už od začiatku 19. storočia. Venovali mu pozornosť osobnosti ako J. Ľ. Holuby, A. Rochel, K. Brancsik, neskôr J. Futák. Od konca 19. storočia publikovalo poznatky o flóre územia množstvo botanikov, z nich vynikali najmä stredoškolský učiteľ G. Runkovič a E. Muchovník.
Botanická charakteristika rodu Muchovník (Amelanchier)
Muchovník (lat. *Amelanchier*) je rod pozostávajúci z približne 25 druhov kríkov a malých opadavých stromov z čeľade ružovitých (Rosaceae). Muchovník patrí podobne ako jabloň, hruška alebo slivka do čeľade ružovité (Rosaceae). Rod je pôvodný v teplých oblastiach severnej pologule a rastie predovšetkým na stanovištiach, kde prebieha štádium rannej sukcesie. Najviac druhov sa nachádza v Severnej Amerike, obzvlášť v USA a Kanade. V USA muchovník rastie ako pôvodná drevina vo všetkých štátoch okrem Havaja. Dva druhy muchovníka nájdeme aj v Ázii. V Európe je pôvodný muchovník vajcovitý (*Amelanchier ovalis*), ktorého výskyt zasahuje až na južné Slovensko. Predtým sa vyskytoval len na vápencoch Karpát, no v súčasnosti sa vďaka pestovaniu v záhradkách šíri aj mimo pôvodné lokality.

Tieto rastliny sú záhradnícky cenné a ich plody sú dôležité pre divoké zvieratá. Muchovníky rastú do výšky 0,2 až 20 metrov ako riedke drevité kríky alebo malé stromy so vzpriamenými kmeňmi. Kôra je sivá alebo menej často hnedá, hladká alebo popraskaná pri starších stromoch. Listy sú opadavé, stopkaté, striedavé, jednoduché, rôzne eliptické až okrúhle, 0,5-10 × 0,5-5,5 cm veľké. Ich povrchy môžu byť hladké alebo husto ochlpené v čase kvitnutia a v dospelosti. Listy sa na jeseň výrazne sfarbia do červena alebo oranžova. Pre každý druh muchovníka je typické iné jesenné sfarbenie listov.
Súkvetie a plody
Súkvetie je zostavené vo vzpriamených alebo previsnutých strapcoch s 1-20 kvetmi, a to buď v zoskupení jedného až štyroch kvetov, alebo v strapcoch so 4-20 kvetmi. V kvete je päť bielych (vzácne trochu ružových) okrúhlych lístkov, 2,6-25 mm dlhých. Kvety niektorých druhov sa objavujú na začiatku jari, v marci, ďalšie výnimočne kvitnú ešte v júni. Letné kvitnutia sú vzácne, pretože ide o obdobie, kedy kvitne len málo kríkov.
Plodom je malvica, vo farbe od červenej cez fialovú až po takmer čiernu, 5-15 mm veľká. Chuťovo sa pohybuje od sladkastej a šťavnatej po suchú a mdlú. Zreje v lete. Chuť plodov je v rôznych opisoch často subjektívne hodnotená.

Zrelé plody muchovníka (Amelanchier canadensis) majú energetickú hodnotu okolo 76 kcal. Sú bohaté na sacharidy, vlákninu a vodu. Táto superpotravina obsahuje vitamíny A a C, skupiny B, z minerálnych látok draslík, železo a horčík. Plody celkovo podporujú odolnosť organizmu, pôsobia preventívne proti žalúdočným chorobám a pri onkologických ochoreniach môžu byť podávané ako podporný doplnok stravy. Vitamín A je kľúčový pre zdravie očí.
Po 60-tke: ktoré mlieko piť a ktorému sa vyhnúť
Taxonómia a názvoslovie
Slovenský názov rodu Amelanchier je muchovník. Názov Amelanchier je pravdepodobne odvodený z provensálskeho slova pre tento strom. Americké názvy zahŕňajú napríklad serviceberry, juneberry a saskatoon. Severoamerické druhy muchovníka sú uvedené v publikácii *Flora of North America*. Ázijské druhy sú popísané vo *Flora of China* a európske druhy v *Flora Europaea*.
Podmienky pestovania a starostlivosť o muchovník
Muchovník je spoľahlivá, mrazuvzdorná drevina, ktorá znesie aj ťažkú ílovitú pôdu. Jeho veľkou výhodou je samoopelivosť a absolútna nenáročnosť na rez. Najlepšie sa mu darí na slnečnom stanovišti, ale znesie aj slabé pritienenie. Ideálna je mierne kyslá pôda bez obsahu vápenca, rovnomerne vlhká, nie však blatistá a zamokrená. Po zakorenení znesie aj krátkodobé sucho, no počas horúcich letných dní mu doprajte hlbokú zálievku raz týždenne. Mulčovanie (napr. slamou alebo drevnou štiepkou) pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a potláča rast burín.

Muchovník nevyžaduje príliš časté hnojenie, pretože je pomerne odolný. Na jar môžete rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom so zníženým obsahom dusíka, aby ste podporili kvitnutie a tvorbu plodov.
Muchovník možno tvarovať ako ker alebo stromček. Pri stromčeku je potrebné nechať jeden hlavný kmienok a bočné výhony pravidelne odstraňovať. Cieľom rezu je odstrániť staré, poškodené alebo zahusťujúce výhony a podporiť tvorbu nového plodonosného dreva. Celé umenie bohatej úrody je podmienené práve pravidelným prerezávaním muchovníkov. Rez je jednoduchý. Muchovník teda vyžaduje, aby každý rok mal jednoročné výhonky, a budete mať bohatú úrodu. Plodia iba na koncoch, na periférii, kde vyrastali z vrcholových púčikov. Skracovanie a presvetľovanie sa oplatí, pretože to vedie k bohatej úrode.
Muchovník sa rozmnožuje výsevom na jar, delením a štepením. Rozmnožuje sa ľahko, vrúbľovaním na iné druhy, ako sú hloh (*Crataegus*) a jarabiny. Po vrúbľovaní môžeme pozorovať po určitú dobu slabnutie rastu.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Výhodou muchovníka je, že zvyčajne netrpí chorobami ani škodcami. Občas sa môže vyskytnúť monilióza, pričom zvyčajne postačí mechanické odstránenie poškodených výhonkov. Muchovník patrí medzi častých hostiteľov vlnačky krvavej. Muchovník je jednou z najodolnejších ovocných drevín. Mrazy mu neprekážajú - rastlina prežije aj -20 °C a kvety zvládnu aj pokles na -5 °C. Voči chorobám a škodcom je mimoriadne odolný. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť hrdza, múčnatka alebo plesne, najmä pri vlhkom a teplom počasí. Ako prevencia slúži správne rozmiestnenie rastlín a dostatočné prúdenie vzduchu.
Obľúbené druhy a odrody muchovníka
Na trhu je dnes dostupných viacero kultivarov muchovníka, ktoré sa líšia veľkosťou a chuťou plodov, výškou rastu, rýchlosťou dozrievania či odolnosťou voči mrazu. Medzi najobľúbenejšie patria:
- Muchovník Lamarkov (*Amelanchier lamarckii*): Jeden z najobľúbenejších druhov v záhradách. Dorastá do výšky 4-6 metrov, kvitne bohato bielymi kvetmi a jeho plody sú tmavofialové, sladké a šťavnaté. Je vhodný ako solitér aj do živých plotov.
- Muchovník jelšolistý (*Amelanchier alnifolia*): Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky a je známy aj ako „saskatoon berry“. Dorastá do 3-5 metrov a je vysoko cenený pre veľké množstvo chutných plodov, ktoré pripomínajú čučoriedky. Expert odporúča pre väčšie plody pripomínajúce aj chuťovo čučoriedky práve druh jelšolistého muchovníka.
- Muchovník kanadský (*Amelanchier canadensis*): Tento druh pochádza zo Severnej Ameriky a dorastá do výšky 6-10 metrov.
- Muchovník hladký (*Amelanchier laevis*): Tento druh je známy svojimi jemnými kvetmi a plodmi, ktoré sú sladké a chutné.
- Muchovník oválny (*Amelanchier ovalis*): Pochádza z Európy a Ázie. Tento druh je menší a dorastá do výšky 3 metrov.
Vybrané odrody muchovníka jelšolistého:
| Odroda | Charakteristika | Výška | Plody |
|---|---|---|---|
| 'Smoky' | Kanadská odroda s veľkými, veľmi sladkými plodmi, jemnou dužinou a nízkym obsahom kyselín. | Do 4,5 m | 7-11 stredne veľkých a veľmi sladkých plodov v strapci. |
| 'Martin' | Z výberu Thiessenu, má ešte väčšie plody a kompaktný rast. | Do 5 m | Veľké šťavnaté plody. |
| 'Prince William' | Dozrieva začiatkom júla, plody majú chuť sladkoplodej jarabiny a čučoriedok. | 2,5 až 3 m | Plody dozrievajú v júli. |
| 'Rainbow Pillar ®' | Stĺpovitý muchovník s plodmi červenohnedej až purpurovočiernej farby. | 3 až 5 metrov | Plody dozrievajú v júli. |
| 'Bluemoon' | Tvorí nižšie kry. | Nízke kry | Nie je špecifikované. |
| 'Northline' | Nižšia a hustejšia odroda, ideálna do menších záhrad. | Do 2,5 m | Nie je špecifikované. |
Využitie plodov muchovníka
Plody sú veľké asi 5-19 mm, dozrievajú v priebehu júna a júla. Sú fialovomodré a pripomínajú čučoriedky. Plody sa zberajú ručne a sú bohaté na vitamíny A, B a C a na antokyány. Chutia čerstvé, na koláči, v marmeláde, sirupe. Pokojne ich môžete zamraziť alebo usušiť. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku po výsadbe. Je potrebné poznamenať, že plody chutia aj vtákom, preto je vhodné rastliny chrániť ochrannou sieťou. Z jedného dospelého kra oberiete aj viac ako 10 kg plodov. Sušené plody sa používajú aj ako prírodné farbivo. Severoamerický muchovník kanadský bol dôležitým zdrojom obživy tamojších indiánov.

Z plodov sa dá pripraviť široká škála produktov: džemy, kompóty, šťavy, víno, sirupy, ale aj sušené ovocie či náplne do koláčov. Prezreté plody rozdrvíme, preperieme vo vode cez sitko. 3 kg zrelých plodov umyjeme a podliate malým množstvom vody uvaríme domäkka. Prepasírujeme, prilejeme 0,5 l vody, pridáme 2 kg kryštálového cukru a 200 g kyseliny citrónovej. 1,5 kg plodov umyjeme a podliate vodou podusíme domäkka. Prepasírovanú hmotu zalejeme 100 ml červeného vína a povaríme 15 minút. Pridáme 500 g cukru, štipku škorice a mletého klinčeka a ½ lyžičky kyseliny citrónovej.
Muchovník v záhradnom dizajne
Muchovník sa často umiestňuje ako solitér do trávnika alebo ako dominanta zmiešaných záhonov práve pre svoje krásne jarné kvitnutie. Je doslova obsypaný drobnými bielymi hviezdicovými kvetmi. Na jeseň zase veľmi pekne vyfarbuje do zlatistých a červených odtieňov. Je výborný do živých plotov, ktoré by mali byť jedlé. V podstate nemajú škodcov a ani choroby. Vyžadujú okyprenú pôdu, viac vlahy a každoročný rez.

Lokálna flóra Súľovských skál a jej špecifiká
Lokálna kvetena je bohatá, čo je podmienené vápnitým charakterom podložia. Druhová pestrosť rastlinstva znásobuje skutočnosť, že Súľovské skaly sú oblasťou, kde sa stretávajú dva hlavné smery šírenia vegetácie - karpatský a panónsky prúd. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným panónskym druhom na výslnných južne orientovaných skalách. Zástupcovia horskej karpatskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a v úžľabinách.

K horským druhom kvitnúcim v jarných mesiacoch patrí horec Clusiov (*Gentiana clusii*) a prvosienka holá (*Primula auricula*). O latinskom názve tejto prvosienky svedčí kožovitá konzistencia jej listov s ich nepravidelným tvarom: *auricula* totiž znamená ušný lalôčik. Oba druhy sú tzv. dealpíny - druhy, ktoré v ľadových dobách zostúpili z vysokých hôr do nižších nezaľadnených polôh, kde našli vhodné životné podmienky a zotrvali tu podnes. V čase kvitnutia na jar sú tieto rastliny veľmi dekoratívne. Nápadný je aj klinček včasný (*Dianthus praecox*), no drobnú chudôbku vždyzelenú (*Draba aizoides*) si na skalách všimne len pozorný návštevník. Dominantnou trávou nelesných spoločenstiev je ostrevka vápnomilná (*Sesleria albicans*).
tags: #muchovnik #sulovske #skaly
